Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214530
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715214530.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: C. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., J. Š. E. XXXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie
neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 10C/441/2015-232 zo dňa 24.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy žalobcu č. 8500081739
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.09.2014 a dohoda o zrážkach zo mzdy žalobcu č.
8500051236 zo dňa 10.06.2014, sú neplatné, II. žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. Okresný súd Martin viazaný právnym názorom krajského súdu vec znova prejednal a dokazovanie

doplnil o oboznámenie sa s podstatným obsahom spisov Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/489/2015
a 5C/488/2015. V konaniach vedených na Okresnom súde Martin pod touto sp. zn., z ktorých konanie
sp. zn. 5C/488/2015 bolo právoplatne ukončené a vo veci 15C/489/2015 bol vydaný rozsudok, zatiaľ
neprávoplatný, bolo rozhodované o platnosti oboch revolvingových zmlúv, ku ktorým boli uzavreté
preskúmavané dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. V oboch prípadoch bolo určené, že
úvery poskytnuté na základe revolvingových zmlúv sú bezúročné, bez poplatkov a ako z odôvodnenia
rozsudkov vyplynulo, úverové zmluvy boli považované za platné, avšak pre absenciu niektorých

náležitostí úvery na základe nich poskytnuté boli vyhlásené za úvery, ktoré sú bezúročné a bez poplatkov
a žalobcovi bol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na skutočnosť, že
zaplatil viac, než bola poskytnutá istina na základe úverových zmlúv. Za takýchto okolností, keď v iných
konaniach bolo rozhodnuté, že úverové zmluvy sú platné a súd sa s názorom vyslovených v týchto
rozsudkoch stotožnil, je zrejmé, že platnosť oboch dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nepadá na
neplatnosti úverových zmlúv, na zabezpečenie ktorých boli dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté. Súd
preto prehodnotil svoj pôvodný právny názor a zaoberal sa skutočnosťou, na ktorú upriamil pozornosť

súdu krajský súd a totiž, či predmetné dohody z hľadiska vymedzenia pohľadávok veriteľa, ktoré
zabezpečujú, sú dostatočne určité, najmä pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré nimi majú byť zabezpečené.
Teda súd sa zaoberal otázkou, či napadnuté dohody spĺňajú náležitosti platného právneho úkonu v
zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), podľa ktorého právny úkon samusí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom
o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Z

vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že okrem označenia veriteľa a dlžníka, uzavretia
dohody v písomnej podobe, podstatnou náležitosťou dohody je uvedenie pohľadávky, k zabezpečeniu
a uspokojeniu ktorej dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži. Podľa presvedčenia súdu ust.
čl. IV napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy nespĺňalo požiadavku dostatočnej určitosti, nakoľko z
formulácie tohto článku je zrejmé, že táto pohľadávka zabezpečuje nielen pohľadávku, ktorá vznikla

zo zmluvy o revolvingovom úvere čísla uvedeného v článku v sume 300 eur a 450 eur, ale má
zabezpečovať aj bližšie nešpecifikované pohľadávky z prípadných ďalších zmlúv a revolvingov, ktoré
medzi zmluvnými stranami vzniknú. Má zabezpečovať bližšie nešpecifikované príslušenstvo úveru a
bližšie nešpecifikované zmluvné pokuty, či náklady, ktoré môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávok
voči dlžníkovi a má slúžiť na zabezpečenie pri ďalších prípadných pohľadávok, ktoré vyplynú, alebo
vzniknú na základe, alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Výška zrážok, ktorá má

byť vykonávaná na základe týchto dohôd o zrážkach zo mzdy, je pritom uvádzaná vo vyššej sume,
než je výška mesačných splátok v oboch revolvingových zmluvách, ktoré boli pripojené do súdneho
spisu a totiž pri zmluve o revolvingovom úvere č. 8500081739, je výška mesačnej splátky 15,97 eur,
pričom výška splátky, ktorú by mal zamestnávateľ zrážať zo mzdy dlžníka, čiže žalobcu, je uvádzaná
vo výške 24,18 eur. Pri zmluve o revolvingovom úvere č. 8500051236 je výška splátky 10,65 eur

a v prípade dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá sa viaže k tejto zmluve, je rovnako uvedená 10,65
eur. Je pritom zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500081739 vzhľadom na výšku splátky
zabezpečuje nielen záväzok žalobcu z úverovej zmluvy, ale aj záväzok žalobcu z ďalšej zmluvy a to
dohody o poskytovaní služieb, na čo inak poukázal aj PZ žalovanej strany na záverečnom pojednávaní.
Dohodu robí nezrozumiteľným aj ust. čl. V, z ktorého vyplýva, že strany majú dojednať dohodu o

zrážkach zo mzdy k zabezpečeniu pohľadávok veriteľa uvedených v čl. I dohody, v čl. I dohody však
nie sú špecifikované pohľadávky, k zabezpečeniu ktorých dohoda slúži, ale vyhlásenie dlžníka, že
uzavretie dohody s jeho strany je dobrovoľné a nie je to podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere. Za takýchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že vymedzenie zabezpečenej pohľadávky, k
uspokojeniu a zabezpečeniu ktorej obe dohody o zrážkach zo mzdy slúžia, nie je dostatočne určité

tak, aby nemohlo dôjsť k zámene zabezpečených pohľadávok, aby v budúcnosti, nevznikli spory o
tom, ktorá a aká pohľadávka veriteľa je vlastne predmetnou dohodou zabezpečená, čím dochádza k
vade, ktorú ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Neurčité
vymedzenie zabezpečených pohľadávok podľa presvedčenia súdu spôsobuje absolútnu neplatnosť v
prípade oboch dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. To bol dôvod, pre ktorý súd určil, že obe

napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné. Pokiaľ žalobca dohodám vyčítal tú skutočnosť, že
už samotné ich uzavretie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, s takýmto názorom sa súd nestotožnil.
Podľa presvedčenia súdu a v tomto sa stotožňuje súd so žalovanou stranou, dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje zákonom povolený spôsob zabezpečenia pohľadávky. Zákon o spotrebiteľských úveroch
takýto spôsob zabezpečenia nárokov dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy pripúšťa. Dohody a to v

oboch prípadoch neboli začlenené medzi kvantum ďalších úverových podmienok, ale boli uzavreté
na osobitnej listine a pri poctivom prečítaní ich obsahu muselo byť dlžníkovi zrejmé, že má možnosť
podpísanie tejto dohody odmietnuť, a aj to, aké právne následky sú v prípade platného uzavretie takejto
dohody s dohodou spojené. Z textu dohody vyplýva, že žalovaný nepodmieňuje uzavretie úverovej
zmluvy uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, o čom svedčí výslovné uvedenie tejto skutočnosti v čl.

I tejto dohody, aj v čl. II tejto dohody. Preto v tomto smere sa súd sa žalobcom nestotožnil a nemal
za to, že by samotným uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy došlo k nerovnováhe medzi právami a
povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, čiže žalobcu. Súd dohode vytkol, tak ako bolo vyššie uvedené, jej
neurčitosť v prípade označenia pohľadávok, ktoré zabezpečuje a v dôsledku tejto neurčitosti možnosť
vzniku potenciálnych sporov o obsahu dohody. Súd preto žalobe, aj keď z iných dôvodov, ako v prvom

rozsudku, vyhovel opäť v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal právo na náhradu trov celého konania v plnom
rozsahu, v tomto prípade pôjde o trovy tak prvoinštančného, ako aj druhoinštančného konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodňuje
dôvodmi v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Posúdenie a závery súdu prvej inštancie o tom,
že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500081739 a 8500051236 sú neplatné, sú nesprávne a v rozpore sozákonom. Dôvod neplatnosti - neurčitosť vymedzenia zabezpečenej pohľadávky, sa podľa odôvodnenia
napádaného rozsudku vzťahuje len na časť vymedzenia pohľadávky. Ani súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí nekonštatoval, že by vymedzenie zabezpečenej pohľadávky ako také v celku bolo neurčité.

Z napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, prečo súd vzhľadom na svoje závery považuje túto
za neplatnú, aj pokiaľ ide o vymedzenie pohľadávky v časti definujúcej zabezpečenú pohľadávku
ako pohľadávku z úveru podľa príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda vyslovil neplatnosť
celej dohody o zrážkach zo mzdy. Vymedzenie predmetu zabezpečenia - pohľadávky je pritom vždy
rozdeliteľné v tom zmysle, že je možné určiť (ponechať v platnosti) časť ustanovenia vymedzujúceho

zabezpečenú pohľadávku. V tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015,
sp. zn. I. ÚS 640/2014. Súd mal pri závere o neurčitom vymedzení zabezpečenej pohľadávky, ktorý sa
všaktýkalenčastitohtovymedzenia,vychádzaťzust.§41Občianskehozákonníka.Rozhodnutiesúduo
neplatnosti celej dohody o zrážkach zo mzdy je tak nesprávne pre rozpor s § 41 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ani nezdôvodnil, prečo neprichádzalo do úvahy rozhodnutie
ponechávajúce dohodu o zrážkach zo mzdy v platnosti čo i len v časti. Zároveň sa javí zvláštne, že

dôvod neplatnosti teraz uvádzaný v napádanom rozsudku súd prvej inštancie nekonštatoval už v prvom
rozsudku. Pri posudzovaní neplatnosti právneho úkonu z dôvodov podľa § 37 Občianskeho zákonníka
pritom súd ex offo skúma, či nie je daný dôvod neplatnosti. Žalovaný napáda rozsudok aj pokiaľ ide
o dôvody, pre ktoré súd považuje vymedzenia zabezpečenej pohľadávky v oboch vyššie označených
dohodách za neurčité. Poukazuje na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým sa súd neriadil a

ani ho formálne ani vecne nepoužil. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa, ktorú
má v čase vzniku voči dlžníkovi (titulom poskytnutia úveru) a súčasne, ktorá môže vzniknúť výlučne v
rámci a na základe zmluvného vzťahu z uvedenej zmluvy. Právny dôvod, z ktorého pohľadávka vznikne,
je identifikovaný dostatočne na to, aby nevyvolával žiadne pochybnosti. Zákonná úprava dohody o
zrážkachzomzdynešpecifikuje,akýmspôsobommábyťvymedzenýpredmetzabezpečenia.Označenie

pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu, je z hľadiska
identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby
oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu zabezpečovanej pohľadávky. Uvedenie
výšky pohľadávky nie je v zmysle nijakej právnej normy ani všeobecných požiadaviek na určitosť
právneho úkonu potrebné. Rovnako je to aj pri iných spôsoboch zabezpečenia. V prípade pohľadávky

je zrejmé, že základným spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto
pohľadávka vzniká. Určitosť právneho úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu, na
základe ktorého sa dá posúdiť, aký je obsah vzájomných práv a povinností. Je nepochybné, že dohoda
o zrážkach zo mzdy sa týka konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi.
Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom

vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne. Z hľadiska určitosti právneho
úkonu je teda nesporné, čo pohľadávka znamená. Odvolateľ poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu
Prešov č. k. 9C/171/2015, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 25Cdo/140/2006.
Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že žalobu
zamietne. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu. Dohody
o zrážkach zo mzdy považuje za neplatné. Poukazuje aj na iné rozhodnutia Okresného súdu Martin.
Okresný súd rozhodol správne. Každá dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v jeden deň s hlavnou
spotrebiteľskou zmluvou je neplatná. Je neprípustné vopred zabezpečiť pohľadávku. Je tu nerovnováha

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dáva do pozornosti ochranu
spotrebiteľa a smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach. Zabezpečovaná pohľadávka nie
je v predmetných dohodách o zrážkach zo mzdy vymedzená určito, preto sú predmetné dohody o
zrážkach zo mzdy ako právny úkon neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Poukazuje na ust.
§ 551 Občianskeho zákonníka. Má za to, že dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť

budúcu pohľadávku, a preto zmluvná podmienka v dohodách o zrážkach zo mzdy je neprijateľná
zmluvná podmienka v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to aj z dôvodu odchýlenia sa
od § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Má za to, že dohoda o zrážkach
zo mzdy musí obsahovať aj označenie platiteľa mzdy, čo v predmetných dohodách chýba. Každá
zmluva musí byť jasná, zrozumiteľná a určitá. Tiež poukazuje na závery komisie na posudzovanie

podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113.179. Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy
boli podmienkou uzatvorenia úverového vzťahu, inak by žalobca nedostal úver. Žalovaný zneužíva
finančnú psychickú tieseň ľudí. Veriteľ je povinný poskytnúť žiadateľovi o úver - spotrebiteľovi odbornéporadenstvo. Žalovaný zatajuje, že ich zmluvy sú vadné, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so
Zákonom o úveroch, Občianskym zákonníkom, Zákonom o ochrane spotrebiteľa a smernicou Rady
93/13/EHS. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/140/2006, ako aj na viaceré

rozsudky krajských súdov. Napadnutý rozsudok žiada potvrdiť.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaného

v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP napadnutý
rozsudok potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s

odôvodnením rozsudku okresného súdu, na ktoré odôvodnenie poukazuje bez toho, aby bolo potrebné
opakovať závery tam uvedené.

8. Odvolacie námietky žalovaného nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

9. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu

pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania
materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov

princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav.

10. V súdenej veci nie je sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú
s poukazom na podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená a s poukazom na ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd
rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej
povinnosti (§ 298 CSP v spojení s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

11. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu,

ale na predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia
súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie týchto podmienok
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana
pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá

verejného poriadku. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi, bez ohľadu na to, či
došlo k použitiu tejto zmluvnej podmienky, aby spotrebiteľ nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí.

12. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah s cieľom zabezpečiť úroveň
ochrany. V súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže

byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. V tejto súvislosti
je tu možnosť súdu skúmať nekalú podmienku aj bez návrhu ako prostriedok na dosiahnutie výsledku
stanoveného v čl. 6 smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný
nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 smernice, pretože takétopreskúmavanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu užívania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany dodávateľov. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či

nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy
nazákladedohodyozrážkachzomzdyumožňujeuhradiťplneniezneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok
bez súdnej ochrany. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom

dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorý dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie
majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako neprijateľný inštitút poškodzujúci
spotrebiteľa, ktorému za žiadnych okolností nemôže poskytnúť právnu ochranu.

13. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že napadnuté

dohody o zrážkach zo mzdy nespĺňali požiadavku dostatočnej určitosti právneho úkonu, pokiaľ ide
o výšku zabezpečenej pohľadávky a v tomto smere odkazuje na podrobné odôvodnenie súdu prvej
inštancie. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho inštitútu. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo

vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške,
ktorévbudúcnostivzniknú,sabudúrealizovaťformouzrážokzomzdyvprospechveriteľa.Preneurčitosť
tohto dojednania sú dohody o zrážkach zo mzdy neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie.

14. Zároveň však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, preto sa nemožno stotožniť s odvolacími námietkami
žalovaného o čiastočnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Dohody o zrážkach zo mzdy
predstavujú formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, nemôže byť preto pre

spotrebiteľa záväzná.

15. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a odvolací súd ho v celom
rozsahu potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

16. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému, a to v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)