Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714204803
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714204803.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/X, X., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Martine, dieťa rodičov; matky Mgr. P. O., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, X. a otca Bc. U.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X. XX, právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Mario Buksa, právne
služby, s. r. o., so sídlom Martin, Červenej armády 1, IČO: 36 862 819, v konaní o návrhu matky o

zvýšenie výživného a o návrhu otca o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 20P/83/2014-121 zo dňa 16.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú O. O. znížené výživné
vo výške 180,- eur mesačne od 01.06.2014 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo

zvyšku súd návrh otca zamietol. Súd návrh matky o zvýšenie výživného na maloletú O. O. v celom
rozsahu zamietol. Tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/366/2010-106 zo dňa
28.02.2011. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení, vychádzajúc z citovaných
zákonných ustanovení, preukázaného a zisteného skutkového stavu, dospel k záveru, že návrh matky

na zvýšenie výživného na maloletú O. nie je dôvodný, v celom rozsahu ho zamietol a vyhovel čiastočne
návrhu otca o zníženie výživného a znížil celkové výživné z 200,- eur na 180,- eur mesačne od
01.06.2014, vo zvyšku návrh otca zamietol, čo reálne znamená zvýšenie bežného výživného zo 140,-
eur na 180,- eur mesačne a zrušenie tvorby úspor, keď bežné výživné v zvýšenej výške považoval za
primerané a optimálne k potrebám maloletej a zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam povinného
otca. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na

výpovede všetkých účastníkov konania a skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a o ktorých
nemal pochybnosti a zo stavu v čase vyhlásenia. Za preukázané súd považoval u rodičov ich príjmy,
splácanie úverov a pôžičiek, čiastočne výdavky bývania a výdavky maloletej O.. Za zhodné považoval
skutočnosti týkajúce sa platenia výživného otcom a jeho podielu na výchove a starostlivosti nad rámec
výživného.

Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia vo februári 2011
s okolnosťami v čase súčasného rozhodovania v januári 2015 mal preukázané, že v priebehu času
za skoro štyri roky došlo k takej zmene pomerov oprávnenej maloletej O. a povinného otca, ktorá
odôvodňuje zvýšenie bežného výživného, ale v podstate o zníženie celkového výživného, súčasťou
ktorého boli aj úspory, lebo ide o zmeny, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v ich pomeroch
nielen na krátky čas a ktoré súd vyhodnotil ako dôvodné na zmenu výšky výživného, keď

maloletá je už siedmačka na druhom stupni základnej školy, predtým bola tretiačka na prvom stupni
a otec nepracuje a je poberateľom výsluhového dôchodku. Prechod na druhý stupeň základnej školyje objektívna zmena pomerov spojená s pribudnutím alebo zvýšením výdavkov na školské potreby,
pomôcky a aktivity spojené so školskými povinnosťami a určite dôvod na zvýšenie výšky výživného.
Vyššie sú aj výdavky na uspokojovanie bežných hmotných potrieb ako je strava, oblečenie, obutie,

hygiena a kozmetika, a to nielen v dôsledku rastu, fyzického a psychického vyspievania, ale aj v
dôsledku rastu cien v spoločnosti a iných nárokov, napr. na oblečenie, obutie. Vývoj cien sa nevyhnutne
prejavil zvýšením finančných prostriedkov potrebných na financovanie jej potrieb, ale prirodzene aj
zvýšení výdavkov rodičov na uspokojovanie ich potrieb, pričom z pohľadu súdu je to u maloletej O.
podstatnejší nárast, lebo napríklad rodičia nepotrebujú tak často nové oblečenie, obuv ako vyvíjajúce

sa dieťa, ktoré potrebuje pre svoj rast aj pestrú stravu. Napríklad priemerná ročná miera inflácie
vyjadrená prírastkom priemerného harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien za posledných 12
mesiacov oproti priemeru predchádzajúcich 12 mesiacov podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla
v roku 2013 oproti predchádzajúcemu roku hodnotu 1,4 %, v priemere za rok 2013 v úhrne vzrástli
spotrebiteľské ceny o 1,4 % a za 11 mesiacov roka 2014 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2013 v
úhrne klesli o 0,1 %, v novembri roka 2014 v porovnaní s novembrom roka 2013 sa v úhrne nezmenili,

klesli ceny potravín, dopravy, poštových a telekomunikačných služieb, bývania, vody, elektriny, plynu a
vzrástli v odboroch vzdelávanie o 2,7 %, odevy a obuv o 1,7 %, zdravie o 0,4 %, rekreácia a kultúra o
0,7 %. V roku 2014 sa spotrebiteľské ceny vyvíjali pozitívnejším smerom, čo nebolo v predchádzajúcich
rokoch, keď miera inflácie dosiahla napríklad v roku 2012 v priemere 3,6 %, 3,9 % v roku
2011 a súd porovnáva pomery za skoro 4 roky a je nespochybniteľná zmena a nárast výdavkov na

všetky potreby či už maloletej alebo jej rodičov. Časť výdavkov sú jednorazové ako platby v škole na
začiatku školského roka, na zakúpenie väčšiny školských potrieb a pomôcok, časť sú tie, ktoré potrebuje
nepravidelne, ale podstatnú časť tvoria opakujúce výdavky, lebo jesť potrebuje každý deň, každý deň
potrebuje raňajky, desiatu do školy, teplý varený obed, večeru, ktorá môže byť aj suchá a menej finančne
náročná, každý deň používa hygienické a kozmetické potreby. Každý mesiac je potrebné zakúpiť niečo

na oblečenie, musí sa platiť školné a úhrady za bývanie vrátane prepočítaných ročných platieb, čo je tiež
súčasť výživného. Pribudli niektoré výdavky na voľnočasové aktivity a na riešenie problémov s chrupom.
Základné výdavky v škole sú 45,- eur (strava 24,- eur, poplatky 1,- eur, cestovné 20,- eur), mobil a
poistenie 25,- eur, bývanie 80,- eur, spolu 150,- eur, k tomu školské potreby, bežné oblečenie, obutie,
hygiena a strava. Potom zvýšenie bežného výživného o 40,- eur je primerané a zodpovedajúce tomu,

čo má prispievať otec. Ak zoberieme do úvahy sumu zo strany matky, ktorá určite nemôže byť rovnaká
ako u otca, lebo ona sa okrem finančného zabezpečenia podieľa na potrebách maloletej O. a plní si
vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou spojenou so zabezpečovaním každodenných potrieb a
bytovej potreby, čo je postavené na roveň finančnému plneniu, tak potom suma výživného je optimálna
pre zabezpečenie všestranného rozvoja.

Zmena nastala aj u rodičov, matke sa zvýšila mzda o cca 140,- eur a pribudla jej vyživovacia povinnosť
k maloletému dieťaťa, odbudla vzájomná vyživovacia povinnosť k manželovi, otcovi sa mesačný príjem
znížil o cca 320,- eur a nepribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Podľa názoru súdu bolo potom
dôvodné upustiť od tvorby úspor a zvýšiť bežné výživné. Je pravda, že otec sám požiadal o uvoľnenie zo

služobného pomeru, ale súd akceptuje jeho dôvody vzhľadom na celkovú dĺžku rokov odpracovaných
v radoch polície a náročnosť vykonávanej práce, ako na to poukázal právny zástupca. Čo nie je možné
akceptovať, je skutočnosť, že odchodné v značnej výške použil pre seba, na zlepšenie svojich bytových
podmienok v byte, ktorý nie je jeho vlastníctvom, ale ani vlastníctvom jeho partnerky a nemyslel aj na
svoje dve maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Určite otcovi nič nebráni, aby si aktívne

začal hľadať zamestnanie, nepreukázal žiadne zdravotné obmedzenia alebo nevyhnutnosť pomáhať
pri starostlivosti o maloleté dieťa alebo starých, či chorých rodičov a podobne. Súd je presvedčený,
že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené bežné výživné 180,- eur, keď celkom došlo k
zníženiu výživného o 20,- eur a takéto zníženie je primerané vzhľadom na zmenu jeho pomerov. Nebude
rozhodnutím súdu ohrozená jeho doterajšia životná úroveň, rovnako ako maloletej O., lebo sa zvýšilo

bežné výživné a pri úsporách nejde o vynakladanie prostriedkov výživného na aktuálne potreby, ale na
tie, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti.

U obidvoch rodičov súd prihliadol na výdavky bývania, ktoré matka platí sama a otec sa na nich podieľa
spoločne so svojou partnerkou, u matky z preukázaných dôkazov predstavujú mesačne spolu 239,88

eur, čo je na každú osobu 79,96 eur a u otca 320,42 eur, čo je na osobu 80,11 eur, pričom určitou
sumou by sa mala podieľať aj dcéra partnerky, lebo už má svoj príjem, i keď v živnosti len v roku 2014
začala. Zobral do úvahy aj to, že časť potrieb maloletej je krytá prídavkami, ktorých výška sa zvýšila o
1,51 eur. Tiež na to, že otec sa s maloletou dlhšiu dobu vôbec nestretáva, nezavolá jej, nekupuje jejdarčeky pri príležitosti sviatkov. Bola tu určitá komunikácia v roku 2012, kedy maloletá oslovila otca vo
veci zakúpenia bazénu, ktorý by veľmi chcela a matka na to nemá peniaze. Súd bližšie neskúmal dôvody
nestretávania, nepovažoval to za dôvodné, otec mal v minulosti možnosť obrátiť sa na súd ohľadne

úpravy stretávania, ak mu matka bránila v styku s maloletou, čo nevyužil a teraz po piatich rokoch
nadväzovanie pretrhnutého kontaktu vo veku skoro 13 rokov u maloletej by určite nebolo jednoduché,
neznamená to ale, aby sa o to nemali pokúsiť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Namieta, že súd nesprávne vyhodnotil
skutočnosť, že odporcovi klesol príjem o 320,- eur, nakoľko odporca si pokles príjmu spôsobil vlastnou
vinou, pretože sa dobrovoľne vzdal vyššieho príjmu a zo zamestnania odišiel na vlastnú žiadosť bez
relevantných dôvodov. Súd nesprávne porovnal mesačné náklady na bývanie na osobu, ktoré vyhodnotil
tak, že v jej prípade sú výdavky na bývanie 79,96 eur a u odporcu sú 80,11 eur na osobu. Súd nevzal

do úvahy, že jej náklady na bývanie sú 239,88 eur, nakoľko tieto náklady hradí mesačne sama, lebo deti
sú maloleté a nemôžu jej na náklady prispievať. Odporca má náklady na bývanie iba 80,11 eur, nakoľko
zvyšok nákladov znáša jeho priateľka, keďže jej deti nie sú odporcove. Taktiež súd síce spomenul, ale
nezohľadnil skutočnosť, že otec sa s dcérou absolútne nestretáva, nič jej nekupuje. Pritom pri určovaní
výživného má súd prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd poukázal

zároveň na to, že jej pribudla narodením syna ďalšia vyživovacia povinnosť, ale zároveň poukázal na
to, že sa rozviedla a odpadla jej vyživovacia povinnosť manžela, ale nezaoberal sa tým, že rozvodom
stratila právo byť vyživovaná zo strany manžela a všetky záväzky znáša sama. Je zarážajúce, že súd
zobral do úvahy všetky ňou predložené objektívne dôvody na zvýšenie výživného, napriek tomu jej návrh
na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol. Súd neskúmal ďalší príjem odporcu z jeho brigády v

Nemecku, čím odporca preukázal, že ďalej pracuje, a teda jeho finančná situácia nekončí na sume 750,-
eur mesačne, čo predstavuje jeho výsluhový dôchodok, ale je podstatne lepšia. Taktiež súd nevzal do
úvahy, že otec dostal odchodné vo výške takmer 15.000,- eur, čím si zvýšil svoju životnú úroveň a toto
sa neprejavilo na výške výživného aj napriek tomu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Je smutné, že odporca investoval tieto peniaze do cudzích ľudí a do bytu, ktorý nie je v jeho

vlastníctve a na vlastné deti nemyslel. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vyhovel jej
návrhu na zvýšenie výživného.

Odporca ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, preto vyvodený právny záver je predčasný a
nesprávny.

V súdenej veci sa jedná o konanie nesporové, ktoré možno začať aj bez návrhu a v zmysle ust. § 120
ods. 2 O. s. p. sa tu na rozdiel od sporového konania uplatňuje zásada materiálnej pravdy, a teda súd je

povinný vo veci vykonať aj bez návrhu účastníkov konania všetky dôkazy, ktoré sú potrebné na riadne
zistenie skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutia.

V danom prípade, vychádzajúc z predmetu konania, ktorý zároveň určuje aj predmet dokazovania, je
potrebné zistiť, či sa zmenili podstatným spôsobom pomery účastníkov konania, t. j. osoby výživou

oprávnenej - dieťaťa, ako aj osôb výživou povinných - otca a matky. Hoci sa súd touto zmenou pomerov
zaoberal, z úradnej povinnosti nezabezpečil zistenie skutkového stavu tak, aby bolo možné konštatovať
dostatočné zistenie príjmových pomerov na strane otca a potom jeho záver, že došlo k poklesu príjmu
otca, je predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Z hľadiska príjmovej situácie povinného rodiča je potrebné vychádzať z tzv. zásady potencionality
príjmu vyjadrenej v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy v zmysle druhej vety tohto ustanovenia na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bezdôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ otec využil právo odchodu do výsluhového dôchodku, ide
nepochybne o jeho oprávnené slobodné rozhodnutie. Majúc však vyživovacie povinnosti voči maloletým
deťom, je povinnosťou otca z tohto vzťahu vyplývajúcou postarať sa o zabezpečenie výživy maloletých
detí tak, aby neboli takouto zmenou dotknuté. Vyživovacia povinnosť je totiž zákonnou povinnosťou a
v citovanom ustanovení ukladá povinnému rodičovi nevzdať sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zárobku. Pokiaľ si teda otec dobrovoľne zvolil možnosť nižšieho príjmu, nemôže to ísť na ťarchu
maloletého dieťaťa.

Zo skutkových okolností zistených prvostupňovým súdom však vyplýva, že otec aj napriek odchodu
do výsluhového dôchodku (a čo tiež možno od neho vzhľadom na jeho vek a existenciu vyživovacích
povinností aj požadovať), popri poberaní výsluhového dôchodku pracoval, podľa jeho vlastných

vyjadrení, v Nemecku. Okresný súd si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 120 ods. 2 O. s. p., keď
nevykonal potrebné zistenia v akom rozsahu, po aké obdobie otec v rozhodnom období pracoval a aký
príjem z tejto pracovnej činnosti dosiahol. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otec odignoroval
výzvy okresného súdu na predloženie potvrdenia o príjme za prácu v Nemecku, čo sa odvolaciemu
súdu javí ako účelové konanie otca, aby tak zamedzil zisteniu skutočného príjmu v rozhodnom období.

Povinnosťou okresného súdu nepochybne bolo uvedené okolnosti preveriť a zistiť reálne dosahovaný
príjem otca v rozhodnom období.

Dôvodná je odvolacia námietka matky, že pokiaľ bolo otcovi vyplatené odchodné, je právom dieťaťa
podieľať sa na tomto príjme otca. Vyplatené odchodné bolo spôsobilé zabezpečiť otcovi po dlhší čas

zdroj príjmu na uhrádzanie určeného výživného. Ide o príjem otca, ktorý sa musí prejaviť pri určovaní
a zmenách výživného, a pokiaľ otec celý tento príjem investoval do nehnuteľnosti, ktorá mu vlastnícky
nepatrí, je potrebné pri určovaní a zmenách výživného na tento príjem prihliadnuť.

Odvolací súd dáva do pozornosti okresného súdu aj časové aspekty prejednávanej veci. Návrh na

zvýšenievýživnéhobolpodanýdňa09.04.2014,pričommatkapožadovalavýživnézvýšiťod01.04.2014.
Otec odišiel do výsluhového dôchodku až od 01.07.2014. Okresný súd teda opomenul posúdiť obdobie
od 01.04.2014 do 01.07.2014.

Súd je povinný pri určení a zmenách výživného zohľadniť nielen pravidelný, opakujúci sa príjem otca,

ale aj nadštandardné príjmy rodičov, ktoré sa im dostali aj v období pred rozhodovaním o zmenách
výživného, predstavujú však taký rozsah, ktorý nemohol byť použitý na oprávnenú okamžitú spotrebu.
Pokiaľ ide o disponovanie s hodnotnejším majetkom povinného rodiča, okresný súd sa musí zaoberať
skutočnosťou, či pri takejto dispozícii nedošlo k poškodeniu majetkových záujmov dieťaťa, a pokiaľ
boli tieto dispozície s majetkom pre dieťa nevýhodné, resp. urobené účelovo z dôvodu zbavenia sa

majetku a zníženia majetkového statusu pre určenie výživného, je potrebné ich posúdiť ako vzdanie
sa majetkového prospechu. V tejto súvislosti bude povinnosťou okresného súdu, čím sa doposiaľ
nezaoberal, vyhodnotiť dispozíciu otca s nehnuteľnosťou, ktorá bola v minulosti vo vlastníctve otca, a
to 2-izbového bytu č. 4 na 2. nadzemnom podlaží v strede, vchod č. 8 bytového domu č. súpisné XX
na ulici M.. X, XX v P., v tejto súvislosti predovšetkým zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá sa

nachádza na č. l. 112 spisu. Z hľadiska práv maloletého dieťaťa je potrebné vyhodnotiť, či tento prevod
nebol urobený účelovo a či ide o trhovú cenu v prípade kúpnej zmluvy dohodnutej účastníkmi. Zároveň
je potrebné prešetriť, ako otec s touto sumou naložil. Vo vzťahu k uskutočneným zisteniam je potom
potrebné posúdiť komplexné osobné a majetkové pomery otca.

Rovnako dôvodná je aj odvolacia námietka matky, že pokiaľ aj súd rozpočítal výšku výdavkov na bývanie
na každú osobu 79,96 eur, spolu 239,88 eur, matka sama hradí tieto výdavky na bývanie, pričom
otec nemá zákonnú povinnosť podieľať sa na výdavkoch na bývanie vo vyššom rozsahu ako na neho
pripadajúcich. Osobná starostlivosť o dieťa zo strany matky, ako aj skutočnosť, že otec sa inak ako
platením výživného na výchove dieťaťa nepodieľa, musí byť taktiež pri určení výživného zohľadnená.

Okresný súd správne ustálil, že vo vzťahu k osobe oprávnenej na poskytovanie výživného - maloletej
O. možno konštatovať zmenu pomerov spočívajúcu v zvýšení jej výdavkov, ktorý stav nastal nárastom
životných nákladov, na ktoré je súd povinný ex offo prihliadnuť, ako aj vyšším vekom dieťaťa.Zmena pomerov musí byť vyhodnotená na strane oprávnenej, ako aj výživou povinných osôb. To bez
náležitého zistenia skutkového stavu uskutočniť nemožno. Až po jeho riadnom zistení prichádza do

úvahykomplexnévyhodnoteniezmenypomerovnastranevšetkýchúčastníkovprávnehovzťahu.Keďže
okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k príjmovým možnostiam a schopnostiam
otca, ako aj reálne dosahovanému príjmu v rozhodnom období, posúdenie zmeny pomerov účastníkov
ako dôvod pre zníženie výživného je tak predčasné a krajský súd pristúpil k zrušeniu rozsudku
prvostupňového súdu.

V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu z úradnej povinnosti zistiť, či otec v rozhodnom
období pracoval, u akých zamestnávateľov, po aké časové obdobie a akú výšku príjmu dosiahol.
Pokiaľ by otec aj dosahoval nižší príjem ako v predchádzajúcom období, bude povinnosťou okresného
súdu dôsledne sa vysporiadať so skutočnosťou, či sa otec bez vážneho dôvodu nevzdal majetkového
prospechu, zohľadniac predovšetkým jeho vek a zdravotný stav. Bez ohľadu na spôsob použitia

odchodného, ktoré bolo otcovi vyplatené, bude ho potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o zmene
výživného, keďže ide o príjem, na ktorom má maloletá O. právo sa podieľať. Okresný súd sa
musí vysporiadať aj s obdobím, odkedy matka požiadala o zvýšenie výživného do odchodu otca do
výsluhového dôchodku, ktorým sa doposiaľ nezaoberal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.