Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210210765
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2210210765.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová v právnej veci žalobkyne: A. V., nar. X.X.XXXX, bytom
O., H. XXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Milan Bányi, so sídlom Veľký Meder, Nám. B. Bartóka
5, proti žalovaným: 1. L. O., nar. XX.X.XXXX, bytom L., D. XX a 2. DAN-FARM, s. r. o., so sídlom
Blahová, Hlavná 65, IČO: 36 276 944, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JÁNSKY
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, o určenie relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaných 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
5C/36/2010-254 zo dňa 29.11.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni voči žalovaným 1 a 2 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 7.10.2008
medzi žalovanými v 1. a v 2. rade vykonaný vklad vlastníckeho práva ku dňu 20.11.2007 Správou
katastra Dunajská Streda o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2.
rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. O., vedené na LV č. XXX Správy katastra Dunajská

Streda parcely registra "E", parc.č. 5154/1 trvalé trávne porasty o výmere 169429m2, parc.č. 5113/3
orná pôda o výmere 11550m2, parc.č. 5114 orná pôda o výmere 140813m2, parc.č. 5115 orná pôda o
výmere863m2,parc.č.5116/4ornápôdaovýmere5424m2,parc.č.5117/2ornápôdaovýmere4397m2,
parc.č. 5145 orná pôda o výmere 2087m2, parc.č. 5146/1 orná pôda o výmere 64032m2 v podiele 1/5-
iny a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. O. vedené na LV č. XXX ako parcela registra „E“, parc.č.
5144 orná pôda o výmere 174.971m2 v podiele 13/160-ín je neplatná. Výrokom II. súd žalovaným 1
a 2 uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni trovy konania v plnej výške. Vo výroku

III. súd vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku v samostatnom uznesení.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 40a, § 116, § 117, § 140, § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), § 34 ods. 2 a 3 Zákona o katastri, s použitím ust. § 137
písm. c) CSP. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania,
že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel 13/320-ín k nehnuteľnosti vedenej na LV č.XXX, na

základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 298/95 kúpa a podiel 1/10-iny k nehnuteľnostiam
vedeným na LV č. XXX, rovnako na základe kúpnej zmluvy, vklad vykonaný pod č. V 298/95. Z
výpovedí žalobkyne a žalovanej 1 mal súd za preukázané, že rodina žalobkyne skupovala nehnuteľnosti
už pred dvadsiatimi rokmi, keď na nehnuteľnostiach hospodárili, za tým účelom tieto nehnuteľnostimala žalovaná 1 ponúknuť na predaj žalobkyni, keď zmluvu uzavrel v mene žalobkyne jej manžel a
vyplatil podiel žalovanej 1, od ktorej zmluvy žalovaná neskôr odstúpila, pričom naďalej rodina žalobkyne
na predmetnej nehnuteľnosti hospodárila, ako potvrdila aj žalovaná 1. Spor medzi nimi vyústil do

súdneho sporu, ktorý skončil v roku 2010 v prospech žalovanej 2 a následne na to, žalovaná neponúkla
opakovane na predaj svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyni, ako spoluvlastníčke pre zhoršené vzťahy,
ale odpredala ich žalovanému 2 vedome s úmyslom obísť zákon. Výpoveď žalobkyne o záujme odkúpiť
nehnuteľnosť na podnikanie, nespochybnil ani žalovaný 2. Z evidencie nehnuteľností bolo zrejmé, že
nápravu nedosiahne len tým, že sa jej zachová predkupné právo voči nadobúdateľovi, keď nehnuteľnosť

bola zaťažená záložným právom banky, ktoré obmedzilo dispozíciu s nehnuteľnosťou. Rodina žalobkyne
podnikala a nehnuteľnosti boli kupované priebežne za 20 rokov, v čom mienili pokračovať aj v prípade
tohto spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný 2 kupoval nehnuteľnosť rovnako na podnikanie, preto v
blízkej budúcnosti nemá záujem o jej predaj, keď nehnuteľnosť aj zaťažil záložným právom banky.
Rozhodnutie súdu o vyslovení relatívnej neplatnosti právneho úkonu, bude podkladom na zápis do
katastra nehnuteľností, čím sa odstráni stav neistoty po tom, čo sa žalobkyňa účinne dovolala relatívnej

neplatnosti právneho úkonu, momentom doručenia žaloby protistrane. Kúpna zmluva sa tým stala
neplatnou od počiatku. Žalobkyňa mala záujem o navrátenie do pôvodného stavu spoluvlastníctva
a následne využiť predkupné právo na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu. Súd skonštatoval,
vychádzajúc z ust. § 140 v spojení s § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, že príbuzenský vzťah medzi
žalobkyňou a žalovanou 1 neexistuje, vzhľadom na to (?) zákon stanovuje povinnosť spoluvlastníka

ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom, pričom ak sa jedná o nehnuteľnosť,
musí byť splnená písomná forma. Súd skonštatoval, že v prípade porušenia predkupného práva je
daná možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva vyplývajúceho mu z ust.
§ 603 ods. 3 OZ. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo
strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia

relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa môže voči
nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých
podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby; ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa
domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161
ods. 3 O.s.p.). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči

nadobúdateľovi. Súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci
vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona nemožno
vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené.
Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu nastáva stav, ako
keby právny úkon nebol urobený. To znamená, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva

spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy,
včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva.

3. V závere odôvodnenia preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie ustálil, že bolo preukázané, že
žalovaná 1 predtým, ako sa rozhodla svoje spoluvlastnícke podiely previesť na žalovaného 2, neponúkla

podiely na nehnuteľnostiach ostatným spoluvlastníkom a teda ani žalobkyni, čím si nesplnila povinnosť
vyplývajúcu z § 140 Občianskeho zákonníka, čím porušila predkupné právo žalobkyne. Žalobkyňa
využijúc svoje právo v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho
úkonu o prevode podielu. Kúpna zmluva bola uzavretá 17.10.2007a účinná 20.11.2007 a žaloba bola
súdu doručená dňa 16.7.2010, teda v zákonnej trojročnej prekluzívnej lehote. Keďže žalobkyňa sa

dovolala neplatnosti právneho úkonu v zákonom stanovenej dobe, keď sa preukázalo, že žalovaná 1
svoje spoluvlastnícke podiely neponúkla na predaj žalobkyni ako spoluvlastníčke, ktorá nebola blízkou
osobou (?), spôsobilo to neplatnosť právneho úkonu od počiatku.

4. Výrok III. o náhrade trov konania súd oprel o ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP s tým, že úspešnej žalobkyni

priznal náhradu trov v plnej výške.

5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali odvolanie obaja žalovaní.

6. Žalovaná 1 podané odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP - že

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. h) - že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo nijako bližšie neodôvodnila. Uviedla
iba, že okresným súdom jej bolo „odmietnuté vypovedať osobne“, nakoľko má rozhodnutie IV. stupňa naodkázanosť a nemôže cestovať, ale mohla vypovedať v mieste trvalého bydliska. Žiadala rozhodnutie
v plnom rozsahu zamietnuť (?).

7. Žalovaný 2 podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu z dôvodu,
že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Podľa neho súd nesprávne právne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu
na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ako základnú procesnú podmienku predmetného
konania. V danom prípade podaná určovacia žaloba nespĺňa účel, nakoľko napadnutým rozsudkom

zjavne nedochádza k žiadnej zmene právneho postavenia žalobcu. Za predpokladu právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia by bol založený právny stav, že by žalobca mal predkupné právo podľa § 140
Občianskeho zákonníka voči žalovanej 1, ako spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností. Rovnaké
právne postavenie má však žalobkyňa aj dosiaľ, nakoľko jej predkupné právo podľa § 140 OZ konaním
žalovanej 1 nezaniklo, ale zostalo zachované, a to voči žalovanému 2 ako súčasnému spoluvlastníkovi
predmetných nehnuteľností. Právne postavenie žalobkyne by zostalo v prípade úspešnosti jej žaloby

nezmenené, určovacia žaloba nemá žiaden praktický význam, čo je v rozpore s požiadavkou
naliehavého právneho záujmu. Dodal, že žalovaná 1, ktorá mala porušiť predkupné právo žalobkyne,
nie je v prípade úspešnosti žaloby automaticky povinná predať vec žalobkyni, teda ani úspešnosť
určovacej žaloby žalobkyni nezaručuje, že nadobudne vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom
žalovanej 1. V súvislosti so záložným právom zriadeným na spoluvlastnícke podiely k predmetným

nehnuteľnostiam považoval za potrebné uviesť, že sa jedná o vecné právo, ktoré je viazané k veci a nie
k osobe vlastníka veci, a teda napadnutý rozsudok nemá vplyv na takto zriadené ťarchy. Pokiaľ mala
žalobkyňa skutočný záujem o kúpu predmetných spoluvlastníckych podielov, mala postupovať v zmysle
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a nie domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy.
Naliehavý právny záujem na určení spravidla nemôže byť daný vtedy, ak je možné žalovať na splnenie

povinnosti (R17/1972). Žalovaný 2 je toho názoru, že vzhľadom na nesplnenie procesných podmienok -
neexistenciu naliehavého právneho záujmu, je skúmanie skutkového stavu bezpredmetné. Na dôvažok
uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozpormi v tvrdení žalobkyne a žalovanej 1, ktorá
prinajmenšom spochybňuje, ak nie úplne vyvracia, tvrdenia žalobkyne, ktorými svoju žalobu odôvodnila.
Sumarizujúc žalovaný 2 žiadal odvolací súd, aby v zmysle § 388 CSP rozsudok zmenil tak, že žalobu

zamietne v celom rozsahu.

8. Odvolania boli doručené protistranám, ktoré možnosť podať písomné vyjadrenie k nim nevyužili.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -

ďalej CSP), po zistení, že obe odvolania bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami
- stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na

webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu ani jedného zo žalovaných nie je možné priznať úspech keďže napadnutý rozsudok je vo
výrokoch vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalovaným 2

bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na požadovanom určení, teda či vec správne právne posúdil; a na základe odvolania
podanéhožalovanou1,čisúdnesprávnymprocesnýmpostupom-neumožnenímžalovanej1vypovedať
pred súdom v mieste jej bydliska, znemožnil žalovanej 1, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
Hoci žalovaná 1 formálne odkázala na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. g), že zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú prístupné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. h), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, tieto iba odkazom na cit. ust. uplatnené dôvody odvolania bližšie
nerozviedla a nijako neodôvodnila. Jediným reálne a účinne uplatneným odvolacím dôvodom žalovanej1 preto bolo jej tvrdenie, že súd jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (§ 365
ods. 2 písm. b/ CSP).

11. Pokiaľ ide o odvolací dôvod uplatnený žalovanou 1, že jej bola odopretá možnosť vypovedať pred
súdom, z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1 bola vypočutá pred dožiadaným súdom Okresným súdom
Košice I dňa 25.6.2013, kedy po riadnom poučení k veci vypovedala, jej výpoveď je zachytená v zápisnici
z uvedeného výsluchu vyhotovenej dožiadaným súdom tvoriacej súčasť tohto spisu a na nasledujúcom
pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 22.10.2013 bola výpoveď aj oboznámená. Súd jej obsah zachytil

aj v odôvodnení preskúmavaného rozsudku (ods. 3). Neskôr žalovaná 1 opakovane využila svoje právo
na písomné vyjadrenia k veci, ktoré tvoria obsah spisu. V spise sa tiež nachádzajú opakované žiadosti o
výsluch žalovanej 1 na dožiadanom súde v Košiciach, pričom sa v nich neuvádza, z akých dôvodov má
byť jej výpoveď ako dôkaz zopakovaná, vždy sa odvoláva na svoju odkázanosť a nemožnosť cestovať
na súd.

12. Tak Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 (§ 120 ods. 1 OSP), ako i od 1.7.2016 účinný
Civilný sporový poriadok (§ 85 ods. 1 CSP) ukladá účastníkom konania resp. stranám sporu povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 OSP, ako i § 185 ods. 1 CSP súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V zmysle § 122 ods. 3 OSP súd mohol rozhodnúť, aby
sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.

13. Z cit. ustanovení vyplýva, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a
ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov
preto nie je samo osebe vadou spôsobujúcou účastníkovi - strane konania odňatie možnosti konať
pred súdom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vždy závisí od súdu a jeho úvahy, a to na základe v

priebehu konania vyvíjajúcej sa skutkovej situácie, či navrhnutý dôkaz vykoná, prípadne ho doplní alebo
zopakuje. Nie je pritom tak povinný urobiť ani na základe návrhu strany, ak to vzhľadom na okolnosti
prípadu nepovažuje za potrebné. Žalovaná 1 pritom ani v podanom odvolaní a ani v predchádzajúcich
žiadostiach o zopakovanie jej výsluchu neuviedla dôvody, pre ktoré by jej výpoveď mala byť doplnená
alebo zopakovaná a odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, totožne ako prvoinštančný súd,

dôvody pre doplnenie alebo zopakovanie dôkazu výsluchom - výpoveďou žalovanej 1 nenašiel. Preto
ak za týchto okolností súd prvej inštancie nenariadil zopakovanie dôkazu výpoveďou žalovanej 1 pred
dožiadaným súdom na základe jej návrhu, týmto svojim postupom neodňal žalovanej 1 možnosť konať
pred súdom a nebol tým založený dôvod pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane - žalovanej 1, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolaniu
žalovanej 1 preto nebolo možné priznať úspech.

14. Ďalej sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou odvolania žalovaného 2, či bol v preskúmavanej veci
daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení.

15. Nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný
právny predpis ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale ho nesprávne

interpretoval.

16. S poukazom na označenie i obsah žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti
označenej kúpnej zmluvy, v danom prípade bola nesporne podaná určovacia žaloba v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo o určení, či

tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

17. Obdobne i od 1.7.2016 účinný CSP v § 137 umožňuje žalobou požadovať, aby sa rozhodlo okrem
iného podľa písm. c) o určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa cit. § 80 písm. c) OSP, aktuálne od 1.7.2016 §
137 písm. c) CSP, je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem
vyžaduje aj žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu a to tak absolútnej ako i relatívnej. Zákontrvá na tom, aby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (porovnaj R 17/1972). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom

právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa
žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným

(správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva, či sa ním môže dosiahnuť
odstránenie spornosti, alebo spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Určovacia žaloba spravidla nebude úspešná tam, kde možno
žalovať priamo splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP, resp. § 137 CSP. Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo
práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

19. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery sa
primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) podľa § 136 ods. 2 OZ s

modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho
práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým (erga omnes), kto do toho práva neoprávnene
zasiahne (spravidla nevlastníkmi), ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom, že chráni
každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.

20. Zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa § 140 OZ má vecno-
právne účinky (ius in rem), čo znamená, že pôsobí i voči právnemu nástupcovi - novému spoluvlastníkovi
(kupujúcemu); v takom prípade potom teória hovorí o tzv. vecnom predkupnom práve. Konkrétne právne
následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného predkupného práva. Podľa
už konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozhodnutia 3Cdo 262/2009, 4Cdo 334/2009,

5Cdo 211/2009 a ďalšie), z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce
z § 140 Občianskeho zákonníka s uplatnením analogie legis v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka,
aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do 8. časti druhej hlavy, druhého oddielu
Občianskeho zákonníka v § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Zhodne i česká právna teória i prax je
jednotná v názore, že následky ustanovenia § 603 ods. 3 OZ sa uplatnia i v prípade porušenia vecného

predkupného práva (porovnaj napr. Fiala, J.: Předkupní právo, Bulletin advokace č. 10, 1992, str. 28;
tiež Eliáš, K. a kol.: Občanský zákonník Velký akademický komentář, 2. svazek, Linde Praha, 2008, str.
1764-1766; Surgová, M.: Předkupní právo, Linde Praha, 2008, str. 102 a 107).

21. Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné)

pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť domáhať sa od nadobúdateľa buď ponúknutia veci na
kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením
z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho
stavu, aký tu bol pred jeho porušením - t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút
dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ).

22. V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol
na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon,
na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný, v prípade,
ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ). Právnym dôvodom dovolania sa

tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe
možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne
oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle § 603 ods. 3 OZ bude domáhať toho, aby
mu bola vec ponúknutá na kúpu, na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné
právo bolo porušené, vzniká nadobúdateľovi povinnosť ponúknuť mu vec ku kúpe za podmienok, za

ktorých mu bola vec pôvodne ponúknutá - teda i za tú istú kúpnu cenu povinnou osobou (§ 605 a §
606 Občianskeho zákonníka). Ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený domáhať
na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím vydaným podľa §
161 ods. 3 OSP. Práva vyplývajúce z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 161 ods.3 OSP. môže podielový spoluvlastník uplatniť iba vtedy, keď relatívnu neplatnosť zmluvy, na ktorej
základe nadobúdateľ vec získal buď neuplatnil vôbec, alebo ju síce uplatnil, ale vadne, resp. neúčinne.
V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu

sa totiž oprávnený spoluvlastník nemôže už úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na
kúpu, pretože ju tento nadobúdateľ platne a účinne nenadobudol. Predpokladom postupu podľa ostatne
citovaných ustanovení teda nie je, aby sa oprávnený najprv dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o
prevode spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k stranám zmluvy.

23. Situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené, avšak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada
bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou
oprávnenému zostáva zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v
prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia
je samotný text zákona (viď § 603 ods. 3 OZ), preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči
nadobúdateľoviiniciovaťsúdnekonanie.Všeobecnénárokyvyplývajúcezporušeniapredkupnéhopráva

uvedené v § 603 ods. 3 OZ teda ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia
§ 40a v spojení s § 140 OZ - možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ.
Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí
rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň
uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§40a OZ) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúci z § 603 ods.

3 OZ (napr. žiadať o nahradenie prejavu jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo
voči nemu). Podľa konštantnej judikatúry teda platí, že vymenované nároky sa navzájom vylučujú a
oprávnený sa nemôže domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov súčasne (porovnaj uznesenie
NS SR sp. zn. 2Cdo 28/2009).

24. V danom prípade sa žalobkyňa rozhodla uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle § 40a
OZ podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť porušené jej predkupné
právo. V prípade tejto voľby je potom vylúčená možnosť, aby oprávnená mohla uplatniť niektorý zo
všeobecných nárokov v zmysle § 603 ods. 3 OZ.

25. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 7Cdo/46/2013 ustálil, že žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho
záujmu podľa § 80 písm. c) OSP (aktuálne § 137 písm. c) CSP) i vtedy, ak už došlo k porušeniu
predkupného práva. Neplatí teda záver, že ak došlo k porušeniu predkupného práva, oprávnená osoba
už automaticky nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle

§ 40a Občianskeho zákonníka, takýto záver totiž nevyplýva zo žiadnej právnej úpravy. I pre daný prípad
teda platí, že skutočnosť, že už došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne sama osebe nemá za
následok nedostatok jej naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti danej zmluvy.

26.Pozrušeníavráteníveciodvolacímsúdomprávnyzástupcažalobkynedoplnilargumentáciuohľadne

existencie jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s odkazom na uznesenie NS
SR sp. zn. 7Cdo/46/2013. Žalobkyňa svoju výpoveď v súvislosti s existenciou naliehavého právneho
záujmu doplnila tým, že žalovaná 1 porušila povinnosť a neponúkla jej svoj podiel, až na internete
zistili, že podiel predala, pritom žalobkyňa mala záujem od žalovanej 1 spoluvlastnícky podiel odkúpiť.
V časti nehnuteľnosti, ktorá tvorí jej spoluvlastnícky podiel, podniká v rámci podnikania rodiny. Všetky

nehnuteľnosti, ktoré má vo vlastníctve, sú obhospodarované rodinnou firmou, ktorá funguje už skoro
dvadsať rokov. Doplnila, že má záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel, ktorý bol prevedený na
žalovaného 2, písomne žalovaného 2 ale nevyzvala. V prípade úspešnosti by tento podiel odkúpila a
hospodárila by na ňom.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk, opierajúc sa o výsledky dokazovania
vykonaného prvoinštančným súdom, s prihliadnutím tiež na doplnenie zdôvodnenia naliehavého
právneho záujmu žalobkyňou resp. jej právnym zástupcom, odvolací súd dospel k zhodnému záveru
ako súd prvoinštančný, že v danom prípade žalobkyňa preukázala svoj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, že vo výroku označená kúpna zmluva, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych

podielov na nehnuteľnostiach zo žalovanej 1 na žalovaného 2 tak, že tým bolo porušené predkupné
právo žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky daných nehnuteľností, v dôsledku toho, že žalovaná
1 jej pred prevodom neponúkla svoje spoluvlastnícke podiely na predaj, je neplatná. V konaní bolo
preukázané a žalovanými nespochybnené, že žalobkyňa spolu s rodinou už cca 20 rokov hospodária- podnikajú na nehnuteľnostiach a to i na časti dotknutých nehnuteľností tvoriacich jej spoluvlastnícky
podiel. Pred časom dokonca došlo k prevodu dotknutých spoluvlastníckych podielov zo žalovanej 1 na
žalobkyňu, neskôr však žalovaná 1 od zmluvy odstúpila. Žalovaná 1 deklarovala záujem predmetný

podiel od žalovanej 2 odkúpiť za účelom hospodárenia na daných nehnuteľnostiach. Pre žalobkyňu,
ktorá sa rozhodla z porušeného predkupného práva uplatniť svoje právo výberom práve tejto z troch
vyššiepopísanýchzákonomprípustnýchmožností,jetentopostupzrejmevýhodnejší,keďžežalovaný3,
ktorý na daných nehnuteľnostiach podniká a medzičasom ich zaťažil záložným právom, podľa všetkého
nemá záujem sa ich vzdať, ani ich previesť, zatiaľ čo žalovaná 1 o dané nehnuteľnosti záujem nemá,

nehnuteľnosti nijako nevyužíva, opakovane prejavila záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nich
inému. Je pravdou, že vlastník nemá povinnosť vec predať a to ani v prípade, ak poruší predkupné právo
a oprávnená sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode, keďže táto povinnosť predať vec
nie je vynútiteľná. Vzhľadom na okolnosti prípadu je však pravdepodobnejšie, že nehnuteľnosť bude
mať vôľu predať žalovaná 1 ako žalovaný 2. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným preto dospel k
záveru, že žalovaná 1 má naliehavý právny záujem na zvolenom spôsobe riešenia postupu po porušení

jej predkupného práva žalovanou 1, a teda naliehavý právny záujem na určení, že predmetná kúpna
zmluva, ktorou žalovaná 1 previedla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve
tiež žalobkyne, za súčasného porušenia predkupného práva žalobkyne, na žalovaného 2, je relatívne
neplatná. Zákonné podmienky určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy boli pritom v konaní
preukázané a ani žalovanými v konaní neboli spochybňované. Súd prvej inštancie preto vec správne

právne posúdil a žalobe vyhovel, odvolací dôvod žalovaného 2 preto neobstojí.

28. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, potom odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo všetkých troch výrokoch vecne správny, včítane
závislých,vodvolaniachosobitnenespochybnenýchasprávnychvýrokovII.aIII.onáhradetrovkonania,

s použitím ust. § 387 CSP potvrdil.

29. O náhrade trov odvolacieho konania s použitím § 262 ods. 1 CSP, v zmysle § 396 CSP rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni
priznal plnú náhradu trov proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov odvolacieho konania v

zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).