Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208298
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714208298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobkyne Eleny S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXXXX Q., H. Xb, C. republika Y., občan SR, zastúpenej
JUDr. Marianom Holým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom B. Němcovej 1/A, 977 01 Brezno,
proti žalovanej N. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. J. XXX/XX, XXX XX Z., občan SR, zastúpenej
JUDr. Vladimírom Krokošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom A. Hlinku 3, 962 12 Detva,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 8C/93/2014 - 54 zo dňa 23. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že žalobkyňa
j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zamietol (prvý výrok), a vyslovil, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v

rozsahu 100 % (druhý výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa žalobou žiadala,
aby súd prvej inštancie určil, že je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území
J. L., zapísaných na LV č. XXX ako pozemky parc. C-KN č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere
1486 m2, parc. C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2, parc. C-KN č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, stavba chaty so súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXX/

X a stavba hospodárskej budovy súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXX/X na tom skutkovom základe,
že žalobkyňa svoju matku E. S., nar. XX. XX. XXXX k podpísaniu kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej
dňa 19. 04. 2011 nesplnomocnila a teda že jej matka konala za ňu bez platného splnomocnenia.
Ostatné skutočnosti v rámci predmetnej zmluvy zo strany žalobkyne neboli napádané, napr. že samotná
zmluva by mala byť neplatným právnym úkonom z iných dôvodov. Z vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie zistil, že v rámci konania bolo poukazované na dve splnomocnenia s tým, že žalobkyňa
nepopierala pravosť prvého splnomocnenia zo dňa 09. 09. 2010, ani to, že ho podpísala, pričom priamo

v tomto splnomocnení sa uvádza, aby ju matka zastupovala vo veci: na právnické úkony. V čase
podpisovania uvedenej kúpnej zmluvy dňa 19. 04. 2011 súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané,
že žalobkyňa uvedené plnomocenstvo nejakým spôsobom odvolala v zmysle § 33b ods.
1 písm. b) Občianskeho zákonníka alebo že by ho matka žalobkyne v zmysle § 33b ods. 1 písm. c)Občianskeho zákonníka vypovedala. Na základe tejto skutočnosti sa podľa súdu prvej inštancie jedná
o generálnu plnú moc. Rovnaký záver prijal aj Okresný súd Brezno v trestnom konaní vedenom proti
matke žalobkyne ako obžalovanej pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

vo svojom rozsudku č. k. 4T/93/2013 - 297 zo dňa 30. 11. 2015, kde na základe uvedeného záveru
oslobodil matku žalobkyne spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola obžalovaná stíhaná, ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici v
uznesení sp. zn. 4To/8/2016 zo dňa 16. 03. 2016, ktorý zamietol odvolanie prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Brezno, nakoľko mal za to, že uvedené plnomocenstvo v celom rozsahu oprávňovalo

matku žalobkyne na uzatvorenie takejto kúpnej zmluvy a preto je irelevantné, že matka žalobkyne k
návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností predložila príslušnej
správe katastra iné podrobnejšie špecifikované generálne plnomocenstvo datované síce tiež dňom
09. 09. 2010, avšak z overeným podpisom splnomocnenkyne - matky žalobkyne dňom 20.04.2011,
pričom matka žalobkyne v trestnom konaní priznala, že uvedené plnomocenstvo bolo ňou vyhotovené
dodatočne a podpis žalobkyne ako splnomocniteľky na ňom sfalšovala. Súd prvej inštancie mal ďalej za

to, že samotná žalobkyňa si protirečila napr. tým, tak ako to doslovne uviedla v žalobe, že s predajom
nehnuteľností pôvodne súhlasila a od svojej matky žiadala vyplatenie kúpnej ceny vo výške 18.500,-
Eur a že potom až neskôr, keď jej matka povedala, že jej tieto peňažné prostriedky nedá, ale že založí
deťom žalobkyne vkladné knižky a túto sumu uloží na ne. Týmto prakticky samotná žalobkyňa poukázala
na to, že bola uzrozumená a že vedela o tejto kúpnej zmluve, čo jej dovtedy, kým si uvedomila, že jej

matka tieto peniaze nedá, vyhovovalo a s takýmto konaním aj súhlasila. O tomto samozrejme svedčí aj
tá skutočnosť, že samotná zmluva bola síce podpísaná 19. 04. 2011, avšak žalobu žalobkyňa podala
na súd až dňa 11. 06. 2014, t. j. viac ako tri roky po uzavretí tejto kúpnej zmluvy.

3.Zcelkovéhozhodnoteniadokazovaniamalsúdprvejinštanciezato,žejednoznačnebolopreukázané,

že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mala matka žalobkyne platné plnomocenstvo na právnické úkony
(generálnu plnú moc), a preto mohla uzavrieť v mene žalobkyne uvedenú kúpnu zmluvu, pričom žiadnym
spôsobom nebolo preukázané, že by došlo k odvolaniu tejto plnej moci, resp. k jej vypovedaniu.

4. Napokon súd prvej inštancie poukázal aj na to, že bolo by absolútne nespravodlivé a v rozpore

s dobrými mravmi, keby súd na základe žaloby urobenej po viac ako troch rokoch určil, že uvedené
nehnuteľnosti patria žalobkyni, pretože žalovaná by si už v súčasnosti síce mohla žiadať od matky
žalobkyne vrátenie kúpnej ceny vo výške 18.500,- Eur, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že nárok
na vrátenie podlieha premlčaniu, pri námietke premlčania by žalovaná nebola úspešná, keďže by
už uplynula aj objektívna premlčacia doba troch rokov, nakoľko matka žalobkyne bola právoplatne

oslobodenáspodobžalobyatedaškodunespôsobilatrestnýmčinomvzmysle§106ods.2Občianskeho
zákonníka.

5. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne (učinený prostredníctvom jej právneho zástupcu) na vypočutie jej matky
v konaní ako svedka, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že súd priamo na pojednávaní vyzval právneho

zástupcu, aby súdu preukázal a ozrejmil, ktoré skutočnosti by matka žalobkyne mala súdu ozrejmiť,
k čomu sa konkrétne má vyjadriť a ktoré skutočnosti sú sporné medzi vyjadrením matky žalobkyne
a vyjadrením žalobkyne, ako aj žalovanej. Samotný právny zástupca žalobkyne na pojednávaní sa
k tomuto žiadnym spôsobom nevedel vyjadriť, nevedel povedať, ktoré sporné skutkové okolnosti má
svedkyňa preukázať. Preto súd takýto dôkaz nevykonal.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“), nakoľko žalovaná mal plný úspech vo veci tak, že „žalovaná má právo na
náhradu trov konania vo výške 100%“.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
e), f) a písm. h) C. s. p. t.j. s tvrdením, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vyčítala, že už v písomnom návrhu na vykonanie dokazovania
výsluchom svedkyne - matky žalobkyne E. S. boli uvedené skutočnosti, ku ktorým má byť v konaní
vypočutá. Na pojednávaní súd prvej inštancie nevyzval právneho zástupcu žalobkyne na ozrejmenie,
ku ktorým rozporným tvrdeniam strán by sa mala svedkyňa vyjadriť. Spýtal sa len, či by svedkyňana pojednávaní vypovedala niečo iné, ako už vypovedala v trestnom konaní. Podľa žalobkyne mal
súd prvej inštancie tento dôkaz vykonať už len preto, že by mohla svojou výpoveďou ozrejmiť celý
proces vytvárania a podpisovania dvoch rôznych splnomocnení a tiež proces formulácie a podpisovania

samotnej kúpnej zmluvy, ktorou boli nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva žalovanej.

8. Ďalej žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sa mal oboznámiť s obsahom spisu Okresného
úradu Detva, odbor katastrálny, z ktorého je zrejmé, že XX. S., ktorá mala žalobkyňu pri podpisovaní
kúpnej zmluvy zastupovať, použila a správnemu orgánu predložila splnomocnenie na zastupovanie

podpísané dňa 19. 04. 2011 (č. l. 142 trestného spisu), ktoré žalobkyňa nepodpísala. Pri uzatváraní
kúpnej zmluvy sa vo vzťahu ku kupujúcej a Okresnému úradu Detva matka žalobkyne nepreukazovala
splnomocnením zo dňa 09. 09. 2010, ale použila splnomocnenie zo dňa 19. 04. 2011. Aj zo
samotného trestného spisu, konkrétne z výpovedí žalobkyne H. S. a matrikárky Obecného úradu
Jasenie jednoznačne vyplýva, že text plnomocenstva zo dňa 19.04.2011 formulovala samotná E. S.
a pri jeho podpisovaní žalobkyňa prítomná nebola. Napriek tomu matrikárka overila pravosť podpisu

splnomocniteľa na tomto plnomocenstve.

9. Ďalej nebolo žalobkyni celkom zrejmé, v čom si mala protirečiť. Uviedla, že od začiatku chcela
zvoliť postup pri riešení veci, ktorým by čo najmenej zasahoval do vzťahov s inými osobami, najmä
so žalovanou. Preto nechcela napádať platnosť kúpnej zmluvy, ak by jej bola matkou vydaná kúpna

cena. Za určitých podmienok súhlasila dokonca s vydaním len polovice kúpnej ceny, t.j. 9.250,- Eur.
Napriek pôvodnému prísľubu však E. S. žalobkyni nevydala ani len časť kúpnej ceny a z toho dôvodu
na ňu žalobkyňa podala trestné oznámenie. V trestnom konaní sa pripojila s nárokom na náhradu
škody a neskôr podala žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam proti žalovanej. Už v
priebehu trestného konania na dotaz sudcu Okresného súdu Brezno, z akého dôvodu žalobkyňa takto

postupovala, žalobkyňa uviedla, že v prípade určenia vlastníckeho práva v civilnom konaní a priznania
náhrady škody v trestnom konaní bude práve pohľadávka za E. S. postúpená žalovanej. Nejedná sa
teda o protirečenie žalobkyne, ale prispôsobenie jej postupu vývoju situácie.

10. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa názoru žalobkyne spočíva v

nesprávnom vyhodnotení platnosti splnomocnení udelených žalobkyňou E. S. pre účely prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa má za to, že ak bolo splnomocnenie zo dňa 09.
09. 2010 udelené na „právnické úkony“, nie je celkom zrejmé, čo tým mali splnomocnenkyňa a
splnomocniteľka na mysli a k čomu bola splnomocnenkyňa oprávnená. Termín „právnické úkony“ právny
poriadok Slovenskej republiky nepozná. Preto je podľa žalobkyne plnomocenstvo zo dňa 09. 09. 2010

pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatné. V civilnom
konaní nie je súd viazaný závermi trestných súdov s výnimkou výroku o tom, či sa skutok stal a kto ho
spáchal. Preto podľa žalobkyne mal súd prvej inštancie splnomocnenia vyhodnotiť vlastnou úvahou a nie
je možné sa odvolávať na odôvodnenia rozhodnutí súdov v trestnom konaní. Podľa žalobkyne ani jedno
z plnomocenstiev (či už zo dňa 09. 09. 2010, alebo zo dňa 19. 04. 2011) nespĺňa podmienku určitosti

a zrozumiteľnosti s poukazom na záver vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí
sp. zn. 8 Sžo 30/2007 zo dňa 10. 01. 2008, že splnomocnenie na účely uzatvorenia zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľností spĺňa zákonnú podmienku určitosti a zrozumiteľnosti len v tom prípade, ak je
v splnomocnení aj riadne špecifikované, s ktorými nehnuteľnosťami splnomocniteľa je splnomocnenec
oprávnený disponovať. Žalobkyňa mala teda za to, že E. S. pri uzatváraní kúpnej zmluvy o prevode

vlastníctva nehnuteľností so žalovanou konala bez platne udeleného splnomocnenia.

11. Žalobkyňa ďalej s poukazom na ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že žiadnym
zo svojich úkonov vo vzťahu ku žalovanej alebo k P. S. nedala najavo schválenie právneho úkonu
urobeného za ňu a v jej mene bez riadneho splnomocnenia. Na tom nič nemení ani fakt, že si bola

vedomá procesu uzatvárania kúpnej zmluvy, vyslovila súhlas s predajom nehnuteľností, avšak aj z
trestného konania je zrejmé, že o presnom znení kúpnej zmluvy vedomosť nemala a naopak chcela
kúpnu zmluvu podpísať osobne.

12. Žalobkyňa namietala aj názor súdu prvej inštancie, že by bolo absolútne nespravodlivé a v

rozpore s dobrými mravmi, keby súd na základe žaloby podanej po viac ako troch rokoch určil, že
uvedené nehnuteľnosti patria žalobkyni z dôvodov uvedených vyššie a uviedla, že podľa nej by bolo
nespravodlivé, ak by bola pripravená o svoje vlastnícke právo postupom svojej matky, ktorému výrazne
napomohla aj žalovaná tým, že si napriek telefonickému kontaktu so žalobkyňu neoverila, či žalobkyňaskutočne podpísala splnomocnenie zo 19. 04. 2011, napriek tomu, že sama požadovala, aby E. S.
predložila toto splnomocnenie pred podpisom kúpnej zmluvy. Žalovaná, keďže v trestnom konaní
vypovedala v pozícii svedka, sa mohla pripojiť k trestnému konaniu. Mala aj možnosť domáhať sa

vrátenia kúpnej ceny od E. S. v civilnom konaní, ktorého výsledok by závisel od výsledku trestného
konania a konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Okrem toho podľa žalobkyne súd
prvej inštancie neprípustne prejudikoval, že povinná by v tom prípade vzniesla námietku premlčania, čo
by viedlo k zamietnutiu žaloby.

13. Napokon žalobkyňa namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje ani zákonom
stanovené náležitosti, pretože samotné odôvodnenie rozsudku v podstate nevypovedá nič o
myšlienkových pochodoch sudcu pri vyhodnocovaní dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných
súvislostiach a o právnej úvahe, ktorá viedla ku konečnému rozhodnutiu vo veci.

14. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel žalobe v celom

rozsahu a priznal žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu, eventuálne aby rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu v podstate

zopakovala argumenty uvádzané v prvoinštančnom konaní vo vyjadrení k žalobe, teda že žalobkyňa v
žalobe sama konštatovala, že dala ústny súhlas svojej matke, aby prostredníctvom realitnej kancelárie
zverejnila inzerát na predaj nehnuteľností. Za tým účelom dňa 09. 09. 2010 podpísala žalobkyňa
splnomocnenie, ktorým splnomocnila svoju matku na právnické úkony na Slovensku, nakoľko žalobkyňa
bola dlhodobo v zahraničí. O kúpu predmetných nehnuteľností prejavila v marci 2011 záujem žalovaná.

Z vlastnej iniciatívy kontaktovala žalobkyňu, aby si overila, že žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností s
ich predajom súhlasí a či svoju matku splnomocnila na ich predaj. Žalobkyňa v telefonáte potvrdila, že je
ovšetkomupovedomenáasúhlasíspredajomnehnuteľností.Taktiežpotvrdila,žesplnomcnenie,ktorým
jej matka disponuje, jej naozaj vystavila ona. Žalovaná mala za to, že v kontexte vyjadrenia žalobkyne
v žalobe: „z dôvodu toho, že som pôvodne s jej predajom nehnuteľností za podmienok uvedených v

zmluve súhlasila, som samotnú zmluvu nenapádala a požadovala som od matky vydanie kúpnej ceny...“
je evidentné, že sa jedná o osobný spor matky s vlastnou dcérou, v ktorom matka nechce svojej dcére
vyplatiť výťažok z predaja nehnuteľností a dcéra už nevie, akým spôsobom by tieto peniaze od svojej
matky mohla získať. Žalobkyňa sa preto žalobou snaží vrátiť všetko, s čím predtým súhlasila, späť
a to len preto, že sa nevie so svojou matkou vzájomne vysporiadať. Žalovaná ďalej poukázala na

to, že samotná žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala prvoinštančné konanie
prerušiť do právoplatného skončenia trestného konania, nakoľko mala za to, že rozhodnutie v trestnej
veci má podstatný význam pre civilné konanie a prvoinštančný súd sa s týmto stotožnil a konanie
prerušil. Trestné súdy konštatovali, že splnomocnenie zo dňa 09. 09. 2010, ktoré udelila žalobkyňa svojej
matke je všeobecné (generálne) splnomocnenie, bolo vystavené na všetky právne úkony (teda vrátane

právnych úkonov spojených s prevodom nehnuteľností), bolo v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi
splnomocnenkyňou a žalovanou platné a teda splnomocnenkyňa konala pri uzatváraní kúpnej zmluvy v
rozsahu splnomocnenia. Akékoľvek ďalšie splnomocnenie je pre posúdenie veci samej nepodstatné.

16. Konanie pred súdom prvej inštancie začalo dňa 10. 06. 2014 za účinnosti zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti C.
s p. Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého sa nový
procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že
právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované,
prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. s. p. Rovnako odvolanie žalobcu bolo podané na súd

prvej inštancie už za účinnosti C. s. p. dňa 19. 12. 2016. Odvolací súd funkčne príslušný na rozhodnutie
o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. pri prejednaní odvolania aplikuje v zmysle príkazu § 470 ods.
1 C. s. p. ustanovenia tohto zákona.

17. V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní

bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.).

18. Podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.19. O tom, či je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie rozhoduje odvolací súd. Pokiaľ považuje
skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne, dokazovanie neopakuje (podľa § 384 ods. 1 C. s.

p. zopakuje odvolací súd dokazovanie len v prípade, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a potom vychádza zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je podľa § 383 C. s. p. viazaný.

20. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.

s. p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodu vymedzeného v odvolaní podľa § 380
ods. 1 C. s. p. dospel odvolací súd k názoru, že prvý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci
samej je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Vo výroku o trovách
konania bol rozsudok zmenený podľa § 388 C. s. p. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k nedôvodnosti uplatneného nároku, na tieto v
celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie

dôvody žalobkyne udáva, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec správne právne posúdil.

21. Z odvolacích dôvodov vymedzených v § 365 C. s. p. uplatnila žalobkyňa odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. e) - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď návrh žalobkyne na
výsluchjejmatkyakosvedkanevykonal,nakoľkoskutočnosti,ktorémajúbyťpodľažalobkynevýsluchom
jej matky zistené - ozrejmenie celého procesu vytvárania a podpisovania dvoch rôznych splnomocnení a
tiež procesu formulácie a podpisovania samotnej kúpnej zmluvy sú známe z trestného spisu Okresného

súdu Brezno vedeného pod sp. zn. 4T/93/2013 - z výpovede matky žalobkyne v trestnom konaní, pričom
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom trestného spisu. Navyše odvolací
súd zo zvukového záznamu vyhotoveného z priebehu pojednávania konaného na súde prvej inštancie
dňa 25. 10. 2016 zistil že na otázku sudcu, či má pri výsluchu matka žalobkyne potvrdiť tie skutočnosti, o
ktorýchužvypovedalavtrestnomkonaní,substitučnáprávnazástupkyňažalobkynevýslovneuviedla,že

áno. Vzhľadom na uvedené okolnosti považuje aj odvolací súd doplnenie dokazovania výsluchom matky
žalobkyne o skutočnostiach, o ktorých už vypovedala v trestnom konaní za nadbytočné a nehospodárne.

22. Pokiaľ žalobkyňa ďalej namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahom pripojeného spisu Okresného úradu Detva, odbor katastrálny vedený pod zn. V 345/2011 a

ak by tak učinil, zistil by, že k zápisu vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností došlo na
základe neplatného plnomocenstva zo dňa 19. 04. 2011, k tomu odvolací súd poznamenáva, že uvedené
plnomocenstvo sa nachádza aj v trestnom spise na č. l. 142, s jeho obsahom sa súd prvej inštancie
oboznámil a pri prijatí záveru, že kúpna zmluva bola uzavretá na základe všeobecného plnomocenstva
zo dňa 09. 09. 2010, na ktorom je podpis splnomocniteľky (žalobkyne) úradne overený, je skutočnosť,

že vtedajšia príslušná správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe
neplatného plnomocenstva právne irelevantná, nakoľko k zhojeniu tejto vady došlo tým, že aj tak v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existovalo iné všeobecné plnomocenstvo oprávňujúce matku žalobkyne
scudziť nehnuteľnosti, ktoré v tom čase trvalo a logicky nemohlo byť zrušené neskorším neplatným
všeobecným plnomocenstvom. Preto ani doplnenie dokazovania oboznámením sa s obsahom spisu

Okresného úradu X, odbor katastrálny vedeným pod zn. V 345/2011 nie je pre posúdenie tejto veci
právne významné a nebolo ho nutné vykonať.

23. Z odvolacích dôvodov vymedzených v § 365 C. s. p. uplatnila ďalej žalobkyňa odvolací dôvod podľa §
365ods.1písm.f)-súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým

zisteniam. Z odvolania nie je celkom zrejmé, ktoré skutkové zistenia sú podľa žalobkyne nesprávne.
Pokiaľ namieta, že si nie je vedomá protirečenia vo svojich vyjadreniach, tu možno súhlasiť s tým, že
len opisovala priebeh svojho konania v dôsledku vývoja situácie, to však neznamená, že by súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sú rozhodujúce pre právne posúdenie veci.

24. Napokon z odvolacích dôvodov vymedzených v § 365 C. s. p. uplatnila ďalej žalovaná odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení platnosti splnomocnení udelených žalobkyňou
jej matke E. S. pre účely prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.25. K odvolacej námietke žalobkyne, že civilný súd nie je viazaný právnymi závermi trestných súdov
o splnomocneniach, ale len tým, či sa stal skutok a kto ho spáchal, odvolací súd uvádza, že matka

žalobkyne bola spod obžaloby oslobodená práve z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý bola matka žalobkyne trestne stíhaná. Tento záver je založený práve na tom, že matka žalobkyne
konala v rozsahu všeobecného plnomocenstva zo dňa 09. 09. 2010. Teda ak by trestný súd dospel k
opačnému záveru, že plnomocenstvo zo dňa 09. 09. 2010 neoprávňovalo matku žalobkyne k predaju
nehnuteľností v jej vlastníctve, nevyhnutne by musel konštatovať, že skutok sa stal a teda z dôvodu,

že nebolo dokázané, že sa skutok stal, by nemohol matku žalobkyne oslobodiť spod obžaloby. Preto je
odvolací súd názoru, že civilný súd je v tomto prípade viazaný právnymi úvahami a závermi trestných
súdov ohľadne plnomocenstva zo dňa 09. 09. 2010, pretože na jeho posúdení je založené zistenie
trestných súdov, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola matka žalobkyne trestne stíhaná.

26. Odhliadnuc od uvedeného má aj odvolací súd za to, že trestné súdy posúdili plnomocenstvo zo dňa

09. 09. 2010 správne ako generálne plnomocenstvo oprávňujúce splnomocnenkyňu na všetky právne
úkony v mene žalobkyne, t. j. aj na prevod nehnuteľností do vlastníctva žalovanej. Odvolací súd má
za to, že výraz „právnické úkony“, ktorým bol vymedzený rozsah oprávnenia splnomocnenkyne konať
v mene žalobkyne nie je výrazom neurčitým a nezrozumiteľným, je len výrazom laickým a nepresným
z hľadiska používanej právnickej terminológie, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu je zjavné, že tým

mala žalobkyňa v tom čase na mysli právne úkony. Od osôb nemajúcich právnické vzdelanie nemožno
vyžadovať, aby pri formulácii svojich prejavov vôle a právnych úkonov boli právne precízne. Keďže
okruh právnych úkonov nie je v plnomocenstve zo dňa 09. 09. 2010 obmedzený, je správny záver,
že splnomocnenkyňa bola až do odvolania plnomocenstva oprávnená robiť v mene žalobkyne všetky
právne úkony.

27. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8 Sžo 30/2007 zo dňa 10. 01. 2008, že splnomocnenie na účely uzatvorenia zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľností spĺňa zákonnú podmienku určitosti a zrozumiteľnosti len v tom prípade, ak je
v splnomocnení aj riadne špecifikované, s ktorými nehnuteľnosťami splnomocniteľa je splnomocnenec

oprávnený disponovať, odvolací súd má za to, že tento záver je vytrhnutý z celkového kontextu daného
rozhodnutia a na tento prípad sa nevzťahuje. V danom prípade bolo totiž plnomocenstvo formulované
tak, že zástupca uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré
budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy a táto formulácia
je neurčitá, pretože v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody

o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude
zriadená záložná zmluva. V danom prípade sa však nejednalo o generálne plnomocenstvo, ale o tzv.
osobitné (špeciálne) plnomocenstvo, t.j. plnomocenstvo na určitý druh právnych úkonov, resp. len na
jeden právny úkon - uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Jeho neurčitosť spočívala v tom,
že nebolo vopred jasné, akých nehnuteľností sa bude záložná zmluva v čase jej uzavretia týkať. Pri

všeobecnom plnomocenstve však takáto neurčitosť neprichádza do úvahy, pretože to sa týka všetkých
právnych úkonov. Na prevod nehnuteľností postačuje aj všeobecné plnomocenstvo, nevyžaduje sa
osobitné (špeciálne) plnomocenstvo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 960/2000 zo dňa 28. 02. 2002, podľa ktorého: „Ak v plnomocenstve
týkajúcom sa predaja nie je splnomocnenie bližšie vymedzené, resp. nie je jeho rozsah obmedzený

napríklad len na zastupovanie pri rokovaniach s kupujúcim, či len na uzavretie (podpis) kúpnej zmluvy,
je potrebné vyvodiť, že oprávňuje splnomocnenca na všetky úkony, ktoré vedú k dosiahnutiu právnych
účinkov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy, t. j. k uskutočneniu prevodu vlastníckeho práva spolu s
dispozíciousvecou,tedanajejodovzdaniekupujúcemuanaprevzatieplneniaodneho.Splnomocnenec
je preto oprávnený v mene splnomocniteľa a na jeho účet robiť všetky úkony smerujúce k tomu, aby

došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, včítane toho, aby zmluvu v mene splnomocniteľa uzavrel a prevzal za
neho plnenie s účinkom zániku dlhu podľa § 559 Obč. zák.“.

28. Ako podpornú argumentáciu k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy a následnému prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovanú odvolací súd uvádza:

29. Pokiaľ žalobkyňa s poukazom na ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že žiadnym
zo svojich úkonov vo vzťahu k žalovanej alebo k E. S. nedala najavo schválenie právneho úkonu
urobeného za ňu a v jej mene bez riadneho splnomocnenia a na tom nič nemení ani fakt, že si bolavedomá procesu uzatvárania kúpnej zmluvy, vyslovila súhlas s predajom nehnuteľností, avšak aj z
trestného konania je zrejmé, že o presnom znení kúpnej zmluvy vedomosť nemala a naopak chcela
kúpnu zmluvu podpísať osobne, k tomu odvolací súd uvádza, že schválenie právneho úkonu - kúpnej

zmluvy dala žalobkyňa najavo práve tým, že aj po vydaní kúpnej zmluvy jej matkou a tým možnosti
oboznámiť sa s jej obsahom, platnosť tejto kúpnej zmluvy žalobkyňa spočiatku nijako nenapádala.
Schválenie právneho úkonu dala nepochybne žalobkyňa najavo aj tým, že žiadala od svojej matky
vydanie kúpnej ceny. Preto aj pri hypotetickom prijatí záveru, že matka žalobkyne konala bez platného
plnomocenstva, došlo zo strany žalobkyne k schváleniu kúpnej zmluvy. To, že si to žalobkyňa v dôsledku

toho, že je matka jej odmietla kúpnu cenu vydať, dodatočne rozmyslela, nemá na schválenie právneho
úkonu vplyv. Navyše pri hypotetickom prijatí záveru, že žalobkyňa aj tak mala na mysli pri podpise
plnomocenstva zo dňa 09. 09. 2010 niektoré právne úkony týkajúce sa správy nehnuteľností, možno
hovoriť o prekročení oprávnenia konať v jej mene zo strany jej matky, v takom prípade však vo vzťahu
k tretej osobe - žalovanej by v zmysle ust. § 33 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka musela
žalobkyňa bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedela, oznámiť svoj

nesúhlas s uzavretím kúpnej zmluvy žalovanej, inak platí, že prekročenie schválila. Priamo žalobkyňa
svoj nesúhlas vzhľadom na to, že spočiatku žiadala od svojej matky vydanie kúpnej ceny žalovanej bez
zbytočného odkladu neoznámila. Nakoľko však v zmysle § 32 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka
pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky
konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal (z ničoho nevyplýva, že by

takéto pokyny boli žalovanej známe), odvolací súd má za to, že sa jednalo o všeobecné plnomocenstvo,
teda k prekročeniu oprávnenia splnomocnenkyne konať v mene žalobkyne dôjsť nemohlo a uvedená
argumentácia je len subsidiárna.

30. Odvolací súd uvádza, že nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k hodnoteniu hypotetickej situácie

zo strany súdu prvej inštancie a odvolateľky, čo ak by došlo k vyhoveniu žalobe, t.j. určeniu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne a k tomu, či by to bolo spravodlivé alebo nie, nakoľko
vyslovil záver, že k zamietnutiu žaloby došlo dôvodne a takéto hodnotenie presahuje účel odvolacieho
konania.

31. Pokiaľ ide o podľa žalobkyne chýbajúce náležitosti odôvodnenia rozsudku prvej inštancie -
myšlienkové pochody sudcu pri vyhodnocovaní dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a
právnu úvahu, ktorá viedla ku konečnému rozhodnutiu vo veci, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie podľa názoru odvolacieho súdu je v súlade s § 220 C. s. p. Uvedenie dôvodov, pre ktoré
súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie niektorými z dôkazov navrhnutých žalobkyňou, hodnotenie

vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, ako aj právne úvahy súdu prvej inštancie
(právne posúdenie veci samej) sa nachádzajú v 13., 20. a 30. odseku odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie. Ak by sa v rozsudku súdu prvej inštancie nenachádzali, nemohla by žalobkyňa s odkazom na
ne formulovať ňou uvedené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C. s. p.

32. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovanej na náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v ktorom
neuviedol voči komu má žalovaná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 zo dňa 25. 05. 2017). Zmena výroku
rozhodnutiasúduprvejinštancievovýrokuotrováchkonaniasúvisísnesprávneformulovanýmvýrokom,

v ktorom absentoval údaj o osobe povinnej nahradiť trovy konania žalovanej. Obsahovo ide o totožné
rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V tejto časti bol rozsudok súdu prvej
inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bola žalovaná plne úspešná.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).