Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/664/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313226539
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:1313226539.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:
JUDr. Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska
republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47

258 713, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: S. X., nar. XX.X.XXXX, adresa I., O. XXXX/
X, o zaplatenie 932,21 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 7C/222/2014-49 zo dňa 17.2.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancienávrh(aktuálneužžalobu)zamietolaodporcovi(aktuálne
žalovanému) náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 1 ods. 1, 2 písm. a), b), § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení v čase uzavretia zmluvy, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4

ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
úverová zmluva, v rámci ktorej vystupoval žalobca v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný
ako fyzická osoba, pričom ide o typovú zmluvu. Súd tak dospel k záveru, že právny vzťah založený
predmetnou zmluvou je vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľského úveru. Súd skonštatoval, že predmetná

zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty nemá všetky tie náležitosti podľa
§ 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., ktoré musí mať (bez akéhokoľvek bližšieho spresnenia), preto
žalobca nemá právo požadovať dohodnuté úroky a poplatky a žalovaný mu ich nie je povinný vrátiť
(?). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver s úverovým rámcom 331,93 Eur, z ktorého boli vyčerpané peňažné prostriedky
vo výške 3.807,74 Eur, pričom podľa platobnej histórie žalobca už uhradil splátkami sumu vo výške

5.663,85 Eur, teda viac ako mu bolo poskytnuté. Dohodnutý úrok v zmluve o úvere súd považoval za
v rozpore s dobrými mravmi s tým, že podľa § 39 Občianskeho zákonníka zmluva v časti dohodnutého
úroku je neplatná (opätovne bez akejkoľvek bližšej konkretizácie a zdôvodnenia). Z neplatnej zmluvnej
podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, preto súd žalobu čo do
zaplatenia istiny 932,21 Eur, vrátane všetkých žiadaných úrokov z omeškania z neuhradených splátok
zamietol.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že žalovaný mal vo veci plný úspech,
avšak náhradu trov si neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP dôvodil tým,
že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere nemá všetky náležitosti podľa

§ 4 zák. č. 258/2001 Z.z. tak, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi a ďalej, že
dohodnuté úroky z úveru vo výške 23,4% ročne sú v rozpore s dobrými mravmi a tým je zmluva v časti
dohodnutého úroku podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. S týmto posúdením veci žalobca ale
nesúhlasí. Predovšetkým poukázal na to, že medzi účastníkmi bola dňa 28.8.2011 uzavretá zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty, pričom v čase uzatvárania úverovej zmluvy
žalobca nevedel predvídať správanie klienta spočívajúce v čerpaní a splácaní úverových prostriedkov,

keďže je výlučne na vôli klienta v akom čase, v akej výške pristúpi k ich čerpaniu, či úverový rámec
vyčerpá jednorazovo alebo postupne. Rovnako záleží výlučne na vôli klienta kedy a v akej výške pristúpi
k splácaniu, keď môže celý úver zaplatiť naraz formou mimoriadnej splátky alebo formou mesačných
splátok s dohodnutou minimálnou výškou splátky, čím sa doba splácania predĺži. Klient pritom môže
svoje správanie ľubovoľne meniť, môže po vyčerpaní úverového rámca a jeho čiastočnom splatení

opätovne pristúpiť k čerpaniu do dosiahnutia maximálnej výšky úverového rámca a podobne. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Trnave č.k. 23Co/353/2012-89, v ktorom súd argumentoval tým,
že ak ide o revolvingový úver, nie je možné v zmluve určiť RPMN a preto nemožno zmluvu považovať
za bezúročnú a bez poplatkov. V ďalšom s poukazom na § 4 ods. 2 písm. g) a ods. 4 zák. č. 258/2001
Z.z. odvolateľ vyslovil názor, že vzhľadom na to, že žalovaný predmetný úver čerpal, čo nerozporoval,

predmetnáúverovázmluvajeplatná.Súdtedavecnesprávneposúdiladospelknesprávnymskutkovým
zisteniam, keď považoval predmetný úverový vzťah za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie
výpočtu RPMN.

6. V ďalšom odvolateľ poukázal na to, že v prípade spotrebiteľských úverov nie je možné priamo

porovnávať úrokové sadzby komerčných bánk s úrokovými sadzbami nebankových subjektov z dôvodu
rozdielneho zabezpečenia pohľadávok a teda aj rozdielneho rizika, ktoré sa v cene úveru prejavuje.
Je toho názoru, že úroková sadzba 23,4% ročne bola v danom čase a mieste uzatvárania úverového
vzťahu s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a neexistujúce zabezpečenie, obvyklá
a primeraná. S odkazom na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyslovil názor, že pokiaľ už súd

považoval úrokovú sadzbu 23,4% ročne za neprimeranú a rozpornú s dobrými mravmi, s čím ale
nesúhlasí, mal žalobcovi priznať úrok aspoň vo výške, ktorá bola primeraná s prihliadnutím na obdobné
úvery. Poukázal tiež na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie splnil svoju dôkaznú povinnosť. V
závere si uplatnil vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 88,31 Eur, z čoho za
zaplatený súdny poplatok za odvolanie 16,50 Eur a na trovách právneho zastúpenia 71,81 Eur, podľa

vyčíslenia v odvolaní.

7. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),

ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu

existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného

výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365

CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b/, f/ OSP, ktoré
má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prevej inštancie je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným
rozsudkom správne a zákonným spôsobom žalobu zamietol fakticky z dvoch dôvodov, že predmetná

spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere nemá náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (v časti uplatnených úrokov a poplatkov) a že výška úroku z úveru dohodnutá
v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi a preto zmluva je v tejto časti s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná, v dôsledku čoho žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Ako to už odvolací súd naznačil vyššie, ani jeden z dvoch dôvodov zamietnutia žaloby súd riadne
neodôvodnil, takže jeho rozhodnutie vyznieva značne arbitrárne. Svoj záver o tom, že predmetný
spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov odôvodnil stroho len tým, že
zmluva nemá všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., pričom nielenže toto ustanovenie
zmluvy v odôvodnení rozsudku ani len neodcitoval, ale ani bližšie žiadnym spôsobom nekonkretizoval,

ktorá z množstva v citovanom ustanovení vymenovaných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy o úvere, v
zmluve uzavretej medzi stranami absentuje. Súd teda nielenže nevysvetlil k akým skutkovým zisteniam
v tomto smere dospel, ale ani akú právnu normu konkrétne na toto zistenie aplikoval a nadväzne ako ju
v súvislosti so zisteným skutkovým stavom interpretoval.

12. Obdobne súd nijako neodôvodnil ani druhý z dôvodov pre zamietnutie žaloby a to, že úrok (správne:
úroková sadzba) dohodnutý v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi. V odôvodnení súd v časti o
skutkovýchzisteniachvôbecanineuvádzaakúvýškuúrokovejsadzbystranyvzmluveospotrebiteľskom
úvere strany dohodli, vôbec neuvádza prečo, na základe akých úvah, prípadne akých porovnaní, tento
úrok resp. úrokovú sadzbu považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Obdobne ani aplikované ust. §

39 Občianskeho zákonníka v odôvodnení rozhodnutia neodcitoval, ani jeho aplikáciu na daný prípad
nevyložil.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

16. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie

(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.17. Podľa § 157 ods. 2 OSP - účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia, v odôvodnení rozsudku súd
uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Obdobne podľa aktuálne účinného § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd

odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

19. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 OSP, resp. od 1.7.2016 v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania
a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení
rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,
k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju

interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP,
resp. § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

20. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

21.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, resp. § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia
stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

22. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie

len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

23. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie

(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky
v relevantných záveroch nijako neodôvodnil ani právne a ani vecne, nie je možné tento nedostatok
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) OSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.25. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom

oboznámení sa s obsahom spisu, vykonaní všetkých potrebných dôkazov, aktuálne v súlade s
druhou hlavou prvým dielom CSP obsahujúcom špeciálne ustanovenie o spotrebiteľských sporoch,
osobitne § 295 CSP, ak to bude nevyhnutné, po obstaraní zabezpečení a vykonaní aj dôkazov,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť, posúdiť podľa všetkých
náležitých hmotnoprávnych ustanovení a až následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie

je nevyhnutné adekvátne v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).