Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/121/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111223469
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1111223469.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcov

v 1.rade: O.. V. G., N. W. D.. X, XXX XX Bratislava, v 2.rade: M. G., N. W. D..X, XXX XX Bratislava
proti žalovaným : v 1.rade : I. N., C. XX, XXX XX Bratislava, v 2.rade: V. Z., C. XX, XXX XX Bratislava,
v 3.rade: L..V.. Z.V. Z., G. XX, XXX XX R., všetci zast. KRION Partners s.r.o., advokátska kancelária
Palisády 50, 811 06 Bratislava, IČO: 36 858 617, v 4.rade: V.. O.. Z. C., G. D.. X, XXX XX Bratislava, v
5.rade: L.. W. S., H. X , XXX XX Bratislava, v 6.rade: I. O., C. XX, XXX XX Bratislava, v 7.rade: L.. A.
G.G., C. XX, XXX XX Bratislava, v 8.rade: L.. R. G., C. XX, XXX XX Bratislava, v 9.rade: L.. F. G., C.
XX, XXX XX Bratislava, v 10. rade: O. G., C. XX, XXX XX Bratislava, v 11.rade: I. M., C. XX, XXX XX

Bratislava, zast. KRION Partners s.r.o., advokátska kancelária Palisády 50, 811 06 Bratislava, IČO: 36
858 617, o určenie neplatnosti zápisnice takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1., 2., 3. a 11. rade zast. právnym zástupcom ako i žalovaným v 4. až 10. rade súd priznáva
právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.07.2011 sa žalobcovia v 1.a 2. rade domáhali určenia
neplatnosti zápisnice z členskej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome

XXXX na C. X.. Č.. XX S. N. konanej dňa 20.04.2011, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie o súhlase so
vstavbou bytu do objektu stavebníkmi O. U. V. O. U.. Žalobu odôvodnili tým, že oznámenie o konaní
schôdze nebolo riadne doručené všetkým oprávneným subjektom tak, ako to požaduje § 14 ods.1 zák.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

2. Žalovaní v 1.,2.,3.,11.rade v zastúpení právneho zástupcu sa k žalobe vyjadrili na základe písomného
podania dňa 08.03.2015, ktorým požadovali žalobu zamietnuť z dôvodu, že zákon o vlastníctve bytov

poskytuje ochranu len prehlasovaným vlastníkom, ktorí sa v prípade nesúhlasu s prijatými uzneseniami
na členskej schôdzi môžu v zákonom stanovenej lehote t.j. 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania
domáhať, aby súd vo veci vydal iné rozhodnutie. Túto právnu ochranu nepožívajú vlastníci, ktorí sa
schôdze nezúčastnili, hoci o nej boli riadne a včas informovaní. Žalobcovia boli o konaní členskej
schôdze riadne informovaní, nakoľko im oznámenie bolo doručené, tak ako obvykle im boli doručované
aj iné písomnosti ohľadom správy bytového domu, osobne prostredníctvom žalovaného v 2. rade
do prevádzky kaderníctva - nebytového priestoru patriacemu žalobcom, ktorý ho odovzdal prítomnej

zamestnankyni žalobkyne v 2. rade. Pokiaľ ide o oznámenie výsledkov hlasovania, žalobcovia sa o
výsledku dozvedeli najskôr dňa 20.04.2011, kedy bol tento oznámený zvolávateľmi schôdze spôsobom
v bytovom dome obvyklým a to vyvesením zápisnice zo schôdze na vývesnej tabuli nachádzajúcej sa
v spoločných priestoroch bytového domu a najneskôr dňa 15.06.2011, kedy výsledok hlasovania bolžalobcom doručený prostredníctvom e-mailovej správy odoslanej žalovaným v 2. rade. Z uvedeného
teda vyplýva, že žalobcovia ako spoluvlastníci nebytového priestoru nespĺňajú podmienku ochrany
podľa §14 zákona o vlastníctve bytov, t.j. nie sú prehlasovanými vlastníkmi, nakoľko sa schôdze

nezúčastnili a nevyužili svoje hlasovacie právo. Taktiež návrh na začatie konania v zmysle vyššie
označeného zákonného ustanovenia podali na súd po uplynutí 15 - dňovej prekluzívnej lehoty, v ktorej
sa prehlasovaný vlastník dozvedel o výsledku hlasovania, nakoľko z podacej pečiatky súdu vyplýva, že
žaloba bola podaná dňa 20.07.2011. Vzhľadom k tejto skutočnosti žalovaní majú za to, že žalobcovia
nie sú aktívne vecne legitimovaní v tomto konaní, nakoľko právo vyplývajúce z §14 zákona o vlastníctve

bytov zo zákona zaniklo márnym uplynutím prekluzívnej lehoty. Súčasne žalovaní poukázali na to, že
otázkavstavbybyturealizovanejstavebníkmiMartinomLiškomaMagdalénouLiškovoubolapredmetom
rozhodovania na členskej schôdzi, ktorá sa uskutočnila následne dňa 09.03.2012, na ktorej 2/3 väčšinou
všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome bolo prijaté rozhodnutie o schválení vstavby bytu a návrhu
zmluvy o vstavbe. Z uvedeného dôvodu je otázne, či je v danej veci splnená podmienka naliehavého
právneho záujmu žalobcov na určovacej žalobe. Taktiež na pojednávaní konanom dňa 01.12.2016

poukázali na okolnosť, že žaloba žalobcov nesmeruje voči všetkým účastníkom konania, nakoľko na
strane žalovaných nevystupuje spoločnosť HC CAPITAL, a.s., ktorá je vlastníkom bytu č.X v bytovom
dome na C. X..XX S. N..

3. Žalovaní v 5.a 8.rade prítomní na pojednávaní konanom dňa 01.12.2016 sa pripojili k písomným

námietkamžalovanýchprezentovanýchvpísomnompodanízodňa08.03.2016anapojednávaní žiadali
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaní v 4., 6., 7., 9., 10.rade sa na pojednávanie nedostavili,
doručenie mali riadne vykázané a preto súd, vzhľadom k splneniu procesných podmienok podľa § 180
Civilného sporového poriadku, pojednávala a vo veci rozhodol v ich neprítomnosti.

4. V predmetnej veci sa súd oboznámil s písomnými podaniami účastníkov konania a ich prednesmi
uskutočnenými na pojednávaní dňa 01.12.2016, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a
dospel k záveru, že žaloba za daného stavu nie je dôvodná.

5. V prvom rade súd skúmal otázku splnenia podmienky vecnej legitimácie na strane žalovaných tzv.

pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom k tomu, že dôvodom k podaniu žaloby je nesúhlas žalobcov
v 1.a 2. rade s výsledkom hlasovania vlastníkov bytových a nebytových priestorov v obytnom dome
na členskej schôdzi je nevyhnutné, aby účastníkmi súdneho konania boli všetci vlastníci bytových
a nebytových priestorov, nakoľko v opačnom prípade by rozhodnutie vydané v konaní nemohlo byť
záväznéajprevlastníkovbytovanebytovýchpriestorov,ktoríúčastníkmikonanianeboliatospoukazom

na § 228 ods.1 Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje otázku subjektívnej záväznosti rozsudku
a v ktorom je uvedené:
" Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami
strán po právoplatnosti rozsudku ak nie je stanovené inak."
To znamená, že výrok rozsudku je záväzný len pre tie subjekty, ktoré sa zúčastnili konania ako účastníci

konania.Vdanomprípadeprocesnoprávnypredpis(Civilnýsporovýporiadok)anihmotnoprávnypredpis
(zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) neupravuje rozsah záväznosti výroku rozsudku inak
ako to vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia a preto pre konanie a rozhodovanie o merite
veci je nevyhnutné splnenie procesnej podmienky upravenej v § 77, § 78 Civilného sporového poriadku
(ďalej CSP) o procesnom spoločenstve.

Podľa § 77 ods. 1 CSP Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné
práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo
žalovaný, procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
Podľa §78 ods. 1 CSP Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Podľa § 78 ods .2 CSP Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.
Rozhodnutie prijaté väčšinou vlastníkov bytov nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle
a ako také je záväzné pre všetkých vlastníkov a to aj tých, ktorí sa schôdze nezúčastnili alebo ktorí s
prijatím rozhodnutia nesúhlasili. V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov

a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého väčšinou v rámci tohto hlasovania
a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania musia byť všetci vlastnícibytov a nebytových priestorov bez ohľadu na to, či sa členskej schôdze na ktorej došlo k napadnutému
hlasovaniu zúčastnili alebo nie. ( IV.ÚS 194/2012-17)
Z vyššie uvedeného teda vyplýva že pasívne vecne legitimovaní v konaní o určenie neplatnosti

hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov,
ktorí sú oprávnení hlasovať, nakoľko sa jedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov sporu (nútené
spoločenstvo). V opačnom prípade ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných,
čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby.

6. V danom prípade z výpisu LV č. XXXX vedeného na Úrade geodézie, kartografie a katastra SR,
okres Bratislava 1, obec Bratislava - mestská časť STARÉ MESTO, k.ú. Staré Mesto súd zistil, že popri
vlastníkochbytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomunaC.X..Č..XXBratislavauvedenýchvžalobe
na strane žalovaných, vlastník bytu č.X bytového domu, spoločnosť HC CAPITAL, a.s., Kolárska ul. 8,
811 06 Bratislava, v konaní nevystupuje ako účastník konania, hoci ako vlastník bytu bytového domu
má oprávnenie zúčastňovať sa členských schôdzí a na nich hlasovať ako aj inak podielať sa na správe

bytového domu. Žalobca v 1. rade absenciu označenia tohto subjektu ako účastníka konania odôvodnil
tým, že za účastníkov konania na strane žalovaných označil len tie subjekty, ktoré boli prítomné na
členskej schôdzi konanej dňa 20.04.2011. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd konštatoval nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných.

7. Pokiaľ ide o samotnú žalobu alebo nárok v nej definovaný je potrebné uviesť, že zákon o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase, kedy došlo k hlasovaniu vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v § 14 ods. 4 uvádza:
"Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia
výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo

nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr
do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká".
Toto ustanovenie mu teda dáva možnosť na základe žaloby žiadať súd o vydanie rozhodnutia
nahradzujúceho konkrétny výsledok hlasovania a nie určenia neplatnosti zápisnice, ktorú navyše
nemožno považovať za právny úkon v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorého neplatnosti

absolútnej alebo relatívnej je možné sa domáhať za predpokladu splnenia podmienok v zákone
stanovených, ale len za listinu alebo dokument obsahujúci záznam o priebehu členskej schôdzi,
predmete a výsledku hlasovania.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení nebolo potrebné sa ďalej
zaoberať otázkou splnenia podmienok hlasovania, naliehavého právneho záujmu a meritom veci a

vykonávať ďalšie dokazovanie.
S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a žalovaným priznal
na základe zásady úspechu podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.