Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714204803
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714204803.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: O. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Martin, dieťa rodičov; matky: Mgr. P. C., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, X. a
otca: Bc. U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XX, P., právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Mario
Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Martin, Červenej armády 1, v konaní o návrhu matky o zvýšenie
výživného a o návrhu otca o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 20P/83/2014-473 zo dňa 26.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh otca o zníženie výživného zamietol, p o t v r d
z u j e .

Vo zvyšku rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť na maloletú O. O., nar.
XX.XX.XXXX zvýšené výživné vo výške 230,- eur mesačne počnúc od 01.04.2014 do 31.07.2017 a vo
výške 250,- eur mesačne počnúc od 01.08.2017, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.04.2014 do 30.09.2017 v celkovej výške 1.300,- eur súd
otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok nezaplatením
čo i len jednej splátky.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/366/2010-106 zo dňa 28.02.2011 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/48/2011-99 zo dňa 21.06.2011.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomokresnýsúdotcoviuložilpovinnosťplatiťnamaloletúO.O.,nar.XX.XX.XXXX
zvýšené výživné vo výške 265,- eur mesačne od 01.04.2014 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Nedoplatok na výživnom od 01.04.2014 do
31.05.2017 v celkovej výške 2.470,- eur súd otcovi povolil splácať v splátkach po 50,- eur mesačne

spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom
straty výhody splátok. Súd návrh otca Bc. U. O., nar. XX.XX.XXXX o zníženie výživného na maloletú
O. O., nar. XX.XX.XXXX v celom rozsahu zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Martinč. k. 20P/366/2010-106 zo dňa 28.02.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
5CoP/48/2011-99 zo dňa 21.06.2011. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, §
76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd po opakovanom a komplexnom zhodnotení dokazovania
a dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, preukázaného a zisteného
skutkového stavu dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú O. je dôvodný,
sčasti mu vyhovel, zvýšil výživné na maloletú na 265,- eur od 01.04.2014, vo zvyšku návrh matky

zamietol, otcovi povolil nedoplatok za obdobie od 01.04.2014 do 31.05.2017 v celkovej výške 2.470,- eur
splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a návrh otca o zníženie výživného v celom
rozsahu zamietol. Výživné v zvýšenej výške považoval za primerané a optimálne k potrebám maloletej
a zodpovedajúce možnostiam, schopnostiam, príjmovým a majetkovým pomerom otca. Pri rozhodovaní
každýdôkazzhodnotiljednotlivo,všetkyvovzájomnejsúvislostisprihliadnutímnavšetko,čovyšlopočas

konania najavo a za stavu v čase vyhlásenia. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného
v čase skoršieho rozhodnutia vo februári 2011 s okolnosťami v čase súčasného rozhodovania v máji
2017 mal súd preukázané, že v priebehu času za šesť rokov a skoro tri mesiace došlo k takej zmene
pomerov oprávnenej maloletej O., jej matky a povinného otca, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného o
65,- eur mesačne, ide o zmeny, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v ich pomeroch nielen na krátky

čas a ktoré súd vyhodnotil ako dôvodné na zmenu výšky výživného, konkrétne jeho zvýšenie. Zmeny
sú odôvodnené subjektívnymi, ale aj objektívnymi okolnosťami, skutočnosťami a vývojom životných
nákladov. Maloletá už nie je tretiačka na prvom stupni základnej školy, ale končí povinnú školskú
dochádzku ako deviatačka na druhom stupni a od septembra 2017 sa začne pripravovať na budúce
povolanie štúdiom na strednej škole. Prechod na druhý stupeň základnej školy je objektívna zmena

pomerov spojená s vyššou mierou nárastu nákladov na školské potreby a aktivity spojené so školskými
povinnosťami. Tieto sú, vychádzajúc z preukázaných listín, z výpovede matky a všeobecne známych
skutočností, v priemere mesačne 65,- eur (strava 25,- eur, cestovné 25,- eur, 15,- eur poplatky, aktivity
vrátane lyžiarskeho kurzu a potreby na začiatku školského roka). Vyššie sú výdavky na uspokojovanie
bežných hmotných potrieb ako je strava, oblečenie, obutie, hygiena a kozmetika, a to nielen v dôsledku

rastu, fyzického a psychického vyspievania, ale aj v dôsledku vývoja spotrebiteľských cien v spoločnosti,
ktoré sa síce v posledných dvoch rokoch vyvíjali pozitívnejšie, ale len v minimálnom rozsahu, súd
však porovnáva dlhšie časové obdobie. Vývoj sa prejavil aj zmenou finančných prostriedkov rodičov
potrebných na financovanie ich potrieb a potrieb ich domácnosti, pričom u maloletej je to z pohľadu súdu
podstatnejšia zmena, lebo napríklad rodičia nepotrebujú tak často nové oblečenie, obuv, nevyžadujú

pestrú, vyváženú a bohatú stravu ako vyvíjajúce sa dieťa vo veku 15 rokov, naviac ide o mladú slečnu,
ktorá má v tomto veku aj iné nároky ako 9-ročné dieťa. Tieto sú mesačne 10,- eur na mobil, 150,- eur
na stravovanie, 20,- eur na zakupovanie oblečenia, obuvi, 20,- eur na hygienické a kozmetické potreby.
Pribudli u nej výdavky na záujmové aktivity, ktorým sa aktívne a pravidelne venuje vo voľnom čase,
hlavne na celoročné plávanie a sezónny snowbording minimálne 30,- eur mesačne. Ďalej sú tu nové

výdavky spojené s problémami so zubami, kde je potrebné pravidelné ošetrenie a v priemere mesačne
predstavujú 27,- eur. Ak k tomu pripočítame výdavky bývania v rodinnom dome v priemere mesačne
61,- eur, ktoré sú rovnako súčasťou potrieb maloletej a výživného a tiež poistenie 4,- eur, spolu sú
mesačné výdavky 387,- eur. Vzhľadom na uvedené je zvýšenie výživného zodpovedajúce tomu, čo
má prispievať otec, pričom súd prihliadol i na mieru starostlivosti matky, ktorá sa okrem finančného

zabezpečenia podieľa na potrebách a plní si vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou spojenou
so zabezpečovaním každodenných potrieb maloletej a uspokojovaním bytovej potreby, čo je postavené
na roveň finančnému plneniu a potom podiel otca dve tretiny súd považuje za primeraný, z výdavkov
387,- eur ide o sumu 258,- eur, sumu zodpovedajúcu zabezpečeniu primeraného vývinu maloletej O. a
za spravodlivý pomer vzhľadom k možnostiam a pomerom rodičov. Potom nemožno súhlasiť s názorom

právneho zástupcu otca, že návrh matky na zvýšenie výživného na 280,- eur nezodpovedá potrebám
maloletej, rozdiel medzi návrhom matky a rozhodnutím súdu je minimálny. Zmena pomerov nastala aj
u rodičov. Matke sa pri porovnaní mzdy za rok 2010 zvýšila mzda v roku 2013 o cca 118,- eur, v roku
2014 o cca 154,- eur, v roku 2015 o cca 243,- eur a v roku 2016 o cca 240,- eur. Pribudla jej vyživovacia
povinnosť k maloletému synovi T. a k manželovi G., táto vyživovacia povinnosť je medzi manželmi

vzájomná, to znamená že má právo na jej plnenie od manžela voči svojej osobe a naopak. Možno
súhlasiť s tým, že rodina matky má vyšší príjem a ak zoberieme do úvahy rok 2016 predstavoval spolu
príjem matky a manžela 1.615,50 eur, po odpočítaní výživného plateného manželom na dve maloleté
deti spolu 240,- eur potom predstavoval 1.375,50 eur pre 4-člennú rodinu, pričom na jednu osobu to je343,88 eur. V porovnaní s otcom to ale nie je lepšia situácia, lebo on má pre seba viac o 313,28 eur,
už len vychádzajúc z výsluhového dôchodku a pri zohľadnení platenia výživného na syna 93,- eur. U
otca síce došlo k zníženiu príjmu pri porovnaní mzdy za časť roka 2014 a výsluhového dôchodku, v roku

2014 o 322,07 eur, v roku 2015 o 318,77 eur a v roku 2016 o 317,56 eur. Otec si tento stav spôsobil sám
svojim konaním a tým, že požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru. Ním uvedené dôvody, že to bolo
na neho dosť a že sa mu zhoršilo kožné ochorenie, súd nepovažuje za také dôležité a také vážne, aby sa
vzdal zamestnania a vyššieho zárobku, keď napríklad zdravotné dôvody možno považovať za dôležitý
dôvod. U otca, podľa názoru súdu, však psoriáza pri vhodnej a pravidelnej liečbe by nespôsobovala

takú vážnu prekážku, pre ktorú by nemohol pokračovať vo výkone povolania. Z listín nie je jednoznačne
preukázané kedy a ako často navštevoval svoju odbornú lekárku (táto napriek výzve súdu neuviedla
konkrétne údaje) a iné zdravotné problémy nemal, lebo svoju všeobecnú lekárku nenavštívil už viac
ako šesť rokov. V našej spoločnosti určite pracuje veľa ľudí so psoriázou a mohol tak naďalej robiť aj
otec. Súd ďalej dokazovanie v tomto smere nevykonal, lebo sú tu iné skutočnosti a okolnosti, na základe
ktorých mohol vo veci rozhodnúť. Určite, že práca policajta nie je jednoduchá, ale je potrebné veci

posúdiť komplexne s ohľadom nielen na seba a svoje potreby, ale i na ďalšie povinnosti ktoré povinný
rodič má, v tomto prípade zákonná vyživovacia povinnosť k maloletým deťom. Pri rozhodovaní súd
prihliadol na vyplatenie odchodného skoro 15.000,- eur otcovi v lete 2014, lebo má právo ho využiť na
svoje potreby aj maloletá O.. Že tak otec neurobil a využil tieto prostriedky na zlepšenie kvality bývania
nájomného bytu, v ktorom dokonca už teraz ani nebýva, nemôže byť na ťarchu maloletej. V prípade,

ak by si otec tieto finančné prostriedky ponechal, mohol z nich každý mesiac prispievať na zvýšenie
potrieb svojich detí. Ak by na výživné pre O. použil každý mesiac len 50,- eur, rovnako aj na o dva
roky staršieho syna a časť by použil aj pre seba, napr. 100,- eur mesačne, potom by ešte stále mal
k dispozícii viac ako polovicu. Otec tiež po skončení zamestnania mal aj ďalšie príjmy, dokonca prvé
2 mesiace v roku 2015 viac ako 1.000,- eur a potom pokračoval ako živnostník v tej istej fabrike v

Nemecku, potom ale živnosť ukončil, pričom neuviedol žiadne vážne dôvody. Je síce pravda, že vykázal
stratu, ale nepreukázal aké konkrétne výdavky si uviedol, čo predstavuje položka služby, čo ostatné
výdavky, pričom na ubytovanie mu prispievala agentúra. V roku 2016 nepracoval, ale napríklad mal
možnosť pracovať za mzdu 3,- eur na hodinu, pri mesačnom pracovnom čase 168 hodín by to bolo
v hrubom 504,- eur, lebo sa mu to zdalo málo. Rovnako druhý ním uvedený dôvod pre odmietnutie -

musel by byť stále k dispozícii ako šofér v pohrebníctve - súd hodnotí ako účelový, určite by to nebolo
v takom rozsahu, aby to nezvládol a nemohol urobiť, lebo sa nemusí o nikoho starať a môže ísť aj cez
víkend. Preto súd nie je presvedčený, na rozdiel od právneho zástupcu, že otec mal skutočnú snahu
zlepšiť svoju finančnú situáciu a dosiahnuť vyšší príjem. Súd tiež zobral do úvahy účelové konanie v
súvislosti s vlastníctvom 2-izbového bytu, kde neuveril vysvetleniam otca v súvislosti s prevodmi, lebo

z listu vlastníctva č. XXXX bolo jednoznačne preukázané, že manželia A. nadobudli vlastníctvo k bytu
kúpnou zmluvou. I keď otec nepredložil kúpnu zmluvu a súd nemá vedomosť o kúpnej cene, určite to bol
finančný prospech, na ktorom má právo podieľať sa aj maloletá a ktorý spolu s odchodným by zabezpečil
otcovi bezproblémové platenie zvýšeného výživného. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti potom
súd v celom rozsahu zamietol návrh otca o zníženie výživného s tým, že rozhodnutím súdu nebude

ohrozená doterajšia životná úroveň povinného otca, keď súd bez povšimnutia nenechal skutočnosť, že
otec sa s dcérou dlhodobo nestretáva, že nedostáva od neho žiadne darčeky pri príležitostí sviatkov a
že iným spôsobom ako je platenie výživného vo výške, ktorá nie je v súlade s právoplatným rozhodnutím
súdu, sa nepodieľa na jej výchove a na jej potrebách. Určite to nie je správanie zodpovedného otca,
ktorémuzáležínasvojomdieťati,jetoveľmismutnéanemožnotohodnotiťpozitívne.Uobidvochrodičov

súd prihliadol na výdavky bývania, ktoré matka platí spoločne so svojím manželom a otec sa na ich
platení spoločne so svojou partnerkou od skončenia živnosti až do odchodu z domácnosti začiatkom
marca tohto roku v podstate nepodieľal. Tiež že časť potrieb maloletej je krytá prídavkami na dieťa,
ktorých výška sa zvýšila len minimálne o 1,51 eur. Pri rozhodovaní o výške výživného súd komplexne
posúdil finančné, majetkové a osobné pomery, možnosti a schopnosti otca, rovnako možnosti a pomery

matky, ale aj zvýšené potreby maloletej O.. Výživné zvýšil od 01.04.2014, od prvého dňa mesiaca, v
ktorom matka podala návrh. Výživné sa platí mesačne vopred a súd považuje za prirodzené zvýšiť
výživné od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh podaný, lebo ide o maloleté dieťa a nie odo dňa
podania návrhu ako pri plnoletom dieťati a nepovažuje za dôvodné skúmať dôvody hodné osobitného
zreteľa. Potom pri takto upravenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok 2.470,- eur, ktorý súd vypočítal

ako rozdiel medzi doteraz určeným a novoupraveným výživným - zvýšenie o 65,- eur x 38 mesiacov a
ktorý mu umožnil splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, ktoré považoval
za primerané, nebolo možné určiť nižšie splátky, bude ho splácať 50 mesiacov, teda viac ako 4 roky. Pre
prípad neplnenia splátkovej povinnosti súčasne rozhodol, že otec stratí výhodu splátok a jeho dlh vočioprávnenej maloletej sa stane splatným jednorazovo. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo
začať i bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP - konanie vo veciach starostlivosti o maloletých podľa § 111 a nasl.

CMP) a nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP. Otec sa nestotožňuje s konštatovaním okresného súdu, že sa vlastným zavinením
pripravil o vyšší príjem. Súd tvrdí, že otec nemusel odísť z policajného zboru, mohol aj pri svojom

zdravotnom stave pokračovať v službe a mať tak vyšší príjem ako v súčasnosti. S týmto konštatovaním
sa otec nestotožňuje. Otec vykonával psychicky aj fyzicky náročnú prácu príslušníka operatívneho
oddelenia PZ. Táto práca sa odzrkadlila aj na tom, že koncom minulého roka dostal infarkt, kvôli čomu
sa musel ospravedlniť aj z neúčasti na pojednávaní. Teda aj z dôvodu zdravotného stavu musel odísť zo
zamestnania, jeho príjem je síce nižší, ale stabilný a snaží sa k nemu privyrobiť si. Nie je to jednoduché,
pretože je všeobecne známe, že bývalí príslušníci policajného zboru alebo iných ozbrojených zložiek

sa kvôli veku, ale aj kvôli inému systému práce a návykom ťažšie uplatňujú na pracovnom trhu. Otec
aj napriek tomu vynaložil adekvátne úsilie a skutočne aj získal zamestnanie, hoci len krátkodobo a
dočasného charakteru. Súd preto nemôže tvrdiť ani to, že by sa s vynaložením primeraného úsilia
nesnažil získať aj ďalší príjem. Súd bezdôvodne spochybňoval účtovné položky z výdavkov otca z príjmu
zo živnosti. Otec vysvetlil jednotlivé položky, a keďže nie je ekonóm ani účtovník, nie je jeho zavinením,

že niektoré výdavky, ktoré mal v súvislosti s výkonom povolania ako ubytovanie, stravovanie, doprava.
Bez vynaloženia týchto výdavkov by tak pracovať nemohol, a to ako sú zaúčtované, je vecou vedenia
účtovníctva. Súd takisto nesprávne pochopil spôsob nadobudnutia a vrátenia bytu patriaceho krstným
rodičom otca. Opäť bolo len ich vôľou, spôsobom, ako to bolo preukázané súdu, previesť s podmienkou
vlastnícke právo na otca a vyhotovenie listín o právnych úkonoch. Otec a matka tento spôsob prevodu

akceptovali a po ich rozchode musel otec vrátiť byt svojim krstným rodičom. Nepripravil sa o žiadnu
majetkovú hodnotu. Otec sa teda nepripravil o vyšší zárobok, nie je osobou, ktorá by sa nesnažila
zarobiť a nepripravil sa o iný majetok. Preto ak uňho došlo k zníženiu príjmu, súd mal návrhu na zníženie
výživnéhovyhovieť.Súdnaopakvýživnézvýšil.Súdvšakzvýšilvýživnénadieťa,ktoréhomatkamástále
zamestnanie, zarába o niekoľko sto eur viac ako otec. Jej príjmy sa od posledného určenia výživného

podstatne zvýšili. Výdavky na dieťa však nestúpli tak, ako by to bolo navodené z rozhodnutia súdu v
jeho výrokovej časti. Sám súd konštatuje, že mesačné výdavky na výchovu a výživu dieťaťa sú cca
387,- eur. Do týchto započítal aj jednorazové výdavky, ktoré sú len mimoriadnymi výdavkami nad rámec
bežných výdavkov. Súd nevysvetlil, z čoho vychádzal, keď na stravovanie určil sumu vo výške 150,- eur
a z čoho vychádzal pri určení výdavkov na bývanie na maloletú vo výške 61,- eur, keď už túto sumu

odpočítal z príjmov matky. Akou sumou ohodnotil súd položku osobnej starostlivosti, keď už ide o 15-
ročné dievča. Súd len paušálne určil z nesprávneho vypočítaného základu, že otec sa má na týchto
výdavkoch podieľať mierou 2/3 bez ohľadu na možnosti a schopnosti matky, bez prihliadnutia na jeho
zdravotný stav a reálnu výšku jeho súčasných príjmov. Je nevyhnutné konštatovať, a to aj na strane
matky, že plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu má prednosť pred zohľadňovaním jej výdavkov na

plnenie vyživovacej povinnosti k deťom jej manžela a pred splácaním úverov, ktoré si vzala. Tieto úvery
si matka vziať nemusela, mala zabezpečené bývanie a nebola v žiadnej núdzi. Práve naopak, konanie
matky navodzuje dojem, že sa snaží o nadobudnutie majetku, na ktorého financovanie má zvýšenou
mierou prispievať aj otec. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu popiera tvrdenie otca, že vlastnícke práva k bytu, ktorý odkúpil od
svojich krstných rodičov, boli podmienené tým, že byt bude vlastniť iba vtedy, keď matka bude v tomto
byte bývať s ním. Taktiež nie je pravdou, že otec by musel odísť zo zamestnania pre svoju chorobu,
ktorou je psoriáza, nakoľko toto jeho tvrdenie nebolo podložené žiadnym lekárskym posudkom. O vyšší

príjem prišiel z vlastnej vôle. Sám otec na pojednávaní potvrdil, že z policajného zboru odišiel, lebo už
mal toho dosť, teda nie pre svoju chorobu. Otec nevynaložil dostatočné úsilie na to, aby si našiel prácu.
Otec na súde predložil iba výtlačky z internetu, že zaslal do nejakých spoločností životopis a čakal, či
sa mu niekto ozve. Toto nie je zo strany otca intenzívne hľadanie si práce. Taktiež otec pred súdom
tvrdil, že v Nemecku pracoval iba 1 mesiac a viac tam už pracovať nebude. Keď súd rozhodol v roku

2015, keď si myslel, že konanie skončilo, znovu odišiel pracovať do Nemecka, kde odrobil takmer celý
rok 2015. Znova to preukazuje, že ide o špekulácie zo strany otca, aby nemusel priznať svoje skutočné
príjmy. Súd správne tiež spochybnil účtovné položky o výdavkoch z príjmu otca, nakoľko otec nevedel
uviesť, aké konkrétne výdavky mal. K svojim príjmom matka uvádza, že v súčasnosti je dlhodobo PN(od 07.03.2017) z dôvodu rizikového tehotenstva a jej príjem jej klesol za mesiac apríl na sumu 620,-
eur mesačne, čo na prvostupňovom súde neuvádzala, keďže mzda za mesiac apríl 2017 jej prišla aj v
mesiaci máj 2017. Práceneschopná bude až do nástupu na materskú dovolenku, čo bude cca koncom

septembra - začiatkom októbra 2017 a po nástupe na materskú dovolenku bude disponovať ďalších
6 mesiacov rovnakou sumou ako v súčasnosti, t. j. cca 620,- eur mesačne. Po ukončení materskej
dovolenky jej bude vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 213,- eur mesačne. Konštatovanie otca,
že 15-ročné dievča nepotrebuje takú starostlivosť, ako keď bola menšia, je úbohé. Možno ju už netreba
vodiť za ruku, ale jej potreby a nároky extrémne stúpli, nakoľko bola prijatá od 03.09.2017 na Strednú

zdravotnícku školu v Banskej Bystrici, kde bude ubytovaná na internáte a kde mesačné výdavky na
ubytovanie sú 33,- eur mesačne, na stravu 3,31 eur na deň, čo je cca 62,- eur za mesiac, 35,- eur
ročne na chod internátu + čistiace potreby na internát, pomôcky, záľuby, ošatenie, kozmetika, cestovné
a samozrejme vreckové. Otec nemá ani len predstavu, čo dcére treba zabezpečiť, nakoľko o dieťa nemá
žiadny záujem. Svojej dcére okrem uvedeného zabezpečuje bývanie, zdravotnú starostlivosť, berie ju na
dovolenky k moru a predovšetkým ju vychováva, čo sa nedá vyčísliť v peniazoch. Poukazuje na to, že jej

manžel si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom sám a navyše hradí dcére každý mesiac
mobilný telefón a mobilný internet. Taktiež nesúhlasí s konštatovaniami otca k jej úverom. Musela si
vyriešiť bývanie, potom, čo ju otec prinútil predať byt, v ktorom s dcérou bývala so slovami, že môžu ísť
aj pod most. Úvery, ktoré si zobrala, boli potrebné na rekonštrukciu domu, v ktorom žije spolu s dcérou.
Nech sa otec zamyslí, ako investoval svoje odchodné vo výške cca 15.000,- eur do cudzieho bytu, z

ktorého bol svojou priateľkou vyhodený. Z uvedeného svojej dcére neposkytol ani cent. Poukazuje na
to, že otec dcéru 10 rokov nevidel a neprejavuje o ňu žiaden záujem. Tiež poukazuje na to, že otec sa
svojho majetku zbavil účelovo a taktiež aj svojho vyššieho príjmu len z dôvodu, aby sa vyhol zvýšeniu
výživného. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok potvrdiť, majúc za to, že určené výživné korešponduje s príjmom
otca, ako aj s odôvodnenými výdavkami dieťaťa.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v rozsahu a
z dôvodov daných ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh otca o
zníženie výživného zamietol. potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, vo zvyšku rozsudok okresného
súdu zmenil v zmysle ust. § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

7. Okresný súd v dostatočnom rozsahu a správne zistil skutkový stav veci, od ktorého sa odvolací súd

nijako neodchyľuje a pri svojom rozhodovaní z neho vychádza.

8. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany okresného
súdu, pokiaľ návrh otca o zníženie výživného zamietol. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného,
tento odvolací súd považuje za čiastočne dôvodný. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, došiel

k záveru, že nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Vychádzajúc však zo
záverov okresného súdu, nestotožnil sa s výškou určeného výživného zo strany prvostupňového súdu,
preto pristúpil k zmene rozsudku.

9. Dôvodom pre zmenu už raz určeného výživného je iba podstatná zmena pomerov na strane

účastníkov konania, či už osoby výživou oprávnenej - dieťaťa, alebo osôb výživou povinných - matka a
otec. Zmena pomerov na strane všetkých účastníkov konania preto musí byť vyhodnotená komplexne.
Výživné bolo naposledy určené rozsudkom v roku 2011 a do rozhodnutia súdu uplynula doba viac ako
6 rokov. Je nepochybné, že potreby maloletej O. sa za takéto obdobie zvýšili, keď súd je povinný z
úradnej povinnosti prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Počnúc od apríla 2014, kedy matka podala

návrh na zvýšenie výživného, možno konštatovať zvýšenie výdavkov na výživu maloletej O., ktorá už v
tomto čase navštevovala 2. stupeň základnej školy, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, keď v roku
2011 navštevovala 1. stupeň základnej školy. Všeobecne možno konštatovať, že výdavky staršieho
dieťaťa na 2. stupni základnej školy sa zvyšujú s náročnosťou štúdia a školských pomôcok, ktoré takéto
dieťa potrebuje. Zároveň výdavky stúpajú vzhľadom na zvyšujúci sa vek, dospievanie, keď je tu nárast

výdavkov na stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, ako aj rozvoj osobnosti dieťaťa, rozvíjanie jeho
záľub. Osobitne boli preukázané výdavky na ortodontickú starostlivosť. Ďalší nárast výdavkov na výživu
maloletej O. možno konštatovať počnúc od 01.08.2017, keď maloletá bola prijatá a od septembra 2017
nastúpila na štúdium na strednej škole mimo miesta svojho bydliska, s čím sú spojené výdavky súvisiacescestovanímabývanímnainternáte.Takýtonárastvýdavkovmožnokonštatovaťužminimálne1mesiac
pred začatím školského roka, kedy v súvislosti s nástupom na internát a novú školu bolo potrebné
zo strany matky zaobstarať dieťaťu rôzne potreby s tým súvisiace. Na strane dieťaťa potom možno

konštatovať dôvody pre zmenu výživného počnúc od 01.04.2014 a opätovnú zmenu pomerov na strane
dieťaťa spočívajúcu vo zvýšení jeho potrieb od 01.08.2017.

10. Výživné má byť určené tak, aby mohli byť z neho uspokojované pravidelne sa opakujúce
výdavky dieťaťa, ako aj výdavky nepravidelne sa vyskytujúce alebo náhodné. Výška výživného je však

determinovaná možnosťami a schopnosťami rodičov.

11. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k
záveru,ženastraneotcanedošloktakejzmenepomerov,ktorábyboladôvodovprezníženievýživného.
Naopak, pre zvyšujúce sa potreby maloletého dieťaťa bolo potrebné pristúpiť k zvýšeniu výživného.

12. Pokiaľ ide o pomery otca od 01.04.2014 do 30.06.2014, v tomto čase bol otec ešte v služobnom
pomereaoprotipredchádzajúcejúpravedošlokzvýšeniujehopríjmu.Počnúcod01.07.2014otecodišiel
do výsluhového dôchodku a bolo mu vyplatené odchodné vo výške cca 15.000,- eur. Zároveň jeho
pravidelným príjmom sa stal výsluhový dôchodok vo výške cca 750,- eur, ktorý sa za celé rozhodované
obdobie podstatne nezvýšil. Pokiaľ ide o právo otca odísť do výsluhového dôchodku, odvolací súd

ho nespochybňuje, bez ohľadu na to, čo otca viedlo k tomuto rozhodnutiu. Otec však odchodom do
výsluhového dôchodku nestratil spôsobilosť pracovať a nepreukázal objektívne dôvody na svojej strane,
prečo by aj po odchode do výsluhového dôchodku nemohol naďalej vykonávať pracovnú činnosť a
dosahovať z nej pravidelný príjem. Hoci sa otec snaží súd presvedčiť, že jeho pracovné možnosti sú
obmedzené,súdomprvéhostupňaobjasnenývývojpracovnýchpozíciíotcaodroku2014dorozhodnutia

odvolaciehosúdunasvedčujetomu,žeotecjeschopnýpracovať,vykonávapracovnúčinnosťadosahuje
z nej pravidelný príjem, či už pracoval v určitých obdobiach v pracovnom pomere alebo ako živnostník.
Maloletá O. má právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorú tvorí nielen jeho pravidelne dosahovaný
príjem, ale aj mimoriadne majetkové hodnoty, ktoré získa. Nepochybne takýmto príjmom je aj odchodné
vo výške cca 15.000,- eur, ktoré otcovi bolo pri jeho odchode do výsluhového dôchodku vyplatené. To, že

sa ho otec rozhodol investovať do nehnuteľnosti, ktorá mu vlastnícky nepatrí a v súčasnosti z jej užívania
nemá žiadny prospech, nemôže ísť na škodu maloletého dieťaťa. Rovnako súd prvej inštancie správne
prihliadolnaprevodvlastníctvak2-izbovémubytu,zktoréhootecpoprávemalzískaťmajetkovúhodnotu
predstavujúcu jeho trhovú cenu. Argumentácia otca o nadobudnutí vlastníctva a spätnom prevode tohto
bytu na krstných rodičov sa súdu javí ako účelová a podľa názoru odvolacieho súdu otec takýmito

postupmi chcel dosiahnuť určenie nižšej vyživovacej povinnosti. Otec mal predmetný byt vo svojom
vlastníctve a nepreukázal právny záväzok bez protihodnoty tento byt previesť na iné osoby.

13. Samozrejme do úvahy treba vziať aj príjmové a osobné pomery matky. Nepochybne aj jej príjem
od poslednej úpravy vzrástol, napriek zmene osobného stavu a pribudnutiu vyživovacej povinnosti

od poslednej úpravy. Na strane matky však odvolací súd konštatuje, že táto sa dobrovoľne podieľa
na zvýšených výdavkoch maloletej O.. Matka zabezpečuje dcére aj potrebu bývania, ktoré plnenie je
postavené na roveň plneniu finančnému, a preto správne súd prvej inštancie na toto plnenie prihliadol.
Aj keď možno súhlasiť s otcom, že osobná starostlivosť o 15-ročné dieťa nie je taká intenzívna ako
o dieťa nižšieho veku, odvolací súd sa domnieva, že maloletá naďalej potrebuje osobnú starostlivosť

zo strany matky, najmä počas víkendov, keď bude dochádzať z internátu. Pokiaľ ide o úverové
zaťaženie matky, matka preukázala, že išlo o prostriedky na zabezpečenie bývania pre ňu a jej dcéru
nákupom nehnuteľnosti v jej vlastníctve a následnú rekonštrukciou. Takéto výdavky možno považovať
za oprávnené.

14. Vyhodnotiac komplex vyššie uvedených skutočností, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že vychádzajúc z preukázaných zvyšujúcich sa potrieb maloletého dieťaťa,
zohľadniac do úvahy príjmové a osobné pomery matky a otca, zvýšil výživné na maloletú O., ktoré je
povinný jej platiť otec počnúc od 01.04.2014 do 31.07.2017 na sumu 230,- eur mesačne a počnúc od
01.08.2017 do budúcna sumu 250,- eur mesačne.

15. Za obdobie počnúc od 01.04.2014 do 30.09.2017 súd stanovil dlh na výživnom vo výške 1.300,- eur
ako rozdiel medzi doposiaľ určeným a novourčeným výživným. Rozdiel medzi novourčeným a doposiaľ
určeným za obdobie od 01.04.2014 do 31.07.2017 predstavuje 30,- eur mesačne x 40 kalendárnychmesiacov = 1.200,- eur. Rozdiel medzi novourčeným a pôvodným výživným za mesiace august a
september 2017 predstavuje 2 x po 50,- eur, teda 100,- eur. Spolu tak dlh na výživnom vznikol vo
výške 1.300,- eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v splátkach 50,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou

rozsudku spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným
celý dlh.

16. Tým sa mení pôvodne určené výživné rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20P/366/2010-106 zo
dňa28.02.2011vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽilineč.k.5CoP/48/2011-99zodňa21.06.2011.

17. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)