Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210391
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214210391.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1/ C. E., Z.. XX.XX.XXXX, K.
B.X.Č..XXX/XX,2/K.E.,Z..XX.XX.XXXX,K.B.X.Č..XXX/XX,ozaplatenie88,68eurspríslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovanému 1/ z a m i e t a .

Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.05.2014 doručenou súdu dňa 30.05.2014 domáhal voči žalovaným 1/

a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 88,68 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2011 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 11.10.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe
uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných

prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných
povinnostíaďalšienáležitostisúupravenévZmluveaVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach.Žalobca
zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere
podľa ustanovenia § 497 až 502 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 1.456,94 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.158,88 eur, riadneho úroku 108,59 eur

a úroku z omeškania 189,47 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje,
že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Podľa zmluvy poskytol postupca
žalovanému úver vo výške 796,65 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 22,17
eur vždy k 10. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10.06.2010
do 10.09.2010 v počte 4 a celkovej výške 88,68 eur. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby neuhradil nič. Žalobca si

uplatňuje aj vyčíslený úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 11.06.2010 do 10.09.2010 vo výške
0,99 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 88,68 eur od 11.09.2010 do zaplatenia.3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.03.2011, prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa
11.10.2005, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2011,

pokus o zmier adresovaný žalovanému 1/ a 2/ zo dňa 09.05.2014. Dňa 04.12.2014 žalobca doručil súdu
ďalší listinný dôkaz, a to Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.07.2012.

4. Žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaniach uviedli, že pohľadávku žalobcu od roku 2012 pravidelne splácajú
po 5,00 eur mesačne na základe zmluvy, ktorú im dal žalobca podpísať. Týmito splátkami mienili vyplatiť

dlžobu tvoriacu predmet konania a preto nesúhlasia s tým, aby ich žalobca započítal na staršie splátky,
ktoré už boli prepadnuté. Z uvedeného dôvodu navrhli žalobu zamietnuť. Žalovaná 2/ k Dohode o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedla, že k podpísaniu tejto dohody došlo tak, že
ich vyhľadal exekútor, ktorý sa im vyhrážal, že im zoberie byt alebo siahne na ich platy. Žalovaný 1/
nebol doma, túto dohodu nepodpísal. Osoba, ktorá ich vyhľadala s touto dohodou, jej vôbec nedala
prečítať dohodu, povedala jej len toľko, že dlh majú splácať po 5,00 eur. O tom, že pohľadávka žalobcu

bola premlčaná, žalovaná 2/ vôbec nevedela, nevedela ani to, čo znamená premlčanie. Medzičasom sa
poinformovala a v súčasnosti by už túto dohodu nepodpísala.

5. K splátkam hradeným žalovanými po uzavretí Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu
žalobca uviedol, že tieto splátky spolu v sume 120,00 eur boli započítané na najskôr splatné splátky,

ktoré v tomto konaní nežaloval. Zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetom postúpenia bola vyššia
pohľadávka ako si uplatňuje žalobca v tomto konaní, ako aj na ustanovenie § 330 ods. 3 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a neurčí, ktorý
záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej
zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

6. Dňa 23.09.2015 súd rozsudkom č.k. 10C/187/2014-82 žalobu v celom rozsahu pre premlčanie celého
uplatneného nároku zamietol a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku
podal žalobca odvolacie v časti, v ktorej súd zamietol žalobu voči žalovanému 1/ a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie resp. aby rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd
rozsudkom č.k. 7Co/43/2016-108 dňa 28.02.2017 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k
žalovanému 1/ v zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
nie je možné zistiť, ktoré splátky súd prvej inštancie posudzoval a považoval za premlčané. Súd prvej

inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol, kedy začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a
kedy táto mala uplynúť. Zo žalobného návrhu vyplýva, že predmetom konania sú 4 splátky za obdobie
od 10.06.2010 do 10.09.2010, spolu vo výške 88,68 eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej
inštancie konštatoval, že všetky splátky splatné do 10.05.2010 sú premlčané. Opomenul však, že
splátky úveru splatné do 10.05.2010 nie sú predmetom tohto konania. Vo vzťahu k žalovanému 1/ a k

štyrom splátkam za obdobie od 10.06.2010 do 10.09.2010, ktoré sú predmetom tohto konania súd prvej
inštancie neuviedol žiadne dôvody. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

7. Predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie zostal nárok žalobcu
voči žalovanému 1/. Po vrátení veci odvolacím súdom rozhodol súd vo veci bez nariadenia ďalšieho
pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.11.2017. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 06.10.2017, sporové
strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu žalovaných oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 11.10.2005, Všeobecnými obchodnými
podmienkami,Zmluvouopostúpenípohľadávokvrátanejejprílohy,Oznámenímopostúpenípohľadávky
zo dňa 12.04.2011, pokusom o zmier zo dňa 09.05.2014 a Dohodou o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku zo dňa 20.07.2012 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril so žalovaným 1/ dňa 11.10.2005
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému 1/ úver vo výške24.000,- Sk (796,65 eur). Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v mesačných
splátkach po 668,- Sk (22,17 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 10.11.2005 a konečnou splatnosťou
úveru dňa 10.09.2010. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 17,30 % a RPMN 10,34

%. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu a bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na žalobcu
svoju pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX v celkovej výške 1.456,94 eur, ktorá
pozostávala z istiny 1.158,88 eur, riadneho úroku 108,59 eur a úroku z omeškania 189,47 eur. Žalovaná
2/ ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 20.07.2012 uznala

čodoprávnehodôvoduavýškyzáväzokvočižalobcovi,ktorývznikolnazákladezmluvyč.XXXXXXXXX.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia štyroch
splátok úveru splatných od 10.06.2010 do 10.09.2010 v celkovej výške 88,68 eur. Vo vzťahu k žalovanej
2/ súd žalobu rozsudkom č.k. 10C/187/2014-82 zo dňa 23.09.2015 právoplatne zamietol. Predmetom
konania po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie zostal nárok žalobcu voči žalovanému 1/.

10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

12. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom
úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

13. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

17. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné

zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.19. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

23. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 bola pohľadávka, ktorej zaplatenie je
predmetom tohto konania, postúpená zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu. Súd nezistil

žiadne porušenie zákona, a to či už Občianskeho zákonníka alebo zákona o bankách, pri postúpení
pohľadávky, preto žalobcovi svedčí aktívna legitimácia v tomto spore.

25. Keďže rozsudok súdu č.k. 10C/187/2014-82 zo dňa 23.09.2015 vo vzťahu k žalovanej 2/ nebol
odvolaním dotknutý, v tejto časti nadobudol právoplatnosť a predmetom ďalšieho konania po vrátení

veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie zostal nárok žalobcu voči žalovanému 1/. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ bol
založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 11.10.2005, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 796,65 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť formou mesačných
splátok vo výške 22,17 eur. Ročná úroková sadzba bola stanovená na 17,30 %, RPMN vo výške 10,34

% , prvá splátka bola splatná dňa 10.11.2005, konečná splatnosť bola dňa 10.09.2010. Je nesporné,
že táto zmluva je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde žalovaný 1/ bol spotrebiteľom, ktorý zmluvu
uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti
ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb a právny predchodca žalobcu

je podnikateľom v oblasti poskytovania úverov. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na
povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným 1/, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo
vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa

- menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Zároveň ide i
o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je teda potrebné
prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch a v neupravených
otázkach zákon o ochrane spotrebiteľa a Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde
neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov.

26. Na základe zákona č. 102/2014 Z. z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa
ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z. predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od
1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinnýmod 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Právny názor žalobcu
vyjadrený v odvolaní proti rozsudku (čl. 95 a nasl. spisu), podľa ktorého by sa v danom prípade mohlo
jednať o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho

zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nepovažuje súd za správny. Právna teória i prax
rozlišuje medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu platí, že lex posterior ruší
(neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva alebo spojuje práva a
povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris nemali povahu právnej
skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity nový zákon síce nezakladá právne následky pre minulosť,

avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho následku (jednoduchú
výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších zákonov založené. Nepravé
spätnépôsobeniezákonaznamenálen,ženovýzákonzachycuje(právnekvalifikuje)minuléskutočnosti,
alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky. Všeobecne v prípadoch časového
stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i
právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych

vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto
vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej
interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých
právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej
neprípustnosti, z ktorej existujú striktne obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí

naopak zásada všeobecnej prípustnosti, z ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti. Súd sa preto v
ďalšom ex offo zaoberal otázkou, či pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou nie je premlčaná.

27. Premlčanie možno definovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu

uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď
premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik
vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť
prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na
dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť

v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je tak jednak
stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby
dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo
strany súdov.

28. Keďže žalobca vo svojom odvolaní proti rozsudku namietal nesprávne právne posúdenie súdu
vo vzťahu k premlčacej dobe, súd sa v ďalšom zaoberal riešením otázky, či je na daný prípad vo
vzťahu k premlčacej dobe potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka. Právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa
výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. Zmluvné strany uzavreli zmluvu

o úvere. Aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507
Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim spotrebiteľských
zmlúv, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a
to aj v otázke premlčania práva žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva
o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri

spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po
uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv
Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v

prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy
veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných
na jeho vykonanie. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy,
premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3-ročnej premlčacej dobe
v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového
vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy
v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy premlčania vObchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom
očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc
povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku premlčania je potrebné vzhľadom

na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre
spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp.
zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré

riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa
19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech
spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu
ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne
normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy,
v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že
Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava
Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné
ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné

pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

29. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej

veci ide o práva žalobcu na vrátenie prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Toto právo
sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon
pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba
jednotlivých splátok podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa

zročnosti nesplnenej splátky.

30. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že splátky sú zročné mesačne, k 10. dňu v mesiaci. Žalobca
si uplatňuje voči žalovanému 1/ splátky úveru splatné od 10.06.2010 do 10.09.2010, pričom žalobu na
súd podal dňa 30.05.2014. Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu na zaplatenie týchto splátok si

žalobca uplatnil po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby plynúcej odo dňa splatnosti týchto
splátok, keďže premlčacia doba v prípade splátky splatnej dňa 10.06.2010 začala plynúť dňa 11.06.2010
a uplynula dňa 11.06.2013, v prípade splátky splatnej dňa 10.07.2010 začala plynúť dňa 11.07.2010
a uplynula dňa 11.07.2013, v prípade splátky splatnej dňa 10.08.2010 začala plynúť dňa 11.08.2010
a uplynula dňa 11.08.2013 a v prípade splátky splatnej dňa 10.09.2010 začala plynúť dňa 11.09.2010

a uplynula dňa 11.09.2013. Žalobca pritom podal svoju žalobu na súd až dňa 30.05.2014, teda po
uplynutí premlčacej doby všetkých uplatnených splátok. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky
z omeškania z týchto splátok, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno
usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok žalobcu voči žalovanému 1/ na zaplatenie

sumy 88,68 eur s príslušenstvom za premlčaný, nakoľko žalobca podal žalobu na súd po uplynutí
trojročnej premlčacej doby.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
Civilnéhosporovéhoporiadku.Žalovaný1/malvkonanívočižalobcoviplnýúspech,pretomusúdpriznal

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z.).