Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313226539
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:1313226539.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v sporovej veci žalobcu : BNP

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, IČO : 47 258 713, so sídlom : Bratislava, Karadžičova 2, proti žalovanému :
S. X., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXX, o zaplatenie 932,21 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 932,21 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40
% ročne zo sumy 779,92 € od 18.12.2012 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 897,31 € od 28.02.2013 do zaplatenia, to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.11.2013 domáhal na tunajšom súde zaplatenia žalovanej sumy s
príslušenstvom na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty uzavretej
dňa 28.08.2001. Tunajší súd rozsudkom vyhláseným dňa 17.02.2015 rozhodol vo veci samej tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca predmetný rozsudok napadol odvolaním. Krajský súd v Trnave uznesením č.k.

25Co/664/2015-84 zo dňa 13.02.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, pretože v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

3. Tunajší súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a
zistil nasledovný skutkový stav:

4. V priebehu konania došlo na základe cezhraničného zlúčenia k výmazu obchodnej spoločnosti
CETELEM SLOVENSKO, a.s., z Obchodného registra SR, pričom jej právnym nástupcom sa stala
obchodná spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1,
Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky. S poukazom na uvedenú skutočnosť a na ust.
§ 65 CSP súd v konaní pokračoval s právnym nástupcom zaniknutej obchodnej spoločnosti.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že základom nároku žalobcu je zmluva o poskytnutí revolvingového
úveru a vydaní úverovej karty č. 260002133695357, zo dňa 28.08.2001, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 331,94 € /10.000,00 Sk/, za podmienok, že úroková
sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy je 2,39 % a výška mesačnej splátky vrátane úrokov bude 16,60€/500,00Sk/t.j.5,00%úverovéhorámca.Zároveňžalovanýsazaväzoval,žečerpanýúverbudesplácať
formou pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5,00 % úverového rámca, vždy ku 10. dňu
v mesiaci a vyjadril aj súhlas s poistením počas trvania úverového vzťahu. Výška mesačného poistného

predstavuje 1,75 % z minimálnej mesačnej splátky.

6. Dňa 29.05.2017 žalobca na základe výzvy súdu predložil podanie označené ako „Doplnenie dôkazov
a vyjadrenie“. V tomto podaní tvrdí, že žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu v
celkovej výške 3.807,74 € tak, že sumu 3.664,43 € žalovaný čerpal výbermi v hotovosti z bankomatov

a platbami kartou na vybraných obchodných miestach a sumu 143,31 € predstavujú poplatky za
výber v hotovosti z bankomatu ako aj ostatné poplatky spojené s vedením účtu, ktoré žalobca účtoval
žalovanému ako súčasť úverovej istiny. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z potvrdenia o odfinancovaní
peňažných prostriedkov /čl. 98/ a z výpisu z úverového účtu žalovaného /čl. 101/, ktoré tvoria prílohu
podania. Žalobca tvrdí, že z predložených dôkazov je zrejmé kedy a v akej výške žalovaný splácal
poskytnutý úver ako aj to aká časť mesačnej splátky bola započítaná na istinu, na úroky a na poplatok za

poistenie. Z obsahu tohto podania ďalej vyplýva, že žalobca si uplatňuje aj náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v celkovej výške 34,90 €, ktoré boli vyúčtované žalovanému dňa 02.07.2012, z titulu
poštovného, administratívnych a personálnych nákladov a z titulu nákladov vynaložených na telefonický
kontakt s klientom, pričom ide o náklady, ktoré žalobca vynaložil v záujme žalovaného t.j. predchádzania
súdneho sporu, s tým, že žalovaného pravidelne upozorňoval na omeškanie so splácaním pred podaním

samotnej žaloby. Žalobca súčasne predložil súdu generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, ktoré musí žalobca vynaložiť v prepočte na jedného klienta /čl.108/. Žalobca v dôsledku
neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vypovedal úverovú zmluvu dňa 20.12.2012, s tým,
že táto výpoveď nadobudla účinnosť dňa 27.02.2013 a dlh žalovaného sa stal splatný v celom rozsahu.
Táto výpoveď spolu s potvrdením o prevzatí zásielky tvorí prílohu súdneho spisu na čl. 109.

7. S poukazom na predložené dôkazy má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote
splatnosti v celkovej výške 932,21 €, pričom tento záväzok pozostáva: zo zvyšku dlžnej úverovej istiny
vo výške 779,92 € /ide o istinu z mesačných splátok, splatných v období od 10.06.2012 do 10.12.2012
spolu vo výške 162,61 € a zvyšok istiny, ktorá sa stala splatná v dôsledku výpovede zmluvy vo výške

617,31 €/, z dlžných úrokov z úveru vo výške 108,99 € / ide o úroky z mesačných splátok splatných
v období od 10.06.2012 do 10.12.2012/, z dlžného poistného z úveru vo výške 8,40 € /ide o poistné
z mesačných splátok splatných v období od 10.06.2012 do 10.12.2012/ a z nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 34,90 €. Okrem uvedeného žalobca si uplatňuje úroky z úveru vo výške
23,40 % ročne zo sumy 779,92 € od 18.12.2012 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 897,31 € od 28.02.2013 do zaplatenia, pričom žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania
zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

8. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil.

9. Podľa ust. § 497 ObZ účinného do 31.12.2001 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa ust. § 499 ObZ účinného do 31.12.2001 za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na

požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

11. Podľa ust. § 500 ods. 1 ObZ účinného do 31.12.2001 dlžník je oprávnený uplatniť nárok na
poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená,

môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

12.Podľaust.§500ods.2ObZúčinnéhodo31.12.2001akzmluvaneurčujeinúvýpovednúlehotu,môže
poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

13. Podľa ust. § 502 ods. 1 ObZ účinného do 31.12.2001 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úrokypožadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

14. Podľa ust. § 503 ods. 2 ObZ účinného do 31.12.2001 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

15. Podľa ust. § 503 ods. 3 ObZ účinného do 31.12.2001 dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

16. Podľa ust. § 506 ObZ účinného do 31.12.2001 ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

17. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. účinného do 31.03.2002 na účely tohto zákona sa
rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

18. Podľa ust. §6 ods.3 zákona č. 634/1992 Zb. účinného do 31.03.2002 konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z

pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

19. Podľa ust. §23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. účinného do 31.03.2002 typovou zmluvou sa podľa
tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

19. Podľa ust. §23a ods.2 zákona č. 634/1992 Zb. účinného do 31.03.2002 typová zmluva nesmie

obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

20. Vo veci boli oboznámené listiny predložené žalobcom a to : zmluva o poskytnutí revolvingového
úveru a vydaní úverovej karty č. 260002133695357 /čl. 97/, potvrdenie odfinancovania peňažných
prostriedkov registrovaných na úverovom účte žalovaného /čl. 98/, potvrdenie prijatia splátok v prospech
účtu žalovaného /čl. 99/, výpis z úverového účtu žalobcu /čl. 101/, vyúčtovanie nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky /čl. 108/, výpoveď zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní

platobnej karty /čl. 109/, výsledok reklamačného konania na pošte /čl. 109 strana druhá/.

21. Z predloženej zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o
úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov v prospech účtu žalovaného formou
revolvingového úveru. Táto zmluva bola uzatvorená dňa 28.08.2001. Z pripojených listinných dôkazov

vyplýva, že žalobca od 08/2001 do 03/2009 poskytol žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške
3.664,43 €, pričom žalovaný v období od 09/2001 do 05/2012 uhradil žalobcovi z titulu splátok úveru
sumu 5.631,94 €. Od 18.05.2012 žalovaný ďalšie splátky nezaplatil, čím porušil zmluvné povinnosti
a dostal sa do omeškania. Výpoveďou zo dňa 20.12.2012, doručenou žalovanému dňa 08.01.2013,žalobca vypovedal úverovú zmluvu ku dňu doručenia druhej strane t.j. ku dňu 08.01.2013. Zároveň
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 932,21 €. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný ku dňu
podania žaloby dlžnú sumu neuhradil.

22. Z povahy právneho vzťahu žalobcu so žalovaným vyplýva, že ide o vzťah spotrebiteľský,
avšak vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere /28.08.2001/ súd nemohol použiť kogentné
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., pretože tento nadobudol účinnosť
až 01.10.2001. Rovnako na predmetný vzťah nedopadá ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, pretože uvedené ustanovenia boli účinné až od 01.04.2004.
Súd, vychádzajúc z dátumu uzavretia zmluvy, pri posúdení právneho vzťahu medzi stranami sporu
vychádzal teda z vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa. Žalobca resp. jeho právny predchodca v predmetnom právnom vzťahu vystupoval
ako predávajúci podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb., keďže z výpisu obchodného
registra vyplýva, že v predmete svojej činnosti mal okrem iných aj poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ktorý používa služby
pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,
teda ide o spotrebiteľa podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 634/1992 Zb.. Pokiaľ sa týka formy
zmluvy o poskytovaní revolvingového úveru a vydaní kreditnej karty možno konštatovať, že ide o
typovú zmluvu podľa bodu 19. Súd však po jej preskúmaní zistil, že táto bola uzatvorená v súlade s

citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka a neobsahuje neprimerané podmienky, ktoré by na
škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a ani
podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi /bod 19/. Mesačná výška úrokovej sadzby vo výške
2,39 % a to vzhľadom aj na formu úveru /t.j., že ide o revolvingový úver, ktorý je poskytovaný veriteľom
opakovane s možnosťou ďalšieho obnovenia/ je tiež primeraná a neprieči dobrým mravom. Úrok z

omeškania vo výške 8,75 % je bola vypočítaná v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z..

23. Súd v kontexte citovaných zákonných ustanovení posúdil skutkový stav zistený na základe
vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že nárok žalobcu podľa bodu 7 je dôvodný. V konaní

bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu o revolvingovom úvere, na základe
ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky s možnosťou ďalšieho obnovenia a za podmienok
dojednaných v zmluve. Ďalej bolo preukázané, že dlžník počas trvania zmluvného vzťahu prestal
uhrádzať splátky úveru a z uvedeného dôvodu veriteľ zmluvu vypovedal a uplatnil si nároky vyplývajúce
zo zmluvy. Pretože v rámci súdneho prieskumu podmienok zmluvy neboli zistené neprimerané

podmienky a podmienky, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi, súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná v celom rozsahu.

23 . Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný tak v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj v odvolacom
konaní a preto mu bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).

Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutia lehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.