Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109202909
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7109202909.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcov 1/ H.. X. Š., O. S. - S. K. B., R. XXX/
X, 2/ Q.. P. Š., Y.. W., O. S. - S. K. B., R. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom,
so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19, proti žalovaným 1/ X.. Q. Q., O. S. - S. K. B., R. X, 2/ Q.. Q. S.,
O. Š., V. XX, R. zastúpení JUDr. Ingrid Čisárovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v
konaní o určenie hranice medzi pozemkami, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo 17.12.2014 č.k. 13C/61/2009-281, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I zo
16.02.2015 č.k. 13C/61/2009 -295 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovaným p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17.12.2014 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobcovia po zmene žalobného návrhu domáhali určenia, že vlastnícka hranica medzi
pozemkami parcelami C KN č. 486/1 - záhrady o výmere 262 m2, C KN č. 486/2 - záhrady o výmere 131
m2 a C KN č. 485/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, zapísanými na liste vlastníctva č. 4,
v kat. území Košická Nová Ves, obec Košice - Košická Nová Ves vo vlastníctve žalobcov a pozemkami

- parcelami C KN č. 491/2 - záhrady o výmere 322 m2 a C KN č. 491/5 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 194 m2, zapísanými na liste vlastníctva č. 255, v kat. území Košická Nová Ves, obec Košice -
Košická Nová Ves vo vlastníctve žalovaných prechádza lomovými bodmi č. 25-539, 25-1156, 25-1155,
25-1157 a 25-1154 podľa grafickej prílohy znaleckého posudku znalca Ing. Miloša Jacka, PhD., č. 3/2013
zo dňa 3.10.2013, ktorý je súčasťou rozsudku. Žalobcovia zároveň žiadali, aby žalovaným bola uložená
povinnosť odstrániť časť brány a drevinové porasty z parcely č. 486/2 pri hranici s parcelou 491/5 určenej
lomovými bodmi 25-539, 25-1154 a 25-839 a časť plechovej búdy zasahujúcej do parcely č. 485/6 na

hranici s parcelami č. 491/5 a 491/2. Súd prvej inštancie ďalej priznal žalovanému 1. náhradu trov
konania v sume 411,79 eur a žalovanej 3. náhradu trov konania v sume 261,79 eur, ktoré sú žalobcovia
povinné zaplatiť právnej zástupkyni žalovaných JUDr. Ingrid Čisárovej spoločne a nerozdielne do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu žalobcov a žalovanej 2. Valérie Marciňákovej účastníkom
náhradu trov konania nepriznal. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet
Okresného súdu Košice I trovy štátu 505,88 eur.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že z listu vlastníctva č. 255 kat. územie Košická Nová
Ves zistil, že žalovaní JUDr. Milan Marciňák, Valéria Marciňáková a MVDr. Miroslava Krivošíková sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcely registra „C“ č. 491/1 - zastavané plochy na nádvoria
o výmere 141 m2, 491/2 - záhrady o výmere 322 m2 a 491/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere194 m2 . Žalovaný JUDr. Milan Marciňák a Valéria Marciňáková sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.04.1981 a tieto nehnuteľnosti kúpili od Petra
Lengyela, mal. Blanky Lengyelovej a Moniky Lengyelovej. Žalovaná MVDr. Miroslava Krivošíková sa

stala podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 na základe darovacej zmluvy. Z listu vlastníctva č. 4 kat.
úz. Košická Nová Ves vyplýva, že žalobca 1. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/6 a spoločne
so žalovanou 2. sú podieloví spoluvlastníci v podiele X/X V. Y. „. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/, XXX/X, XXX/
X U. XXX/X. Žalobca 1. tvrdil, že jeho matka X. Š. P. W. V. J. (V. V. Ž.U.), aby mohol vstupovať do svojho
rodinného domu a aby sa v prednej časti neohradila časť pozemku v šírke XX - XX D. od cesty po

roh domu. Neskoršie vznikli spory ohľadom hranice pozemkov medzi sporovými stranami keď žalovaní
posadili na spornej hranici tuje. Ďalšie spory vznikli, keď žalobca chcel rekonštruovať rodinný dom,
vybavoval si stavebné povolenie a žalovaných vyzval na súhlas, kedy mu údajne žalovaný 1. povedal,
že dá súhlas k stavebnému povoleniu, ak mu odstúpi spornú časť pozemku. Žalobcovia predložili ako
listinný dôkaz znalecký posudok H.. X. O.Á., S. Q. T. V. Z. Q. V. Ž. Č.. D. S. XXX/X, XXX/X U. XXX/X U.
V. Ž. D. S. Č.. XXX/X U. XXX/X. W. V. H. K. G. P. T. G. G. R. F. U. S. H.. Q. X., ktorý dospel k záveru,

ktorý je identický so záverom znaleckého posudku H.. X. O. U. S. W. B. U. S. G. G. H.. X. Z.. Poukázal
na rozdielnosti vo výmere vymedzenej lomovými bodmi. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí
žaloby založil na skutočnosti, že žalovaní X.. Q. Q. U. B. Q. kúpili nehnuteľnosti zapísané na J. Č.. XXX
S. G. T. P. XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosti kúpili v stave uvedenom v notárskej zápisnici, celá nehnuteľnosť
bolaoplotenátak,akojukúpilianerušenejuužívaliaždoroku1997.Žalobcoviasúvlastníkmisusedných

nehnuteľností zapísaných na J. Č.. X B. S.. Ú. S. K. B.. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní nemohli vydržať
spornú časť nehnuteľností zakreslenú v znaleckých posudkoch H.. O. U. H.. X. B. B. XX Q., V.A. H. P. K.
P. U. K. K.. I., Ž. H. V. V. Q. Ž. X. X. Š., uzavrela s právnym predchodcom žalovaných v 70-tých rokoch
ústnu dohodu o užívaní časti nehnuteľností v prednej časti pozemku za účelom vstupu áut pri výstavbe
rodinného domu. W. X. Š. I., Ž. K. I. P. T. U. Ž. Q. Q. V. S. K. R. Y. J.. Žalovaní však to tvrdenie popreli

a žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že o takejto dohode boli žalovaní oboznámení. Z užívania
nehnuteľnosti právnou predchodkyňou žalobcov nebol urobený do roku 1997 žiaden úkon, ktorým by
žalovaných upozornili na neoprávnené užívanie pozemku, nebola zaslaná žiadna výzva na vypratanie
pozemku ani žaloba o určenie hraníc, prípadne žaloba na vydanie časti nehnuteľnosti. V konaní boli
vypočutí viacerí svedkovia, a to rodinní príbuzní žalobcov, ktorí neboli priamymi svedkami toho, keď mali

vznikať vlastnícke spory medzi sporovými stranami. Určité rozpory vznikli až v roku 1997, kedy sa stál
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na J. Č.. X Ž.U. X. W. Ž. X. U. H. W. P. F., H.. V. O., U. R. U., H.. P. V.
nepotvrdili, že boli priamymi svedkami vlastníckych sporov medzi sporovými stranami. V kúpnej zmluve,
ktorú žalovaní predložili v konaní, nie je zmienka o dohode rodiny J. W. matkou žalobcu o užívaní časti
pozemku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že 10-ročná vydržacia doba v zmysle zákona č. 131/1982

Zb. uplynula 10 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy a všetky podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva
k sporným 18 m2 boli splnené v roku 1991. Súd prvej inštancie inštitút vydržania posudzoval podľa §
865 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 a 3
OZ. Súd prvej inštancie nepovažoval listinné dôkazy adresované zo strany žalobcu Miestnemu úradu,
prípadne Správe katastra v Košiciach za kvalifikované výzvy, ktoré by svedčili o

tom, že rušili žalovaných vo výkone ich práva k nehnuteľnosti, ktorú majú oplotenú od roku 1981, kedy
nadobudli nehnuteľnosti od rodiny J.. V konaní bolo preukázané, že žalovaní boli oprávnenými držiteľmi,
boli dobromyseľní so zreteľom na všetky okolnosti, že im sporná časť pozemku patrí, pretože v takomto
stave nehnuteľnosť kúpili v roku 1981. Vzhľadom na to, že žalovaní vydržali spornú časť nehnuteľnosti
vymedzenú v znaleckom posudku H.. X., W. Ž. R. T. Z. B. D. Y. G.. R. I. S. Y. W. V. H. V. V. §. XXX R.. X

R..W..V.., U. Ž.Q. X.. Q. Q. U. Q.. Q. S., ktorí boli zastúpení advokátkou priznal náhradu trov právneho
zastúpenia vyčíslenú v odôvodnení rozsudku. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

3. Dňa 16.02.2015 vydal súd prvej inštancie opravné uznesenie, ktorým opravil výrok rozsudku zo dňa
17.12.2014 o trovách štátu tak, že žalobcovia 1. a 2. sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet

Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 355,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol,
že došlo k chybe v počítaní, keď súd neodpočítal od trov štátu sumu 150,- eur zaplatenú žalovaným 1.

4. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia, a to proti všetkým výrokom rozsudku v spojení s opravným
uznesením. Odvolanie odôvodnili tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205

ods. 2 písm. a) O.s.p.), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a že jeho rozhodnutie vychádza zo
správneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vecvrátil súdu prvej inštancie, prípadne aby rozsudok zmenil tak, že žalobnému návrhu v plnom rozsahu
vyhovie.

5. V dôvodoch odvolania odvolatelia uvádzajú, že ohľadom spornej časti nehnuteľnosti prebiehalo
viacero súdnych a správnych konaní, kde napokon rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
5S/20/99 - 13 zo dňa 30.12.1999 bola vec právoplatne skončená. Odvolatelia tvrdia, že počas súdneho
konania krajský súd rozhodol, že k vydržaniu dôjsť nemohlo. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie
nerešpektoval. Ďalej odvolatelia namietajú, že v zmenenom žalobnom návrhu žiadali aj odstránenie

drevinových porastov a časti plechovej búdy, ktoré bránia a obmedzujú vlastnícke právo žalobcov.
Dôvod, na základe ktorého súd žalobu v tejto časti zamietol nevyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, čo je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Namietajú tiež, že odôvodnenie rozsudku je
nepresvedčivé a nedostatočné a v tejto súvislosti citujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného
súdu SR. Pokiaľ sa týka skutkových zistení, nesúhlasia odvolatelia s tvrdením, podľa ktorého bola celá
nehnuteľnosť v čase kúpy oplotená, pretože sama žalovaná B. Q. uviedla, že nehnuteľnosť nebola

komplexne oplotená. Namietajú tiež, že súd nezohľadniť svedecké výpovede svedkov, ktorí uvádzali, že
mali vedomosť o sporoch medzi sporovými stranami týkajúcich sa nehnuteľnosti. Poukazujú konkrétne
na výpovede svedkov O., Š., S.R., S. U. V.. Z týchto výpovedí je podľa názoru odvolateľov zrejmé, že
medzi sporovými stranami prebiehali nezhody a to v roku 1993, keď sa vykonávala plynofikácia. Od
tohto momentu žalovaní nemohli byť dobromyseľní ohľadom užívania sporného pozemku. K právnemu

posúdeniu veci odvolatelia namietajú, že jedným z predpokladov vydržania je dobromyseľnosť držiteľa,
ktorá musí byť objektívna. V rámci dokazovania bolo vypočutých viacero svedkov, ktorí uviedli, že tu
boli isté spory týkajúce sa nehnuteľnosti, pričom existenciu sporov popieral jedine X.. Q. Q. U. B. Q.. Ž.
Q.. Q. S. nebola v konaní vôbec vypočutá. Pokiaľ sa týka dobromyseľnosti, poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/27/2005 a 5Cdo/260/2008 rovnako aj rozhodnutie R/8/1991 pokiaľ

ide o presun dôkazného bremena o dobromyseľnosti na držiteľa. Zároveň podľa názoru odvolateľov
predmetom vydržania môže byť len celá vec a nie časť veci. Námietka vydržania nebola vznesená
formou vzájomného návrh. Napadnutý rozsudok de facto konštituoval vlastníckeho právo žalovaných
časti pozemku žalobcov, avšak výroková časť rozsudku nie je spôsobilá vyvolať právne následky zmeny
vlastníckehoprávavprospechžalovaných.Žalovaníuž13.02.2010navrhližalobuzamietnuťaakojeden

z dôvodov uviedli námietku vydržania. Súd prvej inštancie však vydržanie neposudzoval ako predbežnú
otázku a dokazovanie nezameral na túto skutočnosť. Súd nariadil ďalšie dokazovanie vo veci na zistenie
skutkového stavu. Až po vykonanom dokazovaní vyhovel námietke vydržania. Tento postu súdu je podľa
názoru odvolateľov v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a preto považuje trovy konania, ktoré
vznikli žalovanému a štátu za neúčelne vynaložené a zbytočné.

6. Žalovaná B. Q. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uvádza, že ide o nezmyselný spor, ktorý nezavinili
ani nevyvolali, iba sa museli brániť. Opakovane poukazuje na to, že nehnuteľnosti kúpili v roku 1981
a nerušene užívali do roku 1997, pričom zo strany žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov bola
nehnuteľnosť riadne ohradená betónovou ohradou a v zadnej časti pletivom s oceľovými stĺpikmi. Záver

o priebehu hranice skutočnej držby s priebehom hranice v katastrálnej mape vyplýva z rozhodnutia
Okresného úradu Košice III Katastrálneho odboru zo dňa 16.07.1999. Oplotenie v prednej časti a zadnej
časti bolo realizované právnymi predchodcami žalobcu v roku 1972. Navrhuje rozsudok potvrdiť.

7. Žalovaný X.. Q. Q. U. Q.. Q. S. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhujú rozsudok ako

vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. K námietke, že vo veci bolo
rozhodnuté rozsudkom z 30.12.1999 uvádzajú, že nerozumejú argumentácii žalobcov, ktorí podali
žalobu. Spomínaným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach nebolo rozhodnuté o hranici medzi
pozemkami, ale o zrušení rozhodnutia Okresného úradu Košice III, kat. odboru zo dňa 16.07.1999. Toto
rozhodnutie nemôže potvrdzovať právny stav. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia

uvádzajú, že vo výroku rozsudku bol návrh zamietnutý ako celok, pričom z kontextu odôvodnenia
vyplýva, že časť návrhu týkajúceho sa odstránenia brány a drevín bola naviazaná na určenie hranice
pozemku. Tento návrh bol viazaný na rozhodnutie o určenie spornej hranice medzi pozemkami. K
odvolacím námietkam vo vzťahu k skutkovému stavu veci žalovaný nesúhlasí s argumentáciou o obsahu
výpovede B. Q.. Tá na pojednávaní dňa 17.12.2014 jasne uviedla, že plot, ktorý tvorí hranicu medzi

spornými pozemkami bol po celej dĺžke postavený v čase nadobudnutia nehnuteľností žalovanými.
Žalovaní sú toho názoru, že súd sa vysporiadal s výpoveďami svedkov dostatočným spôsobom.
Výpovede svedkov sú veľmi všeobecné, neurčité a pre preukázanie narušenia dobromyseľnej držby
nepoužiteľné. Tvrdenie, že od momentu plynofikácie žalovaní nemohli byť dobromyseľní ohľadomužívania sporného pozemku nemá podklad. Zameranie pozemku malo vyplývať zo situačného plánu
vypracovaného v rámci plynofikácie Východoslovenskými plynárňami, z ktorého nevyplýva nič iné ako
to, kadiaľ vedie do jednotlivých domov plynová prípojka. V žiadnom prípade nejde o vyznačenie

priebehu hranice medzi pozemkami. K namietanému právnemu posúdeniu veci žalovaní sa stotožňujú s
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a sú toho názoru, že tým potvrdzujú tvrdenia žalovaných o splnení
všetkých podmienok pre vydržanie spornej časti pozemku. Žalovaní nadobudli vlastníctvo sporných
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy v roku 1981 v stave, v akom sa nachádzali a predávajúci
ručili kupujúcim za bezspornosť vlastníckeho práva. Žalovaní kúpili oplotené nehnuteľnosti a takto ich

dobromyseľne a nerušene užívali až do roku 1997, kedy sa vlastníkom stal žalobca 1. Listinné dôkazy
preukazujúce spory medzi účastníkmi konania sú až po roku 1999. Samotní žalobcovia predložili dôkaz
o tom, že hranica medzi pozemkami nebola sporná, pričom ide o vyjadrenie Katastrálneho úradu zo
dňa 04.04.2012. Tvrdenia o dohode medzi právnymi predchodcami žalobcov a žalovaných, ktoré nie sú
okrem tvrdenia žalobcov ničím podložené, nemôžu byť považované za také skutočnosti, ktoré by mohli
objektívne vyvolať u oprávnených držiteľov pochybnosť o držbe. Vo vzťahu k tvrdeniu, že predmetom

vydržania môže byť celá vec uvádzajú žalovaní, že sporná časť pozemku je jasne vymedzená lomovými
bodmi na mape znaleckého posudku H.. Q. X.. Žalovaní namietali vydržanie ako obranu proti návrhu a
preto nebolo potrebné vzniesť vzájomný návrh.

8. Žalobcovia v replike k vyjadreniam žalovaných zotrvávajú na odvolacích dôvodoch, trvajú na tom, že

žalovaní nepreukázali svoju dobromyseľnosť a dokonca ani dokazovanie nebolo vedené týmto smerom.

9. V priebehu odvolacieho konania dňa 19.03.2016 zomrela pôvodná žalovaná 2. B. Q.Á., Y.. O..
Podľa osvedčenia o dedičstve vydaného notárom Q.. B. S.U. dňa 24.10.2016 nadobudol dedičstvo
po poručiteľke v celosti pozostalý manžel X.. Q. Q.. Odvolací súd preto uznesením z 10.02.2017 č.k.

3Co/276/2015 - 334 rozhodol podľa § 64 CSP, že pokračuje v konaní s X.. Q. Q. U. V. K. B. Q., Y.. O..
Po tomto rozhodnutí tak v konaní zostali dvaja žalovaní, a to X.. Q. Q. U. Q.. Q. S..

10. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods.
1, 2 prvá veta). Žalobcovia podali odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“), preto Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) posudzoval odvolanie z hľadiska
jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného
predpisu.

11. Po posúdení splnenia podmienok prípustnosti odvolania odvolací súd prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, pretože na jeho nariadenie nebol dôvod podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací
súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu uvedenom v §
379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci vykonal dokazovanie
v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie, na takto
zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré správnym spôsobom
interpretoval. V konaní nedošlo k takým vadám, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia podľa §

389 CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, a
to aj napriek vytýkanej absencii odôvodnenia, pokiaľ sa týka časti návrhu na uloženie povinnosti na
odstránenie porastov a stavieb.

13. Predmetom konania po pripustení zmeny žalobného návrhu bola žaloba žalobcov o určenie

priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov a nehnuteľnosťami vo vlastníctve
žalovaných. V zmysle podania z 22.10.2014 žiadali žalobcovia aj odstrániť časť brány a drevinové
porasty nachádzajúce sa na spornej časti parciel. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že súd prvej
inštancie síce nevyhodnotil osobitným spôsobom znalecký posudok H.. Q. X. V.. Č.. X/XXXX G. P.U.
XX.XX.XXXX a listinný dôkaz Znalecký posudok G. H.. X. O. Č.. X/XXXX G. P.U. XX.XX.XXXX, z postoja

oboch sporových strán je však zrejmé, že nie je medzi nimi sporná skutočnosť, že tu existuje rozdiel
vo výmere pozemkov určenej vlastníckou hranicou podľa katastra nehnuteľnosti a reálne existujúcim
oplotením, pričom tento rozdiel po celej dĺžke hranice V. XX Q.. Túto skutočnosť konštatuje odvolací súd
bez toho, aby sám vyhodnocoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie.14. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že konajúci súd po
vykonanom dokazovaní v rozhodnutí vo veci samej neriešil otázku sporného priebehu hranice medzi

nehnuteľnosťami sporových strán, ale skutkovo a právne sa venoval výlučne otázke vydržania, ktorá
bola vznesená žalovanými vo forme procesnej obrany proti žalobnému nároku žalobcov. Táto procesná
obrana spočíva v námietke vydržania spornej časti parciel pozdĺž hranice a je založená na tom, že reálny
priebeh hranice v čase nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných
X.. Q. Q. U. K. B. Q. bol vytýčený existujúcim oplotením. Za tejto situácie žalovaní namietali, že sa

stali oprávnenými držiteľmi spornej časti pozemkov, teda tej časti, ktorá tvorí rozdiel medzi vlastníckou
hranicou a skutočným priebehom oplotenia a ako oprávnení držitelia počas zákonom určenej vydržacej
doby túto časť pozemku držali ako vlastníci.

15. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené výlučne na posudzovaní otázky vydržania
spornej časti pozemku, odvolacie námietky žalobcov smerujú proti odôvodneniu rozsudku súdu prvej

inštancie o posúdení tejto otázky. Vydržanie je jeden zo spôsobom jedného z nadobudnutia vlastníckeho
práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne
účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi určitým subjektami,
ak toto právo bolo vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere. Základnými
podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý

predmet vydržania. Všetky podmienky vydržania pritom musia byť splnené kumulatívne. Predpokladom
vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný, že mu vec alebo
právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže
vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z
hľadiska objektívneho. Pri posudzovaní oprávnenosti držby sa vychádza zo zásady, že jej predpokladom

je presvedčiť nadobúdateľa, že nekoná bezprávne. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie,
ktoré sa prejavuje navonok, z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvod nepovažuje za vlastníka veci. Medzi
základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť, ako držiteľ vec nadobudol.
Oprávnená držba sa nemusí opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol právny dôvod domnelý.
Dôležité je, aby držiteľ bol so zreteľom za všetkých okolností dobromyseľný, že mu taký právny titul

nasvedčuje. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je
tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/260/2008, 2Cdo/271/2007, 3Cdo/17/2016).

16. V prejednávanej veci žalovaný X.. Q. Q. U. K. B. Q. K. B. V. S. K. V. Č. D. S. Č.. XXX/X, XXX/X U.

XXX/X S. G. G. P.Ň. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie dospel k skutkovému záveru, že hranica medzi
nehnuteľnosťami žalovaných a nehnuteľnosťami, ktorých spoluvlastníkmi sú v súčasnosti žalobcovia
bola v tom čase v teréne pevne vyznačená. Existencia fyzicky viditeľnej hranice, ktorá je vymedzená
múrikom s betónovým základom a v ďalšej časti pozemku oplotením je nepochybne spôsobilá vyvolať
u nadobúdateľa vlastníckeho práva k pozemku pocit, že ide aj o hranicu právnu. Takéto vnútorné

presvedčeniesamôžeodvíjaťodobsahunadobúdaciehotitulu,ktorýmjekúpnazmluva,zktorejvyplýva,
že nehnuteľnosti sú nadobúdané bez právnej vady. Pri celkovej výmere pozemkov XXX Q. X. W. V. XX
Q., Č. V. K. X %. B. V.. Podľa odvolacieho súdu tak na strane žalovaných existoval domnelý nadobúdací
titul k spornej časti pozemku, čo môže zakladať dobromyseľnosť v čase začatia užívania pozemku v
jeho vymedzených hraniciach.

17.Ďalšímipodmienkamivydržaniasúnerušenosťdržbyaplynutievydržacejdoby.Odvolacísúdsúhlasí
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, že do roku 1997 nebol vykonaný žiaden preukázateľný
úkon, ktorým by žalovaní boli upozornení na neoprávnené užívanie pozemku pri existujúcej výmere.
Rovnako odvolací súd súhlasí s tým, že svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí, neboli bezprostrednými

svedkami vzniku vlastníckych sporov medzi sporovými stranami. Žalobcovia tiež nepreukázali, žeby
došlo k vzniku reálneho sporu pri plynofikácii v roku 1983. Z listinných dôkazov a pripojených spisov tak
vyplýva, že právny spor o priebeh hranice začal až v roku 1997 (spis Okresného súdu Košice I sp.zn.
13C/234/1998). Žalovaní popreli, že vedeli o dohode právnej predchodkyne žalobcov X. Š. s právnym
predchodcom žalovaných V. J..

18. K otázke plynutia vydržacej doby a času jej ukončenia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Inštitút vydržania bol zavedený do Občianskeho zákonníka
s účinnosťou od 01.04.1983 zákonom č. 131/1982 Zb. Podľa § 865 ods. 3 OZ sa do vydržacej dobypodľa § 135a ods. 1 OZ sa započítaval aj čas pred 01.04.1983. Zároveň podľa § 870 OZ podľa
predpisov účinných do 31.12.1991 sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty, ktoré začali plynúť
pred účinnosťou tohto zákona. Do vydržacej doby podľa § 134 OZ je tak možno započítať aj dobu držby

uskutočnenúpred01.01.1992,tedaprednovelizáciouObčianskehozákonníkazákonomč.509/1991Zb.
Vychádzajúc zo základných zásad súkromného práva, ktoré vylučujú tzv. pravú retroaktivitu je možné
vychádzať z toho, že právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa spravujú novou
právnouúpravou,pričomvznikprávnychvzťahovanárokyznichvzniknutésaposudzujúpodľaprávnych
predpisov platných v čase ich vzniku. Keďže ust. § 865 ods. 3 OZ umožňovalo započítanie vydržacej

doby aj pred 01.04.1983, je potrebné vychádzať z toho, že v spornej veci vydržacia doba začala plynúť
uzavretím kúpnej zmluvy 13.04.1981. Nová právna úprava držby a či má od 01.01.1992 držbu, ktorá bola
uskutočňovaná do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, iba ju započítava do dĺžky vydržacej doby. Účinky
vydržania podľa novej právnej úpravy mohli nastať najskôr 01.01.1992. Podobný záver vyplýva aj z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/80/01 citovaného v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie.
Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/283/2009, v

ktorom dovolací súd cituje predpoklady vydržania, ktoré začalo pred 01.04.1983.

19. Pokiaľ odvolatelia sa odvolávali na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30.12.1999
č.k. 5S/20/99 - 13 uvádza odvolací súd, že tento rozsudok neriešil meritórne otázku vydržania, k
námietke vydržania sa vyjadril iba v odôvodnení rozsudku, pričom tento právny názor nezohľadňuje

neskoršiu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, preto táto odvolacia námietka je dôvodná.

20. K odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo
vzťahuknávrhužalobcovnaodstránenieporastov,častibrányaplechovejbúdy,uvádzaodvolacísúd,že
výrok rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľný v tom, že žalobný návrh bol zamietnutý

v celom rozsahu. Aj keď v odôvodnení rozsudku absentuje časť, v ktorej by sa súd prvej inštancie
vysporiadal s druhou časťou žalobného návrhu je zrejmé, že táto časť žalobného návrhu je naviazaná
skutkovo na vyhovujúce rozhodnutie o priebehu hranice, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že tento nárok
bol zamietnutý.

21. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa skutkového stavu a právneho posúdenia poukazuje
odvolací súd na predchádzajúce časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o zamietnutí žaloby podľa § 387 ods. 1 CSP. Rovnako potvrdil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o

trovách konania, vrátane trov štátu v znení výroku opravného uznesenia.

23.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
V odvolacom konaní mali žalovaní plný úspech, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešným žalobcom. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia súd prvej inštancie.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).