Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/544/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209775
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616209775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej P. A., S., R. 7, o zaplatenie 858,97 €
istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/225/2016-27 z 13.10.2016 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. Rozhodol, že strany sporu

nemajú nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou na uplatnenie pohľadávky, podanou
podľa čl.4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), doručenou mu 23.6.2016,
domáhal a čo uviedol v časti údaje o pohľadávke. Ďalej uviedol: Žalobca je obchodnou spoločnosťou
so sídlom na území Českej republiky (ďalej len ČR), pôvodne žalovaná ako fyzická osoba, ktorá mala
bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej len SR) a žalovaná zmenka bola vystavená na území

SR, kde je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska žalovanej podľa čl.25
ods.1 písm. a/ Nariadenia. Podľa čl.5 ods.2 Nariadenia bolo zaslané žalovanej tlačivo C na odpoveď.
Odpoveď mu doručená nebola. Citoval (nepresne) znenie časti čl.5 ods.1 Nariadenia Vzhľadom „k
povahe“ uplatnenej pohľadávky žalobcom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo
zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala, resp. zabezpečovala pôvodne nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval nariadenie pojednávania za potrebné. Pojednávanie vo veci
považoval za potrebné nariadiť aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s

listinnými dôkazmi a to exekučným spisom Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves a
umožnenie sporovým stranám vyjadriť sa k týmto dôkazom, pričom nebolo možné vzhľadom na
povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než nariadením pojednávania vo
veci. Žalobca namietal jeho procesný postup, ktorým vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti poukazuje na čl.5 ods.1 Nariadenia, z ktorého nevyplýva jeho povinnosť
v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania o tomto rozhodnúť a rozhodnutie

odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je povinný podľa uvedeného čl. tretej a štvrtej vety v
prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje
na tento prípad. Na pojednávanie sa žalobca a jeho zástupca nedostavili, lehota na prípravu na
pojednávanie bola u nich zachovaná. Svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili, nežiadali o odročeniepojednávania. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, svoju neúčasť ospravedlnila, preto
podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti sporových strán. Vykonal dokazovanie, oboznámil sa s
listinnými dôkazmi a to zmenkou zo 7.11.2011, obsahom spisu OS Spišská Nová Ves 9Er/1003/2014,

„ktorého“ bola oboznámená žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, zmenka,
zmluva o úvere, rozhodcovský rozsudok, rozhodnutia exekučného súdu a zistil tento skutkový stav:
Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovanou 7.11.2011 s údajmi, ktoré
reprodukoval. Z obsahu spisu OS Spišská Nová Ves 9Er/1003/2014 bolo zistené, že 4.12.2014 bola na
OS Spišská Nová Ves podaná žiadosť súdneho exekútora (ďalej len exekútora) o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu (ďalej len titul) - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu SR 06714/13 zo 17.3.2014 a návrhu oprávnenej Pohotovosť, s.r.o., Bratislava proti povinnej -
žalovanej, pre vymoženie pohľadávky 913,97 € a jej prísl. K žiadosti o udelenie poverenia bola okrem
návrhu oprávnenej predložená aj Zmluva o úvere č.704500936, Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (ďalej len VPPÚ) a zmenka vystavená 7.11.2011. Zo zmluvy o úvere č.704500936 zo 7.11.2011
zistil, že oprávnená poskytla povinnej finančné prostriedky 600 € na výkon zamestnania. Povinná

sa zaviazala vrátiť oprávnenej poskytnutú sumu navýšenú o poplatok 576 €, t.j. celkovo 1 176 € v
12 mesačných splátkach po 98 €, počnúc 17.12.2011. Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí s
obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so VPPÚ, ktoré sú
na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Cituje znenie

Dohody o vyplnení zmenky, obsiahnutej v čl.13 VPPÚ. Titulom v konaní 9Er/1003/2014 - rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu SR 06714/13 zo 17.3.2014, žalovaná zaviazaná zaplatiť pôvodnému
veriteľovi Pohotovosť s.r.o. Bratislava istinu 913,97 € spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo
sumy 1 021,97 € od 30.1.2013 do 24.9.2013, zo sumy 991,97 € od 25.9.2013 do 23.10.2013, zo sumy
961,97 € od 24.10.2013 do 18.11.2013, zo sumy 913,97 € od 19.11.2013 do zaplatenia, zákonným

úrokom 6 % ročne zo sumy 1 021,97 € od 13.5.2013 do 24.9.2013, zo sumy 991,97 € od 25.9.2013
do 23.10.2013, zo sumy 961,97 € od 24.10.2013 do 18.11.2013, zo sumy 913,97 € od 19.11.2013
do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania 310,50 €. Titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere
č.704500936, ktorú uzavreli oprávnená s povinnou 7.11.2011. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku
sa uvádza, že medzi účastníkmi konania vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe Zmenky v

súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, ktorá je právnym titulom uplatneného nároku. Žalovaná žiadnym
spôsobom nenamietala zmenkový právny vzťah, ktorý nie je vzťahom spotrebiteľským. Uznesením OS
Spišská Nová Ves 9Er/1003/2014-12 z 8.12.2014, „ktorý“ nadobudol právoplatnosť 20.8.2015, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 9Er/1003/2014 z 28.9.2015 bolo
následne exekučné konanie zastavené. Cituje znenie čl.2 ods.1,čl.5 ods.1,2,čl.7 ods.1,2,čl.16,čl. 19

Nariadenia,§ 39,§ 52,§ 53 ods.1,2,3,ods.4 písm. k/,ods.5,§ 54 ods.1,2 O. z.,§ 9 ods.2,§ 11 ods.1
zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného ku dňu uzavretiu zmluvy,§ 25 ods.5 zák.č.129/10
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a 20.10.2015
občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR a obchodnoprávnym kolégiom NS
SR prijatého spoločného stanoviska uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

8/2015 pod č.93, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Po oboznámení sa so žalobou, žalobcom predloženými dôkazmi a
vykonaní dôkazu oboznámením sa s obsahom uvedeného exekučného spisu OS Spišská Nová Ves
dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. V súvislosti s vykonaným dokazovaním oboznámením sa
sobsahomexekučnéhospisupoukazujenato,žecieľomNariadenianiejeobmedziťsúdyprizadovážení

si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z čl.8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou
hodnotou sporu je zachovaná jeho možnosť vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. V danej veci, aj vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu,
právnym názorom ktorého je viazaný, bolo nevyhnutné posúdiť zmenku predloženú žalobcom aj z
hľadiska ochrany spotrebiteľa. Za týmto účelom bolo nevyhnutné vykonanie dôkazu oboznámením sa

so Zmluvou o úvere č.704500936 zo 7.11.2011 a VPPÚ, ktorá bola zabezpečená predmetnou zmenkou.
Vykonaným dokazovaním dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č.704500936 z 7.11.2011
uzavretá medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je spotrebiteľskou
zmluvou podľa všeobecných ust. O. z., platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Z obsahu zmluvy je
totiž zrejmé, že „sa jedná“ o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu,

ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupovala žalovaná, ktorá nekonal
pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane
druhej vystupoval ako účastník zmluvy predchodca žalobcu, teda právnická osoba konajúca v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne

ovplyvniť(idespravidlaotzv.formulárovézmluvy),čojezrejmeajvdanejveci.Pokiaľsatýkaskutočnosti
uvedenej v zmluve a to, že úver bol žalovanej poskytnutý na výkon povolania, ide len o všeobecný údaj,
z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s výkonom povolania a či žalovaná
skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konala v rámci nejakej svojej podnikateľskej činnosti. Dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má veriteľ, resp. jeho právny nástupca,

pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola. Základný právny vzťah medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovanou má teda jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila
ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Žalobca si v tomto konaní uplatnil
nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku,
je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť
konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť a tiež meno, resp. na rad koho sa

má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti
zmenky podľa § 75 zák.č.191/50 Zb. zmenkový a šekový zákon. Napriek uvedenému, vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, je však nevyhnutné vo veci poukazujúc na čl.6 ods.1 Smernice
Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku
kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

Preto, poukazujúc aj na rozhodnutie odvolacieho súdu, zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské úvery
musia spĺňať okrem všeobecných náležitosti podľa zák.č.191/50 Zb. aj ďalšie náležitosti podľa Zák. o
spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená
na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku zmenkového vzťahu medzi predchodcom žalobcu a
žalovanou tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy, t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá

je súčasťou VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v čl.13 VPPÚ. Je súčasťou dlhého textu,
ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo
odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu
zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané, ale aj
pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie

je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť
riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VPPÚ,
resp. blankozmenky a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené
Dohodu o vyplnení zmenky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ust., pretože aj
keď žalovaná by mala možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohla ovplyvniť jej

obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a to pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti
zmluvy o úvere podľa spotrebiteľských predpisov. Dohoda o vyplnení zmenky je tak poukazujúc na §
53 ods.1,5 O. z. neplatná. V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi žalobcu

tak nevzniklo právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už
len z tohto dôvodu bolo nevyhnutné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej poukazuje aj na rozpor
konania predchodcu žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil
zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s cit. § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. platným v čase
uzavretia zmluvy, čo je ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby. Na základe úverovej zmluvy poskytol

právny predchodca žalobcu žalovanej úver 600 €, ktorý mala splácať v 12 mesačných splátkach po 98
€, zaplatila by teda celkove 1 021,97 €. Úver veriteľ zabezpečil blankozmenkou, pričom dohoda o jej
vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná
zmluvná podmienka a teda je neplatná. V tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods.6 zák.č.258/01
Z. z., lebo veriteľ poskytol žalovanej úver 600 €, z ktorých 30 % predstavuje 180 €. Je tak zjavné, že

veriteľ mohol od žalovanej prijať zmenku vyplnenú maximálne na 780 € a nie na 1 021,97 €, ako bolo
vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a bola vyplnená v rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať
právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval
spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ust. zák.č.129/10 Z. z., ide o úkon absolútne

neplatný podľa § 39 O. z. s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zák. a k nej prihliada i bez
návrhu z úradnej povinnosti. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva
o úvere č.704500936 zo 7.11.2011 uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovanou nespĺňa všetky
náležitosti uvedené § 9 ods.2 zák.č.129/10 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluveo úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len
údaj splatenia úveru v „12.mesiacoch“ počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za
presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie
je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej
zmluve ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej
ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 11 ods.1 cit. zák. úver sa tak považuje za bezúročný a
bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetná

úverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou žalobcom uvedené náležitosti neobsahuje, úver
poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov. Na záver uvádza, že Dohodu
o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre
obchádzanie zák. O obchádzanie zák. ide, ak právny úkon neodporuje výslovnému zneniu zák., avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zák. dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením
zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii

zák. o spotrebiteľských úveroch a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP.
Žalobca v konaní nebol úspešný, žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila. Preto rozhodol tak, že
žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP]; b)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§

365 ods.1 písm. h) CSP]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom
aďalšímilistinnýmidôkazmi.Onapodľadostupnýchinformáciíanižalovanávšakdokazovanieúverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa § 120 O. s. p. dokazovanie
v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností

tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí
s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79
ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia
jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo
alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. 3.

Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne,
úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce

súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania,
avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže
rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o

práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi
navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj

postup musí v odôvodnení rozhodnutia „náležíte“ zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec
nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu
k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným
nahradiť. 6. Žalovaná mohla na základe čl.5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak

všakneurobila,musiabyťakékoľvekinénámietkyodmietnuté,ato„zo“dôvoduuplatneniakoncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §
120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil,
ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčastipráva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho
podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo jej charakter ako spotrebiteľa.
Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala,

svojim konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom
smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd
nevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovvprospechuplatnenejpohľadávky,teda
neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny
záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej vôle. 8. Uvedené správanie súdu je

neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré
je garantované čl.46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. 9. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd
za nesporné považoval to, že žalovaná s POHOTOVOSŤ-ou uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka,
ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere
akospotrebiteľ.10.Uvedenéúdajnenespornéskutočnostivšaknebolitvrdenímanijednéhozúčastníkov

konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také
skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani on sa k týmto skutočnostiam
nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.
V zmysle § 120 ods.3 O. s. p. súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú
medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie

súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje
meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť. 11. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 12. Je majiteľom
zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka

je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb.
(ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 13. Je nevyhnutné
zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní

uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby
išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 14. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (cituje
jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V

tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje).
15. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto
situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a
iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú

hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na
nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 16. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., „sud“ porušil ust.
o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré
nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané

bez návrhu. 17. Poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu (ďalej len NS) ČR 25Cdo 1839/2000 z
22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; aj z jeho odôvodnenia
cituje). 18. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je
aplikovateľnáajvtomtokonaní,jetentojudikátaplikovateľnýnaprejednávanúvec.Zuvedenéhojudikátu
vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy,

bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej
pohľadávky. 19. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie
je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zák. o spotrebných úveroch a, že tomuto zák.
odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zák. predpísané náležitosti, a teda ide o platnú
zmenku. Uplatnený jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. 20. V tejto súvislosti je na mieste

poukázať na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 21. V okolnostiach
rozhodnutia, súdu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jej záväzku za zmenku zaplatiť.
Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý
na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platnýa má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne
námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. 22. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny
zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý

zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s
dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by (na základe argumentácie súdu - s ktorou nesúhlasí) mohla
byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorá sa dobrým mravom neprieči. Súd by tak
mal zamietnuť len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom.
23. Súd však zamietol celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného

nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie
KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci.
Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici
43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje
uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Považuje za potrebné
obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky

by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto
súvislosti poukazuje na to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola
len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v
prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého

druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú
akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia,
ako aj zo slov vyplnenú veriteľom, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie

znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Záver súdu je teda nesprávny a
vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť
rozsudok, tak že návrhu na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada

trov odvolacieho konania vo výške: € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál,
a to všetko navýšené o DPH. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v
Prešove 10Co 79/2013 z 5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú v podstate správne, preto

sa s nimi stotožňuje, na čom nič nemení ani odvolanie.
7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
8. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie
pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného

rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým
došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie
sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
9. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenémuskutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
11. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke vystavenej v Levoči 7.11.2011 (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej
zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka
možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich

vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu
je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení

účinnom od 2.4.2010 do 30.11.2011, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo
spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 17 ods.3
cit. zák.č.129/10 Z. z.
13. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a

obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.
17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.