Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/286/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114220816
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:7114220816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: C. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., K. č. X, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Koláriková, advokátka, so sídlom B. W. č. XX, K.,
proti žalovanej: V. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, právne zastúpená: JUDr. Andrej Bryja,
advokát, sídlom S. č. XX, N., o zrušenie spoluvlastníckeho podielu a o zaplatenie spoluvlastníckeho

podielu vo výške 20.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 10C/150/2014-113 zo dňa 22. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v anárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal toho, aby súd
určil, že osvedčenie o dedičstve zo dňa 16.02.2007, sp. zn. 5D/833/2006, Dnot 145/2006, vydané

JUDr. Martinou Klinovskou, notárkou je platné a následne na základe tohto osvedčenia bolo určené, že
žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom XX v podiele 1/4-ina,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. B., postavený na parcele registra "C" evidovaná na
katastrálnej mape, zobrazená ako C-KN parc. č. 976/2 s tým, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi
sumu 20.000,- eur s príslušenstvom titulom vyplatenie spoluvlastníckeho podielu na základe osvedčenia
o dedičstve zo dňa 16.02.2007 a zároveň, aby žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi

trovy konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná žaloba
je zjavne nedôvodná. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že predmetné
osvedčenie o dedičstve je platné, nielenže neexistuje naliehavý právny záujem na takomto pozitívnom
určení, ale rozhodnutie súdu ani nie je právnym úkonom, ale osobitnou právnou skutočnosťou (na
základe ktorej žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné č.

XX v obci B.), z ktorého dôvodu nemožno na túto formu právnej skutočnosti aplikovať ustanovenia
obsiahnuté v 1. časti 4. hlavy Občianskeho zákonníka o (ne)platnosti právnych úkonov.
Ďalej súd konštatoval, že určovacou žalobou nie je možné preskúmavať rozhodnutie súdu vydané
v rámci dedičského konania. Takéto rozhodnutie je podľa súdu prvej inštancie riadnym exekučným
titulom. Osvedčenie o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť v deň jeho vydania, t. j. 16.02.2007,
nadobudlo účinky uznesenia o dedičstve podľa § 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a § 175o podľa

vtedy účinného zákona Občianskeho súdneho poriadku. Toto osvedčenie nie je žiadnym právnym
úkonom, ktorého neplatnosti by sa žalobca mohol domáhať. Osvedčenie o dedičstve je platné aj bez
súdneho výroku o jeho platnosti. Určenie jeho platnosti (t.j. pozitívny určovací výrok) nemá žiadnuoporu v platných právnych predpisoch. Ďalej súd prvej inštancie poznamenal, že dedením sa rozumie
všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iné subjekty - dedičov, s výnimkou prípadov,
o ktorých ustanovuje Občiansky zákonník inak. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa

označuje ako dedičstvo alebo pozostalosť. Napriek tomu, že dedičstvo prechádza na dedičov podľa
samého práva okamihom smrti poručiteľa, platná právna úprava zachováva princíp úradnej ingerencie
pri nadobudnutí dedičstva. Spôsoby rozhodnutia o dedičstve sú taxatívne vymedzené v zákone. Jedným
zo spôsobov je schválenie dohody o vyporiadaní dedičstva. Dohoda sa musí týkať všetkého známeho
majetku patriaceho do dedičstva. Dedičská dohoda ponúka dedičom široké dispozičné oprávnenia.

Dedičskú dohodu možno až do právoplatného skončenia dedičského konania meniť, odvolať alebo
nahradiť novou dohodou. Uznesenie o dedičstve je rozhodnutím meritórnym (vo veci samej) a spravidla
jeho vydaním dedičské konanie končí. Právoplatné uznesenie o dedičstve je exekučným titulom len pre
pohľadávku medzi dedičmi (keď sa vzájomne vyplácajú), ďalej náhradovú pohľadávku z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a pre súdny poplatok a odmenu a náhradu výdavkov súdneho komisára.
Predmetné osvedčenie o dedičstve sa stalo právoplatným. Z právoplatnosti súdneho rozhodnutia

vyplýva, že rozhodnutie je momentom právoplatnosti zásadne nemeniteľné. Preto výrok právoplatného
rozhodnutia (dohoda dedičov) bola záväzná pre účastníkov konania a pre všetky orgány (§ 159 ods. 2
OSP účinného v čase vydania predmetného osvedčenia).
Okrem toho súd prvej inštancie uviedol, že právny názor, na základe ktorého by platnosť dohody
uzavretej v konaní o dedičstve bolo možné preskúmať v sporovom konaní, by viedlo k neprijateľným

dôsledkom. Znamenal by totiž, že by sa opätovne rozhodovalo o otázke, o ktorej už bolo vo vzťahu
medzi dedičmi právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ teda zákon zveruje posúdenie určitej právnej otázky
súdu (notárovi povereného súdom) uskutočňujúcemu konanie o dedičstve, potom sa nemožno úspešne
domáhať rozhodnutia o tejto právnej otázke v sporovom konaní. Ďalej konštatoval, že žalobca žiadal iné
usporiadanie dedičských podielov, a to vo vzťahu k nehnuteľnosti k rodinnému domu súp. č. XX, ktorý v

dedičskomkonanípoporučiteľovi(jejmanželovi)neb.M.V.,nadobudlavcelostižalovaná.Vnadväznosti
na uvedené tiež uviedol, že žalovaná ako výlučný vlastník veci mohla vec - nehnuteľnosti ovládať, t. j.
s vecou voľne nakladať vlastnou mocou, čiže aj previesť vlastnícke právo k
veci/nehnuteľnostiam formou darovania na iné osoby. Žalovaná teda podľa súdu prvej inštancie
neprevádzala žiadny (spoluvlastnícky) podiel žalobcu, keďže tento nebol/nestal sa spoluvlastníkom

rodinného dom súp. č. XX. Podľa súdu prvej inštancie bolo právne irelevantné, z akého dôvodu
žalobca spolu s ostatnými dedičmi (vrátane žalovanej) súhlasili s tým, aby predmetný rodinný dom,
ako jeden z predmetu dedičstva, nadobudla len žalovaná. Len na margo uviedol, že právne úkony
týkajúce sa nehnuteľnosti, musia mať písomnú formu § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
uzavretím dedičskej dohody, na základe ktorej bolo vydané predmetné osvedčenie o dedičstve, boli

nanovo usporiadané vlastnícke vzťahy, a to podľa konsenzu a vôle dedičov. Dohodou si sami dedičia
modifikovali veľkosť zákonných dedičských podielov. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplynulo,
že momentom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve žalobca stratil akýkoľvek nárok na zákonný podiel
vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XX. Na základe podanej žaloby nemal súd oprávnenie akokoľvek
zmeniť vlastnícke právo tak, ako žiadal žalobca a určiť, že mu patrí dedičský podiel. Žalobca sa nevzdal

svojho dedičského práva, keďže dedil tak, ako sa dohodli. Tiež zdôraznil, že bolo absolútne právne
irelevantné, z akého "motívu" účastníci dedičského konania sa dohodli o "rozdelení" (vyporiadaní)
dedičstva, t.j. uzavreli dedičskú dohodu, ako i to že tak dedičia (žalobca, žalovaná a jej dve dcéry) mali
urobiť na základe neformálnej vzájomnej dohody. Bolo bez akejkoľvek relevancie i v posudzovanom
prípade, že dedičia (žalobca, žalovaná a jej dve dcéry) "uzavreli" v rámci dedičského konania "inú

dohodu" týkajúcu sa rozdelenia majetku do budúcnosti, a to majetku, patriaceho len jednému z dedičov,
ktorý sa stane (a i sa stal) výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Predmetom dedičského
konania bolo a mohlo byť a môže byť len rozhodnutie o majetku, ktorý patril v čase smrti poručiteľovi a nie
dedičom. Taká neformálna "dohoda" s vyššie citovaným obsahom v právnom zmysle de facto ani de iure
nikoho nezaväzovala. Ďalej súd konštatoval, že medzi sporovými stranami neexistuje (ani neexistoval)

žiaden spoluvlastnícky vzťah ohľadne predmetného rodinného domu súpisné č. XX v B., preto nie
je daný dôvod ani právny nárok na spoluvlastnícky podiel a neexistuje žiaden predmet vyporiadania
medzi nimi. O trovách konania rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom
vychádzal z toho, že žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže žalobe žalobcu nebolo vyhovené
(bola zamietnutá), preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že súd
prvého stupňa nesprávne posúdil skutkový a právny stav k prejednávanej veci a prijal nesprávny právny
záver. Nesprávne posúdil skutočnosť, že žalovaná ako výlučný vlastník veci mohla vec - nehnuteľnosť

ovládať, t. j. s vecou voľne nakladať vlastnou mocou, čiže previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
formou darovania na iné osoby. Namietal tiež, že žalovaná nedodržala obsah dedičskej dohody a v
roku 2008 nehnuteľnosť, a to rodinný dom súp. č. XX zapísaný na LV č. XXX pre obec a kat. úz. B.
postavený na parcele registra „C“ č. popisné 976/2 darovala svojim dcéram, preto je nepochybné, že
žalobcu pri uzatváraní dedičskej dohody úmyselne uviedla do omylu. Žalobca preto konal v omyle, že po

smrti matky nadobudne spoluvlastnícky podiel k uvedenej nehnuteľnosti, a preto s dedičskou dohodou
súhlasil. Vzhľadom na vedené má za to, že dedičská dohoda uzatvorená medzi dedičmi je neplatná a
rovnako ako aj osvedčenie o dedičstve. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak,
že napadnuté rozhodnutie zruší v plnom rozsahu, resp. žalobe vyhovie.

4.Kpodanémuodvolaniusavyjadrilažalovaná,ktoráuviedla,žerozsudoksúduprvejinštanciepovažuje

za správny. Z obsahu odvolania vyplýva, že v odvolacom konaní sa žalobca domáha opaku, teda
určenia neplatnosti domnelej dedičskej dohody, ako aj osvedčenia o dedičstve č. k. 5D 833/2006 zo dňa
16.02.2007.Uviedol,žeodvolaniežalobcujezmätočnéanedôvodné,nakoľkožalobuniejemožnémeniť
v odvolacom konaní. Okrem toho žalobca ničím nepreukázal ním domnelé znenie dedičskej dohody, v
ktorej sa má žalovaná na niečo zaviazať voči žalobcovi. Z uvedených dôvodov navrhol potvrdiť rozsudok

súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.)
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

7. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného

hodnotenia dôkazov.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom

dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd

prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

9. Odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa určenia neplatnosti dedičskej dohody
obsiahnutej v osvedčení o dedičstve sp. zn. 5D 833/2006 zo dňa 16.02.2007 ako nedôvodnú, keďže

v podanej žalobe sa domáhal vyslovenia jej platnosti, pričom samotnú žalobu v priebehu odvolacieho
konania nie je možné meniť (§ 371 CSP).10. Krajský súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že samotný žalobca nepreukázal ním
domnelé znenie dedičskej dohody, v ktorej sa mala žalovaná na niečo zaviazať voči žalobcovi.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalovanej
v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešná.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)