Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209766
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616209766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Brno, Příkop
843/3, Zábrdovice, Česká republika, IČO : XX XXX XXX, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti žalovanému H. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. X, o
zaplatenie 1.649,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 1. decembra 2016, č. k. 9C/223/2016-34 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania bol návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky v
sume 1.649,79 eur, zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,06% denne od 19.03.2013 do zaplatenia,
zaplatenia zákonného úroku vo výške 6% ročne od 03.04.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo
výške1/3%zmenkovejsumy.OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalejibasúdprvejinštancie)napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Výrok zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil
zmenku vystavenú žalovaným dňa 28.10.2011 na zmenkovú sumu 1.649,79 eur a zmenkový úrok
0,25% denne v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola prevedená indosamentom
(rubopisom) na žalobcu. Súd prvej inštancie z exekučného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 13Er/524/2014 zistil, že dňa 28.10.2011 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 900,- eur. Úver
mal byť vrátený zvýšený o poplatok 780,- eur. Žalovaný na zabezpečenie úveru vystavil blankozmenku
v prospech remitenta Pohotovosť s.r.o., ktorá zmenku vyplnila podľa Dohody o vyplnení zmenky, ktorá
je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy a všeobecných podmienok, pričom poukázal na to, že
cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení dôkazov pre rozhodnutie vo veci. Z čl. 8 a 9
Nariadenia vyplýva možnosť vykonať dokazovanie a nariadiť pojednávanie. Vykonaným dokazovaním

dospel jednoznačne k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a
ustanovení § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka (OZ). Ide o zmluvu formulárovú, ktorej obsah žalovaný
nemohol ovplyvniť či pozmeniť. Základný právny vzťah je spotrebiteľskej povahy a zmenka slúžila ako
zabezpečovacíprostriedok.Zmenkasamotnáspĺňaformálnenáležitostizmenkypodľazákona191/1950Zb. Napriek tomu s poukazom na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS treba chrániť spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o vyplnení
zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, lebo nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať
plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy podľa spotrebiteľských predpisov. V dôsledku neplatnosti
dohody o vyplnení zmenky nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na jej vyplnenie a ani právo
na plnenie. Zmluva o úvere navyše nespĺňa náležitosti § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., preto podľa
§ 11 ods. 1 cit. zák. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zabezpečenie úveru zmenkou

je navyše v rozpore s § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

3. Proti rozsudku podal „v celosti“ odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP
a navrhol rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho

konania. V dôvodoch odvolania namieta, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením
sa s exekučným spisom a listinnými dôkazmi, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Žalobca
predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany
žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené podmienky pre

vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p.
V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku malo byť výlučne predloženie originálu
zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6
Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie

koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce
charakteržalovanéhoakospotrebiteľa,pričomžalovanýsatejtoobranyžiadnymspôsobomnedovolával,
uplatnenúpohľadávkunerozporovalasvojímkonanímjupraktickyuznal.Súdprvejinštancietedadospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe

indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná,
je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať
inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvého stupňa sa pritom aplikáciou zákona č.
191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo

všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z
jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže
urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal.
Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasí so
záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú

podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu)
úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého
druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky

s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o
vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v
prostredíspotrebiteľskýchúverov,keďžeprávnaúpravaexplicitnepripúšťalapoužívanieblankozmeniek.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho
nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd

preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a rozsudok je vo výroku
vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.6. Odvolateľ tvrdí existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, teda že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
zanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Odvolací súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné
ustanovenia právnych predpisov, ktoré aj správne interpretoval, pričom odvolací súd nezistil existenciu
takej vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 CSP.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
o zamietnutí žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, pretože je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a navyše dohoda aj zmenka samotná sú neplatné pre obchádzanie zákona, ďalej

že zmenka bola vydaná v zjavnom rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. S týmito
závermi odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie postupoval v konaní
správne, ak skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplnení zmenky. Na zdôraznenie správnosti tohto
záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

9. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu
SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

10. Z citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade

ide o zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase, keď bola zmenka vystavená. Podľa ust. § 17 ods.
3 tohto zákona v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť
jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Zmenka, z ktorej žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok, je v
jednoznačnom rozpore s citovaným ustanovením. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie,že pre rozpor základu pohľadávky so zákonom nie je možné priznať istinu ani príslušenstvo uplatnenej
pohľadávky.

11. K odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania súdom prvej inštancie
odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 295 CSP, podľa ktorého súd môže v spotrebiteľských
sporoch (spory s ochranou slabšej strany) vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak
je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

Ustanovenia CSP sú subsidiárne využiteľné aj na konanie podľa Nariadenia. Odvolací súd poukazuje na
bod I.1 citovaného Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum uplatňovaného nároku so zreteľom na možnú absolútnu
neplatnosť úkonu, v ktorom má základ. Ak mal súd prvej inštancie zo svojej činnosti vedomosť o tom,
že žalobcom predložená zmenka mohla zabezpečovať nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
postupoval v súlade so zákonom, keď si zabezpečil dôkazy, z ktorých mohol posúdiť obsah a platnosť

úkonu, v ktorom má uplatňovaný nárok základ.

12. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb.
tým, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd

sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia uvedeného ustanovenia by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Napriek tomu, že
žalovanývkonanívýslovnenenamietalneplatnosťzmenky,súdsprávneskúmaljejplatnosťvychádzajúc
zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Tento názor opakovane skonštatoval vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
(napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012). Účelom spotrebiteľského práva
je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť
spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.
Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať zmluvné podmienky a v prípade, ak sú neprijateľné,

zabezpečiťrýchluaúčinnúochranuspotrebiteľa.Ustanovenie§17zák.č.191/1950Sb.vzneníúčinnom
do 23.12.2015 neustanovovalo, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kto ich uplatňovať nemôže.
Citované ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To
je dôležitá aj z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa
smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v

spotrebiteľskýchzmluváchexoffo,neskôrvyslovil,žeichmusískúmaťexoffoažeodporujeeurópskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch
musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

13. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon
č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa nového znenia § 17 ods. 2
zákona v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo
prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva.
Táto povinnosť súdu sa týka procesnej činnosti súdu a vzťahuje sa preto aj na konania začaté na

súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na absenciu prechodných ustanovenia k
úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky
neskončené spory prebiehajúce na súdoch, pokiaľ zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny)
režim.

14. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania si neuplatnil.16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.