Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/242/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809203322
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7809203322.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej, v exekučnej veci oprávneného T., s.r.o.,
so sídlom T. Č.. XX, F., IČO: 35 807 598, zast. advokátom JUDr. Martinom Máčajom so sídlom Pribinova
č. 25, Bratislava, proti povinnému V.W. Q. nar. X.XX.XXXX bytom H. I. Č.. XXX, v konaní vedenom pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka č. 60, Bratislava pod sp. zn. EX

1956/09, o vymoženie 817,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Rožňava z 15.3.2016 č.k. 6Er/255/2009-22 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 6.12.2013, č.k.
16Er/667/2009-24 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému nepriznal náhradu trov exekúcie.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 13169/09 zo dňa 26.8.2009. Súd prvej
inštancie citoval § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), 57 ods. 2,
§ 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Uviedol, že
medzi oprávneným a povinnou bola dňa 15.5.2008 uzavretá zmluva o úvere č. 9032145, ktorú posúdil

ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v
ktorých čl. 17 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá upravovala riešenie sporov a na ktorej
založil rozhodcovský súd svoju právomoc. Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ individuálne nevyjednal, a teda nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy
nijakým spôsobom ovplyvniť. Mohol len Všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako celok prijať

alebo odmietnuť. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky bola skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím táto doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Preto ju súd zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka posúdil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Na základe uvedených skutočností dospel súd k názoru, že neplatná rozhodcovská doložka

nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského
súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôžebyť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Preto súd exekúciu zastavil. O trovách exekúcie
rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko si ich nevyčíslil.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zrušil.

4. V odvolaní oprávnený namietal záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého zmluva uzavretá medzi
oprávneným a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že účastníci uzavreli túto zmluvu

podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a nemožno na ňu aplikovať zákon o spotrebiteľských
úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v § 2 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Oprávnený mal za to, že zmluva o úvere sa vždy spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka, ako to vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a navyše,
účastníci sa v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že ich právne vzťahy
vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto predmetná zmluva

nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Podobne, v rozpore s § 2 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch, klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené s
poskytnutím úveru, ale len ich časť, z ktorých 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Tiež poukázal na skutočnosť, že predmetom úverov poskytovaných
zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky a nie tovar a služby, ako to predpokladá § 4 zákona

o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy sa podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. A preto,

nakoľko bola zmluva o úvere v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom, nebolo ju možné
podradiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv. Ďalej namietal posúdenie dohodnutých
úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Uviedol, že účastníci
si v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25
% denne, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší

zmluvné podmienky. Oprávnený pritom považoval dohodnutú výšku úroku z omeškania za primeranú
okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez poskytnutia
zabezpečenia zo strany povinného. Uviedol, že § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívny
charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby,
ktorú si strany môžu dohodnúť, pričom poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov Českej republiky a

Slovenskej republiky. Oprávnený zdôraznil, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej
vyplývajúci tzv. absolútny obchod, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať
bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. V odvolaní oprávnený konštatoval, že zmluvné strany sa v
zmluve o úvere dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti
od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred

všeobecným súdom. Teda rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pričom
tieto sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva ale aj európskeho práva. Navyše
existenciu rozhodcovskej doložky a jej súladnosť s právnym poriadkom SR skúmal sám rozhodcovský
súd. Záverom oprávnený poukázal na to, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol.
Dikcia zákona obsiahnutá v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje súdu povinnosť preskúmať

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Z
uvedeného vyplýva, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany

súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380

ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p.
posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj výrok, ktorým súdnemu exekútorovinepriznal náhradu trov exekúcie. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) a
Občianskeho zákonníka a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

8. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 29.10.2007 zmluvu
o úvere č. 4421159, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver (ďalej len „zmluva o úvere“).
Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa10.12.2008, č. SR 12439/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12.1.2009 a vykonateľnosť dňa15.1.2009.

9. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č. 4421159
zo dňa 29.10.2007 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvou
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z..

10. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku,

a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej
osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná
len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských
vzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne sa použije úprava spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková

právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v
praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje
Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrhy týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na

vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo
neprijatie návrhu.

11. Taktiež nedôvodná je námietka oprávneného, že zmluvu o úvere nemožno posúdiť podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže jej predmetom nie je tovar alebo služba. Zákon č.258/2001 Z.z.
upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. A pokiaľ oprávneným citované ustanovenie § 4 ods. 2 uvádza,

že zmluva obsahuje napr. opis tovaru alebo služby, cenu tovaru, atď., tak tovarom v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch sú aj peňažné prostriedky a oprávnený v podanom odvolaní nespochybnil,
že povinnej na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky poskytol. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 2 písm. b/ zákona, v ktorom sa výslovne uvádza, že spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, z čoho taktiež vyplýva, že predmetom zmluvy o spotrebiteľskom

úvere je aj poskytnutie peňažných prostriedkov.

12. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že
oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 2 písm. e)

spotrebiteľským úverom je úver od 200,- eur (6 000,- Sk) do 20 000,- eur (600 000,- Sk), čo znamená,
že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery.

13. Preto ak súd prvého stupňa zmluvu o úvere posúdil podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a podľa

Občianskeho zákonníka, jedná sa o posúdenie v súlade a v medziach zákona.

14.Oprávnenývodvolaníďalejnamietal,žesúdrozhodcovskúdoložkuposúdilakoneprijateľnúzmluvnú
podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka.15. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ďalej len „Podmienky). Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto

zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Trnavská cesta 70, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

16. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011). Zároveň má exekučný súd

právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky. Povinnosť exekučného súdu preskúmať
rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku.

17. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu

všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

21. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky

ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky
je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to
znamenalopovinnosťpodrobiťsarozhodcovskémukonaniupredsúkromnouosobou,ktorúsioprávnený
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá

klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z
dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.22. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdal práva na
účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je
v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská

doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v § 53 ods. 2 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

23. Okrem uvedeného, rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj
pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 ZoRK, lebo nie je obsiahnutá

v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, Podmienky,
v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto
Podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - zmluve o úvere. Úprava
obsiahnutá v ZoRK o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho
výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené

podmienky pre ďalšie pokračovanie exekúcie.

25. Odvolací súd dodáva, že prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu
konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvej inštancie v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný
nárok je v rozpore so zákonom tak ako je uvedené vyššie, v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku,

bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Vada rozhodcovského rozsudku spočívajúca v jeho
nespôsobilosti byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom konania, ktorú nemožno odstrániť
a pre ktorú musí byť exekúcia zastavená.

26. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok o zastavení exekúcie potvrdil
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

29.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).