Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/262/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114211231.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr.
Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: MEDISOF s. r. o., IČO:
46 529 152, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, zastúpeného: JUDr. Dušan Klimo, advokát, Žiar nad
Hronom, proti žalovanému: X. X., nar. XX. U. XXXX, K. XXXX/X, Z., o 640,75 € s prísl., na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14 C 227/2015-34 z 20. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 14 C 227/2015-34 z 20. novembra 2015 súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 640,75 € s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Vyšiel zo zistenia,
že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli 30. januára 2013 kúpnu zmluvu, na základe

ktorej bol žalovanému riadne odovzdaný predmetu kúpy. Žalovaný mal z kúpnej ceny doplatiť 699 €
v 12 mesačných splátkach po 58,25 €, z čoho uhradil len jednu splátku. Z tohto skutkového stavu
potom s odkazom na § 488, 489 a 588 Občianskeho zákonníka právne uzavrel, že kúpna zmluva bola
uzavretá písomne, žalovaný ju nesplnil a nárok žalobcu je opodstatnený, vzhľadom na sociálnu situáciu
žalovaného ho však povolil splácať v splátkach. Úrok z omeškania priznal podľa § 517 Obč. zák.,
náhradu trov podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

2. Žalovaný sa včas podaným odvolaním domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie
konanie, eventuálne jeho zmeny tak, že sa žaloba zamietne. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa
nevyrovnal s jeho námietkami uvedenými na pojednávaní, nezaoberal sa platnosťou zmluvy z 30.
januára 2013 s ohľadom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Ďalej súd prvej inštancie nepoužil ustanovenia
§ 37, § 39, § 49a Občianskeho zákonníka, z ktorých by musel vyvodiť, že zmluva je neplatná. Žalobca

totiž na žalovaného pred podpísaním zmluvy vyvíjal nátlak, zneužil jeho rozrušenie resp. dôverčivosť,
čím sa dopustil aj agresívnej obchodnej praktiky. Konečne žalovaný namietol aj nesprávnosť výroku o
trovách konania. Aj keby však nárok bol dôvodný, žiadal žalobcovi náhradu trov nepriznať podľa § 150
O. s. p.

3. Žalobca sa k odvolaniu doručenému 25. januára 2016 nevyjadril.

4. Napadnutý rozsudok bol vyhlásený pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. účinky úkonov vykonaných pred 1. júlom
2016 zostávajú zachované. V dôsledku toho treba na účinky odvolaniu žalobcu (vrátane prípustných
odvolacích dôvodov a rozsahu odvolacieho prieskumu) použiť ustanovenia O. s. p. účinné do 30. júna
2016.5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou
proti rozsudku, ktorý možno napadnúť odvolaním, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

6. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku mal súd v odôvodnení rozsudku
uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Náležitosti odôvodnenia podľa citovaného ustanovenia sú zárukou toho,
aby bolo rešpektované právo strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasti práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (porov. ustálenú judikatúru Ústavného
súdu SR). Podľa ustálenej judikatúry pritom súd nie je povinný reagovať na každý argument účastníka
konania (strany), je však povinný vyporiadať sa s argumentami, ktoré sú pre posúdenie veci podstatné.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že jeho odôvodnenie týmto
náležitostiam nevyhovuje.

7. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáha zaplatenia zvyšku kúpnej ceny z titulu kúpnej zmluvy z
30. januára 2013. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 23) namietol, že túto kúpnu

zmluvu uzavrel na „predvádzacej akcii“, kde bol naňho zo strany žalobca vyvíjaný nátlak, aby kúpil
veci, ktoré reálne nemajú takúto hodnotu. Žalovaný pritom poukázal na § 39a Obč. zák., ale aj §
49a Obč. zák. Ďalej na pojednávaní (ako vyplýva zo zvukového záznamu vyhotoveného podľa §
40aa O. s. p. účinného v danom čase) žalovaný na otázku súdu, čo je predmetom návrhu, doslova
predniesol, že „som sa dal... podviesť... Viete, to človek... doteraz neviem, jak som na to mohol pristať...,

nechcem to... Ale človeka tak ovplyvňujú, že to neni možné... Ja som si zistil, že jaké ceny, som zbadal
hentie nože, že 35, a oni tam mali že 150 euro. Vysávač, že 2500 euro. Hentie hrnce že 1500 euro.
Potom to jako do počítaču, že máte zľavu 500 a takto ovplyvňovali človeka...“ Súd prvej inštancie
však tento prednes ani nezapísal do zápisnice, hoci bol nepochybne podstatný (§ 40 ods. 1 O. s.
p.), ani týmto námietkam žalovaného počas celého konania nevenoval vôbec žiadnu pozornosť. Podľa

§ 120 ods. 1 tretej vety O. s. p. pritom súd mohol vykonať dokazovanie, ktoré účastníci nenavrhli.
To podľa názoru odvolacieho súdu platilo osobitne v prípadoch, kedy žalovaným bol spotrebiteľ, u
ktorého podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
nepoukáže napríklad na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, čo odôvodňuje ich skúmanie súdom ex offo
(spojené veci C-240-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a ďalší, ods.

26). Ako zdôraznil vo svojej judikatúre Najvyšší súd SR, v konaniach, v ktorých sa uplatňuje nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana spotrebiteľa (konštantná judikatúra NS SR).

8. Žalovaný v odpore upozorňoval na to, že spornú zmluvu uzavrel na „predvádzacej akcii“, ktorej

priebeh na pojednávaní opísal. Takáto predvádzacia akcia podľa všeobecne používaného významu
tohto spojenia je často podujatie organizované predávajúcim pre určitú skupinu ľudí, ktorí sú na ňu
veľmi často nalákaní pod prísľubom sprievodného programu (strava, návšteva iného podujatia, miesta
a pod.). Na tomto podujatí sú títo ľudia za pomoci účinných marketingových praktík presviedčaní, aby
si kúpili určité výrobky. Zo skutočností všeobecne známych pritom vyplýva, že praktiky používané na

takýchto podujatiach niekedy hraničia až s obmedzovaním osobnej slobody a hrubým nátlakom (napr.
odobratie občianskeho preukazu pri vstupe, krik, vyhrážky, bránenie opustiť miestnosť a pod.). Takéto
skutočnosti (psychický nátlak) pochopiteľne môžu vplývať na platnosť právneho úkonu konajúceho,
keďže nátlak môže mať za následok, že jeho vôli chýba sloboda (porov. § 37 ods. 1 Obč. zák.).
Okrem toho zjednodušená, prípadne aj mylná prezentácia vlastností predávaného výrobku (osobitne za

použitia nekalých praktík v zmysle § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) môže vyvolať u
kupujúceho chybnú alebo nedostatočnú predstavu o predmete právneho úkonu (predmete kúpy), teda
tzv. omyl. Ak by bol takýto omyl podstatný, prípadne ak by ho druhá strana vyvolala úmyselne, mohol
by byť právny úkon neplatný podľa § 49a Obč. zák. Tento neplatnosti sa treba podľa § 40a Obč. zák.
dovolať, pričom takéto dovolanie sa v prerokúvanej veci možno vidieť v odpore žalovaného. Odpor bol

doručený žalobcovi 5. júna 2015, čím podľa § 41 ods. 3 O. s. p. voči nemu tento hmotnoprávny úkon
dovolania sa relatívnej neplatnosti mohol nadobudnúť účinky.9. Súd prvej inštancie však uplatnený nárok vôbec neposudzoval z vyššie uvedených právnych hľadísk,
čo žalovaný opodstatnene namieta vo svojom odvolaní. Pritom súd prvej inštancie sám konštatuje,
že kúpna zmluva z 30. januára 2013 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V takom prípade bolo jeho povinnosťou podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadať
na všetky okolnosti, ktoré oslabujú nárok žalobcu ako dodávateľa, a to aj bez námietky spotrebiteľa.
Konečne súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či boli naplnené podmienky zákona č. 108/2000 Z. z. o
podomovom a zásielkovom predaji, ktorý osobitne upravuje povinnosti dodávateľa a práva spotrebiteľa
pri podomovom predaji. Podomovým predajom sa pritom podľa § 5 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení

účinnom k 30. januáru 2013 rozumie okrem iného predaj tovaru na základe zmluvy uzavretej medzi
predávajúcim a spotrebiteľom pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo
mimo trhového miesta (s určitými výnimkami v § 5 ods. 3 cit. zák.). Pri takomto predaji má predávajúci
osobitné povinnosti podľa § 7 cit. zákona, najmä povinnosť spotrebiteľa písomne upozorniť sa právo
odstúpiť od zmluvy [§ 7 ods. 1 písm. d)]; toto upozornenie môže byť súčasťou zmluvy (§ 2 ods. 2 cit.
zákona). Pri výklade uvedených povinností treba vychádzať z toho, že zákon č. 108/2000 Z. z. slúžil

na implementáciu (medzičasom zrušenej) smernice 85/577/EHS na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách
uzatváraných mimo prevádzkových priestorov. Vzhľadom na to je potrebné intepretovať citovaný zákon
tak, aby sa naplnil účel smernice. Z čl. 4 tejto smernice (osobitne pri porovnaní pomerne zle preloženej
slovenskej verzie s inými verziami, napr. českou, anglickou alebo nemeckou) pritom možno vyvodiť, že
ono „písomné upozornenie“ treba spotrebiteľovi odovzdať, teda dať mu ho do rúk. Z judikatúry Súdneho

dvora (porov. rozsudok C-481/99, Georg Heininger a Helga Heininger proti Bayerische Hypo- und
Vereinsbank AG) pritom vyplýva, že ak spotrebiteľovi takéto poučenie nie je dané, neplynie mu lehota
na odstúpenie podľa čl. 5 citovanej smernice, teda podľa § 8 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Vzhľadom na účel sledovaný citovaným ustanovením
(zamedzenie tomu, aby odvolací súd bol prvou skutkovou inštanciou) ho treba vykladať tak, že tento
dôvod je naplnený aj vtedy, keď súd prvej inštancie nevykonal také dokazovanie, ktoré mohol a musel
vykonať aj bez návrhu v sporoch s ochranou slabšej strany. V prerokúvanej veci ide aj o takýto prípad,

pretože súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal okolnosťami uzatvárania kúpnej zmluvy z 30. januára
2013, prejavmi a správaním predávajúceho, resp. osôb konajúcich na tvrdenej „predvádzacej akcii“.
Vykonanie takéhoto hodnotenia prvýkrát odvolacím súdom nie je účelné a robilo by z odvolacieho súdu v
podstate prvú (skutkovú) inštanciu. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa cit. ustanovenia,
ale aj ust. § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. s ohľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie, a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C. s. p.).

11.Súdprvejinštanciebudeďalejovecikonaťakoospotrebiteľskomsporepodľa§290C.s.p.,vktorom
je povinný vykonať potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 C. s. p.). Preto v ďalšom konaní vykoná
dokazovanie na preverenie tvrdenia žalovaného ako spotrebiteľa o tom, že zmluva bola uzatvorená na

predvádzacejakcii(kde,kedy,akosatamžalovanýdostal),potomnaokolnostijejuzatvorenia(správanie
a prejavy osôb prítomných za predávajúceho pri jej uzatvorení) a na splnenie podmienok zákona č.
108/2000 Z. z. Jeho úlohou bude nariadiť nové pojednávanie (§ 297 C. s. p.). Vykonané dokazovanie
následne riadne zhodnotí (§ 191 C. s. p.) a posúdi splnenie podmienok § 37 ods. 1 a § 49a Občianskeho
zákonníka, zákona č. 108/2000 Z. z., ako aj všetkých ďalších ustanovení, ktoré sa podľa jeho úvahy

budú na vec vzťahovať. Na základe toho o uplatnenom nároku znova rozhodne a v novom rozhodnutí
náležite odôvodní svoje skutkové zistenia a právne závery, ktoré z nich vyvodil. Zároveň rozhodne o
trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

12. Uznesenie bolo senátom prijaté jednomyseľne (3: 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 419 a 420 C. s. p. a contrario).