Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208785
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815208785.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, v zastúpení Advocate, s.r.o. advokátskou
kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej G. N., predtým C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. J., predtým Y. pole XXXX/X, J., pre vymoženie 2.720,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/1906/2015-50, zo dňa 24. februára
2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekučné konanie zastavil a výrokom II.
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08

Bratislava priznal nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom, spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,
dňa 23.03.2015, domáhal vykonania exekúcie voči povinnej pre vymoženie istiny 2.720,14 Eur s
príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 01307/14 zo dňa 14.07.2014, ktorý

podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2014 a vykonateľnosť dňa 19.09.2014.
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. predložil dňa 06.05.2015 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1906/2015-20 zo dňa 30.12.2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k.
17CoE/258/2016-31 zo dňa 20.07.2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť o

udelenie poverenia zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Na základe
uvedeného a v súlade s vyššie cit. práv. predpisom, súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil.
Nakoľkosúdzastavilexekučnékonanie,vzmysleust.§262ods.1CSP,ktorýjevovzťahukExekučnému
poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. Keďže Exekučný poriadok ani
CSP výslovne nerieši postup súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov exekučného konania, bolo
potrebné v zmysle ust. Čl. 4 ods. 1 CSP rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia, ktoré

upravujeprávnuvecčodoobsahuaúčelunajbližšiuposudzovanejprávnejveci.Takýmtoustanovenímje
v predmetnom prípade § 203 Exekučného poriadku upravujúci povinnosť znášať náhradu trov exekúcie
v prípade jej zastavenia, a to z dôvodu, že samotná exekúcia je časť exekučného konania nasledujúca
po vydaní poverenia, v rámci ktorej sa okrem samotnej pohľadávky s príslušenstvom vymáhajú aj trovy
súdnehoexekútora,ktorévzniklisúdnemuexekútorovipočasceléhoexekučnéhokonania.Inýmislovami
pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie (v prípade jej zastavenia) súd vždy posudzuje aj trovy, ktoré

vznikli súdnemu exekútorovi pred udelením poverenia (napr. náhrada hotových výdavkov), teda v štádiu
exekučného konania. Je teda logické, aby sa podľa tohto ustanovenia rozhodovalo aj v prípade, keďsúd rozhoduje výlučne o trovách exekučného konania, keďže k exekúcii nedošlo. V zmysle ust. § 203
ods. 1 Exekučného poriadku potom priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania voči
oprávnenému, nakoľko tento podaním návrhu na základe nespôsobilého exekučného titulu zavinil, že

exekučné konanie sa muselo zastaviť. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie podľa ust.
§ 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania. Súd prvej inštancie nerozhodoval o doplnení
návrhu na vykonania exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, doručenému súdu dňa
26.02.2016, nakoľko Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1906/2015 -20 zo dňa 30.12.2015
bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie voči výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konania, alebo aby súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odvolaní namietal
predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h)
CSP a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle §

365 1 písm. f) CSP. Oprávnený mal za to, že v zmysle ust. § 9 ods. 1 Exekučného poriadku, je exekučný
poriadok vo vzťahu k CSP špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia CSP sa v exekučnom
konaní aplikujú len v tom prípade, ak chýba špeciálna úprava. Exekučný poriadok upravuje v ust. § 203
ods. 1 zásadu zodpovednosti za zavinenie samostatne a upravuje diskrečnú právomoc súdu rozhodnúť
o uložení povinnosti náhrady trov konania, zatiaľ čo CSP upravuje zásadu zodpovednosti odlišne.

Je daná súdu možnosť v rámci diskrečnej právomoci zvážiť, či uloží nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie. Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona alebo
ktoré súd uložil na základe zákona, v dôsledku čoho došlo k zmareniu úkonu. Zásada zodpovednosti
za zavinenie zahŕňa aj náhodu, čo znamená, že súd môže uložiť povinnosť nahradiť trovy konania
tomu, komu sa prihodila náhoda. Na základe vyššie uvedeného mal oprávnený za to, že zastavenie

konania nebolo zapríčinené jeho zavinením, nakoľko iniciovanie exekučného konania a jeho následné
zastavenie exekučným súdom, z dôvodu, ktorý oprávnený nemohol predpokladať, nemožno klasifikovať
ako porušenie procesných povinností, ktorý vyplývajú zo zákona. Uskutočnenie práva oprávneného
iniciovať exekučné konania v záujme realizácie vykonateľného rozhodnutia v žiadnom prípade nie je
možné klasifikovať ako porušenie procesných povinností ani ako náhodu, keďže vydanie rozhodnutia,

ktoré nemohol oprávnený predvídať a ani nepredvídal nie je možné klasifikovať ako náhodu. Na záver
poukázalnaust.§257CSP,vzmyslektoréhobymalsúdprihliadaťajnaokolnosti,ktoréviedliúčastníkov
k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní.

3. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie iba v časti o priznaní náhrady trov exekučného konania súdnemu exekútorovi, preto odvolací
súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť uznesenia a výrok o zastavení exekúcie zostal
právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách

exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak to povaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.

125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti

novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebnéaj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha
veci nevylučuje.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak súd
rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8.Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadku zneníúčinnomod01.07.2016do31.03.2017aksaexekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To

neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša
trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná
do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ

neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava
účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.
1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.
odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016
môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.
1 Exekučného poriadku).

11. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu

nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho

exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357

písm. m) CSP.

13. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety

„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.14. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené

Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c) CSP odmietnuť.

15. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).