Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Varga

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/337/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206878
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616206878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Consumer
Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom A. XX, I., proti žalovanému: O. Z., nar. X.X.XXXX, bytom
P. D. XXX, o zaplatenie 359,51 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Csp/54/2016-45 zo dňa 29. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadna zo sporových strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť (žalobcovi) sumu 359,51 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o
pôžičke č. 20322718 zo dňa 20.11.2012. Vychádzal zo skutočnosti, že záväzkový vzťah vznikol medzi
veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným. Žalobca teda bol aktívne legitimovaný na
uplatnenie predmetného nároku na súde, čo aj učinil. Následne však samotný žalobca tvrdil, že v
priebehu súdneho konania prestal byť veriteľom, nakoľko pohľadávku postúpil spoločnosti Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo súdu doručené dňa 21.12.2016, pričom k

postúpeniu pohľadávky malo dôjsť 14.12.2016. Podľa súdu prvej inštancie však žalobca svoje tvrdenie
nepreukázal zmluvou o postúpení pohľadávky, napriek tomu, že bol na toto vyzvaný súdom. Pokiaľ
žalobcakdoplneniunávrhunazmenuúčastníkakonaniazodňa1.3.2017pripojiloznámenieopostúpení
pohľadávky zo dňa 20.12.2016, nepreukázal doručenie tejto listiny žalovanému. Okresný súd v tejto
spojitosti uviedol, že hoci táto listina bola pravdepodobne zaslaná žalovanému doporučenou zásielkou,
z predložených listín nevyplýva dátum jej odovzdania na poštovú prepravu, nakoľko žalobca nepredložil
prvú stranu podacieho hárku EPH 008499293, ktorá by obsahovala potvrdenie pošty o dátume o prijatia

tejto zásielky. Navyše sa oznámením o postúpení pohľadávky mení postavenie dlžníka len v tom, že
namiesto pôvodného veriteľa musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť
pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku.
2.Následne s poukazom na § 80 ods. 1 CSP (citovaný v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie
konštatoval, že pokiaľ k postúpeniu pohľadávky došlo po začatí súdneho konania, oznámenie postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky nezakladá bez ďalšieho aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Takéto účinky by oznámenie o postúpení pohľadávky malo iba za

predpokladu, že by k postúpeniu pohľadávky došlo pred začatím súdneho konania (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky II. US 409/2013 zo dňa 11.9.2014). Pokiaľ však k postúpeniu pohľadávky
došlo po začatí súdneho konania, postúpenie pohľadávky musí byť preukázané predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky. Z ustanovenia § 80 ods. 2 CSP totiž vyplýva, že návrhu na zmenu stranysporu môže byť vyhovené len za predpokladu, že súd bude mať preukázané postúpenie pohľadávky po
začatí konania. Oznámenie dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky, takéto účinky nemá (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/546/2014 zo dňa 10.9.2015, rozsudok Krajského súdu v

Banskej Bystrici 17Co/899/2015 zo dňa 23.11.2016).
3.Na základe opísaného/konštatovaného okresný súd uzavrel, že nakoľko žalobca oznámil súdu, že nie
je vecne aktívne legitimovaný, žalovaný nárok mu nepatrí, preto pristúpil k zamietnutiu žaloby.

4.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na

náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si predmetný procesný nárok neuplatnil a zo spisu žiadne
trovy nevyplývajú.

5.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia.
Nesúhlasil s konštatovaním o nedostatku svojej aktívnej legitimácie. Túto v spore preukázal oznámením
o postúpení pohľadávky, ktorá bola žalovanému zaslaná na adresu uvedenú samotným žalovaným

v zmluve o úvere, ktorá je zároveň adresou jeho trvalého pobytu. Pokiaľ súd prvej inštancie nemá
preukázaný dátum podania zásielky z predloženého podacieho hárku, tento sa nachádza pod číslom
podanej zásielky. Podľa odvolateľa je bez opory v zákone a v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít právny záver súdu prvej inštancie o tom, že oznámenie o postúpení pohľadávky nemá
účinky postúpenia pohľadávky a musí byť (postúpenie pohľadávky) počas sporu preukázané zmluvou

o postúpení pohľadávky. V tejto spojitosti poukázal na rozhodnutie R 119/2013 (rozsudok NS SR sp.
zn. 4Obo 210/01 z 11.6.2003), v zmysle záverov ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku posudzoval
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V oznámení o postúpení pohľadávky bola postúpená

pohľadávka riadne identifikovaná čo do dôvodu aj výšky dátumom uzavretia úverovej zmluvy, ako aj
číslom úveru a zmluvy a konečným identifikátorom. Zmenu adresy na doručovanie písomnosti žalovaný
neoznámil. Oznámenie o postúpení pohľadávky tak bolo zaslané do sféry dispozície žalovaného, ktorý
jednoznačne mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle právneho predchodcu žalobcu.
Žalovaný v konaní ani nepoprel doručenie dotknutého oznámenia o postúpení pohľadávky, ani nie je

dôvod tohto spochybňovať.
6.Záveromodvolateľpripomenulnevyhnutnosťzohľadniťprivýkladeprávnychúkonovaichposudzovaní
ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti
nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov (nález Ústavného súdu SR z 1.4.2015 sp. zn.
I.ÚS 640/2014).

7.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. S ohľadom na obsah predostretého opravného prostriedku je zo strany odvolacieho súdu
východiskovo nevyhnutné poukázať na svoju principiálnu viazanosť nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi

odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej
na podanie odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Opísané implikuje záver, že odvolací súd nemôže
napadnutérozhodnutiepreskúmavaťziných,nežodvolateľomformulovanýchdôvodov,resp.ženemôže
prisudzovať (okresnému) súdu konštatovania (a preskúmavať ich), ktoré nevyslovil.
10. Nadväzne, na základe takto vymedzeného hľadiska platí, že podstatou odvolacej argumentácie je

tvrdenie/námietka, že žalobca (Consumer Finance Holding) preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu
predložením oznámenia o postúpení pohľadávky. Právnym základom napadnutého rozsudku však nie je
záver okresného súdu, že by žalobca nepreukázal nadobudnutie (svojej) aktívnej legitimácie na základe
postúpeniapohľadávky(takýtozáveraninemoholbyťkonštatovaný,nakoľkoniktoaninetvrdilžežalobca
mal získať aktívnu legitimáciu na základe postúpenia pohľadávky), ale úplne iné konštatovanie, a to že v

konaní nebolo preukázané nadobudnutie aktívnej legitimácie ďalšieho subjektu (Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o.).
11.Možno preto zhrnúť, že určujúci záver vyslovený okresným súdom relevantne spochybnený nebol
a súčasne je evidentné, že zásadný argument odvolateľa o riadnom preukázaní získania svojejaktívnejvecnejlegitimácie(predloženímoznámeniaopostúpenípohľadávky)absolútnenekorešponduje
podstate odôvodnenia napadnutého rozsudku, preto nemôže byť podrobený odvolaciemu prieskumu.
Zároveň (predmetný argument) nezodpovedá ani tvrdeniu samotného žalobcu, nakoľko tento neuvádza,

že by pohľadávku (a teda aktívnu legitimáciu) od Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. nadobudol postúpením
pohľadávky, ale naopak, on ju podľa svojich tvrdení prevádzal na dotknutý subjekt. Tvrdenie/obrana,
že riadne získala/preukázala (svoju) aktívnu legitimáciu v spore by teda (logicky) prináležala práve
spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., ktorá však nie je stranou sporu a preto nie je oprávnená/
legitimovaná podať odvolanie. Opísaná zmätočnosť vo vymedzení odvolacích dôvodov (resp. stanovísk

jednotlivých subjektov) môže byť dôsledkom toho, že obidva subjekty zastupuje rovnaký právny
zástupca, resp. môže byť vyvolaná formulárovým podávaním odvolaní v početných (a obdobných)
súdnychsporoch,ktoréžalobcanasúdochSlovenskejrepublikyvedie,resp.ktorépohľadávkypostupuje
na vyššie označenú obchodnú spoločnosť.

14.Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalobca nenamietal. Odvolací súd preto

rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku potvrdil.
15.Relevantnej procesnej úprave napokon zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného
konania.

16.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1

CSP. Žalobca/odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by protistrane inak patrila náhrada
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy v spojení s
posudzovaným opravným prostriedkom nevznikli, krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
súhrnne tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na ich náhradu.

17.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.