Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213767
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113213767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Q.. A. O., V., S. XX, právne
zastúpenej: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 19, proti žalovanému: H.. U. X.,
V., X. XX, právne zastúpenému: JUDr. Branislav Kahanec, advokát so sídlom Prešov, Vajanského 33, o
zaplatenie 38.600 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 8C/181/2013-113 zo dňa 06.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanémutrovykonaniavrozsahu100%.Rozsudokodôvodniltým,žežalobkyňasapodanoužalobou
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 38.600 eur s príslušenstvom s tvrdením, že na základe
ústnej zmluvy o pôžičke požičala žalovanému v rôznych obdobiach rôzne sumy peňazí, pričom žalovaný
jej vrátil len časť týchto peňazí. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalobkyňa zaslala finančné prostriedky žalovanému na jeho účet zo svojho účtu ako z

účtu fyzickej osoby, pričom sporným je fakt, či išlo o zmluvu v pôžičke alebo išlo o financie poskytnuté
na spoločné podnikanie. Žalovaný tvrdí, že tieto finančné prostriedky mu žalobkyňa naozaj zaslala,
avšak tieto finančné prostriedky boli poskytnuté v spojitosti so spoločným podnikaním žalovaného a
manžela žalobkyne X. B. O.. Súd prvej inštancie poukázal aj na tú skutočnosť, že došlo k postúpeniu
pohľadávky zo žalobkyne na spoločnosť V. D. s.r.o., ktorá mala byť spoločnou firmou žalovaného a
manžela žalobkyne. Toto indikuje vznik určitého obchodného vzťahu, pričom táto hypotéza je zároveň
aj potvrdená výpoveďou svedka X.. B. O., ktorý konštatoval, že spoločný podnik bol založený. Aj

keď zároveň uviedol, že on so žalovaným nikdy nemal žiadny obchodný vzťah, tento rozpor nebol
žiadnym spôsobom vysvetlený. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v čase kedy mal žalovaný žiadať
o pôžičku od žalobkyne, mal na účte svojej spoločnosti, kde je jediným spoločníkom a konateľom, teda
spoločnosti D. X., s.r.o., spolu na dvoch účtoch sumu vo výške 677.942,81 eur. Svedkyňa H.. A. X.,
manželka žalovaného, mala v čase poskytnutia pôžičky na svojom osobnom účte sumu 74.185,74 eur.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v rozhodnom období nebol vo finančnej núdzi, a teda sa javí
nepravdepodobnýzáver,žebybolnútenýsipožičaťfinančnéprostriedkyodžalobkyne.Súdpretožalobu

zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, že finančné prostriedky boli použité za účelom
pôžičky.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že v
konaní bolo preukázané, že poukázala zo svojho osobného účtu na osobný účet žalovaného peňažné
prostriedky v celkovej výške 63.500 eur. Z tejto sumy jej žalovaný vrátil 24.900 eur. Súd prvej inštancie

sa pri hodnotení skutkového stavu nezaoberal tým, prečo jej žalovaný vrátil časť týchto finančných
prostriedkov. Uviedla, že sú nepravdivé tvrdenia o tom, že poskytla žalovanému finančné prostriedky na
údajné spoločné podnikanie. Uviedla, že je treba položiť si otázku, prečo by jej žalovaný v novembri a
decembri2011vracalnajejosobnýúčetfinančnéprostriedky,atonapriektomu,ževseptembri2011bola
založená spoločnosť V. D. s.r.o., ktorá mala vykonávať spoločné podnikanie. S nákupom hovädzieho

dobytka spoločnosťou D. X., s.r.o. nemala nič spoločné a je nerozumné uvažovať v takých intenciách,
že by sa mala na takomto obchode ako fyzická osoba podieľať. Žiaden dôkaz vykonaný v priebehu
konania nenasvedčuje tomu, že by ona vykonávala spoločnú podnikateľskú činnosť so žalovaným a
už tobôž nie s právnickou osobou spoločnosťou D. s.r.o.. Ak by chcela požičať peniaze spoločnosti D.
s.r.o.,peniazebynepoukázalanaosobnýúčetžalovaného,alenapodnikateľskýúčetspoločnosti.Ajtáto
skutočnosť je indikátorom toho, že z jej strany nemohlo ísť o spoločné podnikanie v oblasti hovädzieho

dobytka. Všetky tieto okolnosti potvrdzujú, že medzi ňou a žalovaným došlo k dohode o pôžičke. Aj
ak by nebola preukázaná existencia pôžičky a malo by ísť o poskytnutie peňazí bez právneho dôvodu,
súd jej mal priznať zaplatenie poskytnutých finančných prostriedkov. Námietku premlčania mal posúdiť
ako námietku v rozpore s dobrými mravmi, pretože aj zo súčasnej jeho obrany vyplýva, že jej svojim
postojom chce spôsobiť škodu napriek tomu, že mu peniaze poskytla v dobrej vôli. Navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Podaním z 13.10.2016 žalobkyňa
doplnila svoje odvolanie a poukázala na to, že právny zástupca žalovaného poslal jej manželovi mailom
návrh na vysporiadanie či vyriešenie tejto záležitosti ohľadom vyrovnania pôžičky. Z toho je zrejmé, že
i samotný žalovaný považoval finančné transakcie medzi nimi za pôžičku. Nepovažuje za rozhodujúce
to, či v čase kedy žalovaný žiadal o pôžičky mal na svojom účte finančné prostriedky alebo nie.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. V danej právnej veci žalobkyňa tvrdí,
že požičala žalovanému finančné prostriedky a tento ich v celom rozsahu nevrátil. Žalovaný popieral
existenciu pôžičky, tvrdil, že sa jednalo o finančné prostriedky poskytnuté na spoločné podnikanie s

manželomžalobkyne.Takakouviedolsúdprvejinštancie,skutočnosť,žefinančnéprostriedkyžalobkyňa
žalovanému poskytla bola v konaní nepochybne preukázaná, bolo však potrebné preukázať aj právny
dôvod poskytnutia týchto finančných prostriedkov, pričom naozaj do úvahy pripadá aj pôžička, rovnako
aj spoločné podnikanie manžela žalobkyne a žalovaného, prípadne iné právne dôvody. Samotná
žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že bola iba sprostredkovateľom zmluvy, pretože jej manžel

bol vo veľmi dobrom priateľskom vzťahu so žalovaným. Oni dvaja sa dohodli, že jej manžel poskytne
peňažné prostriedky žalovanému. Manžel jej túto skutočnosť oznámil a ona zo svojho účtu poskytla
peňažné prostriedky na účet žalovaného a nevie sa vyjadriť k dôvodom, na základe ktorých vznikla
táto pôžička. Manžel žalobkyne na pojednávaní vypovedal, že existovalo spoločné podnikanie, na
ktorom sa zúčastňoval manžel žalobkyne a žalovaný a v súvislosti s týmto podnikaním boli poskytnuté

finančné prostriedky. Existencia spoločného podnikania teda v konaní bola preukázaná. Žalobkyňa
žalobu podala s tvrdením, že sa jedná len o zmluvu o pôžičke, táto skutočnosť však v konaní nebola
preukázaná. Písomná zmluva o pôžičke predložená nebola, výpovede účastníkov sa rôznia ohľadom
tejto skutočnosti, žalovaný popiera, že zmluva o pôžičke bola uzavretá. Spoločné úkony v súvislosti s
podnikanímnasvedčujúskôrtomu,žefinančnéprostriedkyboliposkytnutévsúvislostispodnikateľských

zámerom manžela žalobkyne, ako že sa jednalo o pôžičku. V konaní však nebol preukázaný obsah
dohody o spoločnom podnikaní v takom rozsahu, aby bolo možné posúdiť, či žalovaný splnil všetky
povinnosti voči žalobkyni, resp. jej manželovi alebo nie a či teda žalobkyňa má nezaplatenú pohľadávku
voči žalovanému titulom spoločného podnikania.

4. O existencii pôžičky nesvedčí to, že žalovaný časť poskytnutých finančných prostriedkov vrátil.
Vrátenie časti prostriedkov mohlo vyplynúť aj z dohody o spoločnom podnikaní. O existencii pôžičky
nesvedčí ani vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného pri mimosúdnej komunikácii, z jeho vyjadrení
nevyplýva, že uznáva existenciu pôžičky stranami.

5. Za týchto okolností správne súd žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena, a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1
CSP.6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, má preto právo na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.