Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010622
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616010622.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 19. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného G. J., X.. XX.X.XXXX Y. R. X. Y., S.
R. X. Y., V. L. R. X. Y., N.. Z. XXXX/X, S. R. X. Y., bez pracovného pomeru, spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves pre skutok, že:
dňa 26. apríla 2016 v čase okolo 20. 00 hod. v Spišskej Novej Vsi na ulici Z. pred K.H. G. Č.. X, v ktorom
poškodená E. H. býva, pod vplyvom alkoholu sa jej vyhrážal zabitím držiac sekeru v ruke nad hlavou
takým spôsobom, že ju vezme k potoku, do ktorého jej ponorí hlavu a tak ju udusí, pretože ho udala na

polícii a tiež, že bude spokojný až keď niekomu z jej rodiny odreže hlavu a túto ukáže na ulici, čím u
nej vzbudil obavu o život a zdravie, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podala na tunajší súd obžalobu na obvineného

G. J. pre trestný čin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, ktorý je popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný G. J. na hlavnom pojednávaní v rámci vyhlásenia podľa § 257 Tr. poriadku uviedol, že je
nevinný.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, kde spáchanie skutku

poprel. Tvrdil, že v ten deň od 12. 00 hod pil alkohol u starého otca, ktorý obýva druhú časť ich rodinného
domu. Potom si pamätal, že sa zobudil vo svojej posteli, išiel fajčiť na dvor vedľa domu, stál za bránou
domu, spolu sním bola matka H. J., priateľka E. F. a teta H. J., ktoré ho držali a podopierali, keďže bol
taký opitý, že nevedel ani stáť na nohách. Potom odišiel do domu, následne sa zobudil, keď ho brali
policajti na policajnú stanicu.

Na svoju obranu uviedol, že v takom opitom stave sa nikomu nevyhrážal, nemal ani sekeru, keďže by

sa k nej nedostal, pretože sekery majú v šope, ktorá je zamknutá, kľúče má starý otec, ktorý ich iba
vydá a šopu zamkne. Poukázal na to, že rodina H. má s jeho rodinou spory už dlhšie, ktoré začali vtedy,
keď H. zbili jeho deda a babku, začo jeho rodina na nich podala trestné oznámenie. Poškodená E. H.
podala na neho trestné oznámenie aj z dôvodu, že bol v minulosti ženatý so R. H. - neterou E. H., sktorou sa rozviedol. Tiež uviedol, že sa na mieste, ktoré popísala E. H. ani nenachádzal, keďže prakticky
na ulicu nevyšiel.

Poškodená E. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v deň skutku, ktorý si už nepamätala, okolo
20. 00 hod. bola vonku pred svojim rodinným domom spolu s dcérou A. H. a švagrinou C. L., dávali
pozor na deti, ktoré sa hrali. Keď stála pred domom na ulici, obžalovaný vyšiel zo zadného dvora, z
brány oproti stojaceho rodinného domu (kde býva), ktorú otvoril, a to so sekerou. Sekeru držal oboma
rukami nad hlavou. Kričal na ňu, prečo ho udala, že ju zabije, aby zomrela, že ju zoberie do potoka,

namočí jej hlavu a zadusí ju alebo niekoho z jej rodiny, zoberie nožík a odreže hlavu, ktorú ukáže na
ulici. Potom môže ísť aj do basy, bude spokojný, že to urobil. Obžalovaný pritom stál v strede ulice asi vo
vzdialenosti 3 m od nej. Po tom, ako to počula, utiekla na verandu svojho domu s dcérou, švagriná odišla
domov. Z dcérinho mobilu zavolala na políciu, kde oznámila, čo sa stalo. Videla ešte, že jeho matka H.
J. ho ťahala z ulice do domu. Potom išla s manželom, ktorý skutok nevidel, lebo vtedy pozeral televízor,
na obvodné oddelenie, a keď sa vracali, policajti brali obžalovaného z jeho domu, bol opitý, nie že by

nevedel stáť na nohách, a ešte vtedy kričal, že ju zabije. Z konania obžalovaného mala strach, že príde
a ju zabije, aj v minulosti sa jej vyhrážal. Potvrdila, že ich rodiny majú vzájomné spory.

Súd odstraňoval rozpory vo výpovedi svedkyne oproti jej výpovedi z prípravného konania, kde uvádzala,
že obžalovaného do domu ťahala okrem H. J. C. C. J., čo následne potvrdila. Po tom, čo bola prečítaná

časť jej výpovede z prípravného konania, kde tvrdila, že sa jej vyhrážal za to, že ho udala (na polícii v
minulosti), svedkyňa vypovedala nepravdivo, že toto povedala aj na hlavnom pojednávaní tvrdiac aj to,
že obžalovaný aj „toto hovoril“.

Svedkyňa A. H. - dcéra poškodenej zasa vypovedala, že keď s mamou dohliadali na ulici na deti, G. J.

vybehol von so sekerou a začal sa jej mame vyhrážať, že ju zoberie k potoku, že jej tam strčí hlavu,
že ju udusí, aby zomrela, k čomu sa aj vulgárne vyjadril. Hneď na to utiekli na verandu k mame, kde
z jej telefónu mama zavolala na políciu. Videli, že teta obžalovaného a jeho mama ho ťahali ku bráne
domov. Uviedla, že obžalovaný vybehol na ulicu z bránky domu, ktorá nebola uzamknutá, v tom čase
jeho mama a teta na ulici neboli. Medzi domom mamy a domom obžalovaného je blízka vzdialenosť, v

dobe vyhrážok stál obžalovaný od poškodenej podľa toho, ako ukázala svedkyňa, na vzdialenosť od 2,5
m - 3 m, v ruke držal sekeru nad hlavou. Svedkyňa pritom rozporne oproti prípravnému konaniu pritom
udávala, že ju držal oboma rukami, čo na hlavnom pojednávaní korigovala tým, že ju držal aj dvoma
rukami a aj jednou. Ďalej uviedla, že keďže u deda obžalovaného sa pilo, bol obžalovaný asi opitý.

Svedkyňa H. J. - matka obžalovaného uviedla, že obžalovaný bol opitý, keďže 20.4.2016 oslavovali
doma, a keď sa ona vrátila z nákupu, kde pred jej odchodom obžalovaný v dome spal, obžalovaný sa
zobudil a pýtal cigarety. Vonku išla spolu s ním ďalej s E. F. a jej sestrou C., kde ho držali, keď fajčil. Bol
taký opitý, že ho podopierali. E. H. ich pozorovala, oni ani nešli na cestu a ani nevyšli z dvora domu,
obžalovaný povedal, že či sa budú vždy báť H. chodiť po ceste, keďže sa im predtým A. H. vyhrážal.

Toto počula E. H., ktorá hneď na to povedala, že zavolá na nás políciu a na „G., že má naňho papiere“.
Potom hneď prišiel A. H., ktorý volal von z domu jej syna, pretože tento išiel do domu hneď po tom,
čo fajčil. Uviedla, že jej syn sa nikomu nevyhrážal a nemal ani sekeru v ruke. Poukázala na to, že s
rodinou H. majú rozpory, že chcú ich dostať do basy, pretože A. H. pred 4 rokmi zbil jej matku, aj otca,
zlomil im sánku, ruky a nohy. Kvôli tomu chodia na súdy, a preto si všetko vymýšľa na nich a nahovára

aj svoju ženu proti nim.

Svedkyňa C. J. - teta obžalovaného uviedla, že bola na nákupoch s H. J., keď sa vrátili do domu, G. J.
spal, pretože bol opitý, potom pýtal cigarety. Spolu ešte s jeho priateľkou ho chytili a vyviedli von, lebo
chcel ísť ešte na záchod a nevedel stáť na nohách. Podopierali ho. Keď boli vonku, povedal, že či sa

budú báť H. chodiť po ceste, E. H. začala kričať, pretože chce, aby išli do výkonu trestu a chce sa pomstiť
kvôli tomu, že mali súd, ktorý sa akože skončil. E. H. kričala, že zavolajú políciu a že jej manžel má podať
papiere, na čo aj A. H. kričal na obžalovaného, aby išiel k nemu. Vtedy z dvora zobrali obžalovaného do
domu. Obžalovaný sa nikomu nevyhrážal a nemal v ruke sekeru. Potvrdila, že s rodinou H. majú spory.

SvedkyňaC.L.-švagrinápoškodenejuviedla,žebolanaulicikvôlideťom,zudalostisiibaniečopamätá,
kde vtedy tam bolo plno detí, vybehol obžalovaný, niečo kričal a niečo mal v ruke. Po prečítaní výpovede
svedkyne z prípravného konania, kde uviedla, že obžalovaný kričal, že ich pozabíja, hoci nevie komu tokonkrétne kričal, kde hneď na to išla domov s vnukom, sa vyjadrila tak, že obžalovaný síce niečo kričal,
ale nepočula nič, lebo hneď vbehla dnu a ďalej už nevie, čo sa stalo.

Svedkyňa E. F. - kamarátka obžalovaného uviedla, že obžalovaný bol veľmi opitý, spal doma, potom
sa zobudil, keď jeho mama prišla z nákupu. Išiel von fajčiť cigaretu na dvor, kde bola s ním, ako aj s
mamou a jeho tetou. Potom ho odniesli zasa domov, keďže bol opitý. Poškodená na ulici kričala, že či sa
nebojí, že má na neho papiere a že pôjde na políciu. Potom vyšiel z domu aj A. H.. Poškodená zrejme
na neho kričala, pretože videla, že je opitý.

Svedok J. J. - bratranec obžalovaného uviedol, že bol v dome, kde z okna videl obžalovaného, ktorý
bol úplne opitý, že nevládal stáť na nohách, vtedy ho jeho mama H. J.Á., ďalej matka svedka C. J.
podopierali, stáli pri bránke, a keďže chcel ísť na záchod, tak ho tlačili smerom zo zadného dvora,
hovoril, že prečo nejdú spredu, či sa budú báť H. S.dtiaľ chodiť. Vtedy A. H., ktorý asi to počul, vybehol
z domu, volal ho vonku, že si to rozdajú a že sa uvidí, kto je silnejší. Keď to ostatní počuli, tak zaviedli

obžalovaného do domu, zatiaľ E. H. a tiež aj A. H. vybehli z domu a začali volať mobilom, mali v rukách
nejaké papiere. Následne prišla polícia. Svedok nepotvrdil, že by obžalovaný mal niečo v ruke, a že by
sa niekomu vyhrážal.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul znalkyňu v Odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí

PhDr. Ľ. J., ktorá v prípravnom konaní podala písomný znalecký posudok na poškodenú E. H.. Znalkyňa
na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho posudku a v podrobnostiach na neho poukázala.
Uviedla, že osobnosť poškodenej je jednoducho štrukturovaná, nemá poruchy vnímania v zmysle
halucinácií, je dostatočne časovo orientovaná zameraná na svoje prežívanie. Dokáže si zapamätať
podstatu prežitých udalostí s podpriemerným počtom detailov, prežité udalosti dokáže zreprodukovať

bez výrazných skreslení. Pokiaľ však prežité udalosti skresľuje, ide o plne vedomú a plánovanú činnosť,
má tendencie zbavovať sa zodpovednosti, prenášať svoje negatívne pohnútky na iných, povedať viac
„ako vidí“, má vysokú pohotovosť ku klamstvu, čím sa objektivita jej vyjadrení znižuje. Má tendencie
javiť sa sociálne žiaducim dojmom a vytvárať o sebe pozitívny obraz, v afektívne napätých situáciách
sa dá očakávať neadekvátne, často nátlakovité správanie. Jej správanie do značnej miery ovplyvňujú

okolnosti, opakujúce konflikty medzi rodinami, preto je veľmi pravdepodobné, že jej výpovede vo vzťahu
k druhej rodine, boli ovplyvnená. Pokiaľ teda kľudným hlasom telefonovala na políciu ohľadom prežitého
skutku, spochybňuje to štruktúra jej osobnosti, pretože vo všeobecnosti má tendenciu ku konfliktnému
správaniu, neadekvátnemu správaniu a nátlakovitému správaniu, čiže sa nestiahne, ak je na ňu útočené.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď svedka A. H. z prípravného konania
zo dňa 6. 6. 2016, z ktorej vyplynulo, že skutok nevidel, keďže v dome pozeral televízor. Až po tom, čo
jeho žena - poškodená E. H. prišla do domu, celá sa triasla a plakala, pričom telefonovala na políciu,
sa od nej dozvedel, že obžalovaný sa jej na ulici vyhrážal. Keď išiel podať so ženou trestné oznámenie,
ešte vtedy na ulici sa jej opitý obžalovaný vyhrážal, že jej „zoberie dole hlavu, že to tak nenechá.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, z ktorých vyplynuli nasledovné skutočnosti:
- trestné oznámenie bolo podané E. H. na OO PZ v Spišskej Novej Vsi dňa 20. 4. 2016 o 20.40 hod, v
ktorom popisovala vyhrážky obvineného voči jej osobe,
- úradný záznam hliadky OO PZ dokazuje, že policajti vykonali po vyslaní stálou službou dňa 20. 4. 2016

o 20.05 hod šetrenie na mieste činu, po vyťažení poškodenej bol zadržaný podozrivý G. J.,
- zo zápisu dychovej skúšky vyplynulo, že G. J. mal dňa 20. 4. 2016 o 21:17 hod. 1, 05 mg/l alkoholu
v dychu,
- obžaloba OP SNV 1Pv 234/12/8810 zo dňa 26. 3. 2014 (sp. zn. 1T 48/2014) preukazuje stíhanie
obvinených - rodiny H. vrátane A. H. pre opakované trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 155 a §

156 Tr. zákona a iné, ktorých sa mali dopustiť voči príbuzným obžalovaného ml. G. J. v roku 2012,
- z obžaloby OP SNV vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5T 39/206 zo dňa 18. 4. 2016 vyplynulo,
že obžalovaný G. J. je stíhaný spolu s ďalšími príbuznými pre prečin podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr.
zákona, ktorého sa mal dopustiť voči E. H. kričiac na ňu z dvora domu vyhrážky zabitím s predmetmi
v rukách dňa 31. 12. 2014,

- obžaloba zo dňa 7. 1. 2016 sp. zn. 1Pv 75/15/8810 potvrdzuje stíhanie A. H. pre zločin marenie
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť 1. 1. 2015 vyhrážaním sa
sosekerouZ.J.,pokiaľnestiahnesvojeobvinenievočinemuajehorodinenasúdnomkonaníOkresného
súdu Spišská Nová ves sp. zn. 1T 48/2014,- odpis registra trestov, výpis z evidencie priestupkov, z ktorých je zrejmé odsúdenie obžalovaného z
roku 2014, ktoré nemá právny význam a to, že doposiaľ nebol priestupkovo postihnutý.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný aj prepis zvukového záznamu uskutočneného telefonického
hovoru E. H., pričom bol prehratý aj samotný záznam z CD nosiča. Z neho vyplynulo, že poškodená
sa domáhala zákroku policajtov voči G. J., kde udávala, že sa jej a deťom vyhrážal so sekerou v ruke
zabitím v opitom stave, potom mu sekeru z ruky zobrala jeho matka. Zo zvukového záznamu napriek
tvrdeniu, že slovnému tvrdeniu poškodenej, že sa ho veľmi bojí, bol jej hlas pokojný, prejav rozvážny so

zvýraznením toho, že policajtom ukáže papiere, lebo bude mať s ním súd.

Na podklade takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2
ods. 12 Tr. por., pričom zistil nasledovné:

Z výpovedí obžalovaného, poškodenej a ďalších vypočutých osôb bolo dokázané, že obžalovaný býva

v dome oproti domu E. H., domy delí cesta, medzi domami nie je väčšia vzdialenosť ako 5m.

Obžalovaný od počiatku popieral spáchanie skutku a trestnej činnosti, ktorá mu bola daná za vinu s tým,
že v ten deň sa nevyhrážal E. H., keďže bol iba na dvore domu, a nie na ceste. Na svoju obranu uvádzal,
že vyhrážať sa poškodenej nemohol, keďže bol taký opitý, že nevedel stáť na nohách, nedokázal by

držať sekeru v ruke, nebol ani na ceste. Poškodená si uvedené vymýšľa z dôvodu, že aj predtým jeho a
jeho rodinu nepravdivo udala na polícii pre nebezpečné vyhrážanie, keďže medzi rodinami sú nezhody,
pretože H. napadli jeho príbuzných a majú z toho súd.

Tvrdenia obžalovaného podporili jeho rodinný príslušníci H. J. - matka, C. J., J. J. a kamarátka E. F.Á.,

ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný bol opitý, nevyšiel na cestu a nevyhrážal sa poškodenej. Príčinou
prečo poškodená zavolala políciu malo byť to, že obžalovaný na dvore domu sa vyjadril, či sa budú báť
chodiť po ceste okolo H., čo poškodená počula.

Obžalovaného od počiatku na druhej strane usvedčuje poškodená E. H., ktorá spolu s dcérou A. H.

zhodne uviedli, že obžalovaný sa na ceste medzi ich domami vyhrážal so sekerou v ruke, ktorú držal
nad hlavou, poškodenej v podstate slovami, že ju vezme k potoku, do ktorého jej ponorí hlavu, ju udusí,
že bude spokojný až keď niekomu z jej rodiny odreže hlavu a túto ukáže na ulici.

Okrem týchto osôb iné ďalšie osoby skutok nesledovali, pretože manžel poškodenej A. H. podľa jeho

tvrdení sledoval v tej dobe televízor, k veci vypovedala kvalitatívne odlišne aj svedkyňa C. L., z výpovedi
ktorej súd nakoniec ustálil, že síce počula obžalovaného niečo kričať, avšak hneď na to odišla domov.

Je nesporné, že skutok oznámila poškodená E. H. na polícii telefonicky, po šetrení políciou bol
obžalovaný zadržaný a bolo zistené, že sa nachádzal v stave opitosti, čo dokumentuje zápis o dychovej

skúške.

Súd však z vykonaných dôkazov vzhliadol dôvodné pochybnosti, ktoré musel riešiť v zmysle zásady
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. Z pripojených obžalôb bolo zrejmé, že medzi rodinami
obžalovaného a poškodenej vládnu zlé vzťahy, ktoré riešia často podávaním oznámení buď to na jednu

alebo druhú stranu. Častou oznamovateľkou je aj E. H., ktorá oznamovala „nebezpečné vyhrážanie“
na obžalovaného a jeho rodinu už pre skutok, ktorý sa mal stať 31. 12. 2014 (spis okresného súdu 5T
39/2016, obžaloba podaná 18. 4. 2016), naopak stíhanou osobou je aj jej manžel A. H..

Jepotrebnézdôrazniť,že„slovnévyhrážky“,ktoréneprerastúdokonkrétnychfyzickýchnapadnutí,môže

súd v danom prípade, resp. väčšinou objasniť iba na základe výpovedí obžalovaného, poškodenej,
svedkov, resp. iných dôkazov (znalecký posudok, prepis hovoru na políciu). V danom prípade však išlo
o tzv. tvrdenia proti tvrdeniu, kedy obžalovaný a jeho rodinný príslušníci vyvracali tvrdenia poškodenej.

Podľa znaleckého posudku psychologičky PhDr. Ľ. J. však osobnosť poškodenej vykazuje vysokú

pravdepodobnosť ovplyvnenia jej výpovedi vplyvom konfliktných rodinných konfliktov, pričom je
pravdepodobná motivácia poškodenej skresľovať, zveličovať a dokonca vymýšľať prežité okolnosti.
Štruktúre osobnosti poškodenej nezodpovedá ani telefonovanie „kľudným hlasom“ na políciu po skutku.Závery znalkyne si pritom v plnom rozsahu osvojil aj súd, keďže znalkyňa presným a výstižným
spôsobomcharakterizovalapoškodenú.Súdsámvzhliadoldôvodnépochybnosti,čipoškodenáihneďpo
skutku, kedy podľa jej tvrdenia sa veľmi bála obžalovaného, mohla vôbec rozvážne a kľudne vypovedať

o tom, čo sa stalo, takže je malá pravdepodobnosť aj toho, že sa vôbec, aj pokiaľ by k vyhrážkam došlo,
nemusela obžalovaného báť. Podľa vyhodnotenia súdom, sa to aj nestalo, dedukujúc z jej ďalšieho
konania, kedy ihneď po skutku, ktorý opísala, telefonovala racionálne na polícii, hoci nezavolal na pomoc
napr. svojho manžela, ktorého nechala sa „do veci nemiešať“.

Tieto okolnosti viedli súd k záveru, že skutok sa nestal ako bol popísaný v obžalobe, a keďže nestačí iba
dôvodné podozrenie, že sa stal alebo ho spáchal obžalovaný, obžalovaného spod obžaloby oslobodil
podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku. Je nutné dodať, že vina obžalovaného musí byť jednoznačne a
nepochybne dokázaná, čo v danom prípade nebolo. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v obžalobe bol
dátum spáchania skutku 26. 4. 2016, avšak z výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalovaný mal byť deň
20. 4. 2016, a keďže išlo o zrejmú nesprávnosť v obžalobe, nemalo to vplyv na výsledok tohto konania.

O škode súd nerozhodoval, keďže poškodená sa s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu
nepripojila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho

oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je doručenie rozsudku.