Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoP/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116225754
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116225754.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľky F. L., rod. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom W. XX, XXX XX P., t.č. V. XX, XXX XX P., proti odporcovi Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XX, XXX XX P., o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 14Pc 18/2016-18 zo dňa 16.06.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozhodnutím návrh zamietol. Ďalej
určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 18, § 19, § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

3.Vychádzalzozistenia,ženavrhovateľkanávrhompodanýmdňa13.12.2016navrhla,abysúdrozviedol
jej manželstvo s odporcom. Mal za preukázané, že obaja účastníci majú vážne zdravotné problémy,
čo podľa názoru súdu prvej inštancie ovplyvňuje psychiku a správanie, čo sa prejavuje aj ich hádkami,
resp. nedorozumeniami. Tieto okolnosti vyhodnotil tak, že nespôsobili vážne narušenie a zároveň trvalý

rozvrat manželstva. Pokiaľ sa účastníci zosobášili, obaja v podstate zobrali na seba záväzok v tom
zmysle, že budú žiť spolu, budú si verní, budú sa vzájomne rešpektovať, pričom aj keď v danom prípade
manželia nežijú už určitý čas v plnohodnotnej spoločnej domácnosti, vzhľadom na spôsob ich spolužitia
nemožno konštatovať, že by žili úplne oddelene, keďže navrhovateľka odporcu pravidelne navštevuje a
v podstate sa oňho stará. Pokiaľ má navrhovateľka potrebu väčšej slobody, tak toto možno podľa názoru
prvoinštančného súdu dosiahnuť tým, že má oddelené bývanie, kde si môže vytvoriť svoju pohodu a

kľud.

4. Proti rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil a manželstvo rozviedol. Uviedla, že vzťahy medzi ňou a odporcom sú veľmi vážne narušené a
trvalo rozvrátené, o čom svedčí aj jej rozhodnutie ešte v roku 2009, keď si zobrala úver na kúpu bytu
na ul. V., kde t.č. aj býva. V manželstve sa cíti psychicky vydieraná, kontrolovaná, stresovaná a stále

zaťažovaná povinnosťami, čo absolútne neviedlo k príkladnému spolužitiu manželov, z ktorého by si brali
vzor aj dvaja, teraz už dospelí synovia. Uviedla tiež, že už viac ako 15 rokov nežije intímnym životom
s odporcom a ich sporadické stretnutia takmer vždy končia hádkou, čo sa u oboch partnerov prejavuje
chorobami.

5. K odvolaniu podal vyjadrenie odporca. Uviedol, že nesúhlasí s odvolaním navrhovateľky.6.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)príslušnýnaodvolaniepodľaustanovenia§34zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, konanie
ktorémupredchádzaloakoajvyjadreniaúčastníkovkonaniavzmyslezásadvyplývajúcichzustanovenia

§ 379 C.s.p. a nasl. a zistil, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa
ustanovenia § 385 C.s.p. v spojení s ustanovím § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p..

7. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok

ustanovených týmto zákonom.

Podľa odseku 2, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí.

8. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

9. Podľa ustanovenia § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa odseku 2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri
rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa odseku 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania spolu už dlhodobejšie nežijú v spoločnej domácnosti
(vyše dvoch rokov) a ani spolu intímne nežijú (podľa vyjadrenia navrhovateľky približne 15 rokov). Obaja

účastníci zhodne uviedli, že medzi nimi dochádza k hádkam, ktoré sa stupňujú do takej miery, že si aj
vulgárne nadávajú.

11. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine uvádza všeobecnú hmotnoprávnu podmienku rozvodu
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi

spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23
predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov
a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie

súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny
rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel
manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

12. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí
byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a
nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia
byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody
týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Pre určitý

nadhľad treba mať na zreteli, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať
za následok aj vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.

13. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou
ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva

zabezpečujúceho riadnu výchovu detí.

14. Súd prvej inštancie napriek konštatovaniu, že medzi účastníkmi konania je zvýšené napätie, čo sa
vo zvýšenej miere prejavuje ich hádkami, ich manželstvo nevyhodnotil ako trvalo rozvrátené. Rozporymedzi účastníkmi konania pripísal na vrub ich vážnym zdravotným problémom, v dôsledku ktorých majú
ovplyvnenú psychiku a správanie. Riešenie týchto problémov, ako aj riešenie potrieb navrhovateľky videl
v oddelenom bývaní, kde navrhovateľka môže dosiahnuť pocit väčšej slobody.

15. Uvedené odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu však
nedáva odpoveď na otázky súvisiace so splnením, či nesplnením všeobecnej hmotnoprávnej podmienky
rozvodu manželstva.

16. Súd prvej inštancie mal za nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi existuje zvýšené napätie,
čo sa zároveň vo zvýšenej miere prejavuje hádkami a nedorozumeniami. Navrhovateľka s ohľadom na
svoj zdravotný stav potrebuje kľud. Tento stav trvá dlhodobo a jej rozhodnutie podať návrh na rozvod
manželstva nebolo náhle - vytváralo sa niekoľko rokov.

17. V rozhodnutí súdu prvej inštancie však absentujú jednoznačné závery , či za tohto stavu je možné
napĺňať účel manželstva, ktorým je harmonické životné spoločenstvo, či je perspektíva obnovenia
manželského spolužitia a aká je intenzita rozvratu.

18. Konštatovanie súdu prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, že napätie, hádky sú

spôsobené vážnymi zdravotnými problémami účastníkov, či odporúčanie navrhovateľke zo strany
súdu, že kľud a pohodu možno dosiahnuť oddelením bývaním, nedávajú ako už bolo vyššie uvedené
na nastolené otázky odpoveď. Takéto nedostatočné zdôvodnenie spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

19. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

20. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

21. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v

ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

22. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

23. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné

hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.24. Po vrátení veci bude potrebné vyporiadať sa náležitým spôsobom so všetkými otázkami súvisiacimi
so splnením či nesplnením všeobecnej hmotnoprávnej podmienky rozvodu manželstva, opätovne vo

veci rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

25. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).