Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/300/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816216453
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816216453.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobkyne: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad K. XXX, XXX
XX R. nad K., zast.: Mgr. Vladimír Ľupták, Nám. Slobody 10, 971 01 Prievidza, proti žalovaným: 1.) X.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. W. XXX, XXX XX I. W., a 2.) Ing. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
W. XXX, XXX XX I. W., o zaplatenie 7 626,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. apríla 2017, č.k. 16C/155/2016 - 58, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 2.) sčasti, a to o zaplatenie 7
626, 27 eur zastavil. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 21.12.2016 domáhala
voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 7 626,27 eur s úrokom z omeškania z uvedenej
sumyvovýške5,05%ročneod05.11.2015dozaplateniaanáhradytrovkonania.Žalobkyňasauvedenej

sumy domáhala z titulu náhrady škody v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú podľa tvrdení v prevažnej
miere zavinil žalovaný 2.) ako vodič motorového vozidla a za ktorú spolu s ním zodpovedá žalovaný
1.) ako vlastník a prevádzkovateľ uvedeného motorového vozidla. Výšku škody vyčíslila žalobkyňa na
9 532,84 eur, pričom žalobou uplatňovala 80 % tejto sumy, čo odôvodnila tým, že zavinenie na vzniku
škody v podiele 20 % bolo na strane žalobkyne, vo zvyšku u protistrany. Na okresnom súde Prievidza
sa pod sp. zn. 1T/195/2015 viedlo trestné konanie proti obvinenému Ing. Q. S. (žalovaný 2.)) pre prečin

podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca ako poškodený navrhol v uvedenom trestnom konaní
podaním zo dňa 04.11.2015, aby mu bola voči obvinenému priznaná náhrada škody, ktorá mu bola
dopravnou nehodou spôsobená, vo výške 9 532,84 eur. Úrok z omeškania žalobca v adhéznom konaní
neuplatnil. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil s poukazom na § 161 ods. 1 a 2, § 159 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“). Uviedol, že uplatnenie škody žalobcom
v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania vedeného na okresnom súde Prievidza

pod sp. zn. 1T/195/2015 bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Totožnosť sporu
je daná tak totožnosťou strán sporu, ako aj totožnosťou predmetu konania a skutkových okolností, od
ktorých sa odvodzuje uplatnené právo. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie podľa § 159 druhá
veta CSP neskoršie konanie zastavil v časti, v ktorej mu bráni skôr začaté konanie. Predmetom konania
naďalej zostáva zaplatenie sumy 7 626,27 eur žalovaným 1.) a zaplatenie spoločne a nerozdielne úroku
z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 7 626,27 eur ročne od dňa 05.11.2015 do zaplatenie žalovanými

1.) a 2.).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že je toho názoru,
že ustanovenie § 159 CSP je myslené takým spôsobom, že na okresnom súde by prebiehali dve
rovnaké občianskoprávne konania, kde by boli rovnakí účastníci, rovnaký právny základ a rovnaká
výška požadovanej náhrady škody. Konanie na okresnom súde Prievidza č.k. 1T/195/2015 nie je možné

považovať za rovnaké sporové konanie, ako je v konaní 16C/155/2016, pretože sa jedná o trestné
konanie, v konaní nie sú rovnakí účastníci konania a v trestnom konaní bola uplatňovaná náhradaškody bez akéhokoľvek spoluzavinenia. Ďalej poukázala na fakt, že v trestnom konaní bola odkázaná
na občianskoprávne konanie. Ak prvostupňový súd chcel v tejto veci rozhodnúť v zmysle § 159 CSP,
tak mal konanie zastaviť úplne a nielen u jedného žalovaného. Poukázala na to, že žalovaný 1.) len na

pojednávaní uviedol tú skutočnosť, že predmetné vozidlo požičal vodičovi (žalovanému 2.)). Žalobkyňa
uviedla, že takéto prehlásenie zo strany žalovaného 1.) potrebuje, aby uviedol aj v občianskoprávnom
konaní do zápisnice a potom nebude mať problém vziať žalobcu späť voči žalovanému 2.). Ďalej uviedla,
že o tom, kto bude účastníkom konania rozhoduje ona, ako žalobkyňa, a nie okresný súd, pretože
sa chce vyhnúť riziku prípadného premlčania. Ak okresný súd v tejto veci chcel nejakým spôsobom

rozhodnúť, tak mal rozhodovať v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP a konanie prerušiť, pretože jeho
rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť, teda vinu žalovaného 2.), a
počkať si na právoplatné rozhodnutie trestného konania okresného súdu Prievidza. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalobkyňa žiadala, aby uznesenie okresného súdu bolo zrušené.

3. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaným 1.) bolo podané. Uviedol v ňom, že zdôrazňuje tú skutočnosť,

že rozsudok z trestného konania sp. zn. 1T/195/2015-429 nenadobudol právoplatnosť, pretože tento
ihneď po vyhlásení odvolaním napadol prokurátor v neprospech obžalovaného vo výroku o treste a
tiež obžalovaný vo všetkých výrokoch. Má za to, že za súčasného stavu v trestnom konaní žalobkyňa
nemôže odkazovať na rozhodnutie súdu, ktorým bola odkázaná na občianske súdne konanie s nárokom
na náhradu škody, nakoľko toto bolo v celom rozsahu odvolacím súdom zrušené. Ďalej uviedol, že

pokiaľ žalobca a jeho právny zástupca zastávajú právny názor, že skôr začaté trestné konanie (adhézne
konanie s uplatnenou náhradou škody) nie je vo vzťahu k neskôr začatému civilnému konaniu o náhradu
škody žalobcom rovnakým sporovým konaním prvotne z dôvodu, že nejde o dve civilné konania na súde,
v ktorých nevystupujú rovnakí účastníci, je zjavne rozporné, keď uvádzajú, že prvostupňový súd mal
rozhodnúť vo vzťahu k žalovanému 1.) v zmysle § 159 CSP tak, že žalobu o náhradu škody zamietne.

V trestnom konaní je vedené adhézne konanie vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný 2.), a nie žalovaný 1.).
K prednesenej podmienke žalobkyňou s poukazom na súčasný stav v trestnom konaní k tomu, že je
ochotná vziať žalobu späť čo sa týka žalovaného 2.) až po prehlásení žalovaného 1.) v civilnom konaní
o tom, že motorové vozidlo zapožičal vodičovi, žalovanému 2.), považuje za neodôvodnenú. Navrhol,
aby odvolací súd uznesenie okresného súdu Prievidza potvrdil.

4. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaným 2.) bolo podané. Uviedol, že ku dňu podania tohto vyjadrenia
prebieha na okresnom súde Prievidza trestné konanie, pričom si žalobkyňa vyčíslila nárok na náhradu
škody bez príslušenstva, a to úrokov z omeškania. Zdôraznil tú skutočnosť, že v rozsudku trestného
konania nie je zmienka o určení konkrétnej miery zavinenia na strane poškodenej ani odsúdeného.

Uviedol tiež, že tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po vyhlásení bol napadnutý
prokurátorom v neprospech obžalovaného vo výroku o treste a tiež obžalovaným vo všetkých výrokoch.
Namietol, že v týchto konaniach vystupujú rovnakí hlavní účastníci ako v trestnom konaní (žalobca ako
poškodený a žalovaný 2.) ako obvinený), pričom pre účely posúdenia prekážky litispedencie je potrebné
skúmať len totožnosť hlavných účastníkov konania, a teda žalobkyňu a žalovaného, ktorých totožnosť vo

vyššie uvedenom trestnom konaní, ako aj v prejednávanom občianskom konaní má súd za preukázanú.
Je zrejmé, že bolo v dispozícii žalobkyne rozhodnúť sa, či si nárok na náhradu škody bude uplatňovať
v trestnom alebo v civilnom konaní. Uvádzal, že je nepochybné, že medzi uvedenými konaniami je
vzťah a výsledky trestného konania sú podstatné pre neskôr začaté civilné konanie, nielen pokiaľ ide
o žalovaného 2.), ktorý subjektívne zodpovedá za vzniknutú škodu na rozdiel od žalovaného 1.), ktorý

zodpovedá objektívne ako prevádzateľ motorového vozidla. Konštatoval, že súd správne rozhodol vo
veci, keď zastavil konanie o náhradu škody čo do istiny na strane žalovaného 2.), teda sčasti opierajúc sa
o skôr začaté trestné konanie s uplatnenou náhradou škody v adhéznom konaní žalobkyňou. Nakoľko si
žalobca uplatnil v trestnom konaní náhradu škody, na tomto zotrváva, trestné konanie pokračuje, nateraz
spočíva premlčacia doba a teda má za to, že žaloba je podaná predčasne a duplicitne. Záverom navrhol,

aby uznesenie okresného súdu Prievidza bolo potvrdené.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada
súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné
podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť
z ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť

súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP,
neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa
§ 230 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom
(procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl. CSP, zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 CSP...),
povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.

9. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

10. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným nedostatkom
podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde (ktoromkoľvek)

prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a
skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr
podanej žaloby, zastaví.

11. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným

petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený
na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán a
totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra
2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010).

12. Čosatýkatotožnostiosôbniejesamoosebevýznamné,čimajúrovnakéosobyvrôznychkonaniach
rozdielne procesné postavenie (napr. ak vystupujú v jednom konaní ako žalovaní a v druhom konaní
ako žalobcovia). Tých istých osôb sa konanie týka i v prípade, že v neskoršom konaní vystupujú právni
nástupcovia ( z dôvodov univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) osôb, ktoré sú (boli) účastníkmi už
skončeného konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 4338/2015).

13. Vzhľadom k tomu, že niet pochýb, že v prejednávanom konaní a trestnom konaní na Okresnom
súde pod sp.zn. 1T/1958/2015 sa jedná o rovnaké osoby (neprihliada sa na to, v akom sú procesnom
postavení), je tu rozhodujúce posúdenie, či sa jedná o rovnaký predmet konania v oboch vedených
konaniach. Zo spisového materiálu vyplýva, že sa jedná o uplatnenie si náhrady škody zo strany

žalobcu na základe rovnakých skutkových okolností. Predmet konania (náhrada škody) je teda v oboch
konaniach totožný. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd plne stotožňuje s právnym názorom
prvostupňového súdu.

14. Aj z ustálenej judikatúry vyplýva záver, že sa nemusí jednať o dve rovnaké občianskoprávne konania

na rovnakom okresnom súde, tak ako to uvádza žalobca v odvolaní. Litispedencia je daná, ak na
ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký
predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.

15. O nároku poškodeného sa rozhoduje v tzv. adhéznom konaní ( § 287 a 288 Trestného poriadku),

ktoré je však súčasťou trestného konania, pričom nie je jeho samostatnou časťou, ale konanie a
rozhodovanie v ňom prebieha kontinuálne ako súčasť súdneho konania, resp. konania a rozhodovania
o vine, resp. nevine obžalovaného. Osobitosťou adhézneho konania je, že o návrhu poškodeného sa
rozhoduje s použitím hmotného práva iného právneho odvetvia ako trestného práva (najmä občianskeho
práva), ale vždy s aplikáciou ustanovení Trestného poriadku.

16. Odvolací súd v uvedenej súvislosti poukazuje na fakt, že pokiaľ sa rozhodne v adhéznom konaní
o náhrade škody (aj o jej výške), nebude možné uplatňovať rovnaký nárok na náhradu na škody v
občianskom súdnom konaní z dôvodu veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata). Odvolací súd pokladáza nutné dodať, že uvedené platí i opačne. Z judikatúry vyplýva, že ak sa o nároku na náhradu škody
rozhodlo v občianskoprávnom konaní alebo inom príslušnom konaní, nemožno ho uplatniť v trestnom
konaní. Takým rozhodnutím treba rozumieť aj rozhodnutie, ktoré dosiaľ nie je právoplatné. Účelom totiž

je, aby sa o nároku na náhradu škody urýchlene rozhodlo. Ak sa tak už stalo, hoci aj neprávoplatným
rozhodnutím, tento účel sa splnil, a preto poškodený nemôže urobiť návrh, aby sa o jeho nároku na
náhradu škody znovu rozhodlo v trestnom konaní (R II/1962). Vzhľadom k prebiehajúcemu adhéznemu
konaniu je možné, že o výške náhrady škody bude rozhodnuté v tomto konaní.

17. Na základe vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že ak súd v trestnej veci odkázal žalobcu
s náhradou škody na občianskoprávne konanie, tak je to pre žalobcu záväzné až vtedy, ak bude
rozhodnutie právoplatné. Vzhľadom ku skutočnosti, že v trestnom konaní bolo podané odvolanie (tak
zo strany prokurátora, ako i obžalovaného), rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a v súčasnej dobe
trestné konanie stále prebieha a nie je právoplatne skončené.

18. Námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, že o tom, kto bude účastníkom konania, rozhoduje on, ako
žalobca, nemožno akceptovať. Je tomu tak preto, že súd je oprávnený a zároveň aj povinný rozhodovať
v zmysle zákona, čo okrem iného vyplýva z čl. 16 CSP, ktorý stanovuje, že súd postupuje a rozhoduje
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade

so základnými princípmi tohto zákona. Súd tak mal v tomto prípade povinnosť konanie zastaviť. Preto
môže i súd svojim procesným postupom zúžiť okruh účastníkov konania.

19. Taktiež nemožno akceptovať námietku žalobcu, keď uvádza, že ak súd chcel rozhodnúť v zmysle §
159 CSP, tak mal konanie zastaviť úplne, a nie len u jedného žalovaného. Účel a ani dikcia § 159 CSP

možnosť zastaviť konanie sčasti nevylučuje.

20. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, keď tvrdí, že súd prvej inštancie mal konanie
prerušiť v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP a nie konanie zastaviť, nakoľko súd je povinný v zmysle
§ 161 CSP skúmať procesné podmienky kedykoľvek počas konania, aby vôbec mohol ďalej konať (a

následne aj rozhodnúť). Ak súd zistí, že nie sú splnené procesné podmienky, a jedná sa o nedostatok
procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, má povinnosť a nie možnosť konanie zastaviť. Preto, pri
nenaplnení procesných podmienok, nemôže súd ani konať (a ani rozhodnúť). Z uvedeného je zrejmé,
že súd má v prvom rade zistiť, či môže konať a rozhodnúť (teda zisťovať procesné podmienky) a až
potom by bol oprávnený konanie prerušiť (teda ak by boli splnené procesné podmienky), tak ako to

uvádza žalobca.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).