Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316895106
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316895106.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, AK Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: S. L., Y.. X.XX.XXXX, E.
N. XXX/XX, XXX XX R. Y. F., v konaní o zaplatenie 2.035,79 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie do výšky 327,28 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa XX.X.XXXX domáhal zaplatenia 2.035,79 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 2.035,79 eur od 16.6.2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania.
2.Žalobuodôvodniltým,žemedziprávnympredchodcom,spoločnosťouVšeobecnáúverovábanka,a.s.
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 19.4.2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu,
ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške

21,24%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený rámec vo výške 1.500,-
eur a bol povinný žalovaný platiť štandardnú, mesačnú splátku vo výške 50,- eur. V zmysle zmluvne
dohodnutých podmienok správca po skončení mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu o obratoch s
rozpisomtransakcií,poplatkov,úrokovatď.Klientautomatickypotvrdzujeinformáciuoobratoch,akdo15
dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi reklamáciu. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu nebolo možné obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pre odstúpením
navymáhaniežalobcavystavilkudňuX.X.XXXXnovývýpiszbankovejknihyskonečnýmstavomkudňu

XX.X.XXXX obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, štandardného
úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady s konečným zostatkom na úhradu 2.035,79 eur. Konečný dlh
žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 2.035,79 eur.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa XX.X.XXXX s prílohami, a to
zmluvou o bežnom účte žiadosť o aktiváciu dovolenkovej karty, obchodnými podmienkami pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet, výpisom s zrealizovanými transakciami, vypovedaním zmluvy
a vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky,

doplnením podania žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, uznesením o zmene strany sporu zo dňa XX.X.XXXX
A. zistil tento skutkový stav:
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.5. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti späť dňa 26.6.2017 pre sumu 327,28 eur súd
konanie zastavil v časti s príslušenstvom.
6. Žalovaná sa k veci vyjadrila na pojednávaní, kde uviedla, že so žalovanou sumou nesúhlasí a

ponecháva vec na rozhodnutie súdu.
7. Podľa predložených listín, žalovaná požiadala pôvodného žalobcu o vydanie a používanie
dovolenkovej karty dňa 19.4.2012.
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok pôvodný žalobca VÚB, a.s. postúpil pohľadávku voči žalovanej na
žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

9. Súd rozhodol o zmene žalobcu uznesením zo dňa XX.X.XXXX.
10. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli
zmluvu o pôžičkovej karte, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej a vydanie kreditnej karty
podľa príslušných ustanovení dojednaných v zmluve a v Obchodných podmienkach s dohodnutým
úverovým rámcom a pravidelnou mesačnou splátkou. Žalovanej boli následne finančné prostriedky
žalobcom poskytnuté, tak ako je to zrejmé z predloženého splátkového kalendára.

11. Z platobnej histórie a pohybov na účte vyplýva, že žalovaná posledné čerpanie finančných
prostriedkov vykonala dňa XX.XX.XXXX. Po tomto dátume na konto účtu žalovanej boli účtované
len poplatky a úroky. Poslednú úhradu dlhu žalovaná vykonala dňa 2.5.2016. Dňa XX.X.XXXX už
predchodca žalobcu účtoval žalovanej poplatok za „náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej
splatnosti“.

12. Žalobca nezdokladoval súdu, kedy došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti. Z výpisu súd len zistil,
že dňa XX.XX.XXXX sú uvedené „náklady na vymáhanie po vyhlásení okamžitej splatnosti“.
13. Podľa ustanovenia §261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí
(§476), zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§591), zasielateľskej zmluvy (§601), zmluvy

o prevádzke dopravného prostriedku (§638), zmluvy o tichom spoločenstve (§673), zmluvy o otvorení
akreditívu(§682), zmluvy o inkase (§692), zmluvy o bankovom uložení veci (§700), zmluvy o bežnom
účte (§708) a zmluvy o vkladovom účte (§716).
14. Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 19.4.2012, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

16. Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
17. V zmysle ustanovenia §100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať.
19. V zmysle ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky.
20. Podľa ustanovenia §107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
21. Ako vyplýva z ustanovenia §111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
22. V zmysle ustanovenia §524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou

pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená
zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje aj Príloha - zoznam postupovaných pohľadávok, ktorépostúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho
názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
24. Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
25. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa podľa ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka

premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej
dobe.
26. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr),
že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie
získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v

prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne došlo.
27.Akojezrejmézpredloženéhoprehľadutransakciínabežnomúčte,žalobcauviedolvovýpisepoložku
„ Náklady na vymáhanie do vyhl. okamžitej splatnosti“ dňa XX.X.XXXX a teda vtedy už vedel, že sa
žalovaná obohatila na jeho úkor. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikol v predmetnej veci iba

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bol
rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu
a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci
trojročnej objektívnej premlčacej doby. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa

26.1.2013 a uplynula najneskôr dňa 26.1.2016. Keďže žalobca podal na súd žalobu až dňa 22.7.2016,
uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na uvedené žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.
28.Ajvprípade,akbysúdpovažovalplneniezpovolenéhoprečerpaniaakoplneniezplatnéhoprávneho
úkonu, pohľadávku žalobcu by pokladal za premlčanú.

29. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente,
keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve.
Všeobecná 3ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je

objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od
slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený
vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R.1/1998).
30. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov, na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

Podľa vyššie cit. §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ
sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
31. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a

nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo

funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má
a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie
(§ 54 ods. 1Občianskeho zákonníka). Ustanovenie §54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s
dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch
vrátane úverov. Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnejúpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník),ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.

Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie §54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku. Súd je toho názoru, že akékoľvek
ustanovenie zmluvy alebo jeho súčastí, ktoré je v rozpore s §54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovanej
ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust.

Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na
spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských
vzťahoch vrátane úverov. Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Pričom podľa bodu 77 podmienok pre vydanie a používanie

platobných kariet, zmluva medzi klientom a bankou uzatváraná podľa týchto obchodných podmienok je
zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, na ktorú sa primerane vzťahujú špecifické ustanovenia
zák. č. 258/2001 Z.z.
32. Na základe vyššie uvedeného došlo k premlčaniu žalobcom žalovaného nároku a preto súd žalobu
zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Súd žalobu žalobcu zamietol a teda žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Preto by jej
patrila náhrada trov konania. Žalovanej však preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky
ako trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia

a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.