Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208879
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814208879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: TAJANA, s.r.o., so sídlom Giraltovce,
Dukelská 58/65, IČO: 31 703 585, zastúpeného: AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Prešov, Hlavná
13, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 1.668,06 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.11.2015 pod č. k.
13Cb/64/2014-99, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie
označeným rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému iné trovy
konania v sume 100,- eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.

2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
1.668,06 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 23.11.2013 do zaplatenia, dôvodiac, že uzavrel

so žalovaným Poistnú zmluvu na poistenie majetku a zodpovednosti za škodu č. XXXXXXXXXX dňa
X.XX.XXXX(ďalej len „PZ“), pričom v nej mal poistené hodnoty - peniaze v trezore do výšky 2.000,- eur
s tým, že miestom rizika je obec
T., kde má žalobca prevádzku. Dňa 1.8.2013 bol oznámený vznik škodovej udalosti z poistenia majetku,
ktorá vznikla krádežou dňa 15.7.2013, kedy bola z trezoru ukradnutá hotovosť 2.154,38 eur. Listom
zo dňa 25.11.2013 mu žalovaný oznámil, že výška plnenia z titulu krádeže peňazí predstavuje sumu
331,94 eur a náklady na opravu okna 38,36 eur. Listom zo dňa 7.3.2014 upresnil svoje oznámenie,

podľa ktorého (podľa VPP), pre prípad ukradnutia veci čl. 1 bod B, musia byť hodnoty nad 331,94
eur zabezpečené v uzamknutej miestnosti, skrini alebo v pracovnom stole. Pokiaľ sa jedná o vyššiu
hodnotu do 3.319,39 eur, musí byť táto uložená v kovovej (pancierovej) skrini o váhe nad 100 kg. V
tomto prípade malo ísť o elektronickú pokladnicu v obslužnom pulte, čo však nezodpovedá skutočnosti,
pretože peniaze boli v trezore, ktorý bol pripevnený na pulte, nešlo teda o elektronickú pokladnicu.
Žalovaný na výzvu žalobcu reagoval citovaním ustanovenia § 788 ods. 1, § 797 ods. 2 a § 793 ods.
3 Obč. zákonníka. Ďalej uviedol, že pri uzatváraní poistnej zmluvy si pracovník žalovaného prezrel

existujúce zabezpečenie a výslovne vyhlásil, že existujúce zabezpečenie (ktoré bolo aj v čase krádeže),
je dostačujúce a nie je potrebné iné zabezpečenie. V žiadnom prípade nebolo dojednané zabezpečenie
tak, ako uvádza žalovaný, pretože VPP neboli vyhlásené za súčasť zmluvy, neboli žalobcovi dodané a
anivzmluvenebolotakézabezpečeniedojednané.PriuzatváraníPZboložalobcoviodovzdanézmluvnédojednanie o spôsobe zabezpečenia, v ktorom je výslovne dojednané, že poistený dodrží zabezpečenie
proti ukradnutiu - do 3.319,39 eur vrátane - veci v uzamknutej budove (miestnosti) so vstupnými dverami
opatrenými cylindrickou vložkou v zámku s bezpečnostným kovaním.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, dôvodiac, že pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal zo znenia
PZ uzatvorenej medzi účastníkmi. Nie je pravdou, že VPP neboli vyhlásené za súčasť zmluvy, PZ bola
uzavretá tak, že jej text obsahuje dojednanie, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania
v počte 3 ks. Samotná PZ obsahuje na zadnej strane VPP, teda tvrdenie, že neboli súčasťou poistnej

zmluvy alebo že poistený nebol s nimi obznámený, je neprijateľné, pričom v tejto súvislosti odkázal
na ust. § 788 ods. 3 Obč. zákonníka. Okrem iného, zmluvné strany dojednali poistenie pre prípad
ukradnutia hodnôt, kde boli poistené hodnoty pre poistné riziko "krádež" na poistnú sumu 2.000,- eur. Z
toho vyplýva, že PZ rozlišuje poistenie veci a poistenie hodnôt. Na PZ sa vzťahujú „VPP pre poistenie
majetku a zodpovednosti za škodu - všeobecná časť-VPP 100", "VPP - zvláštna časť - poistenie pre
prípadpoškodeniaalebozničeniaveciživelnouudalosťoualebopoškodeniavecivodovodnouudalosťou

z vodovodných zariadení (VPP 101)" a "VPP - zvláštna časť - poistenie pre prípad ukradnutia veci (VPP
102 )". Všetky tieto "VPP" sú súčasťou poistnej zmluvy. Podľa VPP č. 102 - čl. 1, bod A, B je možné
dojednať poistenie pre prípad ukradnutia veci a zásob (bod A) alebo pre prípad ukradnutia hodnôt (bod
B). Keby bolo úmyslom žalovaného stotožňovať pojmy "vec" a "peniaze", nemali by takýto text VPP a
neuvádzali by taktiež v texte zvlášť poistenie pre prípad ukradnutia veci a zvlášť poistenie pre prípad

ukradnutia hodnôt.

4. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 261 ods. 1, 6 Obch. zákonníka, ďalej
§ 788 ods. 1 a nasl. Obč. zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Mal
za preukázané, že medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné, že títo uzavreli PZ, pričom sa jedná o

záväzkový vzťah medzi podnikateľmi s prihliadnutím na všetky okolností, že sa týkal ich podnikateľskej
činnosti, keďže v PZ je uvedené, že poistník je právnická osoba a predmetom poistenia bolo poistenie
hnuteľného majetku, zásob a hodnôt. Jedná sa však o zmluvu, ktorá nie je upravená v hlave II tretej
časti Obch. zákonníka, ale je upravená ako zmluvný typ v Obč. zákonníku, preto sa zmluva spravuje
osobitnými ustanoveniami tohto právneho predpisu o príslušnom zmluvnom type.

5. Základnou otázkou pre posúdenie nároku uplatňovaného žalobou sa stalo posúdenie skutočnosti, či
poistné podmienky, s odkazom na ktoré žalovaný ako poistiteľ odmietol plniť žalobcovi ako poistenému
po vzniku poistnej udalosti dňa 15.7.2013 v ním uvádzanom a uplatnenom nároku, sa stali, resp.
nestali súčasťou poistnej zmluvy, a teda či právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania a nárok

z neho (poistné plnenie uplatnené žalobcom) sa nimi bude, resp. nebude spravovať. V tejto súvislosti
konštatoval, že v zmysle ust. § 788 ods. 3 Obč. zákonníka, poistné podmienky sú obligatórnou súčasťou
každej poistnej zmluvy a text poistnej zmluvy sa musí na text poistných podmienok priamo odvolávať,
s tým, že zákon vyžaduje, aby boli poistníkovi fyzicky odovzdané spolu s poistnou zmluvou alebo
oznámené mu pred uzavretím poistnej zmluvy. V tejto súvislosti mal za to, že ustanovenie PZ s

uvedením, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania v počte 3 ks a zároveň skutočnosť,
že na rubovej, resp. zadnej strane sa nachádza text VPP, a to všeobecná časť (VPP 100), ako aj
zvláštne časti, a to VPP 101 a VPP 102, spĺňa podmienku odovzdania poistných podmienok žalobcovi
ako poistníkovi žalovaným ako poistiteľom. Danú skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď svedkyne X., ktorá
uviedla, že pri uzatváraní PZ, a to po zistení poistného rizika, klient súhlasí s poistnou zmluvou, ako aj s

VPP tak, že sa podpíše zmluva, vlastne klient podpisom zmluvy vyjadrí súhlas s poistnými podmienkami.
Natomnemeníničskutočnosť,žesvedkyňanapredloženejPZnevedelaoznačiťpredmetnéprehlásenie
o poistných podmienkach, avšak z činnosti žalovaného, ktorý uzatvára veľké množstvo poistných zmlúv,
je predpoklad, že tieto majú rôznu formu.

6. Ďalej okresný súd poukázal na skutočnosť, že predmetom PZ medzi žalobcom a žalovaným bolo
poisteniemajetkuazodpovednostizaškodu,atopreprípadpoškodeniaalebozničeniamajetkuživelnou
alebo vodovodnou udalosťou. Je pravda, že v danej právnej veci bola poistná udalosť spôsobená
krádežou a žalobca odkazuje na zmluvné dojednania o spôsobe zabezpečenia proti ukradnutiu, no
ak žalobca poistil aj iné riziká, a to primárne, ako na to aj odkazuje, akoby poistné podmienky neboli

súčasťou zmluvy, teda aké riziká poistil, aké živelné a vodovodné udalosti, na aké plnenia mu v prípade
ich vzniku vznikne nárok, aké povinnosti mu z poistného vzťahu vznikajú, aby mu bolo poistné plnenie
riadne poskytnuté. V súvislosti s uvádzanými zmluvnými dojednaniami, na ktoré žalobca odkazuje hneď
v ich úvodných ustanoveniach, je jednoznačne uvedené, že poistený sa zaväzuje dodržať minimálnetam uvedené spôsoby zabezpečenia, ak v zmluvných dojednaniach k PZ nie je dohodnuté inak, pričom
zmluvné dojednania pojednávajú o veciach. Dojednané bolo však aj dodatkové poistenie pre prípad
ukradnutia veci, kde boli uvedené ako predmet poistenia len hnuteľné veci a zásoby, a to pod bodom D)

zmluvy a osobitne pod bodom E) - poistenie ukradnutia hodnôt, kde výslovne boli uvedené peniaze a
ceniny. Teda mal za to, že takéto rozlíšenie poistenia už v samotnej PZ je dostatočným, zrozumiteľným
a určitým, a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že pri ohliadke bol pracovníkmi, resp.
zástupcamižalovanéhoubezpečenýodostatočnomzabezpečení,keďželenťažkomožnopredpokladať,
že by sa zástupcovia žalovaného vyjadrovali ku všetkým zabezpečeniam, resp. podmienkam, ktoré z

predmetnej poistnej zmluvy vyvstali, či už k základnému poisteniu, ako aj poisteniam dodatkovým. Ďalej
uviedol, že žiadne ustanovenie PZ, a v konečnom dôsledku ani poistných podmienok, ktoré sa stali
súčasťou PZ, ani iných právnych predpisov, neustanovovalo a nevyžadovalo, aby vykonanou ohliadkou
bolo potvrdené zabezpečenie vyžadované pre plnenie z prípadnej poistnej udalosti. Takýto postup pri
uzatváraní PZ je, podľa názoru okresného súdu, takmer nereálny, pretože ak by takéto akési odobrenie
zabezpečeniačisplneniainýchpodmienokpoisteniabolovykonanévčaseuzavretiaPZ,jenemysliteľné,

aby bolo určujúce aj v čase vzniku poistnej udalosti. Je to poistník, ktorý má mať záujem na tom, aby
v čase vzniku poistnej udalosti pre riadne plnenie z tohto poistenia spĺňal predpoklady a podmienky
plnenia a tieto aj poistiteľovi preukázal. Aj príslušné ustanovenie § 788 ods. 3 Obč. zákonníka pojednáva
o oznámení poistných podmienok účastníkovi uzatvárajúceho s poistiteľom zmluvu, a nie o ich kontrole
či splnení v čase uzavretia PZ. PZ je odvážnou zmluvou a jej pojmovým znakom je viazanie vzniku

práva na výplatu poistného plnenia na vznik náhodnej udalosti. Táto náhodná udalosť má v poistných
podmienkach označenie „poistná udalosť“, pričom poisťovacia prax používa ustálený výklad, podľa
ktorého, sa za náhodnú považuje každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú,
že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak vôbec
stane a práve v čase vzniku tejto poistnej udalosti je rozhodujúce splnenie poistných podmienok, medzi

nimi aj prípadného zabezpečenia pre prípad krádeže, teda tak, ako tomu bolo aj v prejednávanom
prípade.

7. V závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uzavrel, že všetky VPP, ako ich vyššie rozviedol,
sú súčasťou PZ uzavretej medzi účastníkmi konania, potom nárok žalobcu je v celom rozsahu

nedôvodný a preto ho zamietol, poukazujúc na to, že neboli splnené podmienky zabezpečenia zo strany
žalobcu stanovené v PZ, a to konkrétne vo VPP - Poistenie pre prípad ukradnutia veci (VPP 102) tak, ako
to vyžaduje bod B. Poistenie pre prípad ukradnutia hodnôt do 3.319,39 eur, kde okrem zabezpečenia
v čl. I. bod 1 je poistený povinný zabezpečiť hodnoty pred ukradnutím tam uvedených spôsobom pri
sume do 331,94 eur a do 3.319,39 eur, keď z čl. 6 jednoznačne vyplýva, že pod pojmom hodnoty sa

rozumejú peniaze, cenné papiere, ceniny alebo cennosti a za súčasného záveru, že na predmetné
poistenie sa nevzťahuje zmluvné dojednanie o spôsobe zabezpečenia, ktoré sa vzťahovalo na veci.
Žalovaný teda poskytnutím poistného plnenia v sume 370,30 eur, z toho 331,94 eur poskytol žalobcovi
poistné plnenie podľa PZ pri splnení podmienok zabezpečenia hodnôt do tejto sumy (uzamknuté v
miestnosti, skrini, pracovnom stole), taktiež mal za to, rovnako ako žalovaný, že umiestnenie trezora, aj

keďpevnespojeného,resp.ktorýbolsúčasťouobslužnéhopultu,nespĺňalopodmienkyzabezpečeniepri
hodnotách do 3.319,39 eur. Bližšie sa nezaoberal tvrdením žalobcu ohľadom ust. § 802 Obč. zákonníka,
pretože zo žiadneho z vykonaných dôkazov, či tvrdení nevyplynulo, žeby žalovaný ako poistiteľ odmietol
plniť žalobcovi s odkazom na uvedené ustanovenie.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu iných trov konania v sume 100,- eur za zaplatený súdny poplatok za
podaný odpor.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby

jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené a boli mu priznané trovy konania a 40,- eur titulom
paušálnejnáhrady.Podľajehonázoru,napadnutýrozsudokjezaloženýnanesprávnomprávnomnázore
súdu a vychádza aj z nesprávneho skutkového zistenia, ktoré je v rozpore s vykonanými dôkazmi.
Predovšetkým nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že súčasťou poistnej zmluvy, v konkrétnom
prípade boli aj poistné podmienky, pričom jeho závery sú v tejto súvislosti v rozpore s § 788 ods. 3 Obč.

zákonníka, podľa ktorého sú poistné podmienky obligátornou súčasťou poistnej zmluvy vtedy, ak
- sa text zmluvy na poistné podmienky odvoláva,
- zároveň sú poistenému odovzdané spolu so zmluvou, alebo aby s nimi boli vopred oboznámení.PZ z 8.12.2010 sa na žiadne poistné podmienky neodvoláva a spomínané 3 ks zmluvných dojednaní
nemožno považovať za odkaz na poistné podmienky. V zmluve uvádzanými zmluvnými dojednaniami
sú prílohy k zmluve:

- zoznam poisteného majetku - Príloha č. 1,
- zmluvné dojednania k PZ,
- zmluvné dojednania o spôsobe zabezpečenia.

Zmluvné dojednania o spôsobe zabezpečenia upravujú odlišné zabezpečenie poistných

podmienok proti ukradnutiu do 3.319,39 eur vrátane. Podľa týchto dojednaní stačí pre poistenie veci
zabezpečenie v uzamknutej budove (v miestnosti) so vstupnými dverami opatrenými cylindrickou
vložkou s bezpečnostným kovaním (bezpečnostnou súpravou).

10. V zozname poisteného majetku je predtlačené „záhlavie“, v ktorom je v prvom stĺpci „identifikácia
(presná špecifikácia veci)“. Teda v predtlači na svojom tlačive nazýva poistiteľ vecami to, čo je uvedené v

špecifikácii a dopísané perom. Teda vecou nazýva aj peniaze, ktoré sú tiež uvedené v stĺpci identifikácia
- presná špecifikácia. Zmluvné dojednanie, v ktorom bolo dohodnuté zabezpečenie proti ukradnutiu
veci, sa vzťahuje práve k tomuto tlačivu poistiteľa - zoznam poisteného majetku (Príloha č. 1 k PZ), v
ktorom je uvedená špecifikácia veci a v rámci tejto špecifikácie aj peniaze v trezore do 2.000,- eur. Ak
žalovaný, ktorý pripravoval predtlač PZ, nevyhlásil poistné podmienky za jej súčasť, musí niesť za to aj

zodpovednosť v tom zmysle, že tieto nie sú súčasťou zmluvy a nemôže podľa nich postupovať, ale je
povinný plniť podľa tých podmienok, ktoré boli v zmluve dohodnuté. Z toho je zrejmé, že okresný súd
z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávny záver o tom, že poistné podmienky boli vyhlásené za súčasť
zmluvy, pretože takéto vyhlásenie v zmluve absentuje.

11. V ďalšej časti odvolania nesúhlasí so záverom okresného súdu, pokiaľ dôvody, že ak neboli v PZ
poistné podmienky, nebolo by jasné, na aké plnenie by žalobcovi nárok vznikol, aké riziká poistil, aké
živelné a vodovodné udalosti. To, aké riziká poistil, je zrejmé z PZ, kde na druhej strane - v časti poistenia
majetku a zodpovednosti za škodu, sú uvedené riziká, na aké sú jednotlivé druhy majetku poistené (C-
E) a z Prílohy č. 1 k PZ - zoznam poisteného hnuteľného majetku, kde sú označené: združené poistenie

a okradnutie veci. Záver o tom, že z textu PZ o tom, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú 3 ks zmluvných
dojednaní a práve tieto majú byť zmluvnými podmienkami v zmysle § 788 ods. 3 Obč. zákonníka,
okresný súd odôvodňuje poukazom na výpoveď svedkyne X.. Menovaná svedkyňa si však nepamätala
konkrétny prípad a svoju výpoveď uvádzala ako všeobecný postup, akoby sa to malo robiť. Nehovorila
však o tom, že sa takto postupovalo v predmetnej veci. Taktiež odôvodnenie rozsudku v súvislosti s jej

výpoveďou nekorešponduje priamo z jej výpovede na pojednávaní. Svedkyňa hovorila iba všeobecne,
akoby sa malo postupovať, a nie o konkrétnej PZ, ale hlavne v rozpore s § 788 ods. 3 Obč. zákonníka,
ktorý vyžaduje vyhlásenie priamo v zmluve, že VPP sú jej súčasťou. Nestačí preto takýto záver urobiť
výkladom bez toho, aby súd bral do úvahy všetky súvisiace dôkazy.

12. Žalovaný k odvolaniu žalobcu vo vyjadrení zo dňa 11.2.2016 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny, odvolávajúc sa na všetky svoje doterajšie písomné a ústne vyjadrenia.

13. Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal odvolanie žalobcu podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosti 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané ešte pred týmto dátumom.
Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a
niet preto žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade
s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto posúdil odvolanie v zmysle príslušných

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

14. Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver.

Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje, a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu len dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.):15. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či prvoinštančný súd dospel k správnemu
záveru, že žalobca (ne)zabezpečil predmet poistenia na určený účel, ako aj jeho konštatovanie, že
poistné podmienky (aj pre poistnú udalosť - krádež finančných prostriedkov), (ne)boli súčasťou PZ.

16. Podľa § 788 ods. 3 Obč. zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené, alebo
boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

17. Tak, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal zo
znenia PZ uzavretej medzi účastníkmi konania. Poistné podmienky boli jej súčasťou. Opačný záver je
neprijateľný a nelogický, pretože poistné podmienky konkretizujú poistné riziká, podmienky a rozsah
poistného krytia, a bez nich by bola poistná zmluva neúplná. Poistné podmienky v súčasnosti nemajú
povahu samostatného vykonávacieho predpisu, sú však záväzné, pretože sú súčasťou PZ. PZ sa na
ne odvoláva, sú k nej pripojené alebo musia byť pred uzavretím PZ poistníkovi oznámené. Význam

poistných podmienok pre obsah poistného pomeru spočíva v tom, že obsahujú najmä vymedzenie
udalostí, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie (poistnú udalosť), a kedy táto povinnosť
nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, princípy,
podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poisteného.

18. V konkrétnom prípade je evidentné z obsahu PZ (č. l. 4), že prípady, keď poisťovateľovi povinnosť
vyplatiť poistné plnenie nevzniká, v nej uvedené nie sú. Avšak splatnosť poistného plnenia (a podmienky
krátenia poistného plnenia, rozsah vyplateného poistného plnenia - č. l. 10 VPP 100) sú v nej uvedené
a ich účinnosť je daná aj vo VPP. Taktiež bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že
poistné podmienky boli k PZ pripojené - boli jej súčasťou na druhej strane tlačiva.

19. V kontexte s ustanovením § 788 ods. 2 Obč. zákonníka, VPP ďalej upravujú práva a povinnosti
zmluvných strán, určujú/obsahujú povinnosti platiť poistné a jeho splatnosť, poistné obdobie, poistnú
dobu, v prípade poistenia osôb aj prípady, kedy je poisťovateľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia
odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného, definície pojmov používaných v PZ, bližšie

vymedzenie poistných rizík a spôsobu výpočtu poistného plnenia. Taktiež je evidentné, že takéto údaje
PZ - pokiaľ ide len o predtlač o rozsahu 3 strany - neobsahovala. V tejto súvislosti sa odvolací súd
stotožňuje so záverom okresného súdu, podľa ktorého, ak by VPP neboli súčasťou PZ, nebolo by jasné,
na aké plnenie žalobcovi vznikol nárok, aké riziká poistil.

20. Obč. zákonník pri podrobnejšej úprave poistenia odkazuje na poistné podmienky (§ 791 ods. 1,
2, § 796 ods. 4, § 797 ods. 1, § 799 ods. 1, 2, § 804 - 806, § 812, § 815 ods. 1, § 816, § 822 a
§ 824). Pritom neide len o podrobnejšiu úpravu v tých prípadoch, kde jednotlivé ustanovenia Obč.
zákonníka odkazujú na poistné podmienky, ale aj o úpravu obsahu tých poistení, ktoré poisťovateľ
dojednáva. Takáto zákonná koncepcia umožňuje, aby poistné zmluvy, ktoré sú v prevažnej miere

zmluvami formulárovými, obsahovali len údaje, ktoré sú potrebné pre určitosť zmluvy, najmä údaje o
tom, kto zmluvu s poisťovateľom uzatvára, na ktoré veci alebo osoby sa poistenie vzťahuje, z ktorých
poistných udalostí vzniká poistenému právo na plnenie, aká je výška poistnej zmluvy, v ďalšom sú pre
účastníkovpoisteniazáväznéustanoveniapoistnýchpodmienokpretotopoistenie,ktorébolodojednané
uzavretím zmluvy. Preto dovolávanie sa toho, že v texte PZ nie je vyhlásenie, že VPP sú jej súčasťou,

je neprijateľné, pretože v predmetnej veci sú poistné podmienky fyzicky súčasťou poistnej zmluvy, sú
vytlačené na rubovej strane poistnej zmluvy.

21. Gramatickým výkladom ustanovenia § 788 ods. 3 Obč. zákonníka možno dospieť k tomu, že zákon
neustanovuje, že len keď sa PZ na ne odvoláva, ale na ktoré sa PZ odvoláva. Odvolací súd v tejto

súvislosti má za to, že odvolávanie sa na poistné podmienky je potrebné vykladať v širšom kontexte, a
to aj z hľadiska zmyslu a účelu poistných zmlúv (ktoré bližšie charakterizujú podmienky PZ), ustanovení
Obč. zákonníka o poistných zmluvách.

22. Taktiež samotná PZ na č. l. 4 uvádza, že jej súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné dojednanie

zo dňa 8.12.2010 (č. l. 6b), ktoré odchýlne upravuje poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia
poistenej veci, sa odvoláva na zvláštnu časť VPP. Aj z toho možno vyvodiť, že PZ (zmluvné dojednania)
sa odvoláva na poistné podmienky, pretože presne uvádza čl. I, písm. B) ods. 1 zvláštnej časti VPP(VPP č. l. 102 č. l. 31), ktorá obsahuje ustanovenia, v ktorých sú bližšie konkretizované jednotlivé poistné
riziká pre prípad ukradnutia veci.

23. I keď samotná PZ obsahuje len výšku poistného a výpočet predmetov poistenia, na druhej strane
rozlišuje pojmy „vec“ a „hodnota“. Nejedná sa o synonymum. V žalobcom uvádzanom zozname
hnuteľného poisteného majetku (č. l. 6) je zaškrtnuté, že poistené sú „hnuteľné veci“ a „hodnoty“. V
náväznosti na to je v časti „identifikácia“ uvedené: hnuteľné veci a zvlášť peniaze v trezore. Teda
nemožno uznať odvolaciu námietku žalobcu v tom smere, že PZ neobsahovala aj VPP (zvláštna časť

- poistenie pre prípad ukradnutia veci - VPP 102). Konkrétne v bode B) týchto VPP (č. l. 32) bolo
dojednané aj zabezpečenie pre prípad ukradnutia hodnôt do 1.319,39 eur a do 331,94 eur. V súvislosti
s týmito spôsobmi zabezpečenia a plnenia zo strany žalovaného na základe nich žalobcovi, odvolací
súd plne odkazuje, ako už bolo vyššie uvedené, na zdôvodnenie okresným súdom, teda stotožňuje sa
s konštatovaním prvoinštančného súdu, že žalobca nemal predmet poistenia zabezpečený pre prípad
ukradnutia hodnôt do 3.319,39 eur, čo nakoniec aj bolo predmetom dokazovania pred okresným súdom.

24. Pokiaľ žalobca počas prvoinštančného konania, ako aj v odvolaní tvrdil opak, teda že mal
zabezpečené hodnoty pred ukradnutím do 3.319,39 eur, táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Je
pravdepodobné, že pracovník žalovaného pochybil, keď pri ohliadke miesta poistenia deklaroval tak,
že ide o žalobcom tvrdené zabezpečenie limitu hodnôt 3.319,39 eur, ale toto prípadné pochybenie

pracovníka žalovaného nemá za následok pre posúdenie, do akého limitu plnenia bola PZ medzi
účastníkmi uzavretá. Rozhodujúce pre posúdenie, do akého limitu plnenia bola PZ uzavretá, je, do
akého limitu plnenia mal poistený predmet plnenia zabezpečený v súlade so znením klauzúl, ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť PZ (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/29/2008).

25. Keďže nebolo v posudzovanej veci možné uznať ani jeden odvolací dôvod žalobcu, pričom neboli
splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku, ani na jeho zmenu, odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

26. O trovách odvolacieho konania už odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

2 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
veta posledná, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).