Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220179
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115220179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Mareka Košča a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobkyne: Y.. A. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. T.
XXX XX, Y. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov
163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96,
IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 851
04Bratislava,IČO:47233516,ovydaniebezdôvodnéhoobohateniaaourčenieneprijateľnostizmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24C/90/2015-60 zo dňa
14.6.2016, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti príslušenstva
zamietol.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti.

Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že zmluvná
podmienka uvedená v Úverovej zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2011

uvedená v bode 8.1, je neprijateľnou podmienkou. Žalovaného zaviazal vydať žalobkyni titulom
bezdôvodného obohatenia 875,39 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 875,39 Eur od
18.08.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti príslušenstva
prevyšujúceho 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 875,39 Eur od 18.08.2015 do zaplatenia zamietol.
Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 377,39 Eur, na účet právneho zástupcu
žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný žalobkyni strhol z úveru poplatok za to,
že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadala o odklad splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok
(stanovenej doby práceneschopnosti alebo skončenie pracovného pomeru), povolí jej odklad, ale
maximálne troch splátok, a to všetko za poplatok 215,75 Eur pri úvere vo výške 1.500 Eur. Zmluvné
dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať,
ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce,
zaplatí poplatok vo výške 215,75 Eur. Mesačná splátka je vo výške 80,37 Eur, pričom, žalovaný nastavil

zmluvu tak, že za odklad troch splátok, to je vo výške 215,75 Eur, má spotrebiteľ zaplatiť poplatok,
ktorý je o 25,36 Eur vyšší ako súčet troch prípadných odložených splátok. Hrubá nerovnováha v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je preto nepochybná. Súd dospel k záveru, že
sporná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Zdôraznil, že platí prezumpcia práve otom, že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods.
3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol. Až
na 2. strane pretlačeného formulára zmluvy je pod bodom 8. spomenutá dohoda o poskytnutí služby.

Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto je v rozpore s dobrými mravmi.
Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka. Zmluva o revolvingovom úvere je formulárovou zmluvou, ktorej znenie bolo
vopred pripravené zo strany veriteľa a súčasťou tejto formulárovej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach
zo mzdy, pričom text zmluvy vrátane dohody o zrážkach zo mzdy je nečitateľný, napísaný veľmi malými

písmenami, pričom po prvom nahliadnutí uvedeného textu, tento znechucuje spotrebiteľa dôsledne si
ho preštudovať. Takýto právny úkon sa súdu javí ako úkon neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru žalovaný vopred
vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu
vosférejejzáujmu.Takakovyplývazpredtlačenéhotextuzmluvyžalobkyňasúčasnejednýmatýmistým
podpisom na predmetnej listine podpísala aj tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o poskytnutí služby,

pričom žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu náležite oboznámil o zabezpečovacom inštitúte - Dohode o
poskytnutí služby a o následkoch tohto inštitútu. Súd mal za to, že žalobkyňa ako osoba neznalá zákona
bez podrobnejšieho pre neho zrozumiteľnejšieho výkladu obsahu dohody o poskytnutí služby, nebola
schopný posúdiť následky tejto nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Takto sa dá usudzovať
nedostatok žalobcovej vôle ako spotrebiteľa vstúpiť do dohody o poskytnutí služby so žalovaným. V

zmluve o revolvingovom úvere absentuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, preto s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.
žalovaný nemá nárok na úrok. Nepochybne ide o úžernícky úver a ako taký je neplatný. Dohoda o ročnej

úrokovej sadzbe v predmetnej zmluve je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Priemerná úroková mieru nových obchodov pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1
rokado5rokovvmáji2011bola vovýške9,74%.Vzhľadomktomu,žeideoabsolútneneplatnúdohodu,
niejemožnéjumodifikovať,apretomásúd vzhľadomnauvedenéskutočnostizato,žesaspotrebiteľský
úver s poukazom na ust. § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Pokiaľ ide o výšku poplatku mal súd za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v celosti.
Strhnutie časti úveru, za službu - uzatvorenie zmluvy za poplatok 215,75 Eur hneď pri uzavretí zmluvy
je neprimerané a nadbytočné. Podľa súdu táto dohoda spôsobuje nerovnováhu medzi účastníkmi v
neprospech žalobkyne. K uzatvoreniu zmluvy došlo bez toho, aby žalobkyňa mohla ovplyvniť jej obsah,
výška poplatku za uzavretie zmluvy nebola individuálne dojednaná a je jednoznačne v neprospech

slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Jedným z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia je aj plnenie
z neplatného právneho úkonu. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná ex tunc (od začiatku),
čo znamená, že nemohla byť relevantným dôvodom plnenia. Žalobkyňa preukázala, že suma 215,75
Eur jej vyplatená nebola ale že bola započítaná na neexistujúcu pohľadávku žalovaného. Žalovaný
jej skutočne poskytol úver vo výške 937,80 Eur, pričom schválená výška bola 1.500 Eur. Žalovanému

uhradila 1.813,19 Eur. V súvislosti s neprijateľným poplatkom, úžernou odplatou úveru a tým, že je úver
bezúročný a bez poplatkov, vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 875,39 Eur.
Žalovaný sa teda na úkor žalobkyne neoprávnene obohatil a je teda povinný toto obohatenie žalobkyni
vrátiť. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom daná nie je.
Postupovať treba podľa § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Žalovaný bol požiadaný o plnenie doručením žaloby dňa 17.08.2015 a dňom 18.08.2015 sa dostal do
omeškania. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 - Výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že
záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol až po 01.02.2013, na výšku úrokov z omeškania
aplikoval súd § 3 NV SR č. 85/1995 Z.z. v znení účinnom od tohto dátumu. Základná úroková sadzba
ECB k začiatku omeškania je vo výške 0,00 % ročne a výška úrokov z omeškania tak je 5 % ročne.Preto súd žalobu v časti príslušenstva prevyšujúceho zákonný 5 % ročný úrok z omeškania zamietol. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p. a ich plnú náhradu priznal v konaní žalobkyni,
ktorá mala neúspech len v nepatrnej časti. Náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia

pri spojení dvoch vecí, a to jednej s neurčitou hodnotou podľa vyhlášky 655/2004, čo predstavuje za
jeden úkon právnej služby odmenu 64,54 Eur a druhej veci s hodnotou 875,39 Eura, za úkon podľa AT
odmenu 51,45 Eur, pričom zo spojenej veci si právny zástupca žalobkyne účtoval podľa § 13 ods. 3 AT
1/3, čo predstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby za spojené veci 81,69 Eur /64,54 Eur + 17,15
Eur, t.j. 81,69 Eur/ a 8,39 Eur režijný paušál; od 01.01.2016 podľa nového výpočtového základu AT pri

výpočtovom základe 858 Eur za jeden úkon právnej služby odmenu 83,15 Eur /66 Eur + 17,15 Eur/ a
režijný paušál 8,58 Eur. Súd priznal odmenu za nasledujúce úkony právnej služby: prevzatie a príprava
zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods.1 písm. a) AT) 81,69 Eur + 8,39 Eur; žaloba
(§ 13a ods. 1 písm. c) AT) 81,69 Eur + 8,39 Eur; účasť na pojednávaní 14.6.2016 na OS Prešov (§ 13a
ods. 1 písm. d) AT); 83,15 Eur + 8,58 Eur. Odmena spolu (bez DPH) predstavuje 271,89 Eur. Žalobcovi
ďalej patrí náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu a náhrada za premeškaný čas. Cesta bola

vykonaná motorovým vozidlom Škoda Fabia, EČ: PO 914 BC, dňa 14.6.2016 na pojednávanie na OS
Prešov, zo Svidníka do Prešova, a späť 112 km á 0,25 Eur/km = 26,88 Eur /účtovaná 1/2/ t.j. 14 Eur.
Náhrada za premeškaný čas predstavuje za 4 polhodiny á 14,30 Eur = 57,20 Eur /účtované 1 (§ 17
ods.1 AT)/ t.j. 28,60 Eur. Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Škoda Fabia, EČ: PO 914
BC: - základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 14.6.2016 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008

Z.z) predstavuje 0,183 Eur/km - náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej
spotrebe pohonných hmôt podľa technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052
l/l km a pri cene nafty 1,099 Eur/ l - 0,06 Eur/km. Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura)
+ náhrada za spotrebované pohonné hmoty na 1 km (0,06 Eur/km) 0,243 Eur/km a po zaokrúhlení (§
9 zák. č. 283/2002 Z.z.) prestavuje 0,25 Eur/km. Hotové výdavky spolu (bez DPH) predstavujú 42,60 €.

Trovy konania (odmena 271,89 Eur + hotové výdavky 42,60 Eur + € DPH 20 % 62,90 Eur) predstavujú
spolu 377,39 Eur.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Napáda postup súdu, nakoľko
sa súd nezaoberal dohodou o poskytnutí služby ako celkom hoci mu to ust. § 53 ods. 12 OZ výslovne

ukladá. V rozsudku sa totiž neuvádza, ako a či súd vôbec vyhodnotil obsah článku 8 ods. 8.6 dohody o
poskytnutí služby, ktorá nevzniká podpisom zmluvy o revolvingovom úvere, ale samostatným podpisom,
nachádzajúcom sa za čl. 8, ods. 8.6. Táto podpisová doložka je rovnako ako celý text dohody v
osobitnejajfarebneodlišnejčastilistiny,atedaajtátoskutočnosťjedostatočnýmsignálomprepriemerne
obozretnú osobu, že ide o samostatnú a oddelenú časť od textu zmluvy. Z rozsudku nie je zrejmé,

či a ako súd vyhodnotil znenie čl. 8.6 o tom, že uzavretie dohody je dobrovoľné a jej neuzavretie
nemá vplyv na vznik úverovej zmluvy. Žalovaný nenútil žalobcu ani k uzatvoreniu zmluvy o úvere a
vôbec nie k uzatvoreniu dohody o poskytovaní služby. Samotná dohoda je samostatne podpisovaná, je
graficky oddelená od zvyšného obsahu zmluvy, je samostatne označená a má samostatnú podpisovú
doložku. Žalovaný namieta, že neprijateľnosť daných ustanovení v dohode o poskytnutí služby nebola

vôbec dokázaná. Výrok o vydaní bezdôvodného obohatenia napáda ako rozhodnutie odporujúce
zákonu, nakoľko súd sa dôsledne nezaoberal ani ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z., a tiež ani
ustanoveniami upravujúcimi maximálnu výšku odplaty. Má za to, že zmluva údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru obsahuje a zmluva obsahuje aj údaj o dobe jej trvania. Tvrdí, že zmluva obsahuje
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona. Ďalej tvrdí, že súd pochybil aj pri posúdení toho, že

dohoda o úrokoch je neplatná. Na základe uvedeného má za to, že rozhodnutie súdu nerešpektuje právo
žalovaného na spravodlivý súdny proces a bez zdôvodnenia ponecháva stranou jeho procesnú obranu,
je založené na predčasných a neúplných skutkových záveroch a nesprávnom právnom posúdení veci.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť alebo vrátiť vec na ďalšie
konanie súdu prvej inštancie. Uplatňuje si nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 54,12

eur.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho

súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bol podané proti rozhodnutiu vyhlásenom pred týmto
dátumom. V prípade žalovaného ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľadoterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty
je treba jeho odvolania prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy tieto boli podané. V
podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti.

Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl.
1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj
zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval
na základe dôvery v platný a účinný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis

nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho
predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva
už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

6. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom v súlade s
ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a na zdôraznenie ich správnosti považuje za
potrebné dodať nasledovné:

7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyslovenej neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa v dostatočnom
rozsahu vysporiadal so skutkovými zisteniami, z ktorých vyvodil správny právny záver. Odvolací súd
sa s nimi stotožnil s tým, že poplatok zaplatený na základe dohody o poskytnutí tejto služby, musel
byť zaplatený bez ohľadu na to, či táto služba bude v budúcnosti využitá alebo nie, čím sa spotrebiteľ
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každý zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, takéto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné podmienky
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné.

12.Odvolacísúdzhodnesnázoromsúduprvejinštanciepovažujedohoduoposkytnutíslužby-„odmeny
za odklad splátok“ vo výške 215,75 eur a rovnako aj dohody týkajúcej sa odkladu splátok revolvingu
vo výške 112,08 eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj zo samotného výroku jeho rozsudku, v ktorom je citovaná celá
dohoda o poskytnutí služby tak, ako bola formulovaná v zmluve.

13.Tak,akožalobkyňatvrdilavpriebehukonaniaažalovanýtvrdeniežalobkyneaninepopieral,žalovaný
si stiahol pri vyplatení sumy úveru žalobkyni odplatu vo výške 215,75 eur za službu v zmysle článku

8 ods. 8.1 dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaný „nanútil“ žalobkyni možnosť požiadať
o odklad troch splátok. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to,
či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje
žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby,splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou
dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne

v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže
jej suma dosahuje sumu 2 a pol splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky. Žalovaný nemal právo na
takúto odplatu a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku
žalobkyne na poskytnutie úveru.

14. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že uvedenou odplatou
dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol službu, iba hypotetickú možnosť požiadať o odklad splátok.
Žalobkyňa uhradila poplatok (odplatu) bez ohľadu na to, či túto „hypotetickú“ možnosť už aj vzhľadom
na podmienky, ktoré žalovaný stanovil pre možnosť odkladu splatnosti splátok (práceneschopnosť,
strata zamestnania dlžníka) dlžník využije, alebo nevyužije. Nepochybne odplata za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v bode 8.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

predstavuje peňažný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané
a v skutočnosti bola len záujmom dodávateľa.

15. Pokiaľ ide o formu dojednania dohody o poskytnutí služby, odvolací súd konštatuje, že samotný
podpis dohody nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej

zmluvnej podmienky tak, ako to tvrdí žalovaný. Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej
zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej
formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako

spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej
zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. V zmluve
o revolvingovom úvere v článku 8 je upravená „dohoda o poskytnutí služby“. Už len samotné zakotvenie
v rámci formulárovej zmluvy nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o
osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú

podmienku, ktorú si vymienila žalobkyňa. Navyše je potrebné konštatovať, že zo súdnej kontroly by bola
vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým,
že ide o formulárovú dohodu. Žalovaný opak toho v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka žiadnym
spôsobom nepreukázal.

16. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Azis C-415/11: „na účely
určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ,
ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne mohol rozumne očakávať, aby tento spotrebiteľ
súhlasil s dotknutou podmienkou v individuálnom dojednaní.

17. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto
ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať
za nekalé.“

18. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit:

„Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej
úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej
povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti
medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane

druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

19. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebráni takému výkladu článku
4 ods. 2 a článku 8 Smernice 93/13, podľa ktorého členské štátny môžu prijať vnútroštátnu právnu
úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície

hlavného predmetu zmluvy alebo neprimeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami,
či tovarmi poskytnutými proti hodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne
a zrozumiteľne“.20. Odvolací súd tiež pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza
Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000,
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).

21. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný

ibapozitívnymzásahom,vonkajšímvovzťahuksamotnýmúčastníkomzmluvy(rozsudokOcéanoGrupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).

22. Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku
6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a

na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).

23. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

24. Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34).“

25. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá

je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

26. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na

to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

27.Zmluvnédojednanievbode8tejtoúverovejzmluvyniejeformulovanétak,žeakspotrebiteľskutočne
chce odklad splátok, môže si ho aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za
súhlas s jej využívaním za poplatok), ale naopak tak, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte

nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 215,75 eur. Mesačná splátka je vo výške
80,37 eur. Za odklad troch splátok, t. j. splátok vo výške 241,11 eur by mala žalovaná ako spotrebiteľka
podľa dojednania vopred, t. j. už pri uzavretí zmluvy, uhradiť poplatok vo výške takmer dosahujúcej
samotný súčet odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná.

28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 O.Z., v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako
aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách
(s ktorou sa stotožňuje). Vrchní krajinský súd v Brandenbursku v rozhodnutí z 21.6.2006 č. k. 7U17/06konštatoval, že „pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou
líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho
výkladu, aký pri posudzovaní zmluvných podmienok vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie

najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia poplatku za odklad splátok je
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

29. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie o tom, že poskytnutý spotrebiteľský
úversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformu

podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná

suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako
bezúročný a bez poplatkov. Preto pre absenciu jednej z náležitostí vyžadovanej ustanovením § 11 ods.
1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. žalovanému nevzniklo právo na úroky dohodnuté v zmluve.

30. Odvolací súd poukazuje aj na prehnanú a neúmerne vysokú cenu úveru a ktorá skutočnosť bráni

uznať úroky ako platné.

31. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situácia spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

32. Uvedené ustanovenie, ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom

trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či

konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

34.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné

neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru
vo výške 70,01 % 7-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 9,74 % uplatňovanú bankami priposkytovaníúverovalebopôžičiek.Dohodnutáúrokovámieratedapodstatneprevyšujeobvyklúúrokovú
mieru, a preto je potrebné prijať záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

35. Odvolací súd má za to, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú ex offo súdnej
kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39 OZ).

36. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania

sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
(porov. právne veci NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09 z 31.7.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012,
NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co
67/2012 z 24.10.2012.

37. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

38. Odvolací súd poukazuje na záväzok členských štátov k lojalite k aktom Súdneho dvora Európskej
únie (čl. 4 Zmluvy o Európskej únii).

39. Súdny dvor v rozsudku C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación
de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) rozhodol: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať
v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci

samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície
hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami,
či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne
a zrozumiteľne.“

40. Sporné úroky odvolací súd podrobil súdnej kontrole neprijateľnosti a ustanovenie čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/ES je treba považovať za ustanovenie rovnocenné vnútroštátnym kogentným
ustanoveniam právneho poriadku (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 168/05
Mostaza Claro, C-618/10 Banco Espanol).

41. Odvolací súd z vlastnej činnosti (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 3Co
67/2008), ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj stránka MS SR, v časti: Komisia na posudzovanie
podmienok spotrebiteľských zmluvách) poukazuje na poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé
a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Zmyslom a
cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav

splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor
kvality života človeka a žalobca to vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami, pravdepodobne bez
poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver, za podmienok vopred stanovených žalovaným,
ktoré až na výšku úveru, žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť.

42. Aj keby teda bolo možné predmetnú Zmluvu o revolvingovom úvere posúdiť tak, že nie je bezúročná
a bez poplatkov tak vo svetle všetkých vyššie uvedených skutočností je potrebné dospieť k záveru, že
úroky dojednané v Zmluve o revolvingovom úvere, nie sú platne dojednané, a teda žalovaný ich úhradu
od žalobkyne ani nemôže vyžadovať.

43. Prvoinštančný súd rozhodol správne a zákonne, ak vyhovel žalobe v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia. V prejednávanej veci bolo preukázané, že revolvingová zmluva, uzatvorená medzi
účastníkmi konania dňa 12.5.2011, neobsahuje povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný má
preto právo na vrátenie len skutočnej sumy, ktorú vyplatil žalobkyni. V danom prípade žalovaný poskytol

žalobkyni sumu 937,80 eur, pričom od žalobkyne prijal plnenie v sume 1.813,19 eur. Plnenie nad sumu
937,80 eur predstavuje v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie bez právneho dôvodu,
ktoré je žalovaný v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vydať.44. Keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému viac finančných prostriedkov, ako jej bolo žalovaným
poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného. Odvolací súd
sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 875,39 eur,

plne stotožňuje.

45. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku o prisúdení úrokov z omeškania. Keďže dôvody
odvolania sa nezmieňujú o tejto časti rozsudku, nemá odvolací súd oprávnenie preskúmavať správnosť
tohto výroku (viazanosť dôvodmi podaného odvolania vyplývajúca z ust. § 380 ods. 1 CSP).

46. To isté sa týka aj výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Aj v tomto prípade bol síce
odvolaním dotknutý tento výrok rozsudku, ale pre nedostatok odôvodnenia musel byť bez ďalšieho
potvrdený.

47. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku, ktorým súd žalobu v časti príslušenstva

zamietol. Keďže rozhodnutie v tejto časti bolo vydané v prospech žalovaného, muselo byť odvolanie
žalovaného proti tomuto výroku rozsudku odmietnuté (§ 386 písm. c/ CSP v spojení s § 359 CSP).

48. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti ako vecne
správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

49. Odvolací súd zároveň úspešnej žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods.
2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

50. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).