Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115229256
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115229256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobcu: Ing. D. U.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomU.XXXX/XX,W.,práv.zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.KvetoslavaKolínová,
s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina proti žalovanej: Mgr. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. XXXX/
XXA, XXX XX T., práv. zast. JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom S. XXXX, XXX XX C. P., o zaplatenie
15.000,- eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/453/2015-74 zo dňa
26. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
15.000,- eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi proti žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 06.10.2015 domáhal,
aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 15.000,- €. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
10.09.2013uzavrelsožalovanoupísomnúzmluvuopôžičke,nazákladektorejpožičalžalovanejpeniaze

v sume 15.000,- € bez úrokov v hotovosti s tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť požičané peniaze
v dohodnutej dobe, a to 10.10.2013. Túto povinnosť si napriek viacerým výzvam žalobcu nesplnila a
požičané peniaze nevrátila. Preto sa žalobca domáha svojho práva na vrátenie pôžičky súdnou cestou.
Z vykonaného dokazovania (z listinného dôkazu a z výsluchu strán sporu) vyplynulo, že medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke, ktorú
zmluvu strany sporu uzatvorili dňa 10.09.2013 v písomnej forme. Na základe tejto zmluvy žalobca
ako veriteľ prenechal (reálne odovzdal) žalovanej ako dlžníkovi pri jej podpise v hotovosti peniaze vo

výške 15.000 ,- € . Žalovaná ako dlžník sa zaviazala peniaze v požičanej sume vrátiť žalobcovi ako
veriteľoviv dohodnutejdobe,atonajneskôrdo10.10.2013.Úrokysizmluvnéstranynedohodli.Žalovaná
ako dlžník si svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke nesplnila a požičané peniaze do dohodnutej doby
žalobcovi ako veriteľovi nevrátila. Žalovaná tvrdila, že od žalobcu prevzala peniaze v inej výške než
vo výške 15.000,- €, poprela tak skutkové tvrdenie žalobcu týkajúce sa výšky pôžičky. Žalovaná bola
povinná uviesť vlastné tvrdenia o výške predmetnej pôžičky. Žalovaná však ani v podanom odpore ani
pred súdom na pojednávaní dňa 26.01.2017 vlastné skutkové tvrdenia o výške predmetnej pôžičky ako

o skutkovej okolnosti neuviedla, neuviedla v akej výške mala teda prevziať od žalobcu peniaze titulom
predmetnej peňažnej pôžičky. S poukazom na citované ust. § 151 ods.2 Civilného sporového poriadku
je tak popretie skutkového tvrdenia žalobcu žalovanou týkajúce sa výšky pôžičky neúčinné. Skutkové
tvrdenie žalobcu ohľadne výšky pôžičky, navyše podporené listinným dôkazom - písomnou zmluvou opôžičke, súd tak považuje za nesporné a za preukázané. V ustanovení § 153 Civilného sporového
poriadku je vyjadrená zásada tzv. sudcovskej koncentrácie. Účelom sudcovskej koncentrácie konania
je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je

želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo
by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho
pojednávania. Nemožno vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na
pojednávaní je dôvodné, ide napr. o prípad, ak takýto procesný úkon strany je bezprostrednou
reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V súdenej veci sa však

o takýto prípad nejedná, nakoľko na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 26.01.2017 žiadne
nové skutočnosti ohľadne výšky predmetnej pôžičky z vykonaného dokazovania nevyplynuli, naopak
žalovaná už zo žaloby, ako i z vydaného platobného rozkazu mala vedomosť o tom, že žalobca si v
súdnom konaní uplatňuje proti nej právo na vrátenie peňažnej pôžičky vo výške 15.000 ,- € a mohla
tak už v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviesť svoje vlastné tvrdenia týkajúce
sa tejto skutkovej okolnosti. Túto možnosť mala žalovaná napokon aj pojednávaní nariadenom na deň

26.01.2017 a ani na tomto pojednávaní žiadne vlastné skutkové tvrdenia ohľadne výšky predmetnej
pôžičky neuviedla. To všetko navyše za situácie, kedy o predmetnej peňažnej pôžičke je spísaná aj
písomná zmluva z ktorej taktiež jednoznačne vyplýva, že žalobca odovzdal pri jej podpise žalovanej
peniaze vo výške 15.000,- eur, čo žalovaná potvrdila svojim vlastnoručným podpisom. Z uvedených
dôvodovsúdaninevykonaldôkaznavrhnutýprávnymzástupcomžalovanej-výsluchsvedkanaokolnosť

výšky pôžičky a tento dôkazný návrh žalovanej súd považoval za účelový a obštrukčný, s cieľom
bezdôvodne zdržiavať predmetný súdny spor. Tvrdenie žalovanej o "inej" výške pôžičky považoval za
samo o sebe nedôveryhodné a ako takému neuveril. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe
ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanej priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila tým, že pre vydanie napadnutého
rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú založené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods.
1 písm. a), písm. b) písm. d) písm. e) písm. f) a písm. h) CSP. V prvom rade žalovaná poukazuje na
nesprávnosť a arbitrárnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku
v celkovej sume 15.000, Eur, nakoľko takýto záver súdu je predčasný, nakoľko súd nevykonal žiadne
relevantné dôkazy, ktorých vykonanie navrhla vykonať práve žalovaná. Zo samotnej výpovede žalobcu

vyplynulo, že pri odovzdávaní finančnej hotovosti žalovanej mal byť prítomný aj jej vtedajší priateľ a
súčasnýmanželIng.H.D..Žalovanápritomkvalifikovanýmspôsobomprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu navrhla vykonať dôkaz vypočutím tejto osoby ako svedka, a to práve na skutkové okolnosti
súvisiace s predmetom sporu a fyzickým odovzdaním peňažnej pôžičky zo strany žalobcu žalovanej.
Súd však zamietol návrh žalovanej na vykonanie takéhoto dôkazu, čím zaťažil konanie vadou v zmysle

ust.- § 365 ods. 1 písm. e) písm. f) CSP. Žalobca nepožičal žalovanej sumu 15.000, eur tak ako to
tvrdil v žalobnom návrhu a počas konania na súde prvého stupňa, ale požičal jej len sumu 12.500,-
Eur v hotovosti, pričom pri odovzdávaní týchto peňažných prostriedkov bol osobne prítomný Ing. H. D..
Pokiaľ súd prvého stupňa neakceptoval návrh žalovanej na doplnenie dokazovania vypočutím svedka
D. s odôvodnením, že žalovaná mala rozhodujúce skutočnosti a prostriedky procesnej obrany uviesť

už v odpore proti platobnému rozkazu, tak s takýmto odôvodnením sa v žiadnom prípade nemožno
stotožniť. Návrhy na doplnenie dokazovania totiž strana sporu aj v zmysle novej procesnej úpravy môže
činiť až do vyhlásenia uznesenia v zmysle ust. § 182 CSP. Nevykonanie dôkazov, ktoré strany riadne
navrhli, je súd povinný náležíte odôvodniť v rozsudku. Súd prvého stupňa tak ale neurobil s tvrdením, že
žalovaná z dôvodu nešpecifikovania konkrétnej výšky poskytnutej pôžičky neuniesla v spore bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno. V tejto súvislosti však žalovaná uvádza, že vo vzťahu k skutkovej okolnosti
výšky poskytnutej pôžičky povinnosť tvrdenia nemala, práve naopak takáto povinnosť v spojení s
dôkaznou povinnosťou zaťažovala žalobcu. Žalovaná mala povinnosť tvrdenia vo vzťahu k tvrdeniu,
že jej pôžička nebola poskytnutá v takej výške, akú tvrdí a preukazuje žalobca, ktorú povinnosť sižalovaná splnila v celom rozsahu a na preukázanie tohto tvrdenia aj navrhla vykonať príslušné dôkazy,
ktoré však súd prvého stupňa odmietol vykonať. Napadnutý rozsudok napĺňa všetky znaky arbitrárneho
rozsudku, pričom proces, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku nesie znaky neobjektívnosti

a nerovnakého zaobchádzania so stranami sporu, čo je v rozpore s článkom 6 odst. 1 CSP. Arbitrárnosť
napadnutého rozsudku spočíva v tom, že súd prvého stupňa pre žalovanú z nepochopiteľných príčin
nevzhliadol dôvodnosť vykonania ňou navrhnutého dôkazu, ktorý by mal rozhodný vplyv na doposiaľ
zistený skutkový stav, a pre žalovanú z nepochopiteľných príčin vzhliadol dôvodnosť podanej žaloby
žalobcu v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti chýba logické

vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako
ju interpretoval, a to najmä pri otázke právneho posúdenia veci, keď súd rozhodol, že žaloba žalobcu je
dôvodná v celom rozsahu a z vykonaného dokazovania ustálil poskytnutie peňažnej pôžičky žalovanej
vo výške 15.000,- Eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na
podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a
všetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,čovyšlozakonanianajavoaakovecprávneposúdil(primerane

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 48/2012 z 27. júna 2012). Vzhľadom na
vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného
súdu Žilina sp. zn. 13C/453/2015 -74 zo dňa 26.01.2017 v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu žalobcu
zamietne a prizná žalovanej nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, alt. aby
rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C/453/2015 -74 zo dňa 26.01.2017 v celom rozsahu zrušil,

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal žalovanej nárok na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane
vysvetlil. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje

aj krajský súd.

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:10. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia
skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie

sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené
včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla
predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a
dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd

nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom
uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ide napríklad o situáciu, keď by strana
podala návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka až v rámci záverečnej reči (§ 182 CSP), pričom
tento dôkaz mohla navrhnúť vykonať už skôr, napríklad vo vyjadrení podľa § 167 CSP.

11. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci, vykonané dokazovanie a postoj žalovanej v
konaní odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so
zákonom. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací poukazuje na to, že žalovaná bola riadne
so žalobou, ktorá jej bola doručená spolu s platobným rozkazom, oboznámená, boli jej známe skutkové
tvrdenia žalobcu, na ktoré v priebehu konania, ani v podanom odpore, ani následne na nariadenom

pojednávaní dňa 26. 01. 2017 kvalifikovane nereagovala. Naopak prostredníctvom právneho zástupcu
sa snažila o ďalšie oddialenie rozhodnutia v prejednávanej veci návrhom na vykonanie ďalšieho dôkazu
- výsluchu svedka, ktorý však mohol byť navrhnutý už skôr, keďže ako vyplynulo zo súdneho spisu
pôvodne bolo pojednávania nariadené už na 24. 11. 2016 a termín bol zrušený pre práceneschopnosť
právneho zástupcu žalovanej a následne vytýčený na 26. 01. 2017, kde mala žalovaná dostatočný

časový priestor zvážiť svoju obranu a navrhnúť vykonanie dôkazov na jej podporu.

12. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie
odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu,
potvrdil ako vecne správny.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu, a
preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)