Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/333/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315223893
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2315223893.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou, vo veci starostlivosti o

maloleté deti: S. H., F.. XX.XX.XXXX, L. H., F.. XX.XX.XXXX I. J. H., F.. XX.XX.XXXX bytom ako matka,
v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. W., dieťa rodičov:
matky - E. H.Á., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. J. O.. XXX/XX, U. P., a otca - S. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E..S..Š.
XXX/X, E., o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2015 domáhal, aby súd znížil vyživovaciu

povinnosť na jeho maloleté deti. Svoj návrh doplnil podaním doručeným súdu dňa 09.12.2015 s tým, že
žiadal o zníženie výživného na svoje maloleté deti J., L. I. S., a to na každé dieťa na sumu 28 až 30,-Eur.

2. Otec odôvodnil svoj návrh tým, že je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody a to na základe
trestného rozkazu tunajšieho súdu sp.zn. 1T/2/2015. Zároveň súdu zaslal prehľad svojej pracovnej
odmeny, ktorú dosahuje vo výkone trestu odňatia slobody. Otec v doplnení návrhu uviedol, že návrh
podáva, kvôli zlej finančnej situácii, nakoľko nie je schopný platiť výživné v pôvodnej výške. Zároveň

uviedol, že má ako trestaný problém so zamestnaním s tým, že uviedol, že po prepustený z výkonu
trestu sa zamestnaná a bude platiť na svoje deti, pretože si uvedomuje túto povinnosť.

3. Na pojednávanie stanovené súdom na deň 12.01.2018 sa nedostavila matka maloletých detí, ktorá
mala doručenie predvolania vykázané a svoju neúčasť ospravedlnila. Na pojednávanie sa nedostavil ani
otec maloletých detí, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s ust. §111
ods. 3 CSP s tým, že súd vykonal šetrenie za účelom zistenia toho, kde sa nachádza otec maloletých

detí, avšak bezúspešne. Podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) súd pokračoval
v konaní bez prítomnosti matky a otca maloletých detí.

4. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 12.01.2018 uviedol, že navrhuje návrh zamietnuť,
nakoľko výživné bolo naposledy upravené v roku 2007 a od tejto doby došlo k zvýšeniu životných
nákladov. Od poslednej úpravy uplynulo už viac ako 10 rokov s tým, že už samotná doba a zvýšenie
životných nákladov odôvodňuje skôr zvýšenie ako zníženie výživného. Zároveň uviedol, že nemá

vedomosť o tom, kde sa nachádza otec malol. detí.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom spisu,
najmä s obsahom návrhu zo dňa 24.10.2015 a jeho doplnením, s prehľadom pracovnej odmeny otcamaloletých detí, potvrdením ÚVTOS o zdaniteľných príjmoch, so správou Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 09.05.2017 a 24.10.2017, daňovým priznaním matky za rok 2016,
s lustráciami matky a otca v Sociálnej poisťovni a v evidencii obyvateľov, s lustráciou otca v evidencii

ZVJS, s rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 1T/2/2015 zo dňa 18.02.2015, so spisom tunajšieho
súdu sp.zn. 17C/562/2007 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Maloleté deti pochádzajú z manželského vzťahu rodičov. Rodičovské práva a povinnosti k maloletým
deťom boli naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17C/562/2007-16 zo dňa 23.11.2007,

ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti
matky a otec sa zviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou 73,03,-Eur (2.200,-Sk) na maloletého
J., sumou 82,98,-Eur (2.500,-Sk) na maloletú L. a sumou 89,62,-Eur (2.700,-Sk) na maloletého S.. Styk
otca s maloletými deťmi ponechal súd neobmedzený.

7. Otec maloletých detí bol v čase podania návrhu vo výkone trestu odňatia slobody, a to na základe

rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 1T/2/2015 zo dňa 18.02.2015 pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. c) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní 1 rok. Počas výkonu trestu bol pracovne zaradený a dosahoval priemernú čistú mzdu vo výške
58,27,-Eur. Z výkonu bol prepustený 12.05.2016. Momentálne sa otec maloletých detí nenachádza vo
výkone trestu odňatia slobody. Otec maloletých detí nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a

za posledných 12 mesiacov nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Posledná evidencia otca ako
zamestnancavsociálnejpoisťovnibolavroku2016,keďbolotecvovýkonetrestu.Otecsúdunepredložil
žiaden doklad, že by mu bola zmenená pracovná schopnosť. Matka maloletých detí je živnostníčkou
a za rok 2016 dosiahla stratu vo výške 5.750,33-Eur, pri príjme vo výške 16.641,70,-Eur a výdavkoch
22.392,03,-Eur.

8. V čase rozhodovania Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/562/2007 bol
otec dobrovoľne nezamestnaný, priznával však príjem cca. 50.000 Sk (1.659,70,-Eur), matka bola na
rodičovskej dovolenke. Matka okrem maloletých detí nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec mal
okrem nich ešte 2 vyživovacie povinnosti vo výške 500,-Sk (16,60,-Eur) a 800,-Sk (26,56,-Eur) na mal.

Julianu Mačákovú a Nikolu Paulenovú, ktoré sú toho času plnoleté.

9. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

13.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.16. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

20. Podľa 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene
pomerov. Za zmenu pomerov v zmysle Zákone o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, ale len

takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.

22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného
nebol podaný dôvodne. Vykonaným dokazovaním súd zistil stav, že od poslednej úpravy výživného

nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca
na maloleté deti, ktorá bola určená naposledy rozsudkom č. k. 17C/562/2007-16 zo dňa 23.11.2007
pri rozvode manželstva rodičov maloletých detí. Otec podal návrh na zníženie výživného z dôvodu,
že sa v čase podania návrhu nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a nebol schopný platiť
súdom určenú čiastku na výživu maloletých detí. Otec sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v

ÚVTOS Želiezovce od 12.05.2015 do 12.05.2016. Vo výkone trestu sa nachádzal na základe rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 1T/2/2015 zo dňa 18.02.2015, ktorým bol odsúdený na trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok, a to pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 ods.3 písm. c)
Trestnéhozákona.Predmetnýmrozsudkombolotecodsúdenýnatomskutkovomzáklade,žesiodapríla
2013 do dňa 18.02.2015 neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom, a to napriek

tomu, že bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp.zn.
1T/275/2011zodňa22.11.2011odsúdenýzaprečinzanedbaniapovinnejvýživynanepodmienečnýtrest
odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne. Otec bol vo výkone trestu pracovne zaradený a jeho
priemerná mesačná mzda bola 58,27,-Eur v čistom. Ako vyplýva zo správ Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, otec po prepustený z výkonu trestu odňatia slobody nepoberal dávky v hmotnej

núdzi ani iné štátne sociálne dávky a nebol ani evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V konaní
vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 17C/562/2007, v ktorom súd zaviazal otca na platenie
výživného na maloleté deti, súd pri schválení rodičovskej dohody vychádzal z tvrdenia samotného otca
maloletých detí, ktorý uviedol, že je dobrovoľne nezamestnaný, avšak si dokáže privyrobiť cca. 50.000,-
Sk. Zároveň uviedol, že má ďalšie vyživovacie povinnosti na svoje ďalšie dve deti D. E. I. F. H., ktorým

prispieva na výživu vo výške 500,-Sk a 800,-Sk.

23. Matka maloletých detí momentálne vykonáva podnikateľskú činnosť a za rok 2016 dosiahla daňovú
stratu vo výške 5.750,33,-Eur. V čase konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 17C/562/2007
bola matka na rodičovskej dovolenke a spolu s prídavkami dosahovala príjem vo výške 6.180,-Sk

(205,14,-Eur).

24. Súd v danom prípade neprihliadol k tomu, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody ako ani
na to, že napriek tomu, že bol vo výkone pracovne zaradený, došlo k poklesu jeho príjmu a nebol
schopný si plniť vyživovaciu povinnosť tak ako mu bola uložená súdnym rozhodnutím. Súd pri hodnotení

schopností a možností rodičov prispievať na výživu maloletých detí, pokiaľ dôjde k zmene zamestnania
znamenajúcej pokles zárobku, prihliada, na dôvody takejto zmeny. Súd má v danom prípade za to, že
otec sa ocitol v ústave na výkon trestu vlastným zavinením, dokonca z dôvodu, že opakovane neplatil
súdom stanovené výživné.25. Zároveň po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, keď otec nie je evidovaný na úrade práce
a nepoberá ani dávky v hmotnej hmotnej núdzi ani iné štátne sociálne dávky, sú pomery otca rovnaké

ako v čase rozhodovania tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/562/2007 s tým, že otcovi
pravdepodobne zanikla aj vyživovacia povinnosť voči jeho ďalším dvom deťom, ktoré sú toho času
plnoleté (vek 24 rokov).

26. Otec je momentálne na slobode a teda mu nič nebráni dosahovať príjem minimálne vo výške, ktorú

dosahoval v roku 2007, keď otec uviedol, že napriek tomu, že je dobrovoľne nezamestnaný, dokáže si
mesačne privyrobiť cca. 50.000 Sk (1.659,70,-Eur) .

27. Okrem vyššie uvedeného, základným východiskom pri určovaní výšky výživného v zmysle ust. § 62
a nasl. Zákona o rodine je povinnosť oboch rodičov podieľať sa na výžive dieťaťa podľa pomeru svojich
možností a schopností, zárobkových a majetkových pomerov. Nie je preto prípustné, aby podstatná časť

vyživovacej povinnosti bola prenesená len na jedného rodiča. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na
to, že posledný rozsudok, ktorým bol otec zaviazaný na úhradu výživného je z roku 2007, odkedy vzrástli
odôvodnenépotrebymaloletýchdetíavýživnéurčenéposlednýmrozhodnutímnepokryjevšetkynáklady
spojené so starostlivosťou o maloleté deti, a preto aj v prípade ak by došlo k zmene (zlepšeniu) pomerov
na strane matky, táto skutočnosť by neodôvodňovala zníženie výživného, keďže matka poskytuje deťom

aj osobnú starostlivosť.

28. Vzhľadom k uvedenému súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z

účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje (§ 355 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358

CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48
zákona č. 233/1995 Z.z.).Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.