Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111209010
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111209010.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: A.. Z. L., E.. XX.XX.XXXX, I. Z.,
D. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Brandtom, advokátom so sídlom Prešov, Kpt. Nálepku 5, proti
žalovanému: PALISANDER s.r.o. so sídlom Košice, Námestie mladých poľnohospodárov 1, IČO 31 692
257, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,
so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO 31 595 545, právne zastúpeného Advokátska kancelária
Dalibor Tverďák, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 4 337,78 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9C/54/2011-479 zo dňa 24. 10.

2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., III., IV. a V.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného na náhradu trov
odvolacieho konania ako povinným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Predmetom konania je nárok na náhradu škody vo výške 4 337,87 Eur s príslušenstvom.
Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.337,87 € spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 6,25 % ročne z tejto sumy od 01.12.2011 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má proti žalovanému
a intervenientovi ako povinným spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, pričom výška trov bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa rozhodnutie končí. IV. Znalec U.. A.E. K. má proti žalovanému a intervenientovi ako povinným

spoločne a nerozdielne právo na náhradu výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním v rozsahu
100 %, pričom výška výdavkov bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie končí. V. Slovenská republika - Okresný súd Prešov má proti
žalovanému a intervenientovi ako povinným spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, pričom výška trov bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie končí.“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že základ nároku bol vyriešený medzitýmnym rozsudkom, pričom k

ustáleniu výšky škody došlo na základe znaleckého posudku znalca ustanoveného v súdnom konaní U..
A.Á. K.. Súd vychádzal z ním vypracovaného znaleckého posudku č. 39/2014, ktorý dospel k zisteniam
o poškodení vozidla žalobcu. Vychádzal zo záverov znalca, že popísané poškodenia vozidla žalobcu a
žalovaného korešpondujú s popísaným mechanizmom nárazu. Znalec dospel k záveru, že všeobecnáhodnotavozilapredpoškodenímbola8671€apoopravepoškodeniaje8.474€.Výškaškodynavozidle
tak predstavuje čiastku 4.535,00 €. Vychádzal tiež zo záverov doplnku znaleckého posudku č. 39/2004,
ako aj Doplnku č. 2 k Znaleckému posudku č. 39/2004, ktorý bol súdu predložený dňa 12.08.2016 (č.

l. 429 - 449).
5. Prijal právny záver, že je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi stretom
prevádzok motorových vozidiel. Výška škody bola verifikovaná znaleckým posudkom, súd o správnosti
požadovanej sumy nemal pochybnosti a priznal jej výšku v celom rozsahu.
6. Poukázal na ustanovenia § 427 ods. 1, § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 251, § 255, § 260 a § 262 CSP. zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“).
Obsah odvolania a obsah vyjadrenia k odvolaniu
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient, ktorý
v konaní sa zúčastnil na strane žalovaného, pričom ako dôvod svojho odvolania uviedol skutočnosť,
že súd prvej inštancie nerozhodol o vstupe nástupnickej spoločnosti ako účastníka konania na strane

žalovaného samostatným uznesením v zmysle ust. § 92 ods. 3 O. s. p., resp. po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z., a to podľa § 80 ods. 2 CSP, čím neboli splnené procesné
podmienky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Pôvodne označená žalovaná spoločnosť EDIM
zanikla dňom 02.06.2015, pričom došlo k výmazu tejto obchodnej spoločnosti z obchodného registra
z dôvodu dobrovoľného výmazu po zlúčení so spoločnosťou PALISANDER, s. r. o... Taktiež poukázal

na skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa náležitosti § 220 ods. 2 CSP, tak aby toto bolo
presvedčivé. V odôvodnení rozsudku súd žiadnym spôsobom neuvádza, na základe ktorých skutočností
a ktorých zákonných ustanovení zaviazal intervenienta spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania.
Poukázal na skutočnosť, že v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Poukázal na
ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy, ak škodu spôsobí viac škodcov, za túto zodpovedajú

spoločne a nerozdielne. Tento vzťah však neplatí pre intervenienta a žalovaného, pričom osobitná
právna úprava zákona č. 381/2001 Z. z. oprávňuje poškodeného uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi, pričom v tomto prípade však žalobca takto nepostupoval. Pokiaľ
žalobca neuplatňoval nárok proti poisťovateľovi, ale len voči škodcovi, nemohol súd zaviazať na úhradu
predmetnej pohľadávky intervenienta tak, ako to bolo aj učinené v tomto rozhodnutí, ani však na náhradu

trov súdneho konania. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie alebo zmeniť a žalobu zamietnuť.
9. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že odvolacie námietky vo vzťahu k nedostatku procesnej
podmienky pasívnej vecnej legitimácie nie sú dôvodné, pretože v danom prípade došlo k zániku
pôvodného žalovaného v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou PALISANDER, s. r. o., pričom k tejto

udalosti došlo v roku 2015 a v tom čase sa na danú procesnú situáciu vzťahovalo ust. § 107 ods. 4 O. s.
p., podľa ktorého, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym
nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Dochádza tu k vstupu právneho nástupcu
do práv a záväzkov doterajšieho účastníka, pričom o takejto zmene súd nerozhoduje. Pokiaľ sa týka
výroku o zaviazaní intervenienta na náhradu trov konania, poukázal žalobca na skutočnosť, že pokiaľ

intervenient môže uplatňovať nárok na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore, niet rozumného
dôvodu, pre ktorý by nemal byť v prípade neúspechu zaviazaný k ich náhrade, zvlášť za okolnosti, keď
v konaní aktívne vystupoval a v dôsledku jeho procesných úkonov súdny spor prebiehal a žalobca bol
nútený vynaložiť výdavky na právne služby. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania(§385C.s.p.acontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozhodnutiaoznámilnaúradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je vecne správny ( § 387 ods. 1 C.s.p).
11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a vo vzťahu k odvolacím
námietkam uvádza nasledovne.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stavsprávne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
13. Vo vzťahu k námietke odvolateľa o nesplnení podmienok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
odvolací súd uvádza , že na procesný postup súdu v čase zániku pôvodného žalovaného v dôsledku
zlúčenia je potrebné aplikovať procesný právny predpis, ktorý bol účinný v čase škodovej udalosti, teda
Občiansky súdny poriadok, ktorý takúto situáciu upravoval v § 107 ods. 4. V prípade, ak účastník stratí

spôsobilosť byť účastníkom konania, teda pri právnickej osobe, ak dochádza k jej zániku, a to bez
právneho zástupcu, súd konanie zastavuje. V prípade však, že právnická osoba má svojho právneho
zástupcu, zákon tu ukladá povinnosť pokračovať v konaní s týmto subjektom ex lege, teda s právnym
nástupcom účastníka, kedy súd nevydáva žiadne rozhodnutie o okruhu účastníctva, pričom v danom
prípade je nepochybné, že právnym nástupcom bola jediná právnická osoba, nedošlo teda ku situácií
viacerých právnych nástupcov, kedy by bolo možné poukázať na potrebu špecifikácie či niektorý z

týchto nástupcov prevzal konkrétne právo, resp. povinnosť. V danom prípade však nešlo o túto situáciu.
Právnym nástupcom žalovaného bola jediná právnická osoba, preto správne postupoval súd prvej
inštancie, keď pokračoval v konaní bez rozhodovania o okruhu účastníkov. Z vyššie uvedených dôvodov
odvolací súd považoval túto námietku intervenienta za nedôvodnú.
14. Vo vzťahu k námietke , že odôvodnenie rozsudku nespĺňa náležitosti § 220 ods. 2 C.s.p. odvolací

súd udáva, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú vzťahy medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Právne závery súdu prvého
stupňa sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky
otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam.
16. Odvolanietýkajúcesavýrokovonáhradetrovkonaniapovažovalodvolacísúdtaktiežzanedôvodné.

Súd prvej inštancie poukázal na správne ustanovenia Civilného sporového poriadku, podľa ktorých
rozhodoval o trovách konania, na náhradu ktorých zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaného a
intervenienta na strane žalovaného. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že s vedľajším účastníkom
súd koná rovnako ako s účastníkom konania, teda stranou sporu. Doručuje mu predložené listiny,
predvolá ho na pojednávanie a pod.. Vzhľadom k tomu, že intervenient má rovnaké práva a povinnosti

ako strana sporu, má tiež právo na náhradu trov konania, v prípade, že ním podporovaná strana sporu
bola úspešná. V opačnom prípade je intervenient povinný spoločne a nerozdielne so stranou sporu, pri
ktorej v konaní vystupoval a pomáhal zaplatiť náhradu trov konania úspešnej strane sporu, a to spoločne
a nerozdielne. (porovnaj Veľký komentár OSP I., Drápal, Bureš a kol., C.H.BECK 2009, s. 607).Tento
záver vyplýval z rozhodnutí súdov vydaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom ani

po prijatí Civilného sporového poriadku, ktorý v podstate prevzal tento inštitút len s odlišným názvom,
niet dôvodu odchýliť sa od tejto rozhodovacej praxe súdov.
17. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1
rozsudok ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný voči žalovanému
a intervenientovi vystupujúcemu na jeho strane, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní.
23. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 CSP, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).