Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202279
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216202279.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v sporovej veci

žalobkyne: S. V., O.. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Y. XXX/XXX, XXX XX P., právne zast.: Mgr. András Marsal,
advokát, so sídlom Hlavná 5539/2C, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: B. I., L.. XX.XX.XXXX,
P. J. L. E. XXXX/XX, XXX XX K. D., právne zast. JUDr. Jozef Cseh, advokát, so sídlom Alžbetínske nám.
1203/11, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 16.035,96,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť 4.035,96 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania od 15.03.2015
až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie čiastočne čo do 12.000 € zastavuje.

III. Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 19.02.2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy a)
4.035,96 € z titulu úhrady spoločného dlhu zo zmluvy o poskytnutí podpory FO vo forme úveru a
nenávratného príspevku so Štátnym fondom rozvoja bývania (ďalej len „SFRB“) s prísl. a b) 12.000
€ s prísl. z titulu náhrady škody vzniknutej v dôsledku odstránenia časti vybavenia nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne. Podaním z 23.05.2017 vzala žalobkyňa svoju žalobu späť v časti pod písm. b)

vyššie.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k spoločnému dlhu namietol, že žalobkyňa spolu s
nadobudnutím nehnuteľnosti prevzala aj záväzok na splatenie úveru zabezpečeného záložným právom
k danej nehnuteľnosti. V časti o nahradenie škody z dôvodu odstránenia časti vybavenia nehnuteľnosti
žalovaný uviedol, že bolo na žalobkyni ako vlastníkovi, aby nehnuteľnosť predala za adekvátnu sumu.
Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím v časti o náhradu škody na pojednávaní 10.10.2017.

3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 177 C. s. p.), na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom žalobkyne a žalovaného (zápisnica o pojednávaní z 10.10.2017 č. l. 77, s. 2 a 3) a listinnými
dôkazmi, a to: podstatný obsah spisu vrátane zmluvy o poskytnutí podpory (č. l. 6), dokladov o zaplatení
úveru (č. l. 9 - 16), potvrdenia zo ŠFRB (č. l. 17), uznesenia Okresného súdu Galanta z 13.05.2014,
č. k. XXC/XXX/XXXX-XX (č. l. 23), zápisnice OO PZ Trstice (č. l. 25), kúpnej zmluvy (č. l. 27) a v
spojenísovšeobecneznámymiauznanýmiskutočnosťami,zhodnýchtvrdenístrán,oktorýchpravdivosti

neexistujú pochybnosti a skutočností, ktoré medzi stranami vôbec neboli sporné (§ 186, § 150 a § 151
ods. 1 C. s. p.) zistil tento skutkový stav.4. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli ešte ako manželia dňa 17.10.1997 so ŠFRB zmluvu o poskytnutí
podpory FO vo forme úveru vo výške 16596,96 € (500.000 býv. Sk) (ďalej len „zmluva so ŠFRB“).
Manželstvo strán bolo rozvedené v roku 2008. Strany uzavreli súdny zmier, na základe ktorého sa zrušilo

podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom
Galanta, katastrálny odbor, zapísaným na LV Č.. XXXX, okres Galanta, M. P., katastrálne územie P., a
to rodinnému domu so súp. Č.. XXXX na parcele Č.. XXX/XX a parcele registra „C“ KN Č.. XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 711 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) s tým, že nehnuteľnosti sa
prikázali do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bola povinná zaplatiť žalovanému sumu 37.500 € do

6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Súdny zmier bol schválený uznesením Okresného súdu N. z
13.05.2014, č. k. XXC/XXX/XXXX - XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.05.2014 (ďalej len „uznesenie
M. N.“). Žalobkyňa zaplatila ŠFRB v období od 13.06.2014 do 05.02.2015 zostatok spoločného dlhu
voči ŠFRB vo výške 8.071,91 €. Zmluvný vzťah medzi ŠFRB a stranami zanikol z dôvodu úhrady dlhu
11.02.2015. Žalovaný z tohto dlhu neuhradil nič.

5. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že súdnym zmierom žalobkyňa prebrala na seba všetky ťarchy
spočívajúce na predmetných nehnuteľnostiach, teda aj záväzky voči ŠFRB v celej výške, žalovaný
neoznačil žiadny dôkaz, z ktorého by táto skutočnosť vyplývala. Takýto dôkaz však napokon nebol ani
potrebný, pretože zo samotného uznesenia OS GA je celkom zrejmý rozsah práv a povinností, ktorých
sa súdny zmier týkal.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu posúdeniu veci.

7. Podaním došlým 23.05.2017 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške
12.000 € s prísl. (bod 1 vyššie). Vzhľadom na toto čiastočné späťvzatie a súvisiaci súhlas žalovaného

(bod 2 vyššie) súd podľa § 145 ods. 2 C. s. p. konanie v príslušnej časti zastavil (výrok II.).

8. Na základe zmluvy so ŠFRB vznikol stranám (v tom čase ako manželom) záväzok uhradiť dlh
spočívajúci v úvere (§ 497 Obch. z.) vo výške 16.596,96 € (500.000 býv. Sk), ktorý im poskytol ŠFRB,
vrátane príslušenstva (články II, III a V zmluvy so ŠFRB).

9. Keďže zmluvu so ŠFRB podpísali obidve sporové strany, vystupovali v postavení spoludlžníkov, v
dôsledku čoho je uvedený dlh spoločným záväzkom (§ 511 ods. 1 Obč. z.). Podstatou spoločných
záväzkov na jednej strane je, že viac dlžníkov má povinnosť splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne
a nerozdielne. Na druhej strane je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh

splní jeden z dvoch spoludlžníkov, povinnosť druhého zanikne. Napokon, to je aj situácia v tejto veci.
Žalobkyňa úhradou sumy 8.071,91 € v období rokov 2014 a 2015 plnila spoločný záväzok, na ktorý bola
spoločne a nerozdielne zaviazaná spolu so žalovaným. V dôsledku úhrady zostatku úveru tak došlo
nielen k zániku práva veriteľa požadovať plnenie od žalovaného ako druhého dlžníka (§ 511 ods. 1 Obč.
zák. in fine), ale aj k zániku hlavného záväzku vyplývajúceho zo samotnej zmluvy o úvere z dôvodu jeho

splnenia (§ 559 ods. 1 Obč. zák.), čo je nakoniec zrejmé aj z písomného potvrdenia ŠFRB (č. l. 17).

10. Úhradou zostatku úveru však vzniklo žalobkyni ako spoludlžníkovi právo na náhradu príslušného
podielu od žalovaného ako druhého spoludlžníka (§ 511 ods. 3 Obč. zák.). Keďže zmluva o úvere
neobsahovala určenie podielov, v akých mali byť sporové strany zaviazané na úhradu dlhu, bolo

potrebné vychádzať z pravidla zakotveného v § 511 ods. 2 Obč. zák. V zmysle tohto ustanovenia treba
v takom prípade považovať podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere za rovnaké.

11. Ak teda bol zostatok dlhu 8.071,91 €, podiel žalobkyne predstavoval 4.035,96 € (po zaokrúhlení na
dva eurocenty). Pokiaľ žalobkyňa zaplatila veriteľovi sumu 8.071,91 €, má voči žalovanému nárok na

úhradu rozdielu vo výške 4.035,96 € (po zaokrúhlení na dva eurocenty).

12. Na vyššie uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že dlh vznikol v čase trvania manželstva
a bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že manželstvo, ako aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov zaniklo rozvodom manželstva v roku 2008. V zmysle § 150 Obč. totiž platí, že každý z

manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (a je
povinnýnahradiť,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilonajehoostatnýmajetok).Toplatíajvsúvislosti
s úhradami dlhov po zániku manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navyše, aj pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z toho, že podiely oboch manželovsú rovnaké. V danom prípade je teda nepochybné, že obe strany sporu boli povinné zaplatiť zostatok
úveru, pričom ich vzájomné podiely boli rovnaké (teda 1 ku 1).

13. Argument žalovaného, že súdnym zmierom, schváleným uznesením OS GA, prevzala žalobkyňa
aj záväzok na zaplatenie úveru zo zmluvy so ŠFRB neobstojí. Ako bolo uvedené v bode 5 vyššie,
rozsah práv a povinností, ktoré boli predmetom súdneho zmieru, je bezpochyby určený vo výrokovej
časti uznesenia OS GA. Žalobkyňa nadobudla tam uvedené nehnuteľnosti do svojho výlučného
vlastníctva a zároveň bola súdom zaviazaná, aby žalovanému zaplatila 37.500 € z titulu vyrovnania

zanikajúceho podielového spoluvlastníctva. V danom prípade nie je sporné (ale v konečnom dôsledku
ani rozhodujúce), že žalobkyňa túto sumu žalovanému zaplatila. Nevznikla jej však povinnosť prevziať
dlh z úveru, ktorý bol spoločným záväzkom sporových strán. Prechodom vlastníctva k nehnuteľnosti
totiž nedochádza k zmene okruhu dlžníkov (t. j. k prechodu dlhu), na rozdiel od záložného práva, ktoré
z dôvodu, že má povahu ťarchy in rem, zaťažuje nehnuteľnosť bez ohľadu na to, kto je jej vlastníkom. Z
nijakého ustanovenia Obč. zákonníka nevyplýva, že by dlh súvisiaci s nehnuteľnosťou prechádzal spolu

s prechodom vlastníctva k nehnuteľnosti na nového vlastníka. Ba práve naopak, z ustanovenia § 531
Obč. z. je zrejmé, že k prevzatiu dlhu dochádza na základe dohody s dlžníkom len vtedy, ak na to dá
veriteľ súhlas. Odhliadnuc od toho, že v danej veci nebolo preukázané (a žalovaný to ani netvrdil), že
veriteľ dal súhlas na prevzatie dlhu žalobkyňou, treba poukázať aj na to, že v konaní nebol dokázaný
ani len samotný predpoklad súhlasu veriteľa, a to existencia dohody s dlžníkom v zmysle citovaného

ustanovenia Obč. z. Ako takáto dohoda prichádza v tomto smere do úvahy jedine už spomínaný súdny
zmier, ktorý je inkorporovaný v uznesení OS GA. Po preskúmaní jeho obsahu však súd dospel k záveru,
ženeobsahuježiadnudohodudlžníkovotom,akosanaložísúverom,ktorývyplynulzozmluvysoŠFRB.

14. Aj samotná žalobkyňa na pojednávaní poprela existenciu dohody o dlhu z úveru, na čo žalovaný

reagoval len tak, že poukázal na to, že žalobkyňa nehnuteľnosti odpredala so ziskom. Keďže z otázka, s
akým ziskom boli nehnuteľnosti predané, nijako nesúvisí s existenciou prípadnej dohody o dlhu z úveru,
ani táto obrana žalovaného nebola spôsobilá privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

15. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalobkyňa požadovala, aby súd žalovaného zaviazal na ich

zaplatenie vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 4.035,96 od 15.03.2015 do zaplatenia. Žalobkyňa vyzvala
žalovaného na úhradu dlhu listom doručeným žalovanému 12.03.2015 s tým, že mu určila lehotu 2
kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaný však nezaplatil, v dôsledku čoho sa 15.03.2015 dostal
do omeškania (§ 517 ods. 1 Obč. zák.). Keďže v danom prípade ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má žalobkyňa ako veriteľ právo požadovať od žalovaného ako dlžníka úroky z omeškania, ktorých

výšku ustanovuje vykonávací predpis, t. j. nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. § 3 nariadenia stanovuje, že výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že 15.03.2015
predstavovala táto sadzba 0,25 %, súd priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania vo výške 5,25

% ročne.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť
4.035,96 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania od 15.03.2015 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).

17. Keďže žalobkyňa mala v spore len čiastočný úspech, súd na základe § 255 ods. 2 C. s. p. rozhodol
tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde

(§355 ods. 1 CSP, § 362 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 373 ods. 4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.