Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/17/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112202461
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112202461.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateliek: 1/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, 2/ J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX N. XX, obe práv. zast.: JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš,
proti odporcovi: Rímskokatolícka cirkev Farnosť Dobrého pastiera Žilina - Solinky, so sídlom Smreková
39, 010 07 Žilina, práv. zast.: JUDr. Mária Padalová, advokátka, so sídlom Štefánikova 33, Žilina, o
určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O náhrade trov konania r o z h o d n e samostatným uznesením, v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa žalobou domáhali, aby súd určil, že závet poručiteľa W.. G. Š., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ž., Y. Č..X a ktorý závet poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, ale
ho podpísal dňa 01.11.2006 a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu a svedkovia tento závet podpísali je neplatný.

Žalobu odôvodnili tým, že Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 21D 1035/2006 - 76 zo dňa 29.12.2011

boli súdom odkázané, na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu, ktorý bol zriadený dňa 01.11.2006
poručiteľom W.. G. Š., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorý závet poručiteľ nenapísal vlastnou
rukou, avšak tento podpísal a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia tento závet podpísali.
Určenia neplatnosti predmetného závetu sa navrhovateľky domáhali z nasledovných dôvodov:
1. z dôvodu neurčitosti označenia dedičov ako „ príbuzní „ , pričom v tejto súvislosti uviedli, že poručiteľ
ich poznal po mene a priezvisku, vedel kde bývajú a teda nikdy by ich neoznačil ako „ príbuzných „

2. z dôvodu, že svedkovia neboli nestranní, ktorí by nemali záujem na výsledku dedičského konania,
nakoľko sú príslušníkmi rímskokatolíckej cirkvi v prospech ktorej poručiteľ zriadil závet
3. z dôvodu, že obsahom závetu mal byť dom, pozemky, vinice a pivnice, pričom v obci N. takéto
nehnuteľnosti poručiteľ nikdy nevlastnil
4. z dôvodu, že podľa vyjadrenia Š. E. ako osoby, ktorá žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti,
nemal poručiteľ zanechať žiadne hnuteľné veci, pričom poručiteľ bol dlhoročný kňaz, ktorý vlastnil veľké
množstvo hnuteľných vecí, kde pri sťahovaní z jednej fary do druhej ho museli sťahovať nákladné autá.

5. z dôvodu, že v závete sa spomínajú vkladné knižky, pričom bola zistená len jedna vkladná knižka a
teda buď mal poručiteľ viacero vkladných knižiek a niekto zatajuje ich existenciu alebo aj z tohto hľadiska
je závet neplatný, pretože pokiaľ má niekto viac vkladných, čo uvádza v závete a preukázateľne má len
jednu, tak to tiež nesvedčí o jeho duševnom zdraví6. z dôvodu, že poručiteľ podpísal závet 10 dní pred svojou smrťou, kedy bol vo vážnom zdravotnom
stave, hospitalizovaný v nemocnici a sú vážne pochybnosti o tom, či v dobe podpísania závetu bol
poručiteľ spôsobilý na právne úkony a či u neho bola zachovaná v plnom rozsahu ovládacia, resp.

rozpoznávacia zložka jeho osoby, teda sú pochybnosti o jeho duševnom stave v čase spísania závetu.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.05.2012, doručenom súdu dňa 06.06.2012
(č.l. 29) uviedol, že po nahliadnutí do spisu odporca zistil, že Uznesením Okresného súdu v Žiline č.k.
21D 1035/200 - 46 zo dňa 08.04.2008, právoplatným 28.6.2008, odkázal súd navrhovateľky, aby do 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podali na príslušnom okresnom súde žalobu proti odporcovi

o určenie neplatnosti závetu poručiteľa W.. G. Š.. Dňa 02.10.2008 podala na Okresný súd v Žilina J. U.,
t.j. navrhovateľka v rade 2/ žalobu o určenie neplatnosti závetu pod č.k. 14C/126/08 a súd Uznesením
č.k. 21D 1035/06-49 z 6.10.2008 konanie o dedičstve prerušil (právoplatné 19.11.2009). Uznesením
č.k. 14C/126/08-10 súd konanie o určenie neplatnosti závetu zastavil pre nesprávne označenie odporcu
navrhovateľkami, aj napriek tomu, že navrhovateľky mali možnosť v rámci lehôt určených súdom toto
opraviť a odporcu správne označiť, ale tak neurobili. Navrhovateľky podali proti tomuto dovolanie a

Najvyšší súd SR Uznesením č.k. 2Cdo 8/09 z 26.2.2009 (právoplatné 8.2.2010) dovolanie odmietol.
Aj napriek týmto skutočnostiam, že už o uvedenom - žalobe o určenie neplatnosti závetu poručiteľa W..
G. Š., zomrelý XX.XX.XXXX, súd už raz rozhodol, z nepochopiteľných a ničím nepodložených dôvodov
vydal znovu také isté uznesenie ako v roku 2008, a to Uznesenie č.k. 21D 1035/06-76 z 29.12.2011,
ktorýmznovaodkázalnavrhovateľky,abydo30dnípodaližalobuoneplatnosťvyššieuvedenéhozávetu,

pričom navrhovateľky znovu podali žalobu z 24.1.2012, t.j. túto, ktorá je vedená pod č.k. 13C/17/2012 a
dedičské konanie po poručiteľovi znova súd prerušil Uznesením č.k. 21D 1035/06-79 zo dňa 31.1.2012.
Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol odporca, aby súd návrh navrhovateliek v celom rozsahu
zamietol.
Súd vo vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateliek a odporcu, výsluchom svedkov Š. E., Z.. J.. S.

Y., J.. A. E., J. Š., oboznámením s listinnými dôkazmi, a to napadnutým závetom z pripojeného spisu
OkresnéhosúduŽilinasp.zn.:21D/1035/2006,UznesenímOkresmnéhosúduŽilinač.k.21D 1035/2006
- 76 zo dňa 29.12.2011, právoplatným dňa 26.01.2012, písomným znaleckým posudkom č. 94/2013 zo
dňa22.11.2013MUDr.StanislavaKollára,znalcazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatria
( č.l. 87), výsluchom znalca MUDr. Stanislava Kollára.

Navrhovateľky pred súdom zotrvali na žalobe v celom rozsahu tak ako ju skutkovo vymedzili písomnou
formou, nad rámec písomného vyhotovenia žaloby iné skutočnosti, ktoré by mohli mať význam pre
rozhodnutie súdu vo veci samej neuvádzali.
Navrhovateľka v rade 1/ uviedla, že poručiteľ veľmi rád chodil do N., veľmi si ich obe vážil, aj oni jeho,
chodieval aj s gazdinou ale veľakrát sa stalo, že aj museli odísť, pretože ona tak prikázala. Tiež uviedla,

že veľakrát sa snažila spojiť sa s ním aj telefonicky, väčšinou sa stalo, že gazdiná povedala, že spí,
keď sa jej podarilo sa s ním spojiť telefonicky, povedal len toľko, že bol v nemocnici, telefonát pomerne
rýchlo ukončil z čoho bolo cítiť, že stojí gazdiná pri ňom, že to mal takto od nej naordinované. Ďalej
uviedla, že predtým ako bol poručiteľ u nich na návšteve naposledy, chcel si dať spraviť v N.Č. kryptu,
nakoľko túžil byť pochovaný v tejto obci. Nevedela však uviesť, kedy k tomuto poslednému stretnutiu

došlo. Tiež uviedla, že poručiteľ jej osobne povedal, že má našetrených 700.000 Sk a že takisto má
ešte osobitne našetrené finančné prostriedky aj na pohreb. Uviedla ďalej, že poznal ich krstné mená
aj priezviská a oslovoval ich krstnými menami, pri vzájomných rozhovoroch sa vracal dávnej minulosti
spomínal vojnu, spomínal takých kamarátov, ktorí už dávno v minulosti zomreli a podľa jej vnímania si
už nič nepamätal. Navrhovateľka v rade 1/ tvrdila, že chodieval na dovolenky, keď ho preložili do K. už

vlastnil len poháre, knižky, krištáľ, pričom v minulosti dostával aj veľmi, veľmi hodnotné dary, mal veľkú
knižnicu, nové nábytky, krásne zariadené.
Navrhovateľka v rade 2/ potvrdila pravdivosť skutočností uvádzaných navrhovateľkou v rade 1.
Štatutárny zástupca odporcu J.. H. F. uviedol, že Rímsko-katolícka cirkev, Farnosť Žilina - Solinky nikdy
od poručiteľa nežiadala žiadne finančné prostriedky, on o závete nemal žiadnu vedomosť, o tomto sa

dozvedel až z dedičského konania a v tejto veci už nijako nekonal. Š. E.R. ako domvedúca, vybrala
finančné prostriedky, uhradila pomník a zvyšnú finančnú čiastku doniesla na farnosť. Tiež uviedol, že
mu je ľúto, že jeho rodina sa o poručiteľa vyše 6 rokov nestarala, nikdy ich nevidel, čo mu bolo ľúto,
nakoľko mu mal poručiteľ povedať, že má príbuzných, ale ho nepríjmu. Ďalej tiež uviedol, že podľa
kanonického práva dekan je povinný zabezpečiť, aby závet bol spísaný, a preto pán Y.k zabezpečoval

spísanie závetu. Následne tento závet sa ukladá u dekana.
SvedkyňaŠ.E.uviedla,žeuporučiteľa bolazamestnanáakodomvedúca30rokov,staralasapraktickyo
všetko, teda varila, prala, upratovala. Tiež uviedla, že poručiteľ bol v posledných mesiacoch pred smrťou
fyzicky slabý, nakoľko mal slabé srdce, vysoký krvný tlak a cukrovku, avšak po stránke rozumoveja duševnej bol v dobrom zdravotnom stave, cca dva mesiace pred smrťou ešte slúžil sväté omše,
nikdy netrpel žiadnou duševnou poruchou či chorobou, počas poslednej hospitalizácie v nemocnici ho
navštevovala, poručiteľ s ňou riadne komunikoval. Vlastnil skriňu, dve skrinky, písací stolík, dve kreslá aj

okrúhly stolík, válendu, ktoré veci sa nachádzali v byte v ktorom býval, pričom tento bol v jej vlastníctve.
Po byte sa pohyboval voľne, nemal to vymedzené, zdržiaval sa aj v obývačke. Ďalej uviedla, že pokiaľ
však išlo o jeho finančné záležitosti, o týchto nevie nič, nakoľko o ne sa staral poručiteľ výlučne sám.
Tiež uviedla, že navrhovateľky za posledných 6 rokov pred smrťou poručiteľa nenavštívili, pričom on ich
počas života finančne podporoval, pomáhal im pri výstavbe domu, podporoval finančne aj ich deti počas

štúdia. Tiež uviedla, že mal v podielovom spoluvlastníctve s nevlastným bratom dom a iné nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o finančnú hotovosť uviedla, že po jeho smrti ostala len malá finančná hotovosť, vkladné
knižky sa v jej byte nenachádzali, nemal ani účty v peňažných ústavoch podľa jej vedomostí. Skrine
odviezla jej dcéra, šatstvo bolo opotrebované, takže toto vyhodila. Uviedla tiež, že života poručiteľa
existovala jedna vkladná knižka, ktorá bola vystavená na jej meno, preto s ňou disponovala, bolo na nej
uložených 200.000,- Sk, túto zrušila pred smrťou poručiteľa a sumu 166.000,- Sk odovzdala fare a za

zvyšok dala vyhotoviť pomník. O existencii závetu nevedela a ani ho nevidela, dozvedela sa o ňom až
na Notárskom úrade JUDr. Pijáka.
Svedok Z.. J.. S. Y. uviedol, že k spísaniu závetu došlo pri návšteve poručiteľa v nemocnici, koncom
októbra roka 2006. Poručiteľ ho požiadal, aby sa postaral o jeho náležitosti, čo bolo aj jeho povinnosťou
ako dekana. Ponúkol teda poručiteľovi, že donesie pero aj papier, avšak bolo zjavné, že W.. Š. už asi

nebude spôsobilý napísať celý závet pretože bol fyzicky slabý, hoci myseľ mal jasnú. Keďže nastala
takáto situácia, išiel sa poradiť za notárkou, ktorá mu vysvetlila, aký je v takýchto prípadoch postup,
teda aké sú možné formy závetov v prípade, že niekto buď nechce spísať vlastnou rukou závet, alebo
už nedokáže vlastnou rukou závet napísať. Následne takto poučený sa opýtal poručiteľa, aký chce mať
obsah závetu s tým, že poručiteľ mu nadiktoval veci uvedené v závete a obsah prepísal na počítači.

Následne opäť navštívil poručiteľa, text závetu mu doniesol do nemocnice, a prečítal ho poručiteľovi,
poručiteľ si ho pozrel aj sám a keď vyjadril svoj súhlas s obsahom, dohodli sa, že ho opäť navštívi aj
s druhým svedkom, čo sa aj uskutočnilo, poručiteľ opakovane potvrdil svoj súhlas s obsahom závetu
a tento podpísal a podpísali aj svedkovia. Pravdivosť ohľadne existencie majetku uvedeného v závete
nezisťoval, toto ani nepovažoval za svoju povinnosť, nakoľko uviedol do závetu iba to, čo mu nadiktoval

resp. povedal poručiteľ. Svedok tiež uviedol, že poručiteľ mal len fyzické obtiaže, po psychickej stránke
bol zdravý.
SvedokJ.Š.vosvojejvýpovediohľadnezriadeniazávetuuviedol,žebolpožiadanýpánomStromčekom,
či by som nemohol s ním ísť do nemocnice za poručiteľom vo veci spísania závetu ako svedok. Po
úvodnom privítaní v nemocnici pán Y. prečítal poručiteľovi obsah závetu s tým, že následne po vyjadrení

súhlasu poručiteľa s obsahom závetu, poručiteľ závet podpísal a následne ho podpísal on a pán Y.
ako svedkovia.
Svedok J.. A. E., ako jeden z ošetrujúcich lekárov poručiteľa v čase jeho hospitalizácie v nemocnici
pred smrťou uviedol, že konkrétne si na osobu poručiteľa ako pacienta pre veľký odstup času nepamätá
a môže podať výpoveď iba podľa lekárskych a sesterských záznamov v zdravotnej dokumentácii

poručiteľa. Podľa týchto záznamov išlo o pacienta, ktorému sa menil zdravotný stav niekoľkokrát aj v
priebehu dňa, ide o pacienta, ktorý bol kritický chorý, ktorý mal veľmi nízky tlak, z uvedeného dôvodu
mal nedostatočne prekrvené orgány ako srdce, ale aj mozog, a preto mu boli podávané lieky na
zvýšenie krvného tlaku a na zvýšenie výkonnosti srdca, ktoré psychický stav pacienta neovplyvňujú. Z
hľadiska psychického stavu pacienta zo záznamov je zrejmé, že boli dni, kedy bol pacient orientovaný,

ale boli dni, kedy bol pacient dezorientovaný a nerozpoznával okolie. Pokiaľ ide o deň 01.11.2006 -
deň podpísania závetu, zo zdravotných záznamov vyplýva, že v tento deň nebol dezorientovaný, a
teda pravdepodobne bol schopný rozoznať určité psychické podnety s tým, že sestra v sesterských
záznamoch vo všeobecnosti hodnotí pacienta počas jej služby takže sesterské záznamy sú výsledkom
jej služby, ktorá môže byť v trvaní 8 až 12 hodín. Uviedol tiež, že podľa záznamov sa mu nejaví

pravdepodobné, aby sa pacient v takomto stave zaoberal právnymi otázkami.
V konaní nebolo sporné, že poručiteľ W.. G. Š., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX zriadil dňa
01.11.2006 závet, ktorý nenapísal vlastnou rukou, tento vlastnou rukou podpísal a pred dvoma svedkami
súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina o závete obsahuje jeho poslednú vôľu a svedkovia
tento závet podpísali. Dedičské konanie po poručiteľovi je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.:

21D/1035/2006, D not 13/2007.
V konaní tiež nebolo sporné, že Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 21D 1035/2006 - 76 zo dňa
29.12.2011, právoplatným dňa 26.01.2012, boli navrhovateľky súdom odkázané, na podanie žaloby ourčenie neplatnosti tohto závetu s tým, že v stanovenej 30 - dňovej lehoty navrhovateľky žalobu na
súd aj podali.
Zo svedeckých výpovedí svedkov Z.. J.. S. Y. G. J. Š. vyplynulo, že k spísaniu závetu došlo pri návšteve

poručiteľa v nemocnici počas jeho hospitalizácie, a to tak, že svedok Z.. J.. Y., ktorého povinnosťou
ako dekana príslušnej farnosti bolo podľa kanonického práva sa o spísanie závetu postarať, sa opýtal
poručiteľa, v akej forme chce závet zriadiť a aký má byť jeho obsah. Po rozhovore s poručiteľom, mu
poručiteľ nadiktoval obsah závetu a on následne tento obsah prepísal na počítači. Po prepísaní
opäť navštívil poručiteľa, text závetu mu doniesol do nemocnice, a prečítal ho poručiteľovi, poručiteľ

si ho pozrel aj sám a keď vyjadril svoj súhlas s obsahom, dohodli sa, že ho opäť navštívi aj s druhým
svedkom, čo sa aj uskutočnilo, poručiteľ opakovane potvrdil svoj súhlas s obsahom závetu a tento
podpísal a podpísali aj svedkovia. Pravdivosť ohľadne existencie majetku uvedeného v závete svedok Y.
nezisťoval, toto ani nepovažoval za svoju povinnosť, nakoľko uviedol do závetu iba to, čo mu nadiktoval
resp. povedal poručiteľ.
Z hľadiska právneho posúdenia veci sa jedná o tzv. allografný závet podľa ust. § 476b Občianskeho

zákonníka teda závet, ktorý poručiteľ nenapísal sám vlastnou rukou, ale je napísaný inou písomnou
formou. Takýto závet musí poručiteľ vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami
výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závete tiež podpísať.
Podľa ust. § 175k ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia
dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol,

vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Podľa ust. § 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí
od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie
žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto

dediča.

Zust.§175kods.2Občianskehosúdnehoporiadkuvyplývateda,žeaksúspornéskutočnosti,odktorých
závisí posúdenie, či niekto je dedičom, súd po márnom pokuse o zmier odkáže toho z dedičov, ktorého
dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. V prípade, ak v

určenej lehote žalobu nepodá, súd pokračuje v konaní bez zreteľa na dediča, ktorému bolo uložené
podať žalobu.
Podľaust.§175k ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,aksúaktívaapasívamedziúčastníkmisporné,
obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.
Sporom o aktíva alebo pasíva dedičstva ide vtedy, ak sú tu rozdielne tvrdenia účastníkov. Súdny komisár

( dedičský súd ) sa obmedzí len na zistenie spornosti. Súdny komisár teda nemôže ani za použitia
výsledkov svojho šetrenia rozhodnúť, čo patrí do aktív alebo pasív dedičstva a nemôže dedičovi uložiť,
aby podal žalobu, ktorou by sa domáhal vyriešenia takéhoto sporu.
Žaloba podľa § 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku nie je určovacia žaloba v zmysle ust. § 80 c/
Občianskeho súdneho poriadku, ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, u ktorej sa naliehavý právny

záujem predpokladá, nakoľko vyplýva z právneho predpisu.

Ako je už uvedené, navrhovateľky sa domáhali určenia neplatnosti predmetného závetu z nasledovných
dôvodov :
1. z dôvodu neurčitosti označenia dedičov ako „ príbuzní „ , pričom v tejto súvislosti uviedli, že poručiteľ

ich poznal po mene a priezvisku, vedel kde bývajú a teda nikdy by ich neoznačil ako „ príbuzných „
2. z dôvodu, že svedkovia neboli nestranní, ktorí by nemali záujem na výsledku dedičského konania,
nakoľko sú príslušníkmi rímskokatolíckej cirkvi v prospech ktorej poručiteľ zriadil závet
3. z dôvodu, že obsahom závetu mal byť dom, pozemky, vinice a pivnice, pričom v obci Rykynčice takéto
nehnuteľnosti poručiteľ nikdy nevlastnil

4. z dôvodu, že podľa vyjadrenia Š. E. ako osoby, ktorá žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti,
nemal poručiteľ zanechať žiadne hnuteľné veci, pričom poručiteľ bol dlhoročný kňaz, ktorý vlastnil veľké
množstvo hnuteľných vecí, kde pri sťahovaní z jednej fary do druhej ho museli sťahovať nákladné autá.
5. z dôvodu, že v závete sa spomínajú vkladné knižky, pričom bola zistená len jedna vkladná knižka a
teda buď mal poručiteľ viacero vkladných knižiek a niekto zatajuje ich existenciu alebo aj z tohto hľadiska

je závet neplatný, pretože pokiaľ má niekto viac vkladných, čo uvádza v závete a preukázateľne má len
jednu, tak to tiež nesvedčí o jeho duševnom zdraví
6. z dôvodu, že poručiteľ podpísal závet 10 dní pred svojou smrťou, kedy bol vo vážnom zdravotnom
stave, hospitalizovaný v nemocnici a sú vážne pochybnosti o tom, či v dobe podpísania závetu bolporučiteľ spôsobilý na právne úkony a či u neho bola zachovaná v plnom rozsahu ovládacia, resp.
rozpoznávacia zložka jeho osoby, teda sú pochybnosti o jeho duševnom stave v čase spísania závetu.
K pojmu sporná skutočnosť:

V zmysle ustálenej judikatúry v dedičskom konaní je potrebné rozlišovať medzi spornými skutočnosťami
a právnym posúdením otázky, ktorej skutkový základ medzi účastníkmi sporný nie je. Nesprávna
diferenciácia medzi spornými skutočnosťami a právnym posúdením otázky, ktorej skutkový základ nie
je medzi účastníkmi sporný, sa prejavuje v nesprávnom odkazovaní na postup podľa ust. § 175k ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku. Postup podľa ust. § 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku

prichádza teda do úvahy vtedy, ak ide o spor o základ dedičského práva ( či tu dedičské právo je alebo
nie je ). Ak tvrdí niekto o sebe, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému,
kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva totiž vedľa seba nemôžu
obstáť a nemôžu byť podkladom pre uznesenie o dedičstve. Postup súdu pri spore o dedičské právo
závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo je medzi účastníkmi sporná skutková
stránka veci.

V súdenej veci odporca nenamietal neurčitosť označenia dedičov ako „ príbuzných „ , z dôvodu ktorého
ako jedného z dôvodov (vyššie uvedený pod bodom 1.) sa navrhovateľky domáhali určenia neplatnosti
predmetného závetu s tým, že v zmysle ustálenej judikatúry sa jedná o právne posúdenie, nie skutkové
v zmysle ust. § 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku.
Rovnako tak v zmysle judikatúry posúdenie otázky, či osoba, ktorá vykonávala funkciu svedka pri

zriaďovaní závetu je osobou blízkou závetnému dedičovi, je posúdením právnym, nie skutkovým v
zmysle ust. § 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že navrhovateľky sa domáhali určenia
neplatnosti závetu i z tohto dôvodu (vyššie uvedený pod bodom 2.)
Tiež odporca nenamietal tvrdenie navrhovateliek, že poručiteľ nevlastnil dom, pozemky, vinice a pivnice
v obci N.Č. z dôvodu ktorého ako jedného z dôvodov (vyššie uvedený pod bodom 3.) sa navrhovateľky

domáhali určenia neplatnosti predmetného závetu. Aj posúdenie tejto otázky je posúdením právnym,
nie skutkovým v zmysle ust. § 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku.
Rovnako tak posúdenie, či poručiteľ vlastnil aj iný majetok ( hnuteľný, vkladné knižky, teda aj iný než
uvedený v závete ) je posúdením právnym, nie skutkovým v zmysle ust. § 175k ods.2 Občianskeho
súdnehoporiadku,pričomnavrhovateľky saiztohtodôvodudomáhaliurčenianeplatnostizávetu(vyššie

uvedené dôvody pod bodmi 4. a 5) Navyše, čo sa týka tohto dôvodu, vo všeobecnosti nemusí poručiteľ
v závete disponovať s celým majetkom a v súdenej veci odporca túto skutočnosť ani nenamietal.
Právneposúdeniejevecoudedičskéhosúdu čiže právneotázkysaposudzujúvnesporovomdedičskom
konaní a postup podľa ust. § 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku je nesprávny pokiaľ ide o
tvrdené dôvody neplatnosti závetu vyššie uvedené pod bodmi 1 až 5. Navrhovateľky teda nemali byť

Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 21D/ 1035/2006 - 76 zo dňa 29.12.2011 z dôvodov uvedených
pod bodmi 1. až 5. odkázané na podanie žaloby podľa § 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, a
tieto otázky sa musia posúdiť v dedičskom konaní ako konaní nesporovom, a nie v sporovom konaní.
V súdenej veci jedinou spornou skutkovou otázkou, od zistenia ktorej závisí rozhodnutie o dedičskom
práve je otázka či poručiteľ ako zriaďovateľ závetu bol alebo nebol vzhľadom na svoj duševný stav

spôsobilý ho zriadiť. Keďže navrhovateľky spochybnili dedičský titul (závet) zo skutkového hľadiska, je
na mieste postup podľa ust.§ 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku.
Vzhľadom na to, že posúdenie otázky spôsobilosti poručiteľa na právne úkony je zároveň otázkou, na
ktorú súd nemá odborné znalosti, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria s tým, že bol podaný písomný znalecký posudok a z

dôvodu, že navrhovateľky namietali znalecký záver, bol znalec pred súdom aj vypočutý.
Zo znaleckého záveru - strana 35. znaleckého posudku č. 94/2013 zo dňa 22.11.2013 MUDr.
Stanislava Kollára, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria ((č.l.121) je nesporne
preukázané, že W.. G. Š., narodený dňa XX.XX.XXXX, zomrelý dňa 12.11.2006, dňa 01.11.2006 netrpel
duševnou poruchou, ktorá by ho robila nespôsobilým zriadiť závet, t.j. učiniť tento právny úkon.

Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľky namietali najmä to, že v zdravotnej dokumentácii poručiteľa
sa nachádzajú sesterské záznamy o tom, že poručiteľ bol v niektorých dňoch počas jeho hospitalizácie
pred smrťou dezorientovaný s poznámkou - pravdepodobný organický psychosyndróm. Na strane 33.
znaleckého posudku (č.l.119) znalec jasne a zrozumiteľne uvádza, že na základe samotného, bližšie
nešpecifikovaného pojmu organický psychosyndróm nie je možné z forenzne psychiatrického hľadiska

vyvodiť jednoznačné a pre súd použiteľné závery.
Ďalej znalec na strane 33. jasne uvádza, že okrem neurčitej a z forenzne - psychiatrického
hľadiska nepoužiteľnej diagnózy organického psychosyndrómu sa v zdravotnej dokumentácii poručiteľa
nachádzajú ďalšie údaje, ktoré poukazujú na jeho duševný stav a na ich základe nie je možné žiadnymspôsobom potvrdiť trvalú, závažnú poruchu, forenzne významnú duševnú poruchu, teda takú, ktorá
by mohla mať vplyv na jeho spôsobilosť vykonať závet, napríklad ťažkú demenciu ťažšieho stupňa a
podobne. Nemej významné je, že na strane 33. posudku znalec ďalej jasne uvádza, že dňa 01.11.2006,

t.j. v deň zriadenia závetu, v zdravotnej dokumentácii poručiteľa nie sú zaznamenané žiadne údaje
poukazujúce na možnosť výskytu prechodnej duševnej poruchy - kvalitatívnej poruchy vedomia v tento
deň.
Súd tak dospel k záveru, že poručiteľ v čase zriadenia závetu bol spôsobilý na právne úkony, nakoľko
netrpel žiadnou duševnou poruchou, a to ani prechodnou, ktorá by ho robila nespôsobilým na tento úkon.

Pokiaľ svedok J.. A. E. vyslovil pri výpovedi určité pochybnosti o psychickom zdraví poručiteľa, súd
na tieto pochybnosti pri hodnotení dôkazov neprihliadol, nakoľko tak ako to uviedol ustanovený znalec
MUDr. Kollár (č.l. 184), J.. E. je kardiológ, duševný stav poručiteľa bol síce ním a jeho kolegami
zaznamenaný do zdravotnej dokumentácie, avšak ani z formálneho ani z odborného hľadiska,
keďže je kardiológ, nemôže sa vyjadrovať k duševnému resp. hodnotiť duševný stav poručiteľa s
tým, že MUDr. Kollár osobitne upozornil na vyjadrenie J.. E., ktoré je zachytené v zápisnici z

pojednávania zo dňa 24.06.2014 na strane 8, kde J.. E. uviedol, že výraz bradypsychický v medicíne
znamená, že rozpoznávacie schopnosti takéhoto pacienta sú znížené, čo nie je správne, nakoľko výraz
bradypsychický v žiadanom prípade neznamená, že rozpoznávanie schopnosti pacienta sú znížené, ale
znamená, že myslenie pacienta je spomalené.
V tejto súvislosti súd uvádza, že právny zástupca navrhovateliek na pojednávaní dňa 23.10.2014

(č.l.190) uviedol, že navrhovateľky naďalej nesúhlasia so znaleckým záverom, ale vzhľadom na to,
že nie sú natoľko solventné, aby mohli hradiť náklady kontrolného znaleckého dokazovania kontrolné
znalecké dokazovanie nenavrhujú. Návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania teda
nebol prednesený procesne korektným spôsobom. Je však nutné uviesť, že aj keby bol podaný riadny
návrh na nariadenie kontrolného dokazovania, súd by kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil,

nakoľko ustanovený znalec svoj písomný znalecký posudok pri výsluchu pred súdom riadne obhájil,
vysvetlil, odôvodnil podrobne, z čoho súd vyvodil záver, že námietky navrhovateliek proti písomnému
znaleckému posudku sú nedôvodné a závery znalca ako odbornej autority sú dostatočným podkladom
pre rozhodnutie súdu vo veci samej v predmetnej otázke.

Zhrnúc teda dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol :
Právneposúdeniejevecoudedičskéhosúdu čiže právneotázkysaposudzujúvnesporovomdedičskom
konaní, a teda pokiaľ ide o tvrdené dôvody neplatnosti závetu vyššie uvedené pod bodmi 1 až 5., postup
podľa ust. § 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku nie je namieste. Navrhovateľky teda nemali
byť Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 21D/1035/2006 - 76 zo dňa 29.12.2011, právoplatným

dňa 26.01.2012 odkázané na podanie žaloby podľa ust. § 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku
z dôvodov : 1. neurčitosti označenia dedičov ako „ príbuzní“, 2. že svedkovia neboli nestranní, ktorí
by nemali záujem na výsledku dedičského konania, nakoľko sú príslušníkmi rímskokatolíckej cirkvi v
prospech ktorej poručiteľ zriadil závet, 3. že obsahom závetu mal byť dom, pozemky, vinice a pivnice,
pričom v obci N. takéto nehnuteľnosti poručiteľ nikdy nevlastnil, 4. že podľa vyjadrenia Š. E. ako osoby,

ktorá žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, nemal poručiteľ zanechať žiadne hnuteľné veci, pričom
poručiteľ bol dlhoročný kňaz, ktorý vlastnil veľké množstvo hnuteľných vecí, kde pri sťahovaní z jednej
fary do druhej ho museli sťahovať nákladné autá a 5. že v závete sa spomínajú vkladné knižky, pričom
bolazistenálenjednavkladnáknižkaatedabuďmalporučiteľviacerovkladnýchknižiekaniektozatajuje
ich existenciu alebo aj z tohto hľadiska je závet neplatný, pretože pokiaľ má niekto viac vkladných, čo

uvádza v závete a preukázateľne má len jednu, tak to tiež nesvedčí o jeho duševnom zdraví. Tieto
otázky sa musia posúdiť v dedičskom konaní ako konaní nesporovom, a nie v sporovom konaní.
Pokiaľ ide o jedinú spornú skutkovú otázkou, od zistenia ktorej závisí rozhodnutie o dedičskom práve
teda o otázku či poručiteľ ako zriaďovateľ závetu bol alebo nebol vzhľadom na svoj duševný stav
spôsobilý ho zriadiť, tak znaleckým dokazovaním bolo nespochybniteľným spôsobom preukázané, že

W.. G. Š., narodený dňa XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, dňa 01.11.2006 teda v deň zriadenia
závetu netrpel žiadnou duševnou poruchou, a to ani prechodnou, ktorá by ho robila nespôsobilým zriadiť
závet, t.j. učiniť tento právny úkon.

Rozhodnutie o náhrade trov konania si v súlade s ust. § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku

vymienil na samostatné rozhodnutie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).