Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/36/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410207236
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4410207236.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: R. K., a.s.,

W. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, zast.: Y., advokátska kancelária, s.r.o., T. XX, 811 03 Bratislava,
IČO: 47 255 706, proti žalovaným v rade : 1. Richard Félix, nar. 22.03.1973, bytom Nábrežná 37/a, 940
01 Nové Zámky, 2. Rozália Proháczková, nar. 02.08.1962, bytom Lastovičia 1065/1, 941 31 Dvory nad
Žitavou, žalovaná v rade 2. zastúpená advokátkou JUDr. Helenou Kontrovou, 941 32 Semerovo 414, o
zaplatenie 9.160,01 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 450,- eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 9.160,01 eur od 6.5.2004 do 11.1.2005 z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný v rade 1. nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Žalovaná v rade 2. má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podanou žalobou zo dňa 4.5.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v rade 1 a 2 spoločne
a nerozdielne na úhradu žalovanej istiny 9.160,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od

6.5.2004 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere číslo 20516610/7930
bol dňa 10.6.2002 poskytnutý medziúver dlžníkom Štefanovi Gallovi a jeho manželke Alžbete Gallovej v
celkovej sume 10.959,99 eur / pôvodne poskytnutý v SKK vo výške 330.000,-Sk / pri úrokovej sadzbe
6,5 % ročne a príspevku na obstaranie kapitálu vo výške 0,25 % štvrťročne z dlžnej sumy medziúveru.
Riadne a včasné plnenie dlžníkov zo zmluvy bolo zabezpečené ručením žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí
ručiteľské vyhlásenie uskutočnili v ručiteľských listinách číslo 1 a číslo 2 zo dňa 10.6.2002. Pôvodným
vlastníkom pohľadávky, ktorej zapletenie je predmetom žaloby, bola Wüstenrot stavebná sporiteľňa,

a.s., ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2005 postúpila svoje pohľadávky
žalobcovi. Dlžníci z úverového vzťahu si svoj záväzok vyplývajúci im zo zmluvy o úvere voči veriteľovi
riadne a včas nesplnili. Z uvedeného dôvodu vyhlásil veriteľ / Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s./ ku
dňu 14.1.2004 predčasnú splatnosť úveru v súlade s bodom V odsek 2 písmeno b, zmluvy o úvere .
Nakoľko ani napriek opakovaným výzvam si dlžníci ani ručitelia svoj záväzok nesplnili, uplatnil si veriteľ
predmetnú pohľadávku voči dlžníkom z úverového vzťahu / manželia Galloví/ v exekučnom konaní. Ku
dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, teda ku dňu 14.1.2004 bol zostatok pohľadávky vo výške

9.160,01 eur. Po postúpení uvedenej pohľadávky na súčasného žalobcu došlo k úhrade časti záväzku
vo výške 267,44 eur , ktorá suma bola vo výške 32,40 eur započítaná na príslušenstvo pohľadávky/
poplatky/ a vo výške 235,04 eur na úroky z omeškania / za obdobie od 15.1.2004 do 5.5.2004/. Preto si
žalobca uplatnil ďalší úrok z omeškania až od 6.5.2004. Žalobca v žalobe poukázal na to, že predmetnéexekučné konanie prebieha pod spisovou značkou EX 689/2004 a návrh na vykonanie exekúcie bol
podaný dňa 2.11.2004. V žalobe ďalej uviedol, že ich pohľadávka voči žalovaným - ručiteľom zmysle
§ 310 Obchodného zákonníka nie je premlčaná, pretože podľa nich najprv musí dôjsť k premlčaniu

práv veriteľa voči dlžníkovi / dlžníkom z úverového vzťahu/ a až potom k premlčania práv veriteľa
voči ručiteľovi. Podanie návrhu na začatie exekučného konania / voči dlžníkom z úverového vzťahu/
je právnym úkonom, ktorý sa považuje za súdne konanie na uplatnenie práva už v začatom konaní a
má za následok spočívanie premlčacej doby, t.j. premlčacia doba prestáva plynúť a to z toho dôvodu,
že exekučné konanie je súčasťou súdneho konania a bolo by v rozpore s exekučným konaním, ak

by začatie exekučného konania nemalo za následok spočívanie premlčacej doby. Žalovaná v rade 2.
Nespochybnila to, že podpísala úverovú zmluvu bratovi a švagrinej / dlžníkom z úverového vzťahu/.
Poukázala aj na to, že brat Štefan si zmenil priezvisko a toho času sa volá Vajda. Taktiež mala zato, že
pohľadávku by mal žalobcovi v prvom rade zaplatiť jej brat, keďže prebieha žalobcom podaná exekúcia
voči jej bratovi ako dlžníkovi z úverového vzťahu. Ďalej v konaní spochybnila platnosť ručiteľskej listiny a
vzniesla aj námietku premlčania práva žalobcu požadovať od nej plnenie na základe ručenia za splnenie

záväzku. Preto žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v rade 1., ktorý bol vypočutý na
pojednávaní dňa 8.11.2016 uviedol, že mal zato, že táto vec je už skončená, pretože už v roku 2008 mu
dlžník z úverového vzťahu , pán Galla / t.č. používa priezvisko Vajda/ povedal, že pôžička je zaplatená.
Taktiež vzniesol námietku premlčania.

2. V tejto veci už raz rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom č.k. 5C/36/2011-241 zo dňa 3.6.2014 tak, že
žalobe vyhovel. Avšak z dôvodu podaného odvolania zo strany žalovanej v rade 2. bola vec predložená
durhoinštančnémusúdu,ktorýsvojimrozhodnutímč.k.15Cob/175/2014-269rozsudokprvoinštančného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Druhoinštančný súd uložil prvoinštančnému súdu povinnosť
vysporiadať sa najmä s žalovanou v rade 2. namietanou neplatnosťou ručiteľskej listiny a tiež ňou

vznesenou námietkou premlčania.

3. Po vrátení veci tunajšiemu súdu sa súd musel vysporiadať aj s procesnými návrhmi žalobcu.
Žalobca totiž v priebehu konania a to na pojednávaní dňa 15.1.2013, písomným podaním zo dňa
11.2.2013,podanímzodňa18.6.2013anapojednávanídňa14.1.2014postupne,zohľadňujúcčiastočné

úhrady vykonané dlžníkmi z úverového vzťahu, bral žalobu späť v časti úrokov z omeškania. O týchto
čiastočných späťvzatiach rozhodol súd uzneseniami vyhlásenými na pojednávaní dňa 15.1.2013 a dňa
14.1.2014. Súd v zmysle uvedených rozhodnutí pripustil čiastočne zmenu petitu žaloby a v časti aj
konanie zastavil a to tak, že následne / po pripustení zmeny petitu a čiastočnom zastavení konania sa
mala stať predmetom konania istina vo výške 9.160,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne

od 3.3.2005 do zaplatenia. Písomným podaním z 21.10.2016 však žalobca zobral späť konanie aj v časti
istiny 450,- eur a následne / po jeho čiastočných späťvzatiach, keď žiadal úrok z omeškania od 3.3.2005
do zaplatenia / opätovne žiadal priznať úrok z omeškania do zaplatenia, ale od skoršieho dátumu a to od
12.1.2005. Súčasne v rámci navrhovanej zmeny žaloby navrhol aj iný spôsob, akým mali byť žalovaní
zaviazaní na úhradu žalovanej sumy. Pôvodne žalobca žiadal, aby boli zaviazaní spoločne a nerozdielne

a v navrhovanej zmene žaloby žiadal, aby boli zaviazaní tak, že plnením jedného zo žalovaných, alebo
plnením dlžníka Štefana Galla, nar. 4.6.1966, r.č. 660604/6766, bytom 940 01 Nové Zámky, P. Blahu 15,
na základe Notárskej zápisnice vyhotovenej notárom JUDr. Martou Botkovou pod N 361/02 Nz 287/02,
zo dňa 28.5.2002, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Na pojednávaní
dňa 8.11.2016 v časti, ktorá sa týkala zmeny žaloby súd vyhovel a uznesením vyhláseným na tomto

pojednávaní pripustil zmenu žaloby, keďže nebol dôvod návrhu žalobcu nevyhovieť a to v znení ako je
uvedené vo výroku predmetného uznesenia. Zo znenia ustanovenia § 142 ods. 2 C.s.p. je zrejmé, že
zmena žaloby nastala už samotným vyhlásením rozhodnutia na predmetnom pojednávaní.

4. Ako bolo uvedené vyššie, podaním z 21.10.2016 vzal žalobca žalobu späť aj v časti o zaplatenie istiny

450,- eur. Trval na úhrade žalovanej istiny 8.710,01 eur s úrokom z omeškania v pôvodne žalovanej
výške 8,5 % ročne, ale odo dňa 12.1.2005 do zaplatenia, pričom z podania žalobcu zo dňa 21.10.2016
je zrejmé, že vzhľadom na postupné čiastočné úhrady / vykonané spolu v sume 450,- eur/ žalobca
upresnil do kedy, t.j. do ktorého konkrétneho dňa si úrok z omeškania uplatňuje. Podľa § 144 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa §

145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 145 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením
žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa § 146ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Z dôvodu čiastočného späťvzatia

žaloby súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku a konanie v časti o zaplatenie istiny 450,-
eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.160,01 eur od 6.5.2004 do 11.1.2005
v zmysle cit. ustanovení C.s.p. zastavil. Obaja žalovaní na pojednávaní dňa 8.11.2016 uviedli, že s
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasia.

5. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom sporu suma 8.700,01 eur s príslušenstvom.
Túto žalovanú sumu žiadal žalobca priznať, ako postupník, na ktorého bola postúpená pohľadávka
spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., a to zmluvou o postúpení pohľadávky z 21.12.2005.
Uvedenú pohľadávku si voči žalovaným v rade 1 a 2 uplatnil žalobca titulom ich ručiteľského záväzku.
Žalovaní v rade 1 a 2 totiž v ručiteľských listinách zo dňa 28.5.2002 vyhlásili, že ručia za úver poskytnutý
spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., dlžníkom a to pánovi Štefanovi Gallovi a jeho

manželke Alžbete Gallovej.

6. Z vykonaného dokazovania a to z úverovej zmluvy z 10.6.2002, mal súd preukázané, že spoločnosť
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., pred tým s obchodným názvom Stavebná sporiteľňa VUB -
Wüstenrot, a.s./ ďalej len veriteľ z úverovej zmluvy / poskytla manželom Štefanovi a Alžbete Gallovým /

ďalej len dlžníci z úverovej zmluvy/ v rámci akcie „ Rozvoj a obnova bytového fondu“ medziúver / ďalej
len úver/ v sume 330.000,- Sk/ t.č. po prepočte na menu euro 10.953,99 eur/. Dlžníci z úverovej zmluvy
sa zaviazali úver splácať spôsobom dohodnutým v čl. II zmluvy, t.j. po 3.300,-Sk / t.č. po prepočte
na menu euro po 109,54 eur/ mesačne. Návratnosť úveru vola zabezpečená podľa čl. III úverovej
zmluvy okrem iného aj ručením žalovaných v rade 1 a 2 / ďalej len ručitelia/. Žalovaní v rade 1 a

2 ako ručitelia, v ručiteľskej listine č. 1 a v ručiteľskej listine č. 2, obe zo dňa 10.6.vyhlásili, že
ručia za splnenie povinností dlžníkov z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Keďže si dlžníci z úverovej
zmluvy / manželia Galloví/ riadne svoje povinnosti zo zmluvy neplnili, úver dohodnutým spôsobom
neplácali, veriteľ z úverovej zmluvy ku dňu 14.1.2004 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle § 11
ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok a oboch dlžníkov z úverového vzťahu vyzval na úhradu

zosplatneného úveru vo výške 275.954,60 Sk / t.č. po prepočte na menu euro 9.160,01 eur/. To že k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo k 14.1.2004 nijakým spôsobom v konaní spochybnené
nebolo. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pôvodný veriteľ z úverovej zmluvy - spoločnosť
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., ako oprávnená, podala dňa 2.11.2014 na Exekútorskom úrade
Nitra, Mgr. Miroslav Šupa, návrh na vykonanie exekúcie voči dlžníkom z úverového vzťahu, manželom

Gallovým ako povinným, za účelom vymoženia vyššie uvedenej zosplatnenej pohľadávky. Exekučné
konanie začalo na tunajšom súde dňa 15.11.2004 a je vedené pod sp. zn. EX 689/2004. Následne
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2005, postúpil veriteľ z úverovej zmluvy, spoločnosť
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., pohľadávku z úverového vzťahu žalobcovi. Uvedené mal súd
preukázané písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou. Súd mal teda preukázané, že

veriteľ z úverového vzťahu si riadne uplatnil pohľadávku, resp. podal návrh na vykonanie exekúcie voči
dlžníkom z úverového vzťahu, manželom Gallovým. Uvedené sporné nebolo.

7. Žalobou v tomto konaní , ktorá bola na súd podaná dňa 7.5.2010, sa však žalobca domáha
zaplatenie dlžnej pohľadávky z úverového vzťahu, ktorá na neho bola postúpená v zmysle § 524 a nasl.

Občianskeho zákonníka pôvodným veriteľom z úverového vzťahu a domáha sa zaplatenia tejto sumy
nie od dlžníkov z úverového vzťahu, ale od ich ručiteľov. Súd mal preukázané, že ručitelia, ako už
bolo uvedené, na seba prevzali ručiteľský záväzok. Obaja žalovaní v ručiteľských listinách č.1 a č. 2
zo dňa 10.6.2002 vyhlásili, že ručia za úver poskytnutý spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s., dlžníkom a to pánovi Štefanovi Gallovi a jeho manželke Alžbete Gallovej. Žalovaná v rade 2.

však spochybnila platnosť uvedeného právneho úkonu, ručiteľskej listiny, keď tvrdila, že vyhlásenie
ručiteľa obsahuje neurčité a nezrozumiteľné údaje. Okrem uvedeného obaja žalovaní vzniesli v konaní
aj námietku premlčania. Žalobca k námietke premlčania uviedol, že nárok na zaplatenie bol riadne a
včas uplatnený voči dlžníkom z úverového vzťahu a na tento záväzkový vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka a to najmä § 310 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa právo

veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva vo dlžníkovi. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
na to, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ku ktorej došlo 14.1.2004 , si následne voči dlžníkom
z úverového vzťahu podal dňa 2.11.2004 návrh na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že vzhľadom na to, že
premlčaciadobavočidlžníkomzúverovéhovzťahuzačalaplynúťnajneskôrdeňpovyhlásenípredčasnejsplatnosti úverovej zmluvy, t.j. dňa 15.1.2004 a návrh na začatie exekúcie bol podaný 2.11.2004 a
žalobca ako oprávnený v predmetnej exekúcii pokračuje, nie je možné považovať pohľadávku žalobcu
voči dlžníkovi z úverového vzťahu za premlčanú. A ak nie je premlčaná pohľadávka voči dlžníkom z

úverového vzťahu, nie je v zmysle ustanovenia § 408 a § 310 Obchodného zákonníka premlčaná ani
voči ručiteľom/ žalovaným/.

8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č 634/1992 Zb.o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa
rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
Podľa § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa v súčasnosti platného a účinného Občianskeho zákonníka a to ustanovenia § 52 ods. 1 a 2
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa v súčasnosti platného a účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.

Obe vyššie uvedené ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou
sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9.Ako bolo uvedené, spoločnosť Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. a dlžníci z úverového vzťahu,

manželia Galloví, uzatvorili zmluvu o úvere číslo 20516610/7930 zo dňa 10.6.2002, na základe ktorej
bol dlžníkom poskytnutý medziúver. Súd má zato, že táto úverová zmluva bola uzavretá za splnenia
podmienok zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Uvedený typ
úveru má špecifický charakter. Poskytujú ho stavebné sporiteľne a jeho špecifikum spočíva v tom , že
tento medziúver ako osobitný typ úveru slúži na preklenutie časového obdobia do pridelenia cieľovej

sumy v zmluve o stavebnom sporení a umožňuje stavebnému sporiteľovi rýchlejšie uskutočniť jeho
finančný zámer. Je zrejmé, že úverovú zmluvu ako zmluvný typ upravuje Obchodný zákonník vo
svojich ustanoveniach § 497 a nasl.. Podľa 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z vykonaného dokazovania mal

však súd za preukázané aj to, že uvedená úverová zmluva bola uzavretá medzi obchodníkom a
spotrebiteľmi, ktorým bol úver poskytnutý na spotrebu, nie na podnikanie. Uvedenú zmluvu súd posúdil
ako typovú , formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah spotrebitelia výrazným
spôsobom ovplyvniť nemôžu. Je teda nepochybné, že táto úverová zmluva, ktorá bola uzavretá v
zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka má aj spotrebiteľský charakter. Niet preto

pochybností o tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa príslušných ustanovení zákona č.
634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
preto je potrebné ju posudzovať aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Ako bolo uvedené,
podľa súdu má úverová zmluva povahu spotrebiteľskú. V prípade ak hlavný záväzkový vzťah súdvyhodnotil ako spotrebiteľský, potom i vzťah založený ručením (akcesorický a subsidiárny) medzi
veriteľom a ručiteľmi má tiež spotrebiteľský charakter. Preto aj žalovanými / ručiteľmi/ namietané
premlčanie je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a to aj napriek skutočnosti , že

úverová zmluva / hlavný záväzok/ bola uzavretá podľa príslušných ustanovený Obchodného zákonníka.
V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka sa nárok na peňažné plnenie premlčuje v 3 ročnej premlčacej
dobe. Súd poznamenáva, že žalovaní v rade 1 a 2/ ručitelia/ vzniesli v konaní námietku premlčania,
avšak ak by tak aj neurobili, súd by bol v zmysle §5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný aj z úradnej
povinnosti na premlčanie prihliadať. Ako bolo uvedené, aj napriek skutočnosti, že hlavný záväzok bol

uzavretý v zmysle Obchodného zákonníka / pretože úverovú zmluvu bez ohľadu na charakter zmluvných
strán upravuje uvedený právny predpis a to aj v prípade, keď ju uzavrie spotrebiteľ/ jedná sa v danom
prípade o spotrebiteľskú zmluvu. Preto aj ručiteľský záväzok sa spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a to aj s poukazom na súčasné znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z vykonaného

dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná pohľadávka / z úverovej zmluvy/ bola splatná dňa
14.1.2004. Nasledujúcim dňom, t.j. 15.1.2004 mohol žalobca, resp. jeho predchodca svoje právo po
prvý raz vykonať / uplatniť na súde/. Predchodca žalobcu , veriteľ z úverovej zmluvy si svoje právo voči
ručiteľom na súde neuplatnil vôbec. Žalobca, na ktorého bola postúpená uvedená pohľadávka, si právo
na zaplatenie pohľadávky splatnej už dňa 14.1.2004, voči ručiteľom / žalovaným v rade 1 a 2 na súde

uplatnil až 7.5.2010, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
preto súd považuje jeho právo za premlčané a to voči obom žalovaným. Na uvedenom nemení nič
ani skutočnosť, že žalobca včas začal exekúciu za účelom vymoženia pohľadávky voči dlžníkom z
úverového vzťahu a že táto exekúcia v súčasnosti trvá. Podľa Občianskeho práva totiž plynie premlčanie
vo vzťahu k ručiteľom samostatne, bez ohľadu na plynutie, resp. spočívanie premlčania voči dlžníkom

z úverového vzťahu. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu vo zvyšnej časti, v ktorej nebolo konanie
zastavené, t.j. vo zvyšku žalovanej sumy / 8.700,01 eur s príslušenstvom/ ako premlčaný zamietol. Súd
teda o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy rozhodol tak, že v časti z dôvodu späťvztia konanie
zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.

10. Napriek vyššie uvedenému súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k žalovanou v 2 rade
namietanej neplatnosti ručiteľskej listiny. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov
možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na
seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Čo sa týka žalovanou
v rade 2. namietanou neplatnosťou ručiteľskej listiny, súd má zato, že ručiteľská listina je dostatočne

jasná určitá a zrozumiteľná. Je z nej zrejmé, kto a za aký záväzok ručí a je žalovanou v rade 2 riadne
podpísaná. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

11. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania , súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p.. Žalovaní v
rade1 a 2 boli v konaní úspešní. V časti bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia, bez preukázania
dôvodnosti žaloby v tej časti / žalobca nepreukázal že čiastočne plnili žalovaní a tí to aj popreli, má
sa teda zato, že v tejto časti zastavenie konania procesne spôsobil žalobca/. Vo zvyšku bola žaloba

zamietnutá, t.j. úspešní boli žalovaní v rade 1 a 2.V oboch prípadoch aj čiastočného zastavenia konania
aj zamietnutia žaloby majú nárok na náhradu trov konania žalovaní. Žalovanej v rade 2., ktorá bola
v konaní právne zastúpená vznikli trovy konania, preto jej súd priznal nárok na ich náhradu v plnom
rozsahu. Žalovanému v rade 1 však žiadne trovy konania v zmysle § 251 C.s.p. nevznikli, preto súd
rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).