Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208702
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317208702.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v spore žalobcu 1. R. T., nar. XX.XX.XXXX, 2.
P. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX J., žalobcovia zastúpení Mgr.
Ivanom Chvostekom, advokátom, AK Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, 2. DUPOS dražobná, spol. s

r.o., Tomaškovičova 17, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 20.9.2017 č. k.
7Csp/171/2017-33 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo vzťahu žalobkyne v 1rade a žalovaného v 1.rade.

Priznáva žalobkyni v 1.rade voči žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 %.

Mení uznesenie vo vzťahu žalobcu v 2.rade a žalovaného v 1.rade tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta a nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1.a 2.rade zdržať sa výkonu záložného

práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie J., a to k bytu nachádzajúcemu
sa v bytovom dome súp. č. XXXX a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu a k pozemku parc. č. XXXX/XX, o veľkosti 57/651, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v
1.rade.Zároveňuložilžalobkyniv1.radepovinnosťvlehote30-tichdníodprávoplatnostitohtouznesenia
podať žalobu o určenie, že žalovaný nemá právo domáhať sa výkonu záložného práva na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 19. 2.2008 uzatvorenej medzi stranami

sporu. Žalobcom v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v 1.rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie J.. Spolu so žalobcom v 2.rade dňa 19.2.2008 uzatvorila
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol zo strany žalovaného v 1.rade

poskytnutý úver na bývanie, a to na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností vo výške 635.000,-
Sk. Žalobcovia sa za poskytnutie tohto úveru zaviazali zaplatiť spracovateľský poplatok vo výške 6.999,-
Sk a uhrádzať mesačné splátky vo výške 3.037,- Sk s uvedením konečnej splatnosti úveru 20.1.2038.
V deň uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere bola medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovaným v 1.rade
uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva. Predmetom tejto
zmluvy bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech

záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a predmetom mandátnej zmluvy
bolo udelenie poverenia záložcom ako mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi pre vykonanieúkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. Z predloženej odpovede žalovaného v 1. rade zo dňa
21.3.2017adresovanejžalobkyniv1.radevyplýva,žetentoobdržalžiadosťosplátkovýkalendár,ktorým
žalobkyňa žiadala o možnosť splácania úveru formou mesačných splátok vo výške 140,- eur, ktorá však

bola zamietnutá. Žalovaný v 2.rade prípisom zo dňa 12.7.2017 vyzval žalobcov o poskytnutie súčinnosti
z dôvodu ohodnotenia nehnuteľnosti v predmete zriadenia záložného práva. Z podania žalovaného v
2.rade zo dňa 23.8.2017 vyplynulo, že žalobkyni v 1. rade bol zaslaný znalecký posudok č. XXX/XXXX
v predmete určenia všeobecnej hodnoty založených nehnuteľností. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodňovali tým, že zmluva o splátkovom úvere a zriadení záložného práva je formulárová a

typová, pričom jej obsah nemohli ovplyvniť a museli túto podpísať v celku. V ďalšom uviedli, že žalovaný
v 1.rade ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva napriek ich žiadosti o možnosť splácania
mesačných splátok vo výške 140,- eur v čase ich nepriaznivej finančnej situácii. V ďalšej časti návrhu
poukázali na to, že hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom v rámci konania dobrovoľnej
dražby vo výške 9.500,- eur je v hrubom nepomere s už splatenou čiastkou vo výške 11.332,18 eur oproti
poskytnutému úveru vo výške 14.439,35 eur s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Poukázali na to, že zmluva o splátkovom úvere a zriadení záložného práva boli uzavreté na základe
nekalých praktík a obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Uviedli, že žalovaný v
1.rade pri uzatvorení zmluvy neskúmal bonitu žalobcov a ani sa ich nespýtal na situáciu v rodine, čím
zanedbal svoju povinnosť ohľadom odbornej starostlivosti v zmysle § 2 písm. u/ Zákona na ochranu
spotrebiteľa. Zanedbanie povinnej odbornej starostlivosti je v zmysle citovaného zákona považované

za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je podľa § 7 ods. 1 tohto zákona zakázaná. V ďalšom uviedli, že
vzhľadom na to, že žalovaný v 2.rade môže zo dňa na deň vyvolať proces dražby pri hrubo nemorálnom
a neprimeranom výkone záložného práva je reálna hrozba, že prídu o strechu nad hlavou. Poukázali tiež
nato,žetrebavenovaťpozornosťtomu,žemajetokdotknutýkonanímomimosúdnomvýkonezáložného
práva, o ktorých v danej veci ide, je nehnuteľnosť, ktorá je určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny.

Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale môže uviesť rodinu
dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodný. Vychádzal z toho, že osvedčili predbežne dôvodnosť svojho nároku, ako aj existenciu

bezprostredne hroziacej ujmy. Dražba nehnuteľnosti, v ktorej majú žalobcovia spolu zabezpečené
bývanie, podľa názoru súdu predstavuje podstatný zásah do ich rodinného života, ktorý už nie je
možné zvrátiť, preto dočasnú úpravu pomerov strán sporu považoval za dôvodnú. Podľa názoru
súdu prvej inštancie vzhľadom na bezprostrednosť hrozby, a tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia
ochrany, sa výber procesného prostriedku žalobcov, čiže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

javí ako pochopiteľný a v danej situácii ako jediný účinný prostriedok ich ochrany. Nariadený rozsah
neodkladného opatrenia je primeraný a jeho nariadením nevznikne žalovanému v 1.rade žiadna ujma,
pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení - záložné
právonaďalejexistujeadočasnepozastavenýjelenjehovýkon.Vdôsledkurealizácievýkonuzáložného
práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by v konečnom dôsledku mohlo dôjsť k prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu a k uspokojeniu žalovaného v 1.rade aj v rozsahu,
ktorý nemá v dôsledku potencionálnych neprijateľných podmienok obsiahnutých v zmluvách o úvere
právny nárok, čím by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný s veľkými ťažkosťami. Na základe uvedeného
vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uložil žalobkyni v 1.rade povinnosť podať žalobu
o určenie, že žalovaný nemá právo domáhať sa výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného

práva a úspešným žalobcom voči žalovanému v 1.rade priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

4. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1.rade, v
ktorom namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces; rozhodoval sudca miestne nepríslušného súdu; konanie zaťažil inými vadami, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; dospel na základe nevykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; vec nesprávne právne posúdil a porušil právo žalovaného v 1.rade na spravodlivé
súdne konanie.

5. Podľa názoru žalovaného v 1.rade v uznesení súdu prvej inštancie absentuje relevantné odôvodnenie
existencie všetkých kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je
rozhodnutie arbitrárnym. Poukázal na absenciu odôvodnenia, ako a čím bol odôvodnený nárok žalobcov
na nariadenie neodkladného opatrenia; ako dospel k záveru o existencii ujmy a čím ju mal osvedčenú,keďže za tvrdeného skutkového stavu je vznik ujmy vylúčený priamo obsahom kogentných právnych
noriem a z akého dôvodu nariadil neodkladného opatrenie za situácie, ktorá bola vyvolaná žalobcom z
dôvodu neplnenia zabezpečovaného záväzku. Obsahom odvolania bolo vznesenie námietky miestnej

nepríslušnosti s uvedením, že predmetom konania nie je spor o existenciu vecného práva, a teda nejde
o žiaden dôvod osobitnej miestnej príslušnosti, a preto miestne príslušný je všeobecný súd žalovaného
v zmysle ust. § 13 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 15 C.s.p.. Napadnuté rozhodnutie
je tiež materiálne nevykonateľné. Súd je povinný ex offo preskúmať vecnú legitimáciu sporových strán,
a to i vo vzťahu k obsahu návrhu požadovaného neodkladného opatrenia. Z hľadiska posúdenia

vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie. Ak sa žalobca neodkladným opatrením domáhal uloženia povinnosti zdržať
sa výkonu záložného práva, je zrejmé, že uvedeného sa môže domáhať len ten, kto je subjektom
povinnosti strpieť výkon záložného práva, t. j. záložca. Ak chce osvedčiť, že je záložcom, musí predložiť
výpis z určeného verejného operátu katastra nehnuteľnosti, ktorým osvedčí, že je záložcom. Keďže

výpis z listu vlastníctva nepredložil, súd tak nemohol mať osvedčenú aktívnu legitimáciu žalobcov a
ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Záverom uviedol, že ak je žalobca v právnom postavení
záložcu povinný výkon záložného práva strpieť, je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť
potrebnú aj na výkon záložného práva, pričom pri výkone záložného práva záložný veriteľ koná v
mene záložcu. Z uvedeného dôvodu súd preto nemôže zakázať záložnému veriteľovi realizáciu jeho

zákonných opatrení a takýto postup je v priamom rozpore s ústavou. Z uvedeného dôvodu žiada, aby
súd konanie zastavil, alternatívne zrušil alebo zmenil napadnuté rozhodnutie a vec postúpil na konanie
súdu miestne príslušného.

6. Žalobkyňa v 1.rade žiadala uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia ako

vecne správne potvrdiť.

7.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutéuznesenie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmyslezásad
uvedených v ust. § 379 - § 381 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1.rade je čiastočne dôvodné.

8. Súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti a vec aj správne právne posúdil vo
vzťahu žalobkyne v 1.rade a žalovaného v 1.rade.

9. Podľa § 324 ods. 1 ,3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť
pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí
naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo

veci samej alebo zabezpečenie výkonu takéhoto rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutia dočasnej povahy
predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však
neprejudikuje práva a povinnosti strán sporu, a teda ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo
veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v 1.rade
v prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanému v 1.rade dostatočným spôsobom osvedčila potrebu

dočasnej úpravy pomerov strán sporu.

12. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný.
Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri
neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného

preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhej strane sporu škoda, či iná
ujma, prípadne jej takáto ujma hrozí. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia uzatvorili so žalovaným v
1.rade zmluvu o splátkovom úvere určeného na bývanie, ktorého návratnosť bola zabezpečená zmluvouo zriadení záložného práva uzatvorenou medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovaným v 1.rade v predmete
nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve, ktoré sú ich spoločným obydlím. V tejto súvislosti sa žalobcovia
domáhali zdržaniavýkonuzáložnéhoprávazostranyžalovanýchspoukazomnato,ževýkonzáložného

práva sa má vykonať pre pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok v rozpore s kogentnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona
na ochranu spotrebiteľov.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nariadil neodkladné

opatrenie vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade, lebo len jeho nariadením možno predísť prípadnému
nakladaniu s nehnuteľnosťami, v dôsledku ktorého by jej mohla vzniknúť vážna ujma. Stotožňuje sa s
tvrdením žalobkyne, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie
obydlia. V nadväznosti na uvedené existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov v prípade obavy, že
dražba bude vykonaná a príklep udelený na základe neplatného právneho úkonu.

14. Z predložených listín (znaleckého posudku, výziev na poskytnutie súčinnosti) nesporne vyplýva, že
žalobkyňa v 1.rade je naďalej výlučným vlastníkom nehnuteľností v predmete zriadeného záložného
práva a žalovaný v 1.rade má postavenie záložného veriteľa, nakoľko podľa oznámenia žalovaného
v 2.rade je navrhovateľom dobrovoľnej dražby. Z uvedeného dôvodu je preto námietka žalovaného
v 1.rade nedostatku vecnej legitimácie žalobkyne a žalovaného v 1.rade v predmete nariadeného

neodkladného opatrenia nedôvodná.

15. V zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Prejednávaná vec je jednoznačne vecou o spotrebiteľskej zmluve
regulovanou osobitnou právnou úpravou zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, keďže bola založená zmluvou o splátkovom úvere, ktorej účastníkom je
žalovaný v 1.rade, ktorý pri jej uzatváraní vystupoval ako podnikateľský subjekt v predmete poskytovania

úverov a dlžníkom sú fyzické osoby, ktoré pri jej uzatváraní nekonali v rámci podnikateľskej alebo
obchodnej činnosti. Na základe uvedeného boli preto splnené podmienky osobitnej miestnej príslušnosti
v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 19 písm. d/ Civilného sporového poriadku,
kedy je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý
je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor.

16. Argumentáciu žalovaného v 1.rade poukazujúceho na nedôvodnosť uplatneného nároku posúdi súd
prvej inštancie v rámci konania o veci samej. Povinnosť uložená žalovanému v 1.rade nenakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami formou výkonu záložného práva je daná iba neodkladným opatrením,
pre ktoré je charakteristická jeho dočasnosť do právoplatného skončenia konania vo veci samej a nerieši

definitívne vzťahy medzi stranami sporu. Ďalej poznamenáva, že súd prvej inštancie uložil žalobkyni
v 1.rade v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu o určenie, že žalovaný nemá právo
domáhať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o jeho zriadení. V zmysle ust. § 336 ods. 3
C.s.p. súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba v lehote podaná nebude.
Z uvedeného vyplýva, že nariadeným neodkladným opatrením sa sleduje len dočasná úprava pomerov

medzi sporovými stranami trvajúca do času odstránenia pochybností hmotnoprávneho vzťahu medzi
žalobkyňou v 1.rade a žalovaným v 1.rade.

17. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd námietky žalovaného v 1.rade vo vzťahu k žalobkyni
v 1.rade za nedôvodné. Z tohto dôvodu napadnuté uznesenie v uvedenej časti ako vecne správne

postupom podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil a úspešnej žalobkyni v 1.rade voči
neúspešnému žalovanému v 1.rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa
§ 396 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie.

18. Za dôvodnú odvolací súd považuje námietku žalovaného v 1.rade nedostatku vecnej legitimácie
žalobcu v 2.rade. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia v predmete zdržania sa výkonu
záložného práva sú vecne legitimovanými stranami účastníci zmluvy o zriadení záložného práva,
príp. ich právni nástupcovia. Keďže žalobca v 2.rade nemá postavenie záložcu a nie je vlastníkomnehnuteľností v predmete zriadeného záložného práva, nemá postavenie aktívne vecne legitimovanej
strany sporu. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 388 Civilného sporového
poriadku uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu žalobcu v 2.rade a žalovaného v 1.rade zmenil a

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
postupom podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 257 C.s.p., v zmysle ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. K aplikácii ust. § 257
Civilného sporového poriadku môže dôjsť aj zo sociálnych aspektov. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitnéhozreteľapretosúdprihliadanamajetkové,sociálne,osobné,zárobkovéainépomeryvšetkých

strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu, práve nepriaznivá finančná situácia na strane žalobcu v
2.rade je dôvodom pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia vo vzťahu k žalovanému v 1.rade.
Skutočnosť, že sa žalobca v 2.rade ocitol v nepriaznivej majetkovej situácii je podľa názoru odvolacieho
súdu preukázaná rozhodnutím centra právnej pomoci zo dňa 2.6.2017, ktorým mu bola priznaná v
predmetnom konaní právna pomoc ako osobe v materiálnej núdzi v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).