Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214439
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215214439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: P. Y., N.. XX.XX.XXXX, A. W.,
B. Č.. X, proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 28, IČO: 35 763
469, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 14. decembra 2015, č.k. 16C/281/2015-70 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie
vo výške 265,50 eur s príslušenstvom, vychádzajúc z tvrdení žalobcu, že bol zamestnancom
žalovaného informovaný, že na Easy karte mal zostatkový kredit v žalovanej sume, následne žalovaným
neevidovaný. Dospel k záveru, že žalovaný ako dodávateľ služby neuniesol dôkazné bremeno, pretože
v rámci reklamácie nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca tvrdenou sumou na Easy karte
nedisponoval. Žalovaný nevedel označiť súdu dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre

výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastával názor, že dôkazné bremeno o tvrdenom zostatkovom kredite
v žalovanom rozsahu zaťažuje žalobcu, ktorý jeho existenciu nepreukázal. Namietal tiež premlčanie
bezdôvodného obohatenia a s ohľadom na reklamáciu i preklúziu práva. Zdôraznil, že s ohľadom na
ochranu osobných údajov nie je oprávnený uchovávať prevádzkové údaje po dlhšie obdobie.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods.
1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

265,- eur, ktorá suma mala predstavovať kredit na SIM karte č. XXXXXXXXXX, následne žalovaným
nevykazovaný. Žalobu odôvodňoval informáciou od zamestnanca žalovaného, že na karte sa v deň
jej nabitia (13.01.2015 ráno) vykazoval kredit v uvedenej sume, ale po dobití len vo výške 10,-
eur. Reklamáciu žalobcu žalovaný zamietol dôvodiac, že suma 265,50 eur s DPH predstavovalasúčet celkovo dobíjaných kreditov od kúpy karty, a nie zostatkový kredit ku dňu posledného dobitia
(13.01.2015) len vo výške 0,0903 eur.

6. Žalobca so spôsobom vybavenia reklamácie nesúhlasil. V súdnom konaní nenavrhol žiaden dôkaz
na preukázanie existencie tvrdeného zostatkového kreditu, vrátane svedeckej výpovede zamestnancov
žalovaného. Naproti tomu žalovaný s ohľadom na judikatúru Ústavného súdu SR neuschoval údaje o
príslušnej SIM karte a nemohol ich predložiť v priebehu súdneho konania.

7. Za tohto stavu sa odvolací súd nestotožňuje s vyhodnotením dokazovania a skutkovými závermi súdu
prvej inštancie.

8. I v spotrebiteľskom spore je povinnosťou žalobcu (spotrebiteľa) tvrdiť a preukázať pre posúdenie
opodstatnenosti žaloby rozhodujúce skutočnosti. Žalobca postavil žalobu na tvrdení zamestnanca
žalovaného (K. Č.). Výsluch tohto zamestnanca ako svedka žalobca nenavrhol a do rozhodnutia súdu

prvej inštancie napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nepredložil listinné dôkazy a nenavrhol
ani vykonanie žiadnych iných dôkazov, ktoré by potvrdzovali, že v deň posledného dobitia karty kredit
skutočne dosahoval žalovanú výšku. Takýmto dôkazom nedisponoval ani žalovaný. Žalobca preto pre
nepreukázanie tejto rozhodujúcej skutočnosti nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného (§ 451 ods. 2 OZ), v dôsledku čoho žalobu nemožno považovať za opodstatnenú.

9. Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní je celkom nepostačujúce založiť žalobu, tak ako to urobil
žalobca, na údajnom tvrdení zamestnanca žalovaného, ktoré sa už pred začatím súdneho konania
javilo rozporné so stanoviskom žalovaného v reklamáciách. Pre úspech žalobcu v konaní sa minimálne
vyžadovalo, aby navrhol ako svedka vypočuť zamestnanca, ktorý mal o žalovanej sume informovať.

Nemožno však vylúčiť, že zamestnanec by si takéto tvrdenie napriek prebiehajúcim reklamáciám už
nepamätal. Odvolaciemu súdu nie je celkom zrozumiteľné, z akých dôvodov žalobca uveril údajnému
tvrdeniu o existencii kreditu v žalovanej sume, hoci o tom nemal vedomosť z vlastných zistení, a
následne neveril tvrdeniam zamestnanca žalovaného (iného), vybavujúceho jeho reklamáciu, o tom,
že suma 265,50 eur predstavuje súčet jednotlivých nabíjaných kreditov. Žalobu nemožno postaviť

na predpokladanom zlom úmysle žalovaného poškodiť žalobcu v konaní prezentovaným postupom.
Žalobca celkom opomína možnosť pochybenia zamestnanca žalovaného, resp. nesprávne pochopenie
údajov o tom, čo suma 265,50 eur predstavuje.

10. Naproti tomu odvolací súd akcentuje konzistentný prístup žalovaného ku opakovaným reklamáciám

žalobcu už pred začatím súdneho konania. Žalovaný opakovane zastával stanovisko, v zmysle ktorého
žalovaná suma predstavovala súčet všetkých kreditov od zakúpenia karty pri jej nabíjaní raz za rok.
Uvedený nemenný spôsob opakovaného vybavenia reklamácií žalovaným odvolací súd považoval za
hodnoverný, teda ako hodnovernú posúdil i obranu žalovaného v konaní.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu pre neunesenie dôkazného
bremena žalobcom ako nedôvodnú zamietol (§ 388 CSP).

12. Žalovanému pred súdom prvej inštancie nevznikli žiadne trovy, preto mu odvolací súd priznal nárok
len na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 2, v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).