Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207024
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617207024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré
Mesto, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava
proti žalovanému V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX S., zast. advokátkou JUDr.
Elenou Matulovou, so sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár o zaplatenie 194,59 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 13Csp/82/2017-59 zo dňa 17.
júla 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Csp/82/2017-59 zo dňa 17. júla 2017 v napadnutej časti
prvej výrokovej vety potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 194,59
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 187,62 Eur od 20.07.2014 do 21.07.2014
a vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania v celosti.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 21.08.2012 k uzavretiu
Zmluvy o pôžičke evidenčného čísla XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému sumu
730,92Eur,nedeliteľnousúčasťouktorejsúVšeobecnéobchodnépodmienky(ďalejVOP).Podľazmluvy
o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 30 mesačných splátkach v sume po 31,80 Eur do
celkovej výške 954,- Eur. Z tejto sumy zaplatil žalovaný do podania žaloby sumu 743,80 Eur. Z dôvodu,
že žalovaný porušil povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca listom zo dňa 31.05.2014

označeným ako Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho
na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k žiadnej úhrade dlžných splátok žalovaným
nedošlo, žalobca dňa 19.07.2014 úver zosplatnil. Do dňa podania žaloby bol žalovaný dlžný žalobcovi
sumu 194,59 Eur.

3. Súd posúdil zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorá obsahovala výšku schválenej pôžičky 730,92 Eur,
ročnúúrokovúsadzbuvovýške24,05%,RPMN24,05%,termínkonečnejsplatnostivyjadrenýmesiacom

arokom-február2015,akoajcelkovúsumupôžičky954,-Eurponavýšeníanákladyspotrebiteľa223,08
Eur ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú nie je možné považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov tak,
ako to žalovaný v konaní tvrdil, keď poukazoval na to, že v nej nebola uvedená tak, ako to vyplýva z § 9ods.2 písm. f) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch doba trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti úveru.

4. Okresný súd neprihliadol na tvrdenie žalovaného, že lehotu splatnosti určenú iba mesiacom a
rokom nie je možné považovať za súladnú s uvedeným ustanovením, keďže spotrebiteľ má byť už pri
podpise zmluvy informovaný o tom, ako dlho je povinný úver splácať. Dojednanie splatnosti dlhu, a teda
schválenej pôžičky a jej celkové náklady vo výške 954,- Eur v mesačných splátkach od 20.09.2012
do 20.02.2015, kedy bol dojednaný konečný termín splatnosti, považoval za dostatočné. Okresný súd

neprihliadol ani na ďalšie tvrdenie žalovaného, že v zmluve nie je adekvátne vyjadrená úroková sadzba
spotrebiteľského úveru tak, ako to vyžaduje § 9 ods.2 písm. i) cit. zák., keď je v nej uvedená len ročná
úroková sadzba vo výške 24,05% ročne, hoci v čase uzavretia zmluvy bola výška úrokových sadzieb
podľa internetovej stránky NBS pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov vo výške
15,08%ročne,atedažedohodnutáúrokovásadzbaprevyšujeúrokovésadzbyuplatňovanévobchodnej
činnosti komerčných bánk a je v rozpore s dobrými mravmi. Neprihliadol ani na tvrdenie žalovaného, že

v zmluve je nesprávne uvedená aj RPMN, keď namiesto správnej výšky 24,06% bola uvedená výška
24,05%ročneaaninatvrdenie,ževzmluveabsentujevýška,početatermínsplátokistiny,úrokovainých
poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyplýva z §
9 ods.2 písm. k) cit. zák.. Výšku mesačnej splátky 31,80 Eur posúdil súd za dostatočný údaj, pretože

z neho nemusí byť zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok a koľko na
poplatok tak, ako to žalovaný v konaní tvrdil.

5.Žalobcapredložilsúdulistinuzodňa31.05.2014,ktorouupozornilžalovaného,žektomutodňueviduje
nedoplatok vo výške 133,24 Eur a ak nedôjde k 05.07.2014 k úhrade splátky splatnej v mesiaci marec

2014, bude oprávnený úver zosplatniť. Túto listinu súd neposúdil ako doklad o ukončení zmluvného
vzťahu, a teda ako výpoveď zmluvy podľa čl. 12 bod 2 VOP, keďže z obsahu tohto listu nie je ani zrejmá
vôľa žalobcu vypovedať zmluvu. Neposúdil ho ani ako predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods.9
OZ s poukazom na § 565 OZ, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že by pred uvedeným podaním
bol žalovaného na úhradu dlžnej sumy vyzval. Ani predžalobnú upomienku neposúdil ako odstúpenie

od zmluvy v zmysle § 517 ods.1 OZ v spojení s § 48 ods.1 OZ, keďže z tohto podania nie je zrejmá
vôľa žalobcu odstúpiť od zmluvy.

6. Pri rozhodovaní preto vychádzal z toho právneho záveru, že žalovaný úver v celosti nesplatil, pričom
zmluvu z hľadiska obsahových náležitostí posúdil ako perfektnú a platnú. Žalobcovi, keďže nedošlo

k zosplatneniu úveru a ani k odstúpeniu od tejto zmluvy, prípadne jej vypovedaniu, nevzniklo právo
domáhať sa zaplatenia každej splátky jednotlivo. V čase rozhodovania súdu bol žalovaný v omeškaní
so splatením 7 splátok po 31,80 Eur a s nedoplatkom za júl 2014 vo výške 19,40 Eur, teda žalobcovi
dlhoval 242,- Eur na istine. Súd preto priznal žalobcovi okrem istiny aj príslušný úrok z omeškania, keďže
zmluvu posúdil za platnú vo výške 5,15% ročne od 20.07.2014 tak, ako to žalobca žiadal. Žalovaný

nebol k tomuto dňu v omeškaní, okrem splátok splatných za január až jún 2014, t.j. vo výške 190,80 Eur,
po odpočítaní preplatku vo výške 3,18 Eur, okrem jedného dňa.

7. Úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil zamietol z dôvodu, že ku dňu 20.07.2014 nemeškal
s celou sumou istiny 194,59 Eur, ale len so sumou 187,62 Eur, aj to len do 21.07.2014, kedy

žalovaný dlh úhradou vo výške 200,02 Eur vyrovnal a následne sa dostával do omeškania opätovne s
každomesačnými splátkami počnúc dňom 21.07.2014 až k termínu konečnej splatnosti úveru.

8. Proti rozhodnutiu okresného súdu v časti, v ktorej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 194,59 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 187,62 Eur od 20.07. do

21.07.2014 podal žalovaný odvolanie.

9. V odvolaní žalovaný tvrdil, že medzi účastníkmi vznikol vzťah spotrebiteľa a podnikateľa na základe
formulárovej zmluvy, obsah ktorej žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Zmluva o pôžičke bola
uzavretá dňa 21.08.2012, na základe ktorej si žalovaný požičal od žalobcu 730,92 Eur, pričom pôžičku

mal splácať pravidelnými 30 mesačnými splátkami v sume po 31,80 Eur. Do podania žaloby žalovaný
zaplatil žalobcovi z požičanej sumy 743,80 Eur pri dohodnutej RPMN 24,05% a pri priemernej hodnote
RPMN v rovnakej výške. Termín konečnej splatnosti bol v zmluve uvedený spôsobom „február/2015“,
pričom z čl. 6 ods. 6.2 VOP vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiacia z čl. 6 ods.6.4 VOP vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Z
čl. 12 ods.12.2 VOP vyplýva, že klient, ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať
bez uvedenia dôvodu.

10. Nakoľko nedošlo k úhrade dlžných splátok žalovaným, žalobca úver dňa 19.07.2014, a teda potom,
ako zaslal žalovanému predžalobnú upomienku listom zo dňa 31.05.2014, zosplatnil. Keďže doklad o
zosplatnení úveru nie je prílohou návrhu, k zosplatneniu úveru podľa názoru žalovaného nedošlo. Právo
zosplatniťúvernevyplývaanizVOP,obsahktorýchžalovanýnemalmožnosťovplyvniť,pretobyvzmysle

§ 53 ods.2 OZ takéto zmluvné dojednanie predstavovalo neprijateľnú zmluvnú podmienku.

11. Z VOP a ich bodu 12.2 vyplýva len právo vypovedať zmluvu o pôžičke, preto predžalobná upomienka
nemá za následok zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods.9 OZ. Podľa názoru žalovaného musí zmluva o
úvere preto, aby bola platnou, mať nielen písomnú formu, ale musí obsahovať aj zákonom č. 129/2010
Z.z., ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke náležitosti podľa § 9 ods.2 cit. zák. V zmluve

absentujú podstatné náležitosti upravené v § 9 ods.2 písm. f), i), j) a k) cit. zák., keďže zmluva o
pôžičke neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru,
pričom uviesť v nej len údaj „február/2015“ na splnenie zákonom stanovenej náležitosti uvedenia termínu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nestačí.

12. Podľa názoru žalovaného v zmluve nie je ani uvedená úroková sadzba, ktorej výška nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 24,05% ročne, hoci v čase
jej uzavretia bola podľa opatrení NBS úroková sadzba 15,08% ročne, a teda takto dohodnutá úroková
sadzba podstatne prevyšuje úrokové sadzby uplatňované v obchodnej činnosti komerčnými bankami,
a preto je zmluva v tejto časti neplatná.

13. Ani RPMN uvedená v zmluve o pôžičke vo výške 24,05% nezodpovedá realite, pretože podľa
výpočtov je skutočná RPMN vo výške 24,06%, preto je takýto údaj klamaním spotrebiteľa a predstavuje
nekalú obchodnú praktiku, keďže bol žalovaný nesprávne informovaný pred uzavretím zmluvy o RPMN.

14. V zmluve absentuje aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, údaj o výške mesačnej splátky v
sume 31,80 Eur nie je dostatočným, pretože z neho nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava
na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok.

15. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje niektorú z uvedených náležitostí, považuje
sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov tak, ako to vyplýva z § 11 ods.1 písm.a) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky ani žiadnych
poplatkov,alelennavrátenieposkytnutejsumypôžičkypoodrátaníplneniazostranyžalovaného.Keďže

žalobcovi zaplatil žalovaný oproti požičanej sume vo výške 730,92 Eur už sumu 743,80 Eur, teda viac
ako mal povinnosť zaplatiť, nie je nárok žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej sumy dôvodný.

16. Záverom poukázal na tú skutočnosť, že právny názor uvedený v rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti G. nie je pre právne posúdenie prejednávanej veci

relevantný a aplikovateľný. Súdny dvor v uvedenej veci poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
Smernice Rady 87/102/EHS a k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch sa nevyjadroval. Keďže
súdy Slovenskej republiky aplikujú len vnútroštátne zákony o spotrebiteľských úveroch a nie uvedenú
Smernicu, výklad dotknutých ustanovení Smernice Súdnym dvorom EÚ v uvedenom rozhodnutí nemá

vplyv na rozhodovaciu činnosť v prejednávanej veci.

17. Poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp.zn. 11C/48/2016 zo dňa 27.04.2017,
rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp.zn. 13C/35/016 zo dňa 30.01.2017, rozhodnutie Krajského súdu
Žilina sp.zn. 7Co/99/2017 zo dňa 28.06.2017 a 10Co/112/2017 zo dňa 20.04.2017, v ktorých súdy

rozhodovali o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť rozhodnutie súdu prvej
inštancie a žalobu zamietnuť.18. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1

Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.08.2012 Zmluvu
o poskytnutí účelovej pôžičky ŠANCA pod č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
sumu 730,92 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej
VOP). Žalovaný sa zaviazal v Zmluve o pôžičke splácať túto v pravidelných 30 mesačných splátkach
po 31,08 Eur až do celkovej sumy pôžičky 954,- Eur. Zmluvné strany zároveň dohodli RPMN vo výške
24,05% a ročnú úrokovú sadzbu v rovnakej výške, pričom priemerná hodnota RPMN zodpovedala

24,05%. Celkové náklady spotrebiteľa činili 223,08 Eur a termín konečnej splatnosti pre požičanú sumu
bol dohodnutý zmluvnými stranami do februára 2015.

21. Z textu obsiahnutého pod bodom IV. - Klient na prednej strane zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky
vyplýva, že žalovaný sa pred podpísaním zmluvy oboznámil s VOP, tieto prevzal a nemal k nim žiadne

výhrady. Prehlásil tiež, že pred uzatvorením Zmluvy o pôžičke bol písomne oboznámený so zmluvnými
podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorý prevzal. Bol oboznámený aj so zmluvnou pokutou, sankčným úrokom, ako aj s tým, že spoločnosť,
ktorá mu pôžičku poskytla má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov, s čím svojim podpisom
vyjadril súhlas. Súhlasil aj s výškou a počtom splátok uvedených v zmluve a tieto sa zaviazal uhradiť

pravidelnými splátkami v dohodnutých termínoch a výške.

22. Z obsahu Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol aj
splátkovýkalendár,vktoromsažalovanýzaviazalsplácaťposkytnutúpôžičkuvpravidelnýchmesačných
splátkach a pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve, prípadne vo VOP stanovené inak, sú

splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3 VOP je v jednotlivých
splátkach zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie.

23. V bode 7 VOP je upravený spôsob výpočtu RPMN a spôsob splácania pôžičky podľa vzorca
uvedeného v Zákone o spotrebiteľských úveroch, pričom žalobca si vymienil právo jednostranne

meniť RPMN v dôsledku zmeny právnych predpisov a úrokovej sadzby úveru, ktoré zmeny oznámi
žalovanému.

24. V bode 12.2 VOP zmluvné strany dohodli, že žalovaný, ako aj žalobca je oprávnený zmluvu
kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu, pričom účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku

skutočnosti podľa bodu 12.1. Podľa bodu 12.1 sa zmluva skončí úplným splnením všetkých záväzkov
a pohľadávok žalovaného vo vzťahu k žalobcovi podľa zmluvy. Skončenie zmluvy nemá vplyv na
vyhlásenie žalovaného uvedené v zmluve, VOP alebo akéhokoľvek jeho vyhlásenia dané žalobcovi a
ani na arbitrážnu doložku.

25. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku v dohodnutých
splátkach riadne a včas, žalobca listom zo dňa 31.05.2014 označeným ako predžalobná upomienka
vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru. Keďže žalovaný dlžné splátky nedoplatil, žalobca podľa jeho tvrdenia v žalobe dňa 19.07.2014
úver zosplatnil, o čom však k žalobe nepredložil žiaden dôkaz. Doplnil však do spisu oznámenie o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vyhotovené ním dňa 27.07.2014, ktoré je adresované žalovanému
a je založené na čl. 54 spisu.

26. Podľa tvrdenia žalovaného tento zaplatil na dlžnú sumu oproti poskytnutej pôžičke vo výške 730,92
Eur vyššiu sumu, a to 743,80 Eur a keďže je úver poskytnutý žalobcom z dôvodu, že zmluva o poskytnutí

účelovej pôžičky obsahuje neprijateľné podmienky bezúročný a bez poplatkov, nie je povinný platiť
žalobcovi žiadne platby.27. Podľa internetovej stránky Národnej banky Slovenska bol v auguste roku 2012 pri spotrebiteľskom
úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov určený ročný úrok vo výške 15,08% pričom zmluvné strany
dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 24,05% ročne.

28. Podľa § 39 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) v znení účinnom ku dňu
21.08.2012, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 52 ods.1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa ods. 2 cit. ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

31. Podľa § 53 ods. 1 cit. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32.Podľa§54ods.1cit.zák.zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

33. Podľa § 657 cit. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

34. Podľa § 658 ods. 1 cit. zák., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

35. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 12.08.2012

tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

36. Podľa § 1 ods. 2 cit. zák. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

37.Podľa§9ods.2zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňu21.08.2012

cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
- písm.f) - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
- písm.i) - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index

alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

- písm.j) - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,- písm.k) - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

38. Podľa ust. § 11 ods. 1 cit. zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
(a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

(b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

39. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného proti prvej a ani proti
tretej výrokovej vete odvolaním napadnutého rozhodnutia nie je dôvodné.

40. V danej veci nie je sporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a preto
je ho potrebné v zmysle § 52 ods. 2 OZ považovať za dodávateľa. Žalovaná ako fyzická osoba pri
uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods. 4 OZ za spotrebiteľa a predmetnú
zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na konštatovanie, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
utvára sa priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie sú žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou

zmluvnou stranou a či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy.

41. K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní o tom, že žalovaný ako spotrebiteľ nemohol obsah
formulárovej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 21.08.2012, na základe ktorej si požičal od žalobcu 730,92

Eur ovplyvniť, nie je možné prihliadnuť. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že medzi zmluvnými stranami uzavretá zmluva o pôžičke, nedeliteľnou súčasťou ktorej boli
VOP a dohoda o splácaní požičanej sumy vo vopred dohodnutých splátkach, je zmluvou platnou.

42. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu

zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú jej súčasťou, vychádzajúc zo zásady zmluvnej
slobody, ktorá je základnou zásadou občianskeho, ako aj obchodného práva. Táto zmluva upravila
práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu pôžičky, ale aj ostatných nárokov z tohto
zmluvného vzťahu vyplývajúcich, najmä dohodnutých úrokov z pôžičky. Pre určenie práv a povinností
zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Jednotlivé

zmluvné podmienky podliehajú pritom z hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole ich prijateľnosti súdom.
Až v prípade, pokiaľ zmluva úpravu neobsahuje alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a
povinnosti zmluvných strán ustanoveniami Občianskeho, prípadne Obchodného zákonníka.

43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci zmluvného vzťahu si dohodli odplatnosť zmluvy o

pôžičke, keď si dojednali úroky z pôžičky vo výške 24,05% ročne, výšku ktorých žalovaný pri podpisovaní
zmluvy o pôžičke nenamietal.

44. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka výslovne nezakazuje zmluvnú voľnosť alebo pokiaľ z jeho

povahy nevyplýva, že sa od neho nie je možné odchýliť, nie sú zmluvné strany obmedzené v tom, aby
si na základe slobodného rozhodovania vymedzili v zmluve, ktorú medzi sebou uzatvárajú, rozsah práv
a povinností, ktoré zmluvou prevezmú. Súčasťou takéhoto dojednania môže byť aj dohoda o úrokoch a
úrokoch z omeškania, ktoré môžu existovať vedľa seba. Z ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktoré upravuje
možnosť dohodnúť úroky nevyplýva obmedzenie ani ohľadom výšky úrokov a ani doby, na akú si možno

úroky dohodnúť.

45. Rozhodovacia prax je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky alebo
úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Vzhľadom k dikcii zákonného ustanovenia,ktoré je dispozitívne a ktoré neobsahuje jednoznačný príkaz, či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu
predmetnej doby, na ktorú je možné dohodnúť úroky. Je tak treba akceptovať stav, že si zmluvné strany
pri peňažnej pôžičke dohodnú úroky aj za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná, teda

do jej faktického vrátenia veriteľovi. Pokiaľ sú dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky
z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny. Na rozdiel od dohodnutého
úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté, čo vyplýva z ust. § 517 ods. 2 OZ.
Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli úroky dohodnuté,
bude preto vždy určujúci obsah zmluvy tak, ako si jej zmluvné strany upravili. (Ústavný súd SR, Nález

sp. zn. PL ÚS 10/95)

46. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného o neprimeranej výške dohodnutých úrokov z
pôžičky, keďže v čase jej uzavretia bola podľa opatrení NBS stanovená podľa tvrdenia žalovaného nižšia
úroková sadzba, a to len 15,08% ročne oproti v zmluve dohodnutej sadzbe 24,05% ročne, pričom dospel
k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že takto dohodnutá úroková sadzba podstatne neprevyšuje

úrokové sadzby uplatňované v obchodnej činnosti komerčnými bankami, preto dohoda o nich je platným
právnym úkonom.

47. Obsah zmluvy o pôžičke a aj záväzok žalovaného splácať túto pravidelnými mesačnými splátkami
v sume po 31,80 Eur počas 30 mesiacov od jej uzavretia bol žalovanému dostatočne zrejmý, keďže

na pôžičku zaplatil tak, ako v odvolaní tvrdil, sumu 743,80 Eur. Faktom je, že sa žalobcovi zaviazal v
zmluve vrátiť požičanú sumu vrátane odplaty a celkových nákladov vo výške 954,-Eur, ktorú dohodu súd
prvej inštancie akceptoval a v bode 42 odôvodnenia svojho rozhodnutia presne zdôvodnil, že ku dňu
vydania rozhodnutia napadnutého odvolaním žalovaný dlhoval žalobcovi na splátkach, keďže zmluvný
vzťah stále trval, sumu 242,-Eur, a teda viac, než žalobca na istine od žalovaného žiadal.

48. Ani k námietke žalovaného o nesprávne uvedenej RPMN v zmluve o pôžičke, keď žalobca v nej
uviedol namiesto 24,06% len 24,05% nemohol odvolací súd prihliadnuť, pretože žalobca pri jej určení
musel postupovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, v ktorých je obsiahnutý presný vzorec jej
výpočtu, s čím korešponduje aj bod 7 VOP. Od začiatku tak bola žalovanému zrejmá jej výška, pričom

výška uvádzaná žalovaným by bola v jeho neprospech, pretože je ešte vyššia, než aká vychádza po
prepočte súdom. Takýto údaj preto nemôže byť klamaním spotrebiteľa a nemôže predstavovať žiadnu
nekalú obchodnú praktiku, keďže si žalovaný mohol informáciu o RPMN, vzorec výpočtu ktorej mal k
dispozícii vo VOP, ktoré obdržal, skontrolovať. Ak s ňou nebol spokojný, mohol od zmluvy o pôžičke tak,
ako to vyplýva z bodu 12.3 VOP do 14 dní od jej uzavretia odstúpiť. Podľa zistenia súdu prvej inštancie,

ale aj odvolacieho súdu bol tento údaj uvedený žalobcom v zmluve správne, preto nebol dôvod sa týmto
argumentom podrobnejšie zaoberať.

49. Aj keď bol termín konečnej splatnosti v zmluve uvedený spôsobom „február/2015“, je nesporné,
že po tomto termíne už žalovaný nemal povinnosť platiť žiadne splátky, pokiaľ by bol všetky predtým

dohodnuté riadne zaplatil. Táto skutočnosť je dostatočne zrejmá aj z čl. 6 ods. 6.2 VOP, v ktorom bolo
dohodnuté, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, ale aj z čl. 6 ods.6.4
VOP, z ktorého vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy.

50. Odvolací súd nemá preto žiadne pochybnosti o tom, že začiatok splácania presne dohodnutých

splátok, ako aj ich konečná splatnosť bola stranami sporu dohodnutá jasne a zrozumiteľne, preto sa v
tejto časti nemôže jednať o absolútne neplatné dojednanie, a to ani s poukazom na § 37 OZ, ale ani
§ 39 OZ preto, lebo žiaden rozpor s § 9 ods.2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch nenastal. Zmluva o pôžičke obsahuje nielen dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale aj
termín jej konečnej splatnosti, pričom údaj „február/2015“ je na splnenie zákonom stanovenej náležitosti

uvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dostatočný.

51. Odvolací súd nesúhlasí ani s tým tvrdením žalovaného v odvolaní, že výška v zmluve uvedenej
úrokovej sadzby 24,05% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože ak aj v čase uzavretia zmluvy o
pôžičke bola podľa tvrdenia žalovaného stanovená opatrením NBS úroková sadzba len 15,08% ročne,

nie je možné dohodnutú úrokovú sadzbu, ktorá podstatne neprevyšuje úrokové sadzby uplatňované v
obchodnej činnosti komerčnými bankami posúdiť ako neprimerane vysokú, preto nemôže byť zmluva
ani v tejto časti neplatná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nález ÚS SR, sp. zn. PL.ÚS 10/95 zo dňa
28.02.1995, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil názor, že aj keď sú úroky z pôžičky predmetom zmluvnejvoľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o
úrokoch musí byť vždy v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým
mravom.

52. V zmluve o pôžičke neabsentuje ani údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny tak, ako to
ukladal zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o
pôžičke, čo je zrejmé z jej obsahu, keď táto obsahuje údaj o výške mesačnej splátky v sume 31,80 Eur
s presným dátumom začiatku jej splácania a ukončenia poslednou splátkou vo februári 2015. Zákon č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch neukladal veriteľovi v § 9 ods. 2, písm. k) povinnosť uvádzanú
žalovaným, a teda aby v zmluve o pôžičke špecifikoval koľko z každej splátky sa započítava na istinu,
koľkonaúrok,koľkonapoplatok.Takýtoreštriktívnyvýkladzákonaniejenamiesteanizmluvnoustranou
a ani konajúcim súdom, pretože by bol nad rozsah stanovený zákonom, a teda výkladom neprípustným.

53. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že pre porušenie povinnosti stanovenej žalobcovi

v § 9 ods. 2, písm. k) cit. zákona má za následok to, že spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky je
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola splatnosť každej
splátky určená konkrétnym dátumom, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru nebol určený s odkazom na konkrétny dátum a zmluva o úvere na
dobu určitú nespresňovala vo forme amortizačnej tabuľky, aká časť každej splátky bude započítaná na

vrátenie istiny úrokov a poplatkov, pretože takýto výklad uvedeného ustanovenia je v zjavnom rozpore
s Rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015, Home Credit Slovakia, a. s. proti H.
G., v ktorom Súdny dvor EÚ odpovedal na prejudiciálne otázky položené Okresným súdom Dunajská
Streda v spore medzi žalobcom Home Credit Slovakia, a. s. a žalovanou H. G., predmetom ktorého bolo
zaplatenie peňažnej pohľadávky ako nedoplatku z úverovej zmluvy pozostávajúcej z hlavného textu a

úverových podmienok, keďže mal pochybnosti o tom, či sú niektoré náležitosti vyžadované
v§9zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov
v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

54. Z odpovede SD EÚ vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,
že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský
štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

55.ZodpovedeSDEÚnatretiuaštvrtúotázkupoloženúnárodnýmsúdomvyplýva,ženiejenevyhnutné,

aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok a v odpovedi na piatu a šiestu otázku je uvedené, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, a teda obsahovať rozpis

splátok na istinu, úroky a poplatky a pod.. Vyplýva z nich tiež to, že ustanovenia Smernice 2008/48/
ES bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Podľa odpovede na siedmu otázku môže vnútroštátna právna úprava stanoviť sankciu za neuvedenie
niektorých podstatných náležitostí zmluvy o úvere tak, že táto sa bude považovať za dohodnutú bez
úrokov a bez poplatkov.

56. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je preto nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a určiť aj konečný
dátum splatnosti úveru tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci. Spotrebiteľský úver vo forme pôžičky,

ktorý žalovaný poskytol žalobcovi, nie je preto možné z dôvodu uvádzaného súdom prvej inštancie s
odkazom na § 11, písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom a účinnom znení ku dňu uzavretia
zmluvy o pôžičke považovať za bezúročný.57. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov dospel k správnemu právnemu záveru, s ktorým sa
stotožnil aj odvolací súd, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi jej účastníkmi obsahuje všetky náležitosti,
nedostatok ktorých namietal žalovaný s poukazom na § 9 ods.2 písm. f), i), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, preto nie je daný žiaden dôvod na to, aby bola považovaná za bezúročnú
a bez poplatkov. Nie sú preto splnené zákonné predpoklady uvedené v § 11 ods.1 písm. a) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, na základe čoho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nielen dlžnú sumu,
ale aj dohodnuté úroky a poplatky, na ktoré ho súd prvej inštancie správne zaviazal, vrátane trov
prvostupňového konania.

58. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
prvej výrokovej vety ako vo výroku vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil.

59. Rovnako potvrdil podľa § 387 CSP aj tretiu výrokovú vetu rozhodnutia napadnutého odvolaním o
nároku na náhradu trov konania, ktorý priznal súd prvej inštancie žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný,

pretože jeho neúspech bol vo vzťahu k celému predmetu konania len v nepatrnej časti.

60. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251

Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

61. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).