Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114234568
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114234568.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: O.. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom

U. XXX/X, XXX XX F., zast. Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Hlavná 1221, 952 01 Vráble, proti
odporcovi: Slavomír H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. 288, o vrátenie vzájomne prijatých plnení
zo zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.452,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 7.452,- eur od 21.11.2014 do zaplatenia proti povinnosti žalobcu vydať žalovanému
nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Nitra, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre
katastrálne územie M., obec M., okres Nitra, ako pozemok s parcelným číslom XXX/X, parcela registra

"C", o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.12.2014 domáhal, aby súd určil, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 7.452,- eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.452,- eur od
21.11.2014 až do zaplatenia, proti povinnosti žalobcu na žalovaného spätne previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie M. ako pozemok s parc. č. XXX/X (parcela registra C evidovaná na kat. mape), druh

pozemku záhrady vo výmere 621 m2, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V žalobe uviedol, že žalobca ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20.09.2013
nadobudol od žalovaného ako predávajúceho vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej v liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. ako pozemok s parc.č 226/9, druh pozemku záhrady
vo výmere 621 m2. Dohodnutá výška kúpnej ceny za vyššie uvedený pozemok predstavovala sumu
9.315,- eur. Žalobca dňa 22.10.2013 uhradil žalovanému časť kúpnej ceny vo výške 7.452,- eur. Zvyšok

kúpnej ceny vo výške 1.863,- eur mal byť uhradený po dobudovaní inžinierskych sietí na prevádzanom
pozemku s parc.č. XXX/X. Zároveň bolo kúpnou zmluvou dohodnuté, že ak do uvedeného dátumu,
t.j. do 01.08.2014 nebudú vybudované inžinierske siete na prevádzanom pozemku s parc.č. XXX/X,
predávajúci a kupujúci si vzájomne vrátia už odovzdané plnenia. Vzhľadom k tomu, že do stanoveného
termínu, ani do dnešného dňa nebola dohodnutá podmienky spočívajúca vo vybudovaní inžinierskych
sietí splnená, vznikla zmluvným stranám povinnosť vrátiť si vzájomne prijaté plnenia podľa kúpnej
zmluvy. Žalobca listom zo dňa 07.11.2014 vyzval žalovaného k vráteniu sumy 7.452,-eur, pričom

zároveň uviedol, že zároveň s vrátením zaplatenej časti kúpnej ceny vráti žalovanému predmetný
pozemok. V dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky odpadol právny dôvod už poskytnutého plnenia
na základe zmluvy, ktorej účinnosť zanikla, pričom každý z jej účastníkov je povinný vrátiť druhémuvšetko, čo podľa zmluvy dostal. Plnenie oboch strán je podľa výslovnej dohody v zmluve na seba
vzájomne viazané, jedná sa o synalagmatické záväzky, ktorá skutočnosť je vyjadrená v petite žaloby.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobcu. Za podstatné považoval, že v platne
uzatvorenej kúpnej zmluve v čl. III si účastníci výslovne dohodli, že v prípade ak do 01.08.2014
nebudú vybudované inžinierske siete na parcele č. XXX/X predávajúci a kupujúci si vzájomne vrátia
už odovzdané plnenia, t.j. parcelu č. XXX/X v kat.úz. M. a uhradenú časť kúpnej ceny, prípadne sa
vzájomnou písomnou dohodou dohodnú na inej kompenzácii. Považoval za preukázané, že následky

ktoré nastali - prevod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy - pominuli z dôvodu nesplnenia
uvedenej podmienky, t.j. vybudovania inžinierskych sietí na parcele č. 226/9 predávajúcim do určitého
času, čo napokon ani medzi účastníkmi konania nebolo sporným. Podľa záveru súdu prvej inštancie
takýto žalobný petit je nevykonateľný. Uviedol, že žalobný petit okrem toho, že mám byť určitý,
zrozumiteľný, musí byť aj vykonateľný. Konštatoval, že pre vykonanie petitu v takomto znení, by musel
žalobca predložiť kúpnu zmluvu o spätnom prevode nehnuteľností, pričom však žalovaný by mohol

odmietnuť ju podpísať a tým pádom by žalobca nemohol od neho požadovať vrátenie kúpnej ceny.
Žalobca by týmto spôsobom nedosiahol, aby mu žalovaný vrátil kúpnu cenu, keďže by nebolo spätne
prevedené vlastnícke právo na žalovaného, ktorého súčinnosť je v tomto prípade potrebná. Následne by
sa žalobca musel zase domáhať novou žalobou nahradenia vyhlásenie vôle žalovaného pri uzatvorení
zmluvy o kúpe predmetnej nehnuteľnosti. Záverom uviedol, že žalobca sa svojho nároku môže domáhať

v súdnom konaní, avšak inak formulovanou žalobou.

4.Protitomutorozsudkupodalpísomnevzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrhol,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal
žalobcovi náhradu trov celého konania. Uviedol, že navrhovaný žalobný petit je vykonateľný. Poukázal

na to, že petit žaloby zodpovedá právnemu titulu a zmluvnému dojednaniu, na základe ktorého vznikla
vzájomná povinnosť účastníkov vrátiť si navzájom plnenia prijaté podľa zmluvy a zodpovedá aj
relevantnej hmotnoprávnej úprave synalagmatického záväzku v Občianskom zákonníku. Nestotožnil
sa s názorom súdu prvej inštancie v tom, že bez súčinnosti žalovaného žalobca nemôže požadovať
vrátenie kúpnej ceny. Tento názor považoval za neprijateľný a neudržateľný, pretože súd prvej inštancie

tým v podstate vyjadruje to, že ak účastníci synalagmatického záväzku pri jeho plnení si neposkytnú
navzájom potrebnú súčinnosť a nesplnia si vzájomné záväzky dobrovoľne, nemôže sa jeden z nich proti
druhému domáhať svojho práva na súde. Zdôraznil, že aj v prípade synalagmatického záväzku, ako
každého iného záväzku, vzniká právny nárok na plnenie a splnenia záväzku, je možné domáhať sa
na súde, samozrejme s tým, že povaha synalagmatického záväzku, t.j. vzájomná podmienenosť plnení

musí byť v petite žaloby vyjadrená. V tomto prípade tomu tak je a nie je žiaden dôvod k tomu, aby žalobe
nebolo vyhovené. Bez súdneho rozhodnutia sa žalobca nedomôže svojho práva na vrátenie kúpnej
ceny. Toto právo žalobcovi jednoznačne vzniklo, rovnako ako oproti tomu vzniklo právo žalovanému na
vráteniepozemku,čopresnepetitnávrhuvyjadruje.Žalovanýsakodvolaniužalobcupísomnenevyjadril.

5. Odvolací súd uznesením rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V uznesení konštatoval, že je nesporným, že strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu
predmetom ktorej je nehnuteľnosť. Rovnako bolo nesporným, že v danom prípade došlo k naplneniu
rozväzovacej podmienky dohodnutej v zmluve. Z dôvodu, že do 01.08.2014 neboli na parcele, ktorá bola
premetom kúpnej zmluvy, vybudované inžinierske siete, predávajúci a kupujúci si mali vzájomne vrátiť

už odovzdané plnenia t.j. predmetnú parcelu a časť poskytnutého plnenia. Za právny dôsledok naplnenia
rozväzovacej podmienky treba považovať odpadnutie právneho dôvodu zmluvy, ktorý existoval a vznik
synalagmatického záväzku priamo zo zákona (§ 457 OZ). Z uvedeného dôvodu žalobca v žalobnom
petite správne vyjadril vzájomnú viazanosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov zo zaniknutej
zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka), pretože procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej

zmluvnej strany (na vrátenie kúpnej ceny) viazal na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej
strany (na vrátenie predmetu kúpy), a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť
druhej. Žiadna zo strán nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie, poskytnuté podľa
zrušenej (zaniknutej) zmluvy, lebo § 457 Občianskeho zákonníka upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah
vzájomného plnenia (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2003 pod

sp. zn. 3 Cdo 124/2003, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2009 pod sp.
zn. 3 Cdo 115/2008 ). Táto vzájomnosť plnenia musí byť vyjadrená nielen v žalobnom petite ale aj vo
výroku rozsudku, inak súd nemôže žalobe vyhovieť. Čo sa týka formulácie samotného žalobného petitu
žalobcom ako zo žaloby vyplýva, synalagmatický charakter petitu vyjadril slovami : "žalovaný je povinnýzaplatiť žalobcovi sumu 7.452,00 euro s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.452,00 euro od
21.11.2014 až do zaplatenia, proti povinnosti žalobcu na žalovaného spätne previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti" . Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že žalobca nie je povinný formulovať žalobný

petit tak, že ho súd bez ďalšieho automaticky prevezme do svojho rozhodnutia. Takáto požiadavka
nemá oporu v zákone. Súdu nič nebráni, aby vo svojom rozhodnutí inak sformuloval výrok rozsudku,
podstatným však je to, že výrok rozsudku bude zodpovedať žalobcom navrhovaným povinnostiam a
nepríde postupom súdu k prekročeniu žalobného návrhu a porušeniu zásady viazanosti súdu žalobným
petitom (§ 216 ods. 1 CSP). Synalagmatickej povahe vrátenia vzájomných plnení lepšie zodpovedá

obvykle používaná formulácia "oproti povinnosti vydať (vypratať) nehnuteľnosť", čo znamená vrátenie
nehnuteľnosti z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 OZ, čo musí byť jednoznačne zrejmé
aj z dôvodov rozhodnutia. Na tomto závere nič nemení ani tá okolnosť, že je potrebné dosiahnuť aj z
menu zápisu v katastri nehnuteľností a túto je potrebné urobiť formou verejnej listiny, za ktorú sa podľa
platného právneho stavu považuje aj notárska zápisnica. Ak nie je možné zadovážiť uvedenú verejnú
listinu súčinnosťou strán sporu, zmenu v zápise v liste vlastníctva je možné dosiahnuť iba súdnym

rozhodnutím v konaní o určenie vlastníckeho práva.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výpisom z LV XXXX na čl. 5, kúpnou
zmluvou na čl. 6-8, výpisom z účtu VUB žalobcu na čl. 10, výzvou na vrátenie vzájomne prijatých plnení
zo dňa 07.11.2014 na čl. 11-12, e-mailovou komunikáciou právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a

čl. 13-17, stanoviskom Obce M. parcelné číslo XXX/X čl. 18, návrhom zmluvy o budúcej zmluve a zistil
tento skutkový a právny stav :

7. Žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzatvorili dňa 20.09.2013 kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol predaj nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. ako pozemok s parc. č. 226/9 (parcela registra C
evidovaná na kat. mape), druh pozemku záhrady vo výmere 621 m2. V čl. III bola dohodnutá kúpna
cena vo výške 9.315 eur, pričom suma 7.452,- eur mala byť zaplatená po doručení listu vlastníctva
a zvyšok kúpnej ceny vo výške 1.863,- eur mal byť uhradený po dobudovaní inžinierskych sietí na
prevádzanom pozemku s parc.č. 226/9. Zároveň bolo v tomto čl. III uvedené: V prípade ak do uvedeného

dátumu 01.08.2014 nebudú vybudované inžinierske siete na parcelu č. XXX/X predávajúci a kupujúci si
vzájomne vrátia už odovzdané plnenia, t.j. parcelu č. XXX/X v kat.úz. Čeľadice a uhradenú časť kúpnej
ceny,prípadnesavzájomnoupísomnoudohodoudohodnúnainejkompenzácií. Zvýpisuzúčtužalobcu
mal súd preukázané, že dňa 22.10.2013 bola odoslaná na účet XXXXXXXXXX/XXXX suma 7.452 eur.
Právny zástupca žalobcu výzvou zo 07.11.2014 vyzýval žalovaného na vzájomne vrátenie plnení na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2013. Zo stanoviska Obce M. k parcele č. XXX/X zo dňa 12.11.2014
vyplýva, že uvedená parcela nie je určená na výstavbu, Obecné zastupiteľstvo neschválilo výstavbu v
lokalite , kde sa parcela nachádza. Žalovaný k vzájomnému vráteniu plnení nepristúpil.

8. Podľa § 601 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

9. Podľa § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj
iné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu

založeného kúpnou zmluvou.

10.Podľa§36ods.1Občianskehozákonníkavznik,zmenualebozánikprávačipovinnostimožnoviazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada.

11. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či
právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré
už nastali, pominú.

12. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.13. V konaní bolo nesporné, že strany sporu platne uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Rovnako bolo nesporné, že v danom prípade došlo k
naplneniu rozväzovacej podmienky dohodnutej v zmluve (čl. III zmluvy). Rozväzovacia podmienka

(conditio resolutiva) sa týka účinnosti právneho úkonu tak, že zánik účinnosti, ktorá už nastala, sa
robí závislým od toho, či sa určitá skutočnosť stala alebo stane, príp. či sa nestala alebo nestane.
Touto rozväzovacou podmienkou bolo zmluvné dojedanie, že ak do 01.08.2014 neboli na parcele,
ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy vybudované inžinierske siete, predávajúci a kupujúci si vzájomne
vrátia už odovzdané plnenia, t.j. parcelu č. 226/9 v kat.úz. Čeľadice a uhradenú časť kúpnej ceny.

Z dôvodu naplnenia rozväzovacej podmienky odpadol právny dôvod zmluvy, ktorý existoval a vznikol
synalagmatický záväzok priamo zo zákona (§ 457 Občianskeho zákonníka), teda predávajúci a kupujúci
si mali vzájomne vrátiť už odovzdané plnenia, t.j. žalobca ako kupujúci odovzdať predmetnú parcelu a
žalovaný ako predávajúci časť poskytnutej kúpnej ceny. Žalovaný tiež uznal nárok žalobcu na vrátenie
zaplatenej kúpnej ceny, súčasne priznal, že túto finančnú čiastku nemá.

14. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka určuje pravidlo vzájomnej viazanosti práv a povinností
účastníkov z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, t.j. vyslovuje vzájomnú reštitučnú povinnosť účastníkov
pri zrušenej zmluve. To znamená, že právo jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je
podmienené povinnosťou vrátiť druhej strane to, čo podľa zmluvy od nej prijala. Zo zákona tak vzniká
synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť plnenia oboch strán na seba vzájomne neviazaná.

15. Platí tu teda zásada, zhodne ako v prípade zmluvne založenej synalagmy vyjadrenej v § 560
Občianskeho zákonníka, že splnenia záväzku sa môže domáhať iba ten, kto už sám plnil, prípadne
je pripravený svoj záväzok voči druhému plniť a zároveň s uplatnením svojho práva vracia alebo
ponúka vrátenie toho, čo prijal. V prípade kúpy nehnuteľnosti sú vzájomnými a navzájom podmienenými

plneniamizostranypredávajúcehoprevodvlastníctvaazostranykupujúcehozaplateniekúpnejceny.Ak
je zmluva neplatná alebo zrušená, predávajúci povinnosť vyplývajúcu z § 457 Občianskeho zákonníka
splní tak, že vráti kupujúcemu to, čo obdržal na úhradu kúpnej ceny a povinnosť kupujúceho je splnená
tak,ženehnuteľnostiodovzdápredávajúcemu avkatastrinehnuteľnostíbudeakovlastníknehnuteľnosti
znovu zapísaný predávajúci.

16. Nakoľko má súd preukázané, že došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky kúpnej zmluvy (čo
nerozporovala ani jedna strana), sú účastníci právneho vzťahu povinní vysporiadať sa podľa § 457
Občianskeho zákonníka, to znamená, že žalovaný je povinný vrátiť vyplatenú časť kúpnej ceny a
žalobca je povinný žalovanému vydať nehnuteľnosť tak, aby v katastri nehnuteľností bol znovu zapísaný

žalovaný. V danom prípade ide o synalagmatický záväzok, kedy vrátenie kúpnej ceny je protiváhou
vrátenia vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom jednotlivé plnenia sú vzájomne podmienené.

17. Súd na základe vykonaného dokazovania, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý
konštatoval, že žalobca v žalobnom petite správne vyjadril vzájomnú viazanosť a podmienenosť práv a

povinností účastníkov zo zaniknutej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka) a ďalej, že synalagmatickej
povahe vrátenia vzájomných plnení lepšie zodpovedá obvykle používaná formulácia "oproti povinnosti
vydať (vypratať) nehnuteľnosť", čo znamená vrátenie nehnuteľnosti z titulu bezdôvodného obohatenia
podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, považoval nárok žalobcu za dôvodný a požadovaný petit
žaloby formulovaný v súlade so synalagmatickým charakterom plnenia účastníkov zmluvy. Súd preto

žalobe vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.452,- eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.452,- eur od 21.11.2014 do zaplatenia proti povinnosti
žalobcu vydať žalovanému nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Nitra, Katastrálny odbor, na liste
vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie M., obec M., okres Nitra, ako pozemok s parcelným číslom
XXX/X, parcela registra "C", o výmere 621 m2, druh pozemku záhrady

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.20. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie vzájomne prijatých plnení v lehote do 20.11.2014, z čoho je
zrejmé, že žalobca bol k tomuto dátumu pripravený plniť z dôvodu naplnenia rozväzovacej podmienky
kúpnej zmluvy, žalovaný však do lehoty určenej žalobcom (ani doteraz) svoj záväzok nesplnil, čím sa

dostal do omeškania. Súd preto nárok žalobcu na uplatnené úroky z omeškania považuje rovnako za
dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.11.2014,
kedy sa žalovaný dostal s vydaním vzájomných plnení do omeškania (základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola 0,05 %, zvýšená o 5 percentuálnych
bodov predstavuje výšku úroku z omeškania 5,05 %).

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa § 396 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd zruší
rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí o veci. Nakoľko mal žalobca plný úspech tak v konaní pred súdom prvej
inštancie ako aj v odvolacom konaní, priznal súd žalobcovi náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.