Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815205307
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:3815205307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
Y. P.Š. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov U. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. I. F. M.T. č. XX a F. P. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v M. F. F. A. XXX v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11P 140/2015-76 z 20.9.2016 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu
mal. Y. P. nar. X.XX.XXXX sumou 65 € mesačne od 9.5.2015 do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy

do 15 dní vopred matke maloletého dieťaťa.

Z r u š u j e výrok o dlžnom výživnom a v r a c i a v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie súdu
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. Y. P. nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na jeho výživu 100
€ mesačne od 9.4.2015 do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci matke maloletého
dieťaťa.Dlžnévýživné869,93€zaobdobieod9.4.2015do30.9.2016povolilotcovisplácaťvmesačných

splátkach 30 € mesačne spolu s bežným výživným, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred matke maloletého dieťaťa s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku. Styk
otca s maloletým dieťaťom neurčil. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie a znížil určené výživné zo 100 € na 40 €, ktoré vzhľadom k jeho

majetkovým pomerom, zárobku a tiež s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa a jeho odôvodnené
potreby primerané. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k trom deťom,
ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti, a to O. nar. XX.X.XXXX, O. nar. XX.X.XXXX a F. nar.
X.X.XXXX, na ktorých poberá celkové výživné 90 € mesačne, rodinné prídavky 70,56 € a jeho priemerný
mesačný zárobok je 60 € mesačne. Zdôraznil, že dlhodobo si nevie získať zamestnanie, pracuje len
príležitostne brigádnicky. Žije so svojimi rodičmi v rodinnom dome aj s maloletými deťmi, ktorým podľa
svojich možností prispieva na réžiu domu.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako správny a zákonný. Uviedla, že otec maloletého dieťaťa zavádza súd a
udáva mylné údaje o svojej zamestnanosti a mesačnom príjme. Túto skutočnosť však nevie hodnovernepreukázať, keďže oficiálne nie je zamestnaný. Má však vedomosť, že pracoval aj na výstave diaľnice
na dohodu a s podstatným vyšším príjmom, ako priznáva. Ani túto skutočnosť však nevie preukázať.
Vyslovila presvedčenie, že otec maloletého dieťaťa je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný, je to jeho

špekulatívne konanie za účelom, aby nemusel platiť vyššie výživné.

4. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že na výstavbe diaľnice
nepracuje už od novembra 2015 až do júna 2016 bol nezamestnaný, potom brigádoval u kamaráta,
potom ho kamarát zamestnal, ale len ako brigádnika. Zdôraznil, že jeho príjmy sú minimálne a nie je

schopný platiť výživné vo výške 100 €.

5. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Opätovne zdôraznila, že podľa jej
presvedčenia je otec dobrovoľne nezamestnaný a jeho príjmy sú reálne vyššie ako uvádza. Navrhla
rozsudok súdu potvrdiť.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla
2016 zrušil zákon č. 99/163 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu
matky.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

9. Podľa ust. § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust.§ 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci
súd síce zistil skutkový stav (§ 25 a 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení o

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom Zákona o rodine, pretože riadne nevyhodnotil reálne schopnosti,
možnostiamajetkovépomeryotcaadostatočneneprihliadolnaskutočnosť,žemáďalšie3dospievajúce
deti. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy
limitované skutočnými reálnymi možnosťami a schopnosťami rodičov. Súčasne však zdôrazňuje, že
ust. § 75 ods. 1 Zákon o rodine zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky

určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov.
Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, ak povinný berie na seba
neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp.
priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako
nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu

príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike
nezakotvuje povinnosť pracovať, nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je
osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods.
1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie
umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je

schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v neprimeranej výške. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, koľko si rodič prácou alebo inou zárobkovou činnosťou
zarobí alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej
úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenieuspokojenia jeho potrieb. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie a uvedených úvah je toho presvedčenia, že otec vzhľadom k svojmu veku, zdravotnému
stavu a doterajších pracovných skúseností bol a je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na

uspokojovanie vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto možno od neho spravodlivo žiadať,
aby rovnaký štandard umožnil svojmu maloletému dieťaťu formou výživného, pretože matka si plní
svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb, kým otec
v súčasnosti neprejavuje záujem o maloleté dieťa napriek tomu, že prejav otcovskej lásky si žiadne
finančné prostriedky nevyžaduje. Je povinnosťou otca organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal

reálnu možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Nezáujem uchádzať sa o
zamestnanie len preto, že nezodpovedá jeho predstavám bez toho, aby si zabezpečil porovnateľný zdroj
príjmu je v príkrom rozpore so záujmami dieťaťa, nota bene dieťa ohrozuje. Odvolací súd poukazuje
na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne,
keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť

zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd dôsledne
vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné prihliadať na potencionálne
možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v prípade, ak mu v ich využití nebránia
objektívneokolnosti,zaktorénemožnobezďalšiehopovažovaťnezamestnanosťotcasohľadomnajeho
vek a pracovné skúsenosti, keď nepreukázal ani dôsledné hľadanie zamestnania. Napriek uvedenému

sa odvolací súd nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý určil výživné 100 € na maloleté
dieťa, ktoré je v útlom detskom veku predovšetkým z dôvodu, že dostatočne nezohľadnil skutočnosť, že
otec má do osobnej starostlivosti zverené 3 dospievajúce deti, na ktoré poberá výživné 90 €. Nevlastní
žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, pretože auto, ktoré je v jeho osobnom vlastníctve, má fakticky
v mizivú finančnú hodnotu. Z uvedených dôvodov preto rozhodol tak, že určil výživné na maloleté dieťa

vo výške 65 €, ktoré považuje pri zohľadnení všetkých zákonných podmienok z hľadiska určovania
výživného za primerané a dostatočné.

13. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm.a/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
neboli splnené procesné podmienky.

14. Podľa ust. § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP

a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa ust. § 389 ods. 1 písm.a/ zrušil a podľa ust. § 391 vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho

konania dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o vyživovacej povinnosti je predbežne
vykonateľné a tiež preto, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, je potrebné doplniť
dokazovanie a riadne zistiť skutkový stav ohľadom plnenia si vyživovacej povinnosti otcom v období od
rozhodnutia súdu prvej inštancie do právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu riadneho a
zákonného výpočtu dlžného výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak by o dlžnom

výživnom rozhodol na základe nových skutočností zistených v odvolacom konaní odvolací súd, odňal
by tak účastníkom konania možnosť konať pred súdom a využiť právo podať opravný prostriedok. Z
týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm.a/ CSP zrušil rozsudok v napadnutom výroku
o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa ust. § 391 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).