Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111203760
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111203760.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobkyne: R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. T. XXX,
zastúpená JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Piaristická 1, proti žalovaným:
X./ M. I., nar. 02.XX.XXXX, bytom O., B. XXX/XX, 2./ O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., B. XXX/XX,
3./ O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., B. XXX/XX, všetci zastúpení: KRION Partners s.r.o., so sídlom
Bratislava 1, Palisády 50, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, odvolaní žalovaných v 1./ až 3./ rade
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. novembra 2014, č. k. 19C/37/2011-358 v spojení s
uznesením zo dňa 24. novembra 2014, č. k. 19C/37/2011-395, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd nepripúšťa zmenu návrhu žalobkyne zo dňa 06.08.2015.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 24.11.2014 č.k. 19C/37/2011-358, v spojení s
uznesením zo dňa 24.11.2014 č.k. 19C/37/2011-395 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len „OSP“, účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 24. novembra
2014, č. k. 19C/37/2011-358 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) určil, že Darovacia zmluva zo dňa

18.9.2006 v znení Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006, ktorej vklad bol Správou katastra Nitra povolený
dňa 5.1.2007, pod V5972/06, uzavretá medzi darujúcou: S. I., rod. Z., nar.XX.X.XXXX, r.č.:XXXXXX/
XXX, bytom B. XXX/XX, O. a obdarovanými: 1. M. I., rod. I., nar.X.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, O. a 2.
O. I., rod. I., nar.XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, O., ohľadne nehnuteľností v čase uzavretia Darovacej
zmluvy vedených na Katastrálnom úrade v Nitre - Správa katastra Nitra, na LV č.XXX, kat. úz. X. O., obec
O., parcely registra C KN a to parc.č.XXX/X - orná pôda o výmere 1853 m2, parc.č.XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 405 m2 s domom s.č.XXX, parc.č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 34 m2, parc.č.XXX/X - záhrady o výmere 395 m2, parc.č.XXX/X - orná pôda o výmere 108
m2, parc.č.XXX/XX - vinica o výmere 299 m2, parcely registra E KN a to parc.č.XXX/X - trvalé trávne
porasty o výmere 97 m2, parc.č.XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 65 m2, parc.č.XXX/X - trvalé
trávne porasty o výmere 744 m2, parc.č.XXX/X - orná pôda o výmere 2054 m2, v celosti vo výlučnom
vlastníctvedarujúcej,vsúčasnostivedenýchnaLVč.XXXX,prekat.úz.X.O.,obecO.,parcelyregistraC
KN a to parc.č.XXX/X - orná pôda o výmere 1853 m2, parc.č.XXX/XX - vinica o výmere 299 m2, parcely
registra E KN a to parc.č.XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 97 m2, parc.č.XXX/X - trvalé trávne

porasty o výmere 65 m2, parc.č.XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 744 m2, parc.č.XXX/X - orná
pôda o výmere 2054 m2, vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 1.rade v podiele 1/1 a na LV č.XXX, pre
kat. úz. X. O., obec O., parcely registra C KN a to parc.č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
405 m2 s domom s.č.XXX, parc.č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc.č.XXX/X -záhrady o výmere 395 mX a parc.č.XXX/X - orná pôda o výmere 108 m2, v podielovom spoluvlastníctve
odporcov v 1. a v 2. rade u každého v podiele 1 , j e absolútne n e p l a t n á .

1.2.Vo výroku napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že o trovách konania, vrátane trov
štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľka (ďalej len „žalobkyňa“
v zmysle § 60 CSP) sa pôvodne podaným návrhom (ďalej len „žalobou“ v zmysle § 131 CSP) zo dňa

11.2. domáhala, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 18.9.2006 v znení Doložky o oprave zo dňa
1.12.2006 je absolútne neplatná z dôvodu, že darkyňa v čase uzatvárania Darovacej zmluvy a Doložky
o oprave vzhľadom na svoj zdravotný stav nebola spôsobilá na tieto právne úkony.

3.Vychádzal zo zistenia v rámci vykonaného dokazovania, že žalobkyňa je dcérou S. I., zomrelej dňa
XX.X.XXXX a rovnako žalovaní v 1. a 2.rade sú jej deťmi a žalovaný v 3.rade bol jej manželom. S. I. bola

výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na Katastrálnom úrade v Nitre - Správa katastra Nitra, na
LV č.XXX, kat. úz. X. O., obec O., parcely registra C KN a to parc.č.XXX/X - orná pôda o výmere 1853
m2, parc.č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 405 m2 s domom s.č.XXX, parc.č.XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc.č.XXX/X - záhrady o výmere 395 m2, parc.č.XXX/
X - orná pôda o výmere 108 m2, parc.č.XXX/XX - vinica o výmere 299 m2, parcely registra E KN a to

parc.č.XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 97 m2, parc.č.XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 65
m2, parc.č.XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 744 m2, parc.č.XXX/X - orná pôda o výmere 2054
m2, v podiele 1/1.

4.Uvedené nehnuteľnosti darovala žalovaným v 1. a 2. rade a to Darovacou zmluvou zo dňa 18.9.2006 v

zneníDoložkyoopravezodňa1.12.2006,ktorejvkladbolSprávoukatastraNitrapovolenýdňa5.1.2007,
podOavsúčasnostisúuvedenénehnuteľnostivedenénaLVč.XXXX,prekat.úz.X.O.,obecO.,parcely
registra C KN a to parc.č.XXX/X - orná pôda o výmere 1853 m2, parc.č.XXX/XX - vinica o výmere 299
m2,parcelyregistraEKNatoparc.č.XXX/X-trvalétrávneporastyovýmere97m2,parc.č.XXX/X-trvalé
trávne porasty o výmere 65 m2, parc.č.XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 744 m2, parc.č.XXX/X -

orná pôda o výmere 2054 m2 vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 1.rade v podiele 1/1 a nehnuteľností
na LV č.XXX, pre kat. úz. X. O., obec O., parcely registra C KN a to parc.č.XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 405 m2 s domom s.č.XXX, parc.č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
34 m2, parc.č.XXX/X - záhrady o výmere 395 m2 a parc.č.XXX/X - orná pôda o výmere 108 m2, v
podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade u každého v podiele 1.

5. V dedičskom konaní po zomrelej S. I. vedenom pod sp. zn. 32D/26/2010, Dnot/144/2010 bolo dňa
19.1.2011 vydané Osvedčenie o dedičstve, pričom vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
Darovacej zmluvy medzi S. I. ako darkyňou a žalovanými v 1. a 2.rade ako obdarovanými neboli
predmetom dedičského konania a žalobkyňa dňa 28.1.2011 požiadala o pokračovanie v konaní o

dedičstve a žiadala Osvedčenie o dedičstve zrušiť a v tomto konaní sa žalobkyňa domáha určenia, že
darovacia zmluva zo dňa 18.9.2006 v znení Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006 je absolútne neplatná
z dôvodu, že darkyňa v čase uzatvárania Darovacej zmluvy a Doložky o oprave vzhľadom na svoj
zdravotný stav nebola spôsobilá na tieto právne úkony.

6. Matka žalobkyne a žalovaných v 1. a 2.rade S. I. (ďalej len poručiteľka) navštevovala všeobecnú
lekárku W.. O., pričom zo znaleckého posudku W.. M.- psychiatra č. 17/2013 zo dňa 1.10.2012, (ktorý
pri jeho vypracovávaní vychádzal jednak z listinných dôkazov - záznamov o vyšetrení, lekárskych správ
a iných v súdnom spise nachádzajúcich sa dokladov a dôkazov, ako aj zo záznamov v zdravotnej
dokumentácii poručiteľky), vyplýva, že poručiteľka prvý krát navštívila odborného lekára W.. O. J. dňa

30.10.2003 (vyplýva z výpisu neurologického vyšetrenia čl.16 spisu), pri tomto vyšetrení bolo dcérou
poručiteľky udávané, že matka býva v poslednom čase apatická, nechutí jej jesť, horšie spáva, má
zvýšený cholesterol a bolesti pravej polovice hlavy. Záver vyšetrenia bol: AS cerebri (ateroskleróza
mozgu) a cephalea. Z výpisu z neurologického vyšetrenia zo dňa 31.10.2003 u W.. J. vyplýva, že EEG:
Pozadie frekvenčne nezodpovedalo veku- nešpecif.abnormita, nebola zachytená fokálna, epizodická,

či náborová aktivita, pričom záver bol: AS cerebri, depres.sy. a uvedená lekárka vychádzala aj z
neurologického elektroencephalografického vyšetrenia W.. W.. Výsledkom MR vyšetrenia zo
dňa 6.11.2003 bol záver: Atrofio cerebri - kombinovaný typ bez výraznejších patomorfologických zmien.7.1.ZvýpisuzneurologickéhovyšetreniaW..J.zodňa12.11.2003vyplýva,žesubjektívnesaporučiteľka
cítila rovnako.

7.2. Dňa 11.10.2004 poručiteľka absolvovala MR vyšetrenie, pričom zo záveru vyplynulo, že dominuje
výrazná atrofia mozgu - kombinovaný typ s redukciou kortikálnej zóny bez ložiskových zmien
parenchýmu.

7.3. Záver neuropsychologického vyšetrenia, ktoré vykonala na základe žiadosti W.. Z. dňa 11.10.2004

B.. W. bol: že sa jedná o ťažký stupeň deteriorácie zákl. kognícií a neuropsych. funkcií v popredí s
vývojom apraxie, časovej mnestickej dezorientácie.
8.1. Z vyšetrenia W.. Z. zo dňa 15.10.2004 vyplýva, že u poručiteľky sa jedná o demenciu, pričom sa
predpokladal podiel obidvoch príčin demencie ktoré sú v súčasnosti a to demencia pri Alzheimerovej
chorobe (odumieranie poškodených mozgových buniek) ako aj demencia vaskulárna, čiže cievna, ktorej
príčinou je ateroskleróza ciev mozgu, ktorá bola u poručiteľky prvý krát diagnostikovaná v októbri 2003

ako AS cerebri W.. J. pri vyšetrení dňa 30.10.2003.

8.2. Z výpisu neurologického vyšetrenia W.. Z. zo dňa 9.2.2005 vyplynulo, že poručiteľka sa posledné
2 roky menila psychicky, v tom čase sa bolo o ňu treba kompletne starať, o hygienické návyky, ako aj o
stravovanie, progresia bola rýchla, nedokázala sa dobre vyjadrovať. Dňa 15.4.2007 podstúpila operačný

zákrok v súvislosti s fraktúrou dolnej končatiny a od roku 2007 je u nej diagnostikovaná inkontinencia.

8.3. Z vyjadrenia všeobecnej lekárky poručiteľky - W.. O. vyplýva, že dňa 25.1.2005 podstúpila cievne
vyšetrenie na základe odborného neurologického vyšetrenia a od 24.4.2007 až do 16.8.2010 pacientka
fyzicky na ambulancii nebola, boli jej však predpisované lieky a zdravotnícke pomôcky na doporučenie

odborného lekára - neurológa, recepty boli vydané do rúk dcéry. Uvedené potvrdil aj W.. Z..

9. Dňa 18.9.2006 bola uzatvorená Darovacia zmluva a podpis poručiteľky bol overený dňa 27.9.2006
a dňa 1.12.2006 bola uzatvorená Doložka o oprave a v uvedený deň bol overený podpis poručiteľky
podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov.

10. Z vyjadrenia W.. N. - notára vyplynulo, že uvedené listiny nevyhotovoval, preto s nimi poručiteľku ani
neoboznamoval. Nepamätal sa, či sa jej spýtal, či vie čo podpisuje, ani či s ňou komunikoval, ani či ho
niektorí z odporcov upozornil na to, že je chorá. Spôsobilosť klienta podpísať sa, si vyhodnotí podľa seba
a či je spôsobilý chápať význam svojho úkonu, to nevie posúdiť, na to nemá vzdelanie. Pokiaľ by ho čisto

teoreticky niekto upozornil na to, že osoba, ktorej podpis má overiť, nedokáže komunikovať, je chorá,
alebo si neuvedomuje význam svojho konania, vtedy by podpis neoveril. Ak podpis na týchto dvoch
listinách overil, zrejme nemal pochybnosti o spôsobilosti osoby, ktorá sa podpisovala, pričom darkyňa
sa do knihy podpisovala sama.

11. Poručiteľka zomrela dňa 25.8.2010.

12.Zozáveruznaleckéhoposudkuč.17/2013vyplýva,žeS.I.trpeladuševnouchorobouatozmiešaným
typom demencie, na ktorej sa podieľala cievna a aj demencia pri Alzheimerovej chorobe. Prvýkrát bolo
u menovanej diagnostikované dementné ochorenie dňa 15.10.2004 na neurologickej klinike FN Nitra. K

diagnostickému záveru tohto typu ochorenia a upresneniu jeho stupňa dopomohlo neuropsychologické
vyšetrenie zo dňa 11.10.2004 (vrátane testu MMSE a testu hodín). Demencia je duševná porucha
ireverzibilná, teda súčasnými terapeutickými metódami nevyliečiteľná, naopak ide o ochorenie, ktoré
sa vekom zhoršuje. Z dôvodu psychodiagnostiky stredne ťažkej až ťažkej demencie u menovanej dňa
11.10.2004, menovaná nebola vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná chápať význam a dôsledky

svojho konania a to právnych úkonov - uzatvorenia Darovacej zmluvy zo dňa 18.9.2006 (na ktorej
uznala svoj podpis za vlastný dňa 27.9.2006) a Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006. S poukazom na
zdravotný stav S. I. diagnostikovaný dňa 15.10.2004 menovaná nebola spôsobilá na právne úkony.
Diagnostikované štádium dementného ochorenia jej znemožňovalo posúdiť obsah, význam a dôsledky
právnych úkonov, ktoré urobila dňa 27.9.2006 a ku dňu 1.12.2006.

13. Právny zástupca odporcov namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľky
na určení absolútnej neplatnosti Darovacej zmluvy, spochybňoval závery znaleckého posudku a
listinné dôkazy, z ktorých znalec vychádzal a odporcovia spochybňovali lekárske správy, ktoré bolipodkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, spochybňovali samotné vyšetrenie, ktoré vykonala
dňa 11.10.2004 B.. W., odporkyňa v 1.rade najskôr na pojednávaní uviedla, že matka na žiadnom
vyšetrení dňa 11.10.2004 nebola, neskôr pripustila, že v uvedený deň bola na MR vyšetrení. Odporcovia

rovnako spochybňovali skutočnosť, že by ich matka v priebehu rokov 2004-2007 mala nejaké problémy
s rečou, orientáciou, a pod. Podľa odporkyne v 1.rade jej matka od roku 2003 asi do roku 2007, kedy
si zlomila nohu, bola fyzicky aj psychicky v pohode, po zlomení nohy sa už nemohla pohybovať ako
predtým a od roku 2007 do roku 2010 sa trošku zhoršila rečovo, ale vedela, či chce jesť sladké, ovocie,
alebo či je smädná. Do roku 2005 chodila von sama a potom chodila s manželom, ale len preto, lebo

boli manželia, nie preto, že by potrebovala doprovod. Až do svojej smrti neužívala žiadne lieky.

14. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 628 ods. 1, 2 v spojení s ustanoveniami
§ 34 , § 35 ods. 1, § 37 ods. 1 , § 38 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a § 80 Občianskeho súdneho
poriadku a dospel k záveru, že darovacia zmluva v znení doložky o oprave je neplatná .

15. Poukázal na to, že nedostatok spôsobilosti na právne úkony (judikovanej alebo faktickej) v dôsledku
duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

16. 1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka navrhovateľky a odporcov v
1. a 2. rade mala dňa 15.10.2004 W.. Z. diagnostikované dementné ochorenie, pričom podkladom

pre jeho diagnostiku slúžili jednak výsledky vyšetrenia na MR vykonaného dňa 11.10.2004, ako aj
neuropsychologické vyšetrenie vykonané B.. W. dňa 11.10.2004 vrátane testu MMSE
a testu hodín. Ateroskleróza mozgu - odumieranie poškodených mozgových buniek a v dôsledku toho
vaskulárna demencia, bola u menovanej diagnostikovaná už W.. J. v októbri 2003. Ateroskleróza je
degeneratívne odumieranie cievnej steny, je to dlhodobý proces, pri ktorom dochádza k stvrdnutiu

cievnej steny a zužovaniu jej priesvitu, na stenách ciev sa tvoria nánosy a dôsledkom tohto zúženia je
nedostatočné prekrvenie orgánu, ku ktorému daná cieva smeruje. Takéto postihnutie mozgových stien
spôsobuje nedostatočné prekrvenie mozgu a najcitlivejšie naň reagujú pamäťové bunky, ktoré sú závislé
na veľkom príjme živín a kyslíka.

16.2. Demenciu môže ešte viacej zhoršovať až úplné uzatvorenie mikroskopických ciev mozgu, ktoré
spôsobia nedokrvením mozgových buniek tzv. mozgové infarkty a tým vlastne odumieranie mozgovej
hmoty.Stratamozgovejhmotysadázistiťzobrazovacímimetódami,tak,akotobolouporučiteľkyzistené
na MR vyšetrení dňa 6.11.2003, kedy bolo diagnostikované: Atrofio cerebri - teda zmenšovanie mozgu
oproti jeho pôvodnej veľkosti, keď ešte darujúca netrpela demenciou. Dementný proces spôsobovaný

odumieraním mozgových buniek v ďalšom období ako je to preň typické, pokračoval, čo sa znovu
potvrdilo zobrazovacou metódou na MR vyšetrení dňa 11.10.2004, kde zo záveru vyplýva, že
dominovala výrazná atrofia mozgu (zmenšenie mozgu) kombinovaný typ (teda cievna + Alzheimerova
demencia).
16.3.Dôsledkom demencie sú problémy s pamäťou, orientáciou, sebestačnosťou a klinickými

(vonkajšími) prejavmi demencie je pokles pamäťových funkcií, postihnutie úsudkových schopností a
myslenia (napr. schopnosť plánovania, organizovania, uvedomenia si následkov konania). Uvedená
diagnóza poručiteľky bola opakovane potvrdená vo februári 2005. Žalovanými spochybňované
vyšetrenie vykonané dňa 11.10.2004 B.. W. na žiadosť neurológa W.. Z., ktoré spočívalo aj vo vykonaní
vyššie spomenutých testov, súd považoval len za obranu žalovaných , nakoľko aj z ďalších vykonaných

vyšetrení a z výsledkov vykonaného dokazovania napr. z výsluchu svedkov vyplýva, v akom fyzickom
a psychickom stave sa poručiteľka od roku 2004 nachádzala.

17. Žalovaná v 1.rade tvrdila, že dňa 11.10.2004 sa matka zúčastnila len vyšetrenia MR a nie
vyšetrenia u Dr. W., pričom B.. W. vykonala vyšetrenie poručiteľky, dňa 11.10.2004, teda takmer 2

roky pred uzatvorením Darovacej zmluvy a Doložky o jej oprave, kedy ešte nebolo možné do budúcna
predpokladať súdny spor súvisiaci s týmto právnym úkonom a preto aj na tvrdenie odporcov o tom, že
neuropsychologické vyšetrenie sa neuskutočnilo, alebo že jeho výsledky sú zmanipulované, nakoľko
v texte nad záverom je ako hodnota testu MMSE strojom napísaný údaj, "9 b" prepísaný perom na
"15" súd neprihliadal. Pokiaľ v uvedenom dokumente došlo úmyselne k prepísaniu bodov z 9 na 15,

tak by to mohla mať v úmysle urobiť len osoba, ktorá by chcela výsledok vyšetrenia poručiteľky zvrátiť
v prospech žalovaných a nie v prospech žalobkyne, nakoľko pri počte bodov 9 (ako bolo pôvodne
strojom napísané a ako je uvedené aj v závere vyšetrenia), by sa jednalo o ťažkú kognitívnu poruchu
a pri počte 15 (ako bolo nad záverom perom prepísané), by sa jednalo o stredne ťažkú kognitívnuporuchu. Podstatným pre súd i znalca bol údaj uvedený v závere tohto vyšetrenia a navyše, ako aj zo
znaleckého posudku vyplýva, ťažká a aj stredne ťažká kognitívna porucha znamenajú, že poručiteľka
nebola schopná vzhľadom na svoj zdravotný stav posúdiť obsah, význam a dôsledky svojho konania a

to právnych úkonov - uzatvorenia Darovacej zmluvy zo dňa 18.9.2006 (na ktorej uznala svoj podpis za
vlastný dňa 27.9.2006) a Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006.

18.1. Nepriaznivý zdravotný stav poručiteľky potvrdili svedkovia, I. J. uviedla že poručiteľka si u nich v
bare zabudla peňaženku, pre ktorú sa vrátila spolu s manželom, pričom to muselo byť v období pred

letom 2006, kedy ju naposledy na slávnosti fotila a videla.

18.2.Z výpovede svedkyne L. N. vyplynulo, že v dedine sa chýrili reči o tom, že poručiteľka pije a že niečo
nie je s poručiteľkou v poriadku zistila v zime 2004, keď k nim prišla naľahko oblečená, tvrdila, že ju doma
bijú, pozerala na dvere, bála sa, aby nevstúpil krstný otec, manžel poručiteľky a keď ju viedla domov,
manžel poručiteľky povedal, že mu ušla a poručiteľka dostala hysterický záchvat. Dozvedela sa tiež, že

v jeden deň bola 3x kúpiť chlieb, alebo ju poštárka považovala za opitú pri preberaní dôchodku, pričom
z výpovede odporcu v 3.rade vyplynulo, že on za manželku poštu preberal od roku 2007, teda už v roku
2006 musela vykazovať správanie odlišné od normálu. (poštárke a ľuďom v obci sa javila byť opitá).

18.3.Taktiež svedkyňa N. uviedla, že na obecných slávnostiach poručiteľka vykonávala potrebu na

otvorenej toalete, čo by inak nerobila a keď jej bola gratulovať k meninám vo februári 2006, bola fyzicky
zmenená, nedalo sa s ňou rozprávať, hovorila len no-no, chvíľami ju hladkala po ruke, vzápätí vulgárne
nadávala, čo sa opakovalo a naposledy ju videla v po úraze v roku 2007, kedy vyzerala ako 100 ročná
žena. Taktiež uviedla, že ľudia z obce už v roku 2004 vedeli, že poručiteľku majú doviesť domov, ak sa
jej podarí ujsť cez otvorenú zadnú bránu.

18.4.Svedok K. rovnako potvrdil, že poručiteľka v priebehu rokov 2003-2006 fyzicky zostarla.

18.5.Svedkyňa Q. Z. na pojednávaní potvrdila, že poručiteľka sa veľmi zmenila, o chorobe nevedeli, v
roku 2004 ešte rozprávala, ale tak, ako keby si vypila. V roku 2005 na obecnej slávnosti pravou rukou

nehýbala, kŕmila ju preto gulášom, vtedy jej už nepovedala ani slovo, o 23.00 hod. na kraji parketu sama
tancovala. Keď si zlomila nohu v apríli 2007, bola ju pozrieť dvakrát, vtedy sa už len usmievala, bola
veľmi zničená.

19. Z vyjadrenia žalovanej v 1.rade tiež vyplynulo, že ostala doma, aby sa o mamu počas celého dňa

starala už v marci 2007, teda nie v súvislosti so zlomenou nohou poručiteľky (úraz utrpela až 15.4.2007),
z čoho sa dá predpokladať, že odporca v 3.rade počas dňa už nedokázal sám zabezpečiť starostlivosť
o manželku a potom nemožno považovať tvrdenia žalovanej v 1.rade, že poručiteľka bola od roku 2003
asi do roku 2007 kedy si zlomila nohu, "v pohode fyzicky aj psychicky" a že po zlomení nohy sa už
nemohla dobre pohybovať ako predtým a "od roku 2007 do roku 2010 sa trošku zhoršila rečovo", za

pravdivé, aj vzhľadom na výpovede svedkov a lekárske vyšetrenia z rokov 2003 a 2004.

20. Z vyjadrenia neurológa W.. Z. i znalca - psychiatra W.. M. a z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že v období od roku 2004 do roku 2006 mohlo dôjsť iba k zhoršeniu zdravotného stavu poručiteľky,
ochorenie je neliečiteľné a jeho priebeh je v 100% prípadoch rovnaký ako u poručiteľky, zdravotný stav

pacienta s uvedenou diagnózou sa vždy len zhoršuje, nikdy nezlepšuje, pričom poručiteľka už v roku
2004 na tom bola psychicky veľmi zle. Už v roku 2004 si ľudia v dedine všimli zmeny v jej správaní,
považovali to za dôsledok opitosti, nakoľko o jej ochorení nevedeli, už v uvedenom období si vyžadovala
celodennú starostlivosť (vyplýva aj z vyšetrenia Dr. W. z 11.10.2004), potrebovala pomoc v hygiene,
obliekaní, kŕmení, utekala z domu (potvrdené svedkyňou N. a Z.), bola zábudlivá (potvrdené svedkyňou

J.), postupne prestala komunikovať, zmenila sa aj fyzicky.

21. Súd nemal dôvod spochybňovať lekárske správy a výsledky vyšetrení, z ktorých znalec pri
vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal, z ktorých niektoré tvoria súčasť súdneho spisu a z
ktorých niektoré boli medzičasom v súlade so zákonom skartované (ako vyplýva z oznámenia FN Nitra

č.l.249 až 261 spisu). Rovnako nebolo spochybnené vyšetrenie poručiteľky u B.. W. dňa 11.10.2004 ako
ani to, že žalobkyňa prostredníctvom odborného lekára W.. Z. a následne všeobecnej lekárky W.. O.
zabezpečovala predpisovanie a vyberanie liekov a zdravotných pomôcok (plienok) pre poručiteľku.22.1. Žalovaní žili v spoločnej domácnosti s poručiteľkou a mali zabezpečovať starostlivosť o ňu.
Žalovaná v 1.rade poberala od marca 2007 dokonca opatrovateľský príspevok, napriek tomu
nedohliadla na to, aby poručiteľka lieky užívala, ale sa uspokojila s tým, že mama lieky odmietala, preto

jej ich nedávala, nešla s ňou k lekárovi, ani keď ju po operácii bolela noha, lebo to matka nechcela, keď
bola matka chorá neprivolali k nej lekára, hoci odporkyňa v 1.rade uviedla, že si bola vedomá toho, že ak
má matka zápal pľúc, môže aj zomrieť, pričom to bolo krátko pred smrťou poručiteľky v roku 2010, kedy
s určitosťou nebola schopná reálnej úvahy. Rovnako nechali na rozhodnutí matky, či pôjde k lekárovi,
nesledovali, kedy je potrebné predpísať lieky a zdravotnícke pomôcky, v dobe, kedy žalovaní mohli v

prípade potreby využiť napr. služby taxíka, sa v týchto veciach spoliehali na žalobkyňu, lebo tá mala auto
a rozhodnutia v takto zásadných veciach ponechávali na poručiteľku, hoci z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že poručiteľka s takouto diagnózou to nemohla už v roku 2004 objektívne posúdiť.

22.2. Žalovaní zhodne a podľa súdu tendenčne udávali, že zdravotný stav matky sa začal zhoršovať
až začiatkom roka 2007 (k podpísaniu darovacej zmluvy došlo dňa 18.9.2006, podpis bol overený dňa

27.9.2006 a k podpisu Doložky o oprave došlo dňa 1.12.2006) a z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že zdravotný stav poručiteľky (najmä duševný) bol veľmi zlý už v roku 2004, ochorenie poručiteľky pred
okolím, ako aj pred jej najbližšou rodinou ( pred jej bratom, švagrinou a krstnou dcérou) tajili, čo viedlo
k tomu, že okolie prejavy ochorenia poručiteľky už v roku 2004 považovalo za prejavy opitosti.

23.Súdmalrovnakozapreukázané,žežalobkyňamánaurčeníabsolútnejneplatnostidarovacejzmluvy
v znení doložky o oprave naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná
určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u
navrhovateľa, teda je tu stav, že právny stav, resp. právo medzi účastníkmi konania je sporný (existencia
aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), jestvuje ohrozenie práva či právneho

vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len
určovacím výrokom, jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho
vzťahu. Rozhodnutím v tomto konaní sa nehnuteľnosti navrátia do výlučného vlastníctva poručiteľke,
pričom následne môžu byť prejednané v dedičskom konaní a rovnako v prípade, ak by sa žalobkyňa v
tomto konaní domáhala, že nehnuteľnosti patria do dedičského konania po poručiteľke, v ktorom konaní

by si súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti darovacej zmluvy, muselo by rovnako nasledovať
prejednanie uvedených nehnuteľností v dedičskom konaní, teda nemožno mať za to, že na určení,
ktorého sa navrhovateľka domáha v tomto konaní, nemá naliehavý právny záujem.

24. Súd neprihliadal na námietku právneho zástupcu žalovaných, ktorý ako jeden z dôvodov, prečo

nemožno akceptovať znalecký posudok uvádzal, že znalec nevykonal vyšetrenie poručiteľky, nakoľko
vyšetrenie poručiteľky zomrelej dňa 25.8.2010 nebolo možné vykonať, keďže znalec vypracovával
znalecký posudok až v roku 2013 (takmer 3 roky po jej smrti, teda logicky ju nemohol vyšetriť), keď
navyše k vypracovaniu znaleckého posudku mal znalec dostatok podkladov.

25. Vo vzťahu k žalovanému v 3.rade, ktorý nebol účastníkom darovacej zmluvy, napriek tomu vystupuje
v konaní na strane odporcov, súd s poukazom na rozhodnutie NS SR č. 3 Cdo 122/2002 mal za to,
že žalovaný v 3.rade je pasívne legitimovaným účastníkom v konaní a mal na strane žalovaných
vystupovať, nakoľko v zmysle citovaného rozhodnutia ak v konaní ide o určenie neplatnosti zmluvy, ktorá
má byť určená za neplatnú, sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, z

čohovyplýva,žeúčastníkmikonaniačiužnastarnežalobcualebožalovanéhomusiabyťvšetciúčastníci
právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich,
inak by musel byť návrh zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie.

26. S poukazom na takto vykonané dokazovanie súd žalobu žalobkyne považoval za dôvodne podanú

a v plnom rozsahu jej vyhovel, nakoľko mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že darkyňa
S. I. trpela duševnou chorobou a to zmiešaným typom demencie, na ktorej sa podieľala cievna a aj
demencia pri Alzheimerovej chorobe a vzhľadom na svoj zdravotný stav nebola schopná chápať význam
a dôsledky svojho konania a to právnych úkonov - uzatvorenia Darovacej zmluvy zo dňa 18.9.2006
(na ktorej uznala svoj podpis za vlastný dňa 27.9.2006) a Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006, teda

menovaná nebola spôsobilá na právne úkony a diagnostikované štádium dementného ochorenia jej
znemožňovalo posúdiť obsah, význam a dôsledky právnych úkonov, ktoré urobila dňa 27.9.2006 a ku
dňu 1.12.2006.27. O trovách konania vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP.

28.Uznesením zo dňa 24.novembra 2014, č. k. 19C/37/2011-395 súd prvého stupňa rozhodol , že o p
r a v u j e v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 19C/37/2011-358 zo dňa 24.11.2014:-
riadok 35, strana 10, v časti dátumu, ktorý má správne byť: "9.2.2005,"-riadok 23, strana 14,
v časti dátumu, ktorý má správne byť: "28.5.2013."

29. Toto „opravné uznesenie“ odôvodnil prvostupňový súd tým, že po vyhlásení rozsudku bolo šetrením
súdu zistené, že koncept predmetného rozsudku nekorešponduje s jeho prvopisom, a preto je potrebné
vykonať opravu odôvodnenia, konkrétne v riadku 35, strana 10 a riadku 23, strana 14, preto s poukazom
na ustanovenie § 164 OSP uvedenú skutočnosť opravil.

30. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1./ až 3./ rade v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm.
d/ OSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§
205 ods.2 písm. b/ OSP) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods.2 písm. f/ OSP).

31. Žalovaní majú za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam ohľadom zdravotného stavu poručiteľky. Zdravotný stav poručiteľky v čase uzavretia
Darovacej zmluvy, o to viac v roku 2004 a 2005 nebol taký, aby ju robil na tento úkon neschopnou,
čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Poukázali na to, že neuropsychologické vyšetrenie vykonané
dňa 11.10.2004 B.. W. sa vôbec neuskutočnilo, čo potvrdil aj žalovaní v 1./ rade , ktorý sa v ten

istý deň spolu s poručiteľkou zúčastnil iba MR vyšetrenia u W.. M.. Žalovaný v 1./ rade bol v
tom čase doma s poručiteľkou a vedel o každom jej pohybe, a teda by vedel aj o uskutočnení
uvedeného neuropsychologického vyšetrenia. Uvedené nespochybnila ani žalobkyňa a lekársku správu
z uvedeného vyšetrenia predložili do konania odporcovia. Ak by sa žalobkyňa takého vyšetrenia spolu
s poručiteľkou zúčastnila, v konaní by o tomto vyšetrení predložila dôkaz alebo by uskutočnenie tohto

vyšetreniaaspoňuviedlanapodporusvojejargumentácieBolatoprávežalobkyňa,ktorázabezpečovala
a organizovala návštevy poručiteľky u lekárov, pretože v minulosti pracovala v zdravotníctve a
disponovala motorovým vozidlom.

32. Keďže neuropsychologické vyšetrenie zo dňa 11.10.2004 sa vôbec neuskutočnilo, nie sú pravdivé

ani závery v ňom obsiahnuté.
33. Z výpovedí svedkov K., N. J. a T. N. vyplýva, že poručiteľka ešte v roku 2006, teda dva
roky po vykonaní predmetného neuropsychologického vyšetrenia, riadne komunikovala, vykonávala
každodenné aktivity a zúčastňovala sa spoločenských podujatí. Nie je preto pravdivé tvrdenie súdu,
že z výpovede svedkov malo vyplynúť, že poručiteľka sa nachádzala v zlom fyzickom a psychickom

stave.. Diagnóza poručiteľky (demencia) nebola riadne potvrdená vo februári 2005, pretože poručiteľka
sa vyšetrenia dňa 9.2.2005 vôbec nezúčastnila, čo potvrdil aj MUDr. Z., ktorý predmetný lekársky nález
vyhotovil.

34. Poručiteľka po 11.10.2004 neurofyziologickú ambulanciu MUDr. Z. osobne nenavštívila a vyšetrenie

z februára 2005 slúžilo iba na predpis liekov, nie na osobné vyšetrenie poručiteľky, čo tento svedok vo
svoje výpovedi potvrdil.

35. Podľa žalovaných súd dospel v súvislosti s výpoveďou svedkyne N. J. k zjavne nesprávnemu
skutkovému zisteniu, pretože z jednorazového zabudnutia peňaženky poručiteľky vyvodil , že

poručiteľka bola zábudlivá a jej zdravotný stav bol nepriaznivý. Táto svedkyňa naopak vo svoje výpovedi
potvrdila, že zdravotný stav poručiteľky sa jej nejavil ako nepriaznivý, jej správanie nevykazovalo žiadne
abnormálne znaky a s poručiteľkou riadne komunikovala.

36. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne L. N. ohľadom opakovanej kúpy chleba a stavu pri preberaní

dôchodku sú sprostredkované informácie, ktorých svedkom nebola priamo táto svedkyňa, teda tieto
skutočnosti nevnímala svojim zmyslami a nebolo ani podložené ďalšími dôkazmi. Nie je zrejmé, ako zo
skutočnosti, že žalovaný v 3./ rade preberal dôchodok poručiteľky od roku 2007, súd vyvodil , že už v
roku 2006 vykazovalo správanie poručiteľky odchýlky od normálu, obzvlášť ak túto skutočnosť vyvracajúvýpovede viacerých svedkov v konaní. Žalovaní sa nestotožnili so skutkovým zistením súdu, že nebol
dôvod spochybňovať lekárske správy a výsledky vyšetrení, z ktorých znalec vo svojom znaleckom
posudku vychádzal.

37. Keďže rozhodujúce lekárske správy a vyšetrenia, z ktorých vychádzal znalecký posudok, sa ukázali
ako nehodnoverné a nepresvedčivé, resp, neboli vôbec vykonané, nemohol byť ani samotný znalecký
posudok presvedčivý a hodnoverný, čo sú základné predpoklady toho, aby znalecký posudok mohol byť
zobraný súdom do úvahy.

38. Žalovaní vytýkali súdu prvého stupňa, že vôbec nezobral do úvahy výpovede svedkov, ktorí svedčili
v prospech žalovaných , hoci ich výpovede súd nespochybnil, ale prihliadal jednostranne a neobjektívne
výlučne na výpovede svedkov navrhnutých navrhovateľkou, ktorí sa navyše odvolávali na nepreukázané
tvrdenia tretích osôb.

39. Súd sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ani
s nálezom Ústavného súdu I.ÚS 313/2012 a vôbec sa nevysporiadal s námietkami odporcov, podľa
ktorých znalecký posudok nebol aktuálny, nakoľko bol vypracovaný 18 mesiacov pred rozhodnutím
súdu a posudzoval spôsobilosť zomrelej fyzickej osoby na právne úkony uskutočnené pred siedmymi
rokmi.; znalecký posudok bol vypracovaný v rozpore s Odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy č.

R (99) 4 o zásadách týkajúcich sa právnej ochrany nespôsobilých dospelých osôb zo dňa 23.2.1999,
ktorý od znalca bezvýhradne vyžaduje osobné vyšetrenie posudzovanej osoby, čo potvrdil aj znalec na
pojednávaní dňa 11.4.2014.
40. Znalecký posudok nevyhádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci, keďže v ňom absentuje
osobný výsluch poručiteľky a vychádzal z neaktuálnej a nehodnovernej zdravotnej dokumentácie.

Znalecký posudok nebol aktuálny a prekročil medze odborného posúdenia v dôsledku otázok, ktoré
súd položil znalcovi v dôsledku smrti poručiteľky, pričom súd vôbec neodôvodnil, prečo žalovanými
navrhované otázky vôbec nevzal do úvahy pri kladení otázok položených znalcovi.

41. Súd položil znalcovi otázku, ktorú znalec nebol oprávnený ani nemohol v znaleckom posudku

posúdiť. Zbaviť osobu spôsobilosti na právne úkony možno len v samostatnom konaní podľa OSP a
prípadné rozhodnutie súdu o zbavení spôsobilosti na právne úkony má konštitutívne účinky, pôsobí
teda iba do budúcnosti, čo vyplýva z ustálenej judikatúry ( R 14/1977). Súd vôbec nezohľadnil otázky
navrhované znalcovi odporcami a ani ich nemohol zohľadniť, pretože si nebol vedomý vyjadrenia
odporcov k nariadeniu znaleckého dokazovania zo dňa 23.2.2012.Súd porušil aj procesné záruky

poručiteľky, pretože judikatúry ESĽP, judikatúra Ústavného súdu SR alebo Odporúčanie RE ani nepočíta
s možnosťou, že by dochádzalo k akémukoľvek obmedzovaniu spôsobilosti na právne úkony zo strany
súdov po smrti duševne chorých osôb, preto súd ani nemohol dodržať uvedené procesné záruky.

42. Z výpovedí znalca vyplynulo, že znalec nebol schopný presvedčivo uviesť spôsob vyžiadania

si zdravotnej dokumentácie a konkrétne zdravotnícke zariadenie , z ktorého si vyžiadal zdravotnú
dokumentáciu poručiteľky; znalec najskôr opakovanie uviedol, že v čase vypracovania znaleckého
posudku disponoval závermi neuropsychologického vyšetrenia vrátane neuropsychologických testov
(tzv. test MMSE a test hodín), pričom neskôr po informácii od žalovaných , že táto zdravotná
dokumentácia bola skartovaná, svoje tvrdenie poprel.; znalec v znaleckom posudku najskôr uviedol,

že psychicky stav poručiteľky sa mal od februára 2005 naďalej zhoršovať, čo mali potvrdiť aj rodinní
príslušníci z oboch strán, avšak toto svoje tvrdenie neskôr vo svojej výpovedi poprel, pretože na jeho
stranedošlokúdajnejzámenerodinnýchpríslušníkov.;znalecvznaleckomposudku uviedol,žeprvýkrát
bolo u poručiteľky diagnostikované dementné ochorenie dňa 15.10.2004, v dôsledku čoho nebola
schopná posúdiť dôsledky svojho konania, ale vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 1.10.2014 už

znalec uviedol, že poručiteľka nevedela posúdiť dôsledky svojho konania už od roku 2003.

43.1. Podľa žalovaných rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti , ktorá
sa týka pasívnej legitimácie žalovaného v 3./ rade a v časti posúdenia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení neplatnosti Darovacej zmluvy ako aj v časti , ktorá sa týka posúdenia neplatnosti

Darovacej zmluvy v zmysle § 38 ods.2 OZ. Žalovaní sú názoru, že žalovaný v 3./ rade nebol v konaní
pasívne vecne legitimovaný, pretože nebol účastníkom Darovacej zmluvy ani právnym nástupcom
poručiteľky z darovacej zmluvy, pretože poručiteľka Darovacou zmluvou darovala nehnuteľnosti , ktoréboli v jej výlučnom vlastníctve a neboli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto mál
súd návrh vo vzťahu k odporcovi v 3./ rade zamietnuť.

43.2 Žalovaní zotrvali na názore, že na určení požadovanom navrhovateľkou nebol naliehavý právny
záujem a pri svojom názore vychádzajú z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (3Cdo 98/2004,
3Cdo 178/2006, 3 Cdo 249/2009 a 1 Cdo 62/2011), v ktorých uvedené právne názory, podľa ktorých
navrhovateľky nemala na požadovanom určení (t.j. určení neplatnosti Darovacej zmluvy) naliehavý
právny záujem, boli posudzované aj z ústavnoprávneho hľadiska Ústavným súdom SR ( uznesenie

IV.ÚS 39/2012).

43.3.Podľa žalovaných existencia duševnej poruchy, vrátane demencie, sama osebe nepostačuje na
to, aby právny úkon takejto osoby bol vyhlásený za neplatný, teda bol zbavený právneho účinku Okrem
existencie duševnej poruchy musia existovať ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré budú preukázateľne
potvrdzovať, že osoba trpiaca duševnou poruchou naozaj nebola spôsobilá chápať dôsledky svojho

konania. Takéto skutočnosti a dôkazy neboli v konaní pred súdom preukázané.

44. Súd v rozsudku vychádzal zo stigmatizujúceho prístupu k právam osôb so zdravotným postihnutím,
pretože zo samotnej existencie duševnej poruchy poručiteľky a bez reálnej opory v ďalšom vykonanom
dokazovaní vyvodil neplatnosť darovacej zmluvy a svojvoľne nerešpektoval judikatúru ESĽP, judikatúru

Ústavného súdu SR a v neposlednom rade Dohovor OSN o právach osôb o zdravotným postihnutím,
v zmysle ktorých pozbavenie spôsobilosti na právne úkony alebo pozbavenie spôsobilosti nakladať so
svojím majetkom prichádza do úvahy iba v krajnom prípade, pričom pri prijímaní takéhoto opatrenia
musia byť v najvyššej miere zohľadnené záujmy dotknutej osoby. Aj existencia vážnej duševnej poruchy
sama osebe nepostačuje na zbavenie spôsobilosti na právne úkony, ale vyžaduje sa existencia ďalších

okolností, ktoré preukázateľne vylučujú spôsobilosť duševne chorej osoby, čo však navrhovateľka v
konaní riadne nepreukázala.

45. Súd v konaní vôbec nezohľadnil záujem poručiteľky na uzavretí Darovacej zmluvy, aj keď tak urobiť
mal. Žalovaní sú toho názoru, že ust. § 38 ods.2 OZ je v rozpore s Dohovorom OSN z dôvodu, že .a/

skutočnosť, že existencia duševnej poruchy môže sama o sebe byť dôvodom pre podanie návrhu na
určenie neplatnosti právneho úkonu zakladá rozpor ust. § 38 ods.2 s čl. 12 (2) a čl. 12 (5) Dohovoru
OSN v spojení s čl. 5 Dohovoru OSN ( rovnosť a zákaz diskriminácie), nakoľko predmetné
ustanovenie § 38 ods.2 OZ neumožňuje osobám so zdravotným postihnutím mať spôsobilosť na právne
úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými ( t.j. s ľuďmi bez zdravotného

postihnutia) v rozpore s čl. 12 (2) a čl. 12 (5) Dohovoru OSN v spojení s čl.5 Dohovoru OSN ( rovnosť a
zákaz diskriminácie). V prípade, že ust. § 38 ods.2 OZ je v rozpore s Dohovorom OSN, nie je možné ho
v konaní aplikovať ( prednosť bude mať Dohovor OSN) a pre rozsudok súdu bude chýbať právny základ.
Odporcovia preto navrhujú, aby odvolací súd posúdil, či je ust. § 38 ods.2 OZ v súlade s Dohovorom
OSN, nakoľko je takéto posúdenie potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. V prípade, že sa odvolací

súd bude domnievať, že ust. § 38 ods.2 OZ, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje medzinárodnej
zmluve ( t.j. Dohovoru OSN) podľa čl. 7 ods.5, odporcovia navrhujú, aby súd postupoval v zmysle čl.
144 ods.2 Ústavy SR, ako aj ust. § 109 ods.1 písm. b/ OSP a konanie prerušil a podal návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods.1 na Ústavný súd SR.

46. Aplikácia ust. § 38 ods.2 OZ vytvára stav právnej neistoty, b/ neumožňuje osobám so zdravotným
postihnutím, ktoré zomreli a ktorých platnosť právnych úkonov sa spochybňuje, efektívne sa brániť proti
žalobám o určenie neplatnosti právneho úkonu, čo je navyše aj v rozpore s čl. 6 Dohovoru, c/je to príliš
všeobecné ustanovenie a neposkytuje dostatočné, najmä procesné záruky pre osoby so zdravotným
postihnutím pred zneužívaním predmetného ustanovenia v súdnych konaniach, d/

47. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra tak, že návrh
zamietne a navrhovateľka je povinná uhradiť odporcom trovy prvostupňového konania vo výške 2
891,60 EUR, ktoré pozostávajú ...
V prípade, že odvolací súd nevyhovie uvedenému návrhu odporcov, navrhli, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

48. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k podanému odvolaniu a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a v prípade úspechu jej priznal náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia.49.1.Skutočnosť, že darkyňa trpela duševnou poruchou bola podľa názoru žalobkyne v konaní
preukázanánasledovnýmidôkazmi:Lekárskesprávydoloženéknávrhuvovecisamej,zktorýchvyplýva

nasledovné: V lekárskych záznamoch MUDr. O. J.- neurologičky je od 30.10.2003 uvádzaný záver:
AS cerebri ( ateroskleróza mozgu, t.j. kôrnatenie ciev mozgu), Elektroencefalografické vyšetrenie zo
dňa 31.10.2003 MUDr. O. J. potvrdilo nízku beta aktivitu mozgu, , na základe ktorej vyšetrujúci lekár
konštatoval pozadie frekvenčne nezodpovedajúce veku pacientky a v tomto smere nešpecifikovanú
abnormalitu.

49.2.Vyšetrenie neurológa MUDr. F. J. zo dňa 30.10.2003 konštatovalo sklerotické zmeny obojstranne.
Z vyšetrenia Doc. MUDr. W. Z. CSc. zo dňa 30.09.2003 vyplýva diagnóza : progredujúca
demencia. Z vyšetrenia MR mozgu MUDr. M. zo dňa 11.10.2004 vyplýva výrazná atrofia mozgu. Z
neuropsychologického vyšetrenia B.. T. W. zo dňa 11.10.2004 vyplýva konštatovanie ťažkého stupňa
demencie, aj s poukazom na bodové výsledky testov MMSE a testu hodín, ktoré vyšetrujúca lekárka

s pacientkou realizovala. Z neuropsychologického vyšetrenia X.. W.. W. Z. H.. zo dňa 15..10.2004 a
zo dňa 09.02.2005 vyplýva záver: demencia, pričom zo záznamu je zrejmé, že pacientka bola osobne
prítomná pri vyšetrení a jej stav je konštatovaný v časti označenej ako „objektívne“.

49.3. Z predloženej lekárskej dokumentácie je zrejmé, že pacientka bola opakovane vyšetrená na MR,

stavjejochoreniaboltedazrejmýjednakzozáverovodbornýchvyšetrenímozgunaMR(dňa11.10.2004
a 31.10.2003) a lektroencefalografie ( dňa 31.10.2003), od roku 2003 navštevovala neurologickú
ambulanciu W.. J. a od 10/2004 neurologickú kliniku FN Nitra-ambulanciu W.. W. Z. CSc. Z jednotlivých
návštev odborných lekárov sú v spise doložené záznamy aj so závermi konštatujúcimi ochorenie na
dementný syndróm.

50. 1. Nespôsobilosť darkyne pre duševnú poruchu uzavrieť platne darovaciu zmluvu v r. 2006
jednoznačne vyplýva aj so záverov znaleckého posudku č. 17/2013 znalca W.. B. M., ktoré potvrdil aj na
pojednávaní dňa 11.04.2014 a 01.10.2014. Stav pacientky potvrdil a vysvetlil aj MUDr. Z. na pojednávaní
dňa 30.07.2014.

50.2.Žalobkyňa poukázala aj na výsluchy svedkov- L. N. a Q. Z. a Jána Z..

50.3.Tvrdenie žalovaných, že doklady potvrdzujúce absolvovanie vyšetrení darkyňou sú sfalšované a
vyšetrenia sa nikdy neuskutočnili, je vyvrátené dôkazmi v spise: Liečenie darkyne bolo potvrdené tak

písomne (Oznámenie FN Nitra zo dňa 04.01.2012) ako aj výsluchom ošetrujúcich lekárov B.. T. W., ktorá
realizovala s darkyňou neuropsychologické vyšetrenie dňa 11.10.2004, ako aj testy MMSE a test hodín,
výsluch ošetrujúceho neurológa darkyne W.. Z. H.. Realizácia jednotlivých vyšetrení vyplýva aj z výpisu
zúčtudarkyneS.I.zoVšeobecnejzdravotnejpoisťovnea.s.,zktoréhojezrejmépreplateniejednotlivých
úkonov uskutočnených odbornými lekármi. Darkyňa sa vyšetrení v priebehu r. 2004-2010 zúčastňovala

hlavne v sprievode dcéry R. O.-žalobkyne. Lekárske správy v tejto veci podstatné pre posúdenie
duševnej spôsobilosti darkyne do 12/2006 (dátum uskutočnenia žalobou napadnutého úkonu), boli
vyhotovované v období rokov 2004 a 2005, kedy žalobkyňa nemohla vedieť, že v 12/2006 dôjde k
prepisu majetku darkyňou na žalovaných 1/ a 2/. Je teda nelogické, aby si bezdôvodne žalobkyňa v
priebehu rokov 2004 a 2005 zaobstarávala falšované doklady o zdravotnom stave svojej matky. Za

takejto dôkaznej situácie považuje žalobkyňa skutočnú realizáciu jednotlivých vyšetrení za jednoznačne
preukázanú.

51.1. Pokiaľ žalovaní v konaní opakovane spochybňovali jeden z najdôležitejších lekárskych záverov-
neuropsychologické vyšetrenie PhDr. W. zo dňa 11.10.2004 z dôvodu prepisu bodového ohodnotenia

MMSE v texte lekárskeho nálezu, ktorý bol doložený do spisu z pôvodnej bodovej hodnoty 9 na bodovú
hodnotu 15 a z dôvodu absencie samotného MMSE testu a testu hodín v spisovom materiáli súdu, k
tomu žalobkyňa uviedla, že znalec MUDr. M. vo svojom ZP uvádza, že v oboch prípadoch, teda aj pri
počte bodov 9 aj pri počte bodov 15 stanovuje rovnaký záver, podľa ktorého konštatuje závažnú duševnú
poruchu. Na pojednávaní dňa 1.10.2014 znalec uviedol, že rozdielny počet bodov by nemal vplyv na

závery jeho posudku a v oboch prípadoch by konštatoval demenciu darkyne.

51.2. Svedok W.. Z. H.. Mal na pojednávaní 13.07.2014 k dispozícii lekárky nález z
neuropsychologického vyšetrenia zo dňa 11.10.2004, pričom v jeho vyhotovení nebol prepisovanýpočet bodov v poslednej vete pred záverom a mal v texte uvedený len počet bodov 9. Zároveň však
konštatoval, že ak by aj prepis bol urobený , rozhodujúci je vždy záver, kde bol aj v spisovom materiáli
súdu počet bodov 9. Tento svedok jednoznačne formuloval svoj záver, podľa ktorého pacient s hodnotou

bodov MMSE testu 9 a testu hodín 6, je pacient s ťažkou demenciou, ktorý si vyžaduje starostlivosť
druhej osoby.

51.3.ZvyjadreniaFNNitrazodňa26.05.2014jezrejmé,žepredmetné testy bolispolusinouzdravotnou
dokumentáciou zlikvidované po uplynutí úložnej lehoty archivácie, a teda nebolo možné fyzicky ich

zabezpečiť do spisu. Skutočnosť, že testy s danými výsledkami boli s darkyňou realizované však
jednoznačne vyplýva jednak zo samotného textu lekárskeho nálezu B.. W. zo dňa 11.10.2004 ako aj z
jej osobného výsluchu na pojednávaní 18.06.2014.

52. K Nálezu Ústavného súdu SR, ktorý odvolatelia spomínali v odvolaní, žalobkyňa poznamenala,
že podstata predmetného nálezu spočíva na úplne iných právnych a skutkových základoch a preto

predmetné rozhodnutie nie je možné analogicky aplikovať v tomto konaní. Žalovaný v 3. rade je jedným
z do úvahy prichádzajúcich dedičov po poručiteľke ( § 473 ods.1 Obč. zák.), preto je v konaní pasívne
legitimovaný; v tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2002. Žalobkyňa sa
stotožnila so zamietnutím návrhu na prerušenie konania a uviedla, že návrh na prerušenie konania
podali žalovaní z identických dôvodov v ich vyjadrení zo dňa 23.02.2012, doručenom na okresný súd

Nitra dňa 29.02.2012 a tento ich návrh bol zamietnutý uznesením OS NR č.k. 19C/37/2011-94, ktoré
bolo potvrdené uznesením KS NR č.k. 5Co/197/2012.
53. Žalobkyňa je toho názoru, že existencia duševnej poruchy darkyne v čase uskutočnenia
napadnutého právneho úkonu, teda v 12/2006 bola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná lekárskymi správami, diagnostickými vyšetreniami, znaleckým posudkom, výsluchmi

ošetrujúcich lekárov, znalca a svedkov. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil a v prípade úspechu priznal žalobkyni náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia.

54.1. Žalobkyňa dňa 7.08.2015 podala na Krajský súd v Nitre návrh na pripustenie alternatívneho petitu,

pri ktorého znení by bola rovnako, ako za znenia pôvodného petitu, predmetom preskúmavania platnosť
uzavretej Darovacej zmluvy. Uviedla, že výsledky doterajšieho konania sú teda priamo použiteľné aj pre
prípad pripustenia alternatívneho petitu a okruh účastníkov bude taktiež identický. Účastníkmi konania
vo veci určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, sú taktiež všetci do úvahy prichádzajúci dedičia
po poručiteľke, rovnako ako v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, kde je darujúca po smrti.

Okruh pasívne legitimovaných účastníkov je teda identický.

54.2. Podľa § 95 ods.1 OSP navrhla, aby súd pripustil nasledovný alternatívny petit:
Súdurčuje,žeS.I.,r.Z.,r.č.XXXXXX/XXX,nar.XX.XX.XXXX,zomr.dňaXX.XX.XXXX,naposledybytom
B. XXX/XX, O., bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou nehnuteľností , nachádzajúcich sa v kat. úz.

X. O., T. O., v súčasnosti vedených v LV č. XXXX, register C/KN ako parc.č. XXX/X - orná pôda o
výmere 1853 m2, parc.č.XXX/XX - vinica o výmere 299 m2, register E /KN ako parc.č.XXX/X - trvalé
trávne porasty o výmere 97 m2, parc.č.XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 65 m2, parc.č.XXX/X
- trvalé trávne porasty o výmere 744 m2, parc.č.XXX/X - orná pôda o výmere 2054 m2, v celosti vo
výlučnom vlastníctve žalovanej 1/, v LV č. XXX pre kat. úz. X. O., T. O., register C/KN ako parc.č.XXX/

X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 405 m2 s domom s.č.XXX, parc.č.XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 34 m2, parc.č.XXX/X - záhrady o výmere 395 m2, parc.č.XXX/X - orná pôda o
výmere 108 m2, v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, u každého v podiele 1-ice., v čase
uzavretia Darovacej zmluvy zo dňa 18.09.2006 v znení Doložky o oprave zo dňa 01.12.2006, ktorej vklad
bol Správou katastra Nitra povolený dňa 05.01.2007 pod V XXXX/XX, vedených na Katastrálnom úrade

v Nitre- Správa katastra Nitra na LV č. XXX, kat. úz. X. O., Obec O., register C/KN ako parc.č.XXX/X -
orná pôda o výmere 1853 m2, parc.č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 405 m2 s domom
s.č.XXX, parc.č.XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc.č.XXX/X - záhrady o výmere
395 m2, parc.č.XXX/X - orná pôda o výmere 108 m2, parc.č.XXX/XX - vinica o výmere 299 m2, register
E/KN ako parc.č.XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 97 m2, parc.č.XXX/X - trvalé trávne porasty

o výmere 65 m2, parc.č.XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 744 m2, parc.č.XXX/X - orná pôda o
výmere 2054 m2, v celosti vo výlučnom vlastníctve darujúcej-poručiteľky.55. Žalovaní v 1./ až 3./ rade sa písomne vyjadrili k návrhu žalobkyne na pripustenie alternatívneho petitu
a uviedli, že s uvedeným návrhom nesúhlasia. Podľa ich názoru okruh žalovaných nie je, resp. nemal
byť v pôvodnom konaní identický ako v prípade alternatívneho petitu a rozsudok sa nemal vzťahovať na

žalovaného v 3.rade. V prípade, že odvolací súd pripustí alternatívny petit žalobkyne, poukázali n to, že
žalobkyňa nemá na požadovanom alternatívnom petite naliehavý právny záujem.

56. Poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 26/2007: Nemožno napokon obísť, že výrok rozsudku,
ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že určité veci patria do dedičstva výrok rozsudku, ktorým sa

navrhovateľ domáha určenia, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi, plne rešpektuje úpravu
zakotvenú v § 80 písm. c/ O.s.p. (porovnaj dikciu tohto ustanovenia: „ či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je“), t.j. vyhovuje zákonnej podmienky, že určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu
vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t.j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku ( podľa § 154 ods.1 O.s.p.
je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Iné je, že ustanovenie § 154 ods.1 O.s.p. sa
netýka hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností viažu na určitý

okamih. Dovolací súd sa aj z tohto dôvodu nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého
by bol prípustný len taký určovací návrh, na základe ktorého by súd rozhodol o vlastníctve poručiteľa
ku dňu jeho smrti. Takýto výrok s určovaním do minulosti sa javí na rozdiel od výroku, že určité veci
patria do dedičstva po poručiteľovi, ako nepriliehavý, resp. nie zodpovedajúci úprave zakotvenej v § 80
písm. c/ O.s.p.“

57. Krajský súd v Nitre , ako súd odvolací ( § 10 ods.1 OSP) súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa
§ 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP,
pri zachovaní postupu podľa § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1./ až 3./
rade nie je dôvodné, preto podľa § 219 ods.1 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s

„opravným“ uznesením zo dňa 24.11.2014 ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil a návrh
žalobkyne na pripustenie alternatívneho petitu ako nedôvodný zamietol.

58. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

59. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods.2 OSP vychádza zo
situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale

v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v
takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 <K. ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

60. Odvolania žalovaných v 1./ až 3. rade boli podané do 30.júna 2016. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods.1 Civilného sporového poriadku ( CSP) , ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods.2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona , zostávajú zachované.

61. Odvolací súd sa najprv zaoberal návrhom žalobkyne na pripustenie alternatívneho petitu a dospel k
záveru, že pre pripustenie žalobkyňou žiadanej zmeny žaloby v odvolacom konaní za tohto stavu neboli
splnené zákonné podmienky podľa ust. § 95 ods. 2 v spojení s ust. § 211 ods. 3 OSP.
62. Podľa § 95 ods.1 OSP navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie

konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní
na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade,
ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v

konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
Podľa § 211 ods.2 OSP ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.63. Z obsahu spisu v tejto preskúmavanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa
11.2.2011domáhalavočižalovanýmv1./až3./radevydaniarozsudku,ktorýmbysúdurčil,žeDarovacia
zmluva zo dňa 18.9.2006 v znení Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006, ktorej vklad bol Správou katastra

Nitra povolený dňa 5.1.2007 pod V XXXX/XX, ohľadne nehnuteľností v nej uvedených, uzavretá medzi
darujúcou S. I. , rod. Z., nar.XX.X.XXXX, a obdarovanými M. I., rod. I., nar.X.X.XXXX, a O. I., nar.
XX.X.XXXX je neplatná.

64. Okresný súd Nitra ako vecne a miestne príslušný súd prvej inštancie rozhodol napadnutým

rozsudkom o žalobe žalobkyne a vyhovel jej v plnom rozsahu. Žalovaní v 1./ až 3./ rade podali včas
odvolanie proti rozsudku a v priebehu odvolacieho konania žalobkyňa navrhla popri pôvodnom petite
alternatívny petit rozsudku, ktorým by odvolací súd určil, že nebohá S. I.,rod. Z., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelá XX.XX.XXXX, bola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

65.1 Odvolací súd však nepripustil zmenu navrhovaného petitu v odvolacom konaní, pretože by tak

rozhodol v rozpore so zásadou dvojinštančnosti súdneho konania a znemožnil by tak žalovaným uplatniť
ich právo domáhať sa riadnym opravným prostriedkom preskúmavania skutkových a právnych záverov,
ktoré by boli prvýkrát použité v konečnom rozsudku odvolacieho súdu.

65.2. Ak by odvolací súd rozhodol o odvolaní proti napadnutému rozsudku podľa v odvolacom konaní

žalobkyňou navrhovaného petitu, rozhodol by z iného právneho dôvodu než súd prvej inštancie a na
základeskutkovýchzistení,ktorénebolipredmetomdokazovaniaarozhodolbytakvrozporesozásadou
dvojinštančnosti, pretože odvolací súd by meritórne prejednal vec, i keď súd prvej inštancie sa vecou
zo skutkového a právneho hľadiska nezaoberal.

66. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní
realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy
priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K
odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza,
ale aj samotným rozhodnutím.

67. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, k námietke žalovaných v odvolaní , že
im bola odňatá možnosť konať pred súdom aj tým, že mu súd odňal právo na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany a pokiaľ tvrdí nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vyporiadania sa s ich námietkami, odvolací súd uvádza,
že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na
spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.

ÚS 46/05, ÚS 352/06, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Štruktúra práva na odôvodnenie
je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne a jasne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, ktorá norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.
s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

68. Vychádzajúc z uvedeného a poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku
napadnutého súdneho rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že právo žalovaných na riadne
odôvodnenie porušené nebolo.

69.1. Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť
rozsudok.Tejtopovinnostizodpovedáprocesnéprávoúčastníkakonanianatakéodôvodnenierozsudku,
ktoré spĺňa požiadavky vyplývajúce z uvedeného ustanovenia. Nedostatok riadneho a presvedčivého
odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať rozsudok ako logicky pochopiteľný
celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci

využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Cdo 171/2005 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 393/08, I. ÚS
342/2010, III. ÚS 198/2011).

69.2. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje v súlade s ust. § 157
ods.2 OSP zhrnutie toho, čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrili
žalovaní, podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a ako vec právne posúdil. Podľa
názoru odvolacieho súdu takéto odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
v potrebnej miere vysvetľuje, čo považoval súd za rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti nároku

uplatneného žalobkyňou proti žalovaným. Rozsudok súdu prvého stupňa bol vyčerpávajúcim spôsobom
odôvodnený (aj čo do právneho posúdenia veci),keďže uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za
relevantnéaakoichmalpreukázané(zakýchdôkazovvychádzal),aképrávnenormyaplikovalazakých
dôvodov neprihliadol na skutkové a právne) argumenty žalobcu pri svojom závere o opodstatnenosti
jeho nároku.

69.3. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil
správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil, na jeho odôvodnenie
poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje, vrátane odôvodnenia o vecne pasívnej legitimácii
žalovaného v 3.rade.

69.4. K vecne správnym dôvodom súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že absolútnej neplatnosti
právneho úkonu sa v konaní o určenie tejto neplatnosti môže dovolávať len ten, kto je v tomto
konaní aktívne legitimovaný, teda ten, kto má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti právneho úkonu nemôže mať každý, kto túto neplatnosť tvrdí, pretože by to viedlo
k absurdným výsledkom.

69.5 V zmysle § 80 OSP návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

69.6. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c/ OSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou

môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

69.7. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre

jeho usporiadanie). Ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže
(nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý
dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu
žaloby (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006).Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď mal za to, že zo strany žalobkyne bol preukázaný
naliehavý právny záujem podľa citovaného § 80 písm. c/ OSP. Žalobkyňa napáda absolútnu neplatnosť
právneho úkonu darovacej zmluvy. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný najmä v

prípadoch, keby bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo by sa bez tohto určenia
stalo jej právne postavenie neisté. V prejednávanej veci je potom potrebné dať za pravdu žalobkyni,
že na takto formulovanej určovacej žalobe má naliehavý právny záujem, keďže sa domáha určenia
absolútnej neplatnosti právneho úkonu a bez tohto určenia by bolo jej právne postavenie neisté z
hľadiska jej dedičského oprávnenia k predmetu sporu, a teda i predmetu dedenia, takže situácia po

určení neplatnosti darovacej zmluvy by bola pre ňu ako dedičku po poručiteľke priaznivejšia v porovnaní
so situáciou pred určením jej neplatnosti.

70.1. Žalovaní v odvolaní nesprávne a od predmetu preskúmavania v tejto veci argumentovali tým,
že súd prvej inštancie porušil procesné záruky poručiteľky vyplývajúce z judikatúry ESĽP, z judikatúry
Ústavného súdu SR a Odporúčania RE , pretože poručiteľka zomrela a nemohla byť v konaní vypočutá

a uviedli, že existencia duševnej poruchy sama o sebe nepostačuje na zbavenie spôsobilosti na právne
úkony, ktorú súd v rozsudku na základe znaleckého posudku konštatoval.

70.2 Predmetom súdneho konania v tejto preskúmavanej veci nebolo pozbavenie spôsobilosti a právne
úkony poručiteľky ante mortem, ale záver o neplatnosti právneho úkonu už nežijúcej osoby z dôvodu,

že právny úkon urobila v duševnej poruche , ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou.
Záver o neplatnosti právneho úkonu už nežijúcej osoby, ktorá urobila právny úkon ( v danom prípade
darovaciu zmluvu a Dodatok k darovacej zmluve) v duševnej poruche, nemožno zaujímať len na základe
pravdepodobnosti.

70.3. Výsledok dôkaznej verifikácie všetkých do úvahy prichádzajúcich právne relevantných dôkazných
prostriedkov, resp. dôkazov, ktoré boli v konaní navrhované a vykonané a ak vyplývajú z obsahu
spisu (§ 120 odst. 3 OSP), musia z hľadiska naplnenia podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 38
ods.2 Občianskeho zákonníka , v zmysle ktorého je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, predstavovať nie možný či pravdepodobne

možný skutkový stav, ale musí bezpečne predstavovať zistený skutkový stav bez akéhokoľvek náznaku
pravdepodobnosti.
( NS ČR sp. zn. 30Cdo1560/2011)

70.4. Platnosť zmluvy je treba posudzovať k okamihu jej uzatvorenia. Ak je zmluva platne uzavretá,

nemôže sa stať neplatnou v dôsledku neskôr skutočnosti, ktorá nastala neskôr (ak ale nejde o relatívnu
neplatnosť). Možno uvažovať len o zániku práv a povinností vzniknutých na základe takejto zmluvy.

71. Z hľadiska modernej medicíny sa duševná porucha vymedzuje ako zreteľná odchýlka od stavu
duševného zdravia a rovnováhy, ktorým sa rozumie stav úplnej a sociálnej pohody, ako výsledku

vnútorných a vonkajších psychosociálnych a environmentálnych faktorov. Duševnú poruchu nemožno
stotožňovať s duševnou nemocou, keďže pojem duševnej nemoci je užším pojmom. Duševná porucha
môže byť spôsobená rôznymi príčinami, a to samotnou duševnou chorobou alebo inou nemocou, ktorá
mátakúto poruchuzanásledok,alebomôžebyťvyvolanápožitímnávykovýchlátok,napr.alkoholualebo
omamných látok. Duševná porucha, ktorá je príčinou nepríčetnosti, môže byť prechodná a krátkodobá,

ale môže byť tiež dlhotrvajúca alebo trvalá. Z hľadiska tohto chápania je duševnou poruchou
nielen duševná choroba, ale aj krátkodobá porucha psychických funkcií, hlboká porucha vedomia,
slabomyseľnosť a tiež akákoľvek iná ťažká duševná odchýlka, ktorá je z hľadiska ustanovení § 26 a
27 Občianskeho zákonníka významná, ak mala za následok stratu alebo zmenšenie rozpoznávacích
či ovládacích schopností.

72. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípadoch, v ktorých súd robí záver o nespôsobilosti poručiteľa
zriadiť závet pre duševnú poruchu, už táto osoba nemôže predstúpiť pred súd a nemôže sama brániť
svoje právo, resp. vyjadriť sa k prejavu svojej vôle, a nemôže byť už vyšetrená znalcami, presvedčivosť
odôvodnenia rozsudku vyžaduje, aby znalecký posudok nebol jediným dôkazom, na ktorom súd postavil
uvedený záver. Rešpektujúc ochranu základného práva zaručeného článkom 14 Ústavy nemožno v

zásade len na základe znaleckého posudku dospieť k presvedčivému záveru o nespôsobilosti poručiteľa
zriadiť závet. Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, že závery znaleckého posudku konštatujúceho
duševnú poruchu poručiteľa, pre ktorú nebol schopný zriadiť závet, t. j. rozpoznať následky tohto
právneho úkonu a zodpovednosť za ne, podporujú aj ďalšie skutkové zistenia. Ide najmä o zistenia, akosa poručiteľ v čase zriadenia závetu skutočne choval, ako sa prejavoval v styku s ľuďmi, ako obstarával
svoju domácnosť, ako hospodáril s finančnými prostriedkami (porovnaj O., J., M., J., O., M., K., M. a kol.
Občanský zákoník I. § 1 až 459, Komentář. 2. Vydání. Praha . C. H. Beck, 2009, str. 118 a 119, a tiež

nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 557/09 z 18. 8. 2009).

73. Z odôvodnenia rozsudku má ďalej vyplývať, že všetky tieto podporné zistenia spolu so znaleckým
posudkom sú spôsobilé s vysokou mierou pravdepodobnosti preukázať, že darkyňa konala v duševnej
poruche,ktorájurobilaneschopnouprávnekonať,tedažebolanepríčetná.Dôkaznébremenopreukázať

s vysokou mierou pravdepodobnosti nepríčetnosť darkyne v čase uzavretia a podpísania darovacej
zmluvy má ten, kto ju tvrdí. Pokiaľ v konaní vyplynú z vykonaného dokazovania skutočnosti, ktoré
záverom znaleckého posudku odporujú, presvedčivé odôvodnenie rozsudku má obsahovať aj výsledok
konfrontácie znalca, resp. znalcov, s týmito skutkovými zisteniami.

74. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18.9. 2006 uzatvorila poručiteľka S. I., rod. Z., nar. XX.X.XXXX ako

darkyňa a žalovaní v 1. / a 2./ rade ako obdarovaní darovaciu zmluvu týkajúcu sa vyššie uvedených
nehnuteľností.

75. Podaným návrhom sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti tejto darovacej zmluvy z dôvodu, že
darkyňa nebola v roku 2006 pre duševnú poruchu spôsobilá k akémukoľvek právnemu úkonu, pretože

trpela demenciou typu SDAT ( t.j. Alzheimerovou chorobou), a preto je darovacia zmluva absolútne
neplatná.

76. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 OZ).
Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri
hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

77. Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej namietala, že právny úkon, darovaciu zmluvu, neurobila
darkyňa, ktorá bola jej mamou, v súlade s ustanovením § 37 OZ, keď neprejavila svoju vôľu na

vykonanie tohto právneho úkonu, aby bol jasný, zrozumiteľný, určitý ako aj slobodný a vážny.
Ďalej namietala skutkovo, že v čase podpisu darovacej zmluvy bola darkyňa pod vplyvom duševnej
poruchy, ktorá bola aj podľa názoru odvolacieho súdu bezpečne v konaní pred súdom prvej inštancie
preukázaná lekárskymi správami, diagnostickými vyšetreniami, znaleckým posudkom a výsluchom
znalca,, výsluchmi ošetrujúcich lekárov a svedkov. Súd prvej inštancie sa s námietkami žalobkyne

dostatočne vysporiadal a v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na vykonané dokazovanie
súvisiace jednak s prejavením vôle žalobkyne podpísať darovaciu zmluvu, ako aj na okolnosti súvisiace
so samotným podpisom darkyne, ktorým prejavila svoju vôľu darovať nehnuteľnosti podľa obsahu
darovacej zmluvy. Opodstatnenosť žaloby o určenie neplatnosti závetu odôvodnil súd prvého stupňa
tým,žedarkyňavčasepodpísaniadarovacejzmluvy trpeladuševnouporuchou-demenciou,vdôsledku

ktorej si plne neuvedomovala následky svojho konania a nebola schopný niesť zaň plnú zodpovednosť.

78. Aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom
posudkunapodanieodbornéhozáveru,alevjehoposudkumusímaťsúd možnosťzistiť,zakých zistení
v posudku znalec vychádza, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah došiel k

svojmu záveru (porov. Napr.. Rc 47/55).

79. Záver o nespôsobilosti darkyne uzatvoriť platnú darovaciu zmluvu v roku 2006 sa neopiera len o
znalecký posudok znalca, ktorý pri posudku vychádzal zo spisového materiálu, z výpisu zo zdravotnej
dokumentácie, z psychiatrického vyšetrenia, z psychopatologického rozboru a diagnostického záveru,

ale je podporený aj inými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z iných vykonaných dôkazov, vrátane
vyšetrení darkyne v čase pred uzavretím darovacej zmluvy, na ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku poukázal. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že darkyňa v čase podpisu
darovacej zmluvy a jej dodatku trpela duševnou poruchou, a to zmiešaným typom demencie, na ktorejsa podieľala cievna a aj demencia pri Alzheimerovej chorobe, pričom prvýkrát bolo u nej diagnostikované
dementné ochorenie dňa 15.10.2004 na neurologickej klinike FN v Nitre, teda viac než dva roky pred
uzavretím inkriminovanej darovacej zmluvy. K diagnostickému záveru tohto ochorenia a jeho upresneniu

dopomohlo podľa znalca aj neuropsychologické vyšetrenie darkyne zo dňa 11.10.2004, vrátane testu
hodín a MMSE, ktoré boli nepochybne preukázané ako uskutočnené. Z dôvodu stredne ťažkej až ťažkej
demencie nebola darkyňa schopná chápať význam a dôsledky svojho konania , a to uzavretie darovacej
zmluvy dňa 18.9.2006 a Doložky o oprave zo dňa 1.12.2006. Darkyňa nemohla posúdiť obsah význam a
dôsledkytýchtodvochprávnychúkonov,včasepodpísaniaktorýchužbolavzlompsychickomifyzickom

stave, teda už vtedy u nej dochádzalo došlo k vážnym poruchám ohľadne rozoznávacích a určovacích
schopností a následky svojho chovania nebola schopná v čase uzatvárania uvedených právnych úkonov
posúdiť a vyhodnotiť.

80. Z týchto dôvodov odvolací súd v ďalšom iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné podľa § 219 ods. 2 OSP a opakovať ich nebude. Na základe

uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

81. Pokiaľ ide o návrh žalovaných v 1./ až 3./ rade v odvolaní na prerušenie konania podľa § 109
ods.1 písm. b/ OSP z dôvodu rozporu ust. § 38 ods.2 OSP s medzinárodnou zmluvou a Dohovorom
OSN, ktorý sa vzťahuje aj na osoby s duševnou poruchou ( vrátane demencie) a že vnímané alebo

skutočné nedostatky v duševnej spôsobilosti nesmú byť dôvodom na odmietnutie právnej spôsobilosti,
k tomu odvolací súd poznamenáva, že o tomto návrhu už súd prvého stupňa právoplatne rozhodol
uznesením zo dňa 28.mája 2012, č.k. 19C/37/2011-94 a toto uznesenie bolo v dôsledku podaného
odvolania žalovaných v 1./ až 3./ rade potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.júla 2012,
č. k.5Co/197/2012-117.

82 .O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože v napadnutom rozsudku nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3 OSP, preto o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods.4 OSP).

83.Totorozhodnutieprijalodvolacísenátpomeromhlasov3:0((§3ods.9poslednávetazák.č.757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods.1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).