Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Csp/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117206728
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117206728.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakias.r.o.,Mýtna48,81107Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:35831154,zast.advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795, proti žalovanému
Z. J.,T.. XX. XX. XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX H. H., zast. advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom,
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 5 630,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie ohľadom sumy 753,88 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 16. 02. 2017 až do
zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca VÚB a.s. sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 22. 03. 2017 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 5 630,09 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 16. 02. 2017 až do zaplatenia ako
plnenia zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. uzatvorenej dňa 24. 05. 2013.

2. Na návrh žalobcu pristúpil do konania na jeho miesto Intrum Justitia Slovakia s.r.o. na základe
uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, písomným vyjadrením strán, žiadosťou o aktiváciu
autokarty zo dňa 18. 05. 2013, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných

platobných kariet s účinnosťou od 15. 09. 2011, výpisom z autokarty a zistil tento skutkový stav:

5. Podľa tvrdenia žalobcu tento uzatvoril so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty, keď žalovaný dňa 18. 05. 2013 vyplnil žiadosť o aktiváciu a jej prijatím a schválením v zmysle
obchodných podmienok došlo k uzatvoreniu zmluvy s účinnosťou odo dňa 24. 05. 2013. Kreditná karta
je forma revolvingového úveru čerpaného používaním tejto karty. Ku dňu vystavenia výpisu z účtu mal
žalovaný schválený úverový rámec v sume 2 400,-- Eur s dojednaným zmluvným úrokom 23,76 %

ročne, splátkou 80,-- Eur mesačne, pričom začal čerpať úverový rámec odo dňa 18. 06. 2013. V zmysle
článku V. bod 35 písm. a) obchodných podmienok listom zo dňa 03. 04. 2014 bola vyhlásená okamžitá
splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v
opakovanom neplnení povinných splátok v stanovenej výške.6. Žalovaný uhradil celkove sumu 400,-- Eur. Žalovaná suma predstavuje debetný stav na kartovom
účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane

kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Pozostáva zo sumy 2 322,85 Eur
istiny, 224,99 Eur poplatkov, 2 553,36 Eur štandardného úroku, 528,89 Eur sankčného úroku. Pojmy
štandardný a sankčný úrok sú špecifikované v obchodných podmienkach v článku I. Sankčný úrok
predstavuje úrok z omeškania, o ktorý sa zvyšuje štandardná úroková sadzba. Štandardná úroková
sadzba je úroková sadzba uvedená v cenníku zverejnená na internetovej stránke banky alebo inak

oznámená. V danom prípade sa jedná o úrokovú sadzby 23,76 % ročne. Čo sa týka administratívneho
poplatku za správu rizikovej pohľadávky, poukázal na obchodné podmienky a cenník.

7. Vo vzťahu k RPMN uviedol, že u revolvingového úveru nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu
určiť výšku RPMN. Poukázal na znenie § 3 ods. 6 zákona 258/2001 Z. z. Tiež na tú skutočnosť, že
v zmluvných dojednaniach sa nachádza indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona

258/2001 Z. z. a jej prílohy 2. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 18. 06. 2013.

8. Podaním zo dňa 11. 01. 2018 vzal žalobný návrh v časti ohľadom zaplatenia istiny vo výške 753,88
Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, pričom za istinu považoval poplatky a sankčný úrok.

9. Súd v tejto časti v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil.

10. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že na daný vzťah je potrebné aplikovať
zákon 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovenie § 52 a nasledujúcich O. z.
Poukázal na znenie ustanovenia § 9 ods. 9 a § 10 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z., keď v zmluve

uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným absentuje označenie charakteru zmluvy
ako spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona), doba trvania zmluvy a termín
konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f/), celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru a
podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g/). Zmluva tiež neobsahuje náležitosti podľa
§ 10 ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona a z týchto dôvodov v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) je

potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Porušené bolo aj ustanovenie § 9 ods. 9
citovaného zákona, keď si žalobca uplatňuje poplatky a sankčné úroky neuvedené v spotrebiteľskej
zmluve. Namietal tiež, že zmluva neobsahuje ani údaj RPMN v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch. Za platnú súčasť zmluvy nemožno považovať obchodné podmienky, na ktoré sa žalobca
odvoláva, keďže tieto nie sú podpísané v zmysle § 40 ods. 1 a 3 O. z. Zmluva neobsahuje vo vzťahu

k ním ani platnú inkorporačnú doložku pre jej netransparentnosť (uvedenú malým písmom). Poprel, že
by bol so všeobecnými podmienkami oboznámený. Samotné poplatky a sankčné úroky nie sú uvedené
v zmluve ani v obchodných podmienkach. Z týchto súm nie je zrejmé, ani aký majú ekonomický základ
a spolu s požadovaným zmluvným úrokom hraničia s úžerou (poplatok za bezhotovostný prevod, za
správu kartového účtu, za úverové riziko s poistením, za náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej

splatnosti, sankčné úroky.)
Poukázal tiež na tú skutočnosť, že zo samotnej zmluvy nie je zrejmé, na základe čoho malo dôjsť k
zosplatneniu nároku a akým spôsobom bola zmluva ukončená, tiež prečo žalobca čakal viac ako 3 roky
s uplatnením nároku, keď posledná úhrada bola ku dňu 30. 11. 2013. Z opatrnosti vzniesol námietku
premlčania. Keďže nie je zrejmé, z akého dôvodu došlo k predčasnému zosplatneniu dlhu, je tiež možné

považovať žalobu za predčasne podanú. V prípade, ak by súd uznal nárok žalobcu za dôvodný ohľadom
rozdielumedziposkytnutousumouauhradenousumouúveru,žiadaloumožneniesplácaťtentozostatok
v mesačných splátkach po 100,-- Eur.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte v zmysle § 708 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka,ktorývzťahzároveňsúdposúdilakospotrebiteľskývzmysle§52anasledujúcichO.z.,keďže
právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní tejto zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný
v postavení spotrebiteľa.
Na základe žiadosti o aktiváciu autokarty bolo umožnené žalovanému čerpanie úverového rámca vo

výške 2 400,-- Eur s úrokovou sadzbou 23,76 % a štandardnými mesačnými splátkami 80,- Eur. Z
právneho hľadiska súd posúdil tento vzťah ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý v čase uzatvorenia
sa riadil ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z.12. Citovaný zákon v ustanovení § 9 ods. 1 vyžadoval pre uzatvorenie takéhoto typu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere písomnú formu a v ustanovení § 9 ods. 2 upravoval povinné zákonné náležitosti
tejto zmluvy, okrem iného pod písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, keď v prílohe 2
bola uvedená základná rovnica vyjadrujúca RPMN, pričom v časti II sú upravené spôsoby v prípadoch,
keď spotrebiteľský úver umožňuje spotrebiteľovi čerpať peňažné prostriedky ľubovoľne, prípadne bez
pevne určenej doby trvania. Pokiaľ žalobca svoje vyjadrenie opiera o ustanovenie zákona 258/2001
Z. z., na daný prípad nemožno tento zákon použiť, keďže bol derogovaný práve citovaným zákonom

129/2010 Z. z. Podľa písm. a) citovanej prílohy č. 2 bod II zákona 129/2010 Z. z. sa považuje úver za
vyčerpaný okamžite a v plnej výške, pričom podľa písm. d), ak neexistuje pevný splátkový kalendár,
predpokladá sa, že úver sa poskytuje na obdobie jedného roka a platí sa v 12 rovnakých splátkach v
mesačných intervaloch. Pôvodný žalobca pri výpočte RPMN týmto spôsobom nepostupoval. Určil, že
úver bude vyčerpaný 01. 04. 2013 (zmluva mala byť podpísaná po tomto dátume v máji 2013) a že
úver bude splatený v 48 splátkach, hoci takýto počet splátok nie je v zmluve určený. Pre účely tohto

výpočtu mali byť všetky splátky rovnaké, no v indikatívnom výpočte bolo uvedené, že posledná splátka
je v inej sume než predchádzajúce. Z týchto dôvodov pôvodný žalobca vypočítal RPMN na základe
nesprávnych predpokladov, pričom správna RPMN v zmluve uvedená nie je.
Rovnako sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že v zmluve absentuje aj označenie charakteru
zmluvy ako spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/, zmluva o povolenom prečerpaní).

Z uvedených dôvodov súd považoval poskytnutý úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona
za bezúročný a bez poplatkov. Pôvodný žalobca mal potom nárok len na vyplatenú istinu po odpočítaní
úhrad.

13. Keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd v zmysle § 5b zákona 250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti

skúmal, či pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Premlčacia doba v zmysle § 101 O. z. je všeobecná
trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy mohol žalobca ako veriteľ svoje právo vykonať po prvý raz.
Keďže v zmluve nebola splatnosť dlhu riadne dohodnutá, bol žalovaný povinný v zmysle § 563 O. z.
plniť nasledujúci deň po výzve pôvodného žalobcu na plnenie. V zmysle ustálenej judikatúry v takýchto
prípadoch začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po tom, kedy dlh vznikol (napr. rozsudok

NS SR 3Cdo/174/2016).
Žalovaný čerpal sumu 2 400,-- Eur dňa 18. 06. 2013, pričom žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 22.
03. 2017, t. j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

14. Celú pohľadávku potom súd považoval za premlčanú a z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

15. Súd ešte poukazuje na tú skutočnosť, že v priebehu konania došlo ku zmene oprávneného subjektu
z bankového na nebankový na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
(2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a

a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

17. Pre posúdenie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu bolo potom potrebné skúmať predovšetkým
otázku, či došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k platnému predčasnému zosplatneniu dlhu.
Žalobca tvrdil, že k tomuto došlo na základe okamžitej splatnosti listom zo dňa 03. 04. 2014 v zmysle
článku V. bod 35a obchodných podmienok. Aj keď citované zákonné ustanovenie nevyžaduje pre takútodohodu výslovne písomnú formu, dôkazné bremeno na preukázaní existencie tejto dohody bolo na
žalobcovi.

18. Napriek námietkam zo strany žalovaného, že obchodné podmienky žalovaný neobdržal, ani
nepodpísal, a teda nedošlo k platnému dojednaniu v zmysle § 565 O. z., žalobca k tomuto tvrdeniu
nezaujal žiadne stanovisko. Pokiaľ by však aj takéto dojednanie malo byť platné, vzhľadom k
spotrebiteľskému charakteru by muselo byť v súlade aj s kogentným znením ustanovenia § 53 ods. 9
O. z ., ktoré upravuje postup pri predčasnom zosplatnení dlhu vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám.

19. Takýto postup žalobca nepreukázal.

20. Na základe listu zo dňa 03. 04. 2014 a zároveň postupu v zmysle § 53 ods. 9, nemohlo dôjsť k
okamžitej splatnosti 03. 04. 2014. Minimálne nemohla uplynúť 15-dňová lehota od doručenej výzvy s
omeškaním splátky a zároveň uplynutím troch mesiacov od omeškania.

21. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).