Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206682
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115206682.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. I., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom
u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom R., o návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. júla 2017, č. k.
26P/51/2015-366, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á nárok

na náhradu trov konania.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie. Výrokom II. uložil otcovi, Ing.
Q. I., povinnosť zaplatiť matke náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo

výške 1.760,50 eur k rukám jej právneho zástupcu Mgr. O. Q., advokáta so sídlom v S., U. 2, do
15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. uložil otcovi, Ing. Q. I., povinnosť zaplatiť súdu
náhradu trov konania štátu vo výške 4,52 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia
vyplýva, že otec návrhom doručeným súdu dňa 30.03.2015 žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu
povinnosť k maloletému P. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne. Písomným podaním
doručeným súdu dňa 28.06.2017 navrhovateľ - otec - prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu

oznámil, že berie celý návrh vo veci samej späť a žiada konanie zastaviť. Písomným podaním zo
dňa 27.07.2017 matka prostredníctvom právneho zástupcu súhlasila so späťvzatím návrhu a zároveň
si uplatnila náhradu trov konania s poukazom na § 256 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k
späťvzatiu návrhu, súd konanie zastavil v súlade s § 29 odsek 1, 2 a 3 Civilného mimosporového
poriadku. Uviedol, že v predmetnom konaní je nepochybné, že práve navrhovateľ zavinil nielen vedenie
konania, ale i jeho zastavenie. Matke tak vznikli trovy konania, spočívajúce z trov právneho zastúpenia

vo výške 1.760,50 eur s DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia boli vo výške 1.467,08 eur + 20% DPH
(293,42 eur), t. j. 1.760,50 eur. Súd preskúmal uplatnené trovy právneho zastúpenia matky a v zmysle §
55 CMP zaviazal na túto náhradu otca, pretože to s poukazom na zistené skutočnosti a okolnosti prípadu
považoval za spravodlivé vzhľadom k tomu, že návrh na zníženie výživného nie je v záujme maloletého
s poukazom na to, že výživné pre maloletého bolo určené naposledy v roku 2013, čo je viac ako 3
roky. Z uvedeného je zrejmé, že na strane maloletého došlo k zásadnej zmene pomerov súvisiacich

najmä s jeho vekom, prechodom na druhý stupeň ZŠ, zdravotnou starostlivosťou (absolvoval kúpeľnú
liečbu pre zdravotné problémy, nosí fixný zubný strojček), čo je dôvodom na zvýšenie a nie na zníženie
výživného. Navyše súd mal pochybnosti o otcom tvrdených skutočnostiach ohľadne jeho sociálnych,
rodinných a majetkových pomerov, keď tvrdil, že na chate žije sám, jeho družka a dieťa s ním nežijú,
pričom z vyjadrenia Obce T. X. vyplynulo, že otec je síce na trvalý pobyt prihlásený sám, ale viackrát
chcel do rekreačného domu prihlásiť na trvalý pobyt aj dieťa. K tomuto však bolo potrebné požiadať o

zmenu v užívaní stavby, čo do dnešného dňa otec neurobil. Tieto pochybnosti mal súd aj vzhľadom na
vyjadrenie Základnej školy s materskou školou M. X., z ktorého je zrejmé, že maloletá T. je žiačkou ichškoly od 01.09.2016. Okrem toho vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti vzbudzujú pochybnosti
o majetkových pomeroch otca vzhľadom na bankové prevody vyšších súm napr. výber 1.000 eur dňa
30.03.2016, platba 3.597 eur dňa 30.03.2016, výber 300 eur dňa 31.03.2016, vklad dňa 28.12.2016 vo

výške 1.300 eur, výber 600 eur dňa 16.01.2017, výber vo výške 5.000 eur dňa 15.02.2017, vklad vo
výške 5.000 eur dňa 20.02.2017, ktoré otec v konaní žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani nepreukázal,
a po výzve súdu, aby sa k týmto prevodom vyjadril, svoj návrh na zníženie výživného zobral späť. S
poukazom na uvedené sa súdu návrh otca na zníženie výživného javil ako nedôvodný, a preto považoval
za spravodlivé priznanie náhrady trov konania matke maloletého. V predmetnom konaní vznikli trovy

konania štátu vo výške 4,52 eur, preto súd taktiež na ich úhradu zaviazal otca, ktorý zavinil vedenie aj
zastavenie konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, pričom odvolaním napadol výrok II. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. Uviedol,
že v danej veci sa jedná o nesporové konanie, na podklade ktorého mal súd dôkladne a starostlivo

vyhodnotiť, či vôbec sú splnené zákonné podmienky na priznanie náhrady trov konania niektorému
účastníkovi. Súd mal jednoznačne aplikovať § 52 CMP, nakoľko pre uplatnenie § 55 CMP neboli splnené
podmienky. Ďalej uviedol, že uplatnil právo podať návrh na zníženie výživného, kedy sa nachádzal v
ťaživej sociálnej situácií a bol evidovaný na R. Z obsahu návrhu nie je možné tento vyhodnotiť ako
zjavne nedôvodný, a to vzhľadom na preukázateľné zníženie príjmov; jeho majetkového pomery sa

od poslednej úpravy výživného nepochybne zmenili. Namietal, že súd prvé pojednávanie realizoval až
po 15 mesiacoch od podania návrhu. Vo vzťahu k dcére N., voči ktorej návrh tiež smeroval a ktorá
medzičasom dosiahla plnoletosť, bol spor ukončený súdnym zmierom. Poukázal tiež na skutočnosť,
že s matkou uzavreli v októbri 2016 dohodu o výške výživného a v decembri 2016 predložili súdu na
jeho výzvu novú podpísanú rodičovskú dohodu, na základe ktorej hradil výživné v dohodnutom rozsahu,

pričom obe strany sa touto dohodou už takmer jeden rok riadia, dodržiavajú ju a matka na podklade
uzavretej dohody zobrala návrh na vykonanie exekúcie voči nemu späť. Ďalej uviedol, že jeho majetkové
pomery, prezentované na pojednávaní, sa nezmenili. Zárobkové pomery dokladoval aj na poslednom
pojednávaní, z ktorých je zrejmé, že má príjem 500 eur mesačne ako zamestnanec a iné príjmy nemá.
Pokiaľ sa súd v napadnutom uznesení odvoláva na pochybnosti o jeho majetkových pomeroch, táto

skutočnosť nebola v rámci rozhodovania o trovách konania a opodstatnenosti aplikovania § 55 CMP
preukázaná a rozhodnutie súdu je založené výlučne na pochybnostiach, kedy sa súd oprel o vzbudené
pochybnosti bez možnosti, aby ich mal možnosť ozrejmiť súdu. Ďalej namietal, že nezadal žiadnu
príčinu na predlžovanie súdneho konania, naviac v septembri 2016 na podnet matky došlo k viacerým
mimosúdnym jednaniam, výsledkom ktorých bola písomná dohoda rodičov z októbra 2016, na podklade

ktorej obaja rodičia predpokladali schválenie písomnej rodičovskej dohody, čím by bol spor ukončený.
Obe strany podpisom vyjadrili záujem toto konanie ukončiť a súčasne preferovali záujem, že si nebudú
uplatňovať trovy súdneho konania jeden voči druhému. Podotkol, že od tejto rodičovskej dohody sa
strany neodchýlili, naďalej ju rešpektujú a dodržiavajú. Dodal, že výška priznanej náhrady trov konania,
ktorú je povinný zaplatiť matke, je vyššia ako suma dlhu výživného, ktorý v dôsledku nezaplatenia

vznikol. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

3. Písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu bolo podané matkou prostredníctvom jej právneho
zástupcu. Uviedla, že otec bol ten z účastníkov konania, kto podal návrh na zníženie výživného, teda

bol to on, kto inicioval súdne konanie, z ktorého obom účastníkom vznikla povinnosť vykonávať právne
úkony. Ak sa otec rozhodol, že bude iniciovať konanie o zníženie výživného a domnieval sa, že jeho
návrh je dostatočne dôvodný vzhľadom na jeho údajne veľmi zlú ekonomickú situáciu, bolo iba na jeho
rozhodnutí, či bude v konaní pokračovať až do rozhodnutia súdu. Ak sa v priebehu konania rozhodol
vziať návrh späť, k čomu ho nikto nenútil a bolo to jeho vlastné slobodné rozhodnutie, mal si byť vedomý

rizika, že bude musieť platiť trovy konania, ktoré jej, ako účastníčke konania, do času späťvzatia návrhu
v konaní vznikli. Poukázala na to, že otec tým, že vzal návrh späť, procesne zavinil, že konanie bolo
zastavené, a preto nedal súdu na výber v otázke rozhodovania v povinnosti o náhrade trov konania, a
preto bolo napadnuté uznesenie súladné so zákonom. Čo sa týka dohody o výške výživného, uviedla,
že iba súhlasila s navrhovanou dohodu z dôvodu, že nemala už viac psychických síl bojovať s otcom.

Vo vyjadrení ďalej spochybnila zlú ekonomickú situáciu otca. Záverom, na základe vyššie uvedeného,
žiadala odvolací súd, aby odvolanie otca zamietol ako nedôvodné.4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej

inštancie v napadnutom rozsahu, vo výroku II., je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

6. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

7. V konaniach podľa CMP, v dôsledku verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažnom okruhu
týchto vecí, nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov konania, ktorá by sa mala pomeriavať v
súlade so zásadou úspechu. Konania podľa CMP sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj

prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ
konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Ak nie sú splnené podmienky pre
aplikáciu § 53 alebo § 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP), musí súd vyhodnotiť
z úradnej moci, za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu
trov konania a nejde o konania vymenované podľa § 53 CMP. Pokiaľ prišlo k uplatneniu nároku na
náhradu trov konania a súd sa domnieva, že sú tu okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé náhradu
trov konania priznať, má dať účastníkovi, ktorý má byť zaviazaný na náhradu trov konania, priestor na

predstavenie prípadných opačných argumentov a upozorniť ho vopred na túto skutočnosť (rozhodnutie
Ústavného súdu ČR, II. ÚS 828/2006).

9. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako jediné
kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti

prejednávanej veci. Tu je potrebné odlíšiť prípadné jednorazové obštrukcie, ktoré vznikli zavineným
konaním niektorého z účastníkov, kde je potrebné aplikovať § 54 CMP.

10. Aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť takáto výnimka
náležite odôvodnená.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikoval
§ 55 CMP. Odvolaciemu súdu sa nejavilo zdôvodnenie súdu prvej inštancie o trovách konania správne,
prihliadnuc na to, že otec, keď žiadal o zníženie výživného, bol v konečnom dôsledku sčasti úspešný
(dosiahol zníženie výživného mimosúdnou dohodou s matkou), pričom takisto treba prihliadať na

mimosúdnu dohodu (ktorú súd neakceptoval, účastníci konania však áno), ktorá bola de facto dôvodom
na späťvzatie návrhu otcom, a ktorú v súčasnosti otec dodržiava. Odvolaciemu súdu sa taktiež zdalo
nedostatočné pre aplikáciu § 55 CMP tvrdenie súdu prvej inštancie, že mal pochybnosti o otcom
tvrdených sociálnych, rodinných a majetkových pomeroch - ak totiž tieto neboli dokázané, nemožno
na ne prihliadať v zmysle § 215 ods. 1 a 2 CSP, ktorý ustanovuje, že súd rozhoduje na základe

zisteného (a teda nie predpokladaného) skutkového stavu, pričom skutkový stav sa zisťuje procesným
postupompodľazákona.Odvolacísúdsapreto,popreskúmaníokolnostíprejednávanejveci,nestotožnil
s aplikáciou § 55 CMP súdom prvej inštancie na daný prípad, a napadnutý výrok II. uznesenia súdu
prvej inštancie zmenil v zmysle § 388 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (§ 52 CMP).

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď v mimosporových konaniach platí
zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP).
Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).