Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4P/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203072
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516203072.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky P. U.,

rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. S. XXX proti manželovi U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. S. XXX, t.č. Q. U., H. I. XXX, U., C. v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas
po rozvode manželstva k ich mal. dieťaťu T. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. S. XXX, zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania P. U., rod. H., nar. XX.X.XXXX a U. U., nar. XX.XX.XXXX uzavreté
dňa 29.6.1996 a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nová Ľubovňa, vo zväzku 5, ročník
1996, na strane 27 pod poradovým číslom 15 rozvádza.

II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje mal. T. U., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matka P. U., nar. XX.X.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec mal. dieťaťa U. U., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. T. U. mesačne
sumou 150 eur a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy
do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

IV. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.

V. Odporca U. U. je povinný uhradiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 66 eur na účet Okresného
súdu Stará Ľubovňa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 15.8.2016 na tunajší súd návrh, aby súd jej manželstvo a odporcu U. U.,

uzavreté dňa 29.6.1996, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nová Ľubovňa vo
zväzku 5, ročník 1996, strana 27, poradové číslo 15 rozviedol. Mal. deti U. U., nar. X.XX.XXXX a T.
U., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode žiadala zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok. Otca dieťaťa žiadala zaviazať povinnosťou prispievať na výživu
mal. U. sumou 160,- eur a na výživu mal. T. U. sumou 150,- eur mesačne, ktoré výživné je odporca
povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky mal. detí. Styk odporcu s
mal. deťmi žiadala neupraviť.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa 29.6.1996, u oboch ide o prvé
manželstvo. Z manželstva pochádzajú tri deti, a to D. U., nar. X.XX.XXXX, ktorý je už plnoletý, U. U., nar.
X.XX.XXXX a T. U., nar. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom A. S. XXX. Posledné spoločné bydlisko mali vobci A. S.. S odporcom sa poznali už od základnej školy, ale bližší vzťah nadviazali v januári v roku 1996
a manželstvo uzatvorili hlavne z dôvodu, že navrhovateľka bola tehotná. Spočiatku bolo manželstvo
harmonické. V roku 2006 si odporca našiel prácu v Českej republike a vtedy začali prvé nezhody. Začal

požívať alkoholické nápoje, hrávať automaty a v roku 2010 sa navrhovateľka od policajtov dozvedela,
že má milenku a s ňou dieťa, na ktoré neplatí výživné. V roku 2012 odišiel zo spoločnej domácnosti
a odvtedy sa nevrátil. Z tohto dôvodu navrhovateľka podala návrh na určenie výživného na mal. deti.
Rozsudkom Okresného sudu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/20/2013 zo dňa 1.4.2014 sú d zveril mal. deti
D., U. a T. do osobnej starostlivosti matky a otca mal. detí zaviazal prispievať na ich výživu sumou 110,-

eur mesačne pre mal. D. a pre mal. U. a T. sumou 100,- eur pre každého z nich. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 17.4.2014. Výživné odporca neplatí, a preto sa navrhovateľke vypláca náhradné výživné
z UPSV a R Stará Ľubovňa. Odporca navrhovateľke zanechal veľké dlhy a exekúcie, ktoré sa snažili s
jeho súrodencami vyrovnať, aby neprišli o dom, navrhovateľka si musela vziať úver a požičať peniaze od
známych,abydomspozemkomodkúpilavdražbe.ExekučnékonaniesavedienaOkresnomsúdeStará
Ľubovňa pod sp.zn. 2Er/464/2011. Syn D. pracuje, v štúdiu nepokračoval z dôvodu, že chcel pomáhať

s chodom domácnosti a splácaním pôžičiek. Syn U. je študentom 1. ročníka SOŠ technickej v Starej
Ľubovni.SynT.ježiakomX.ročníkaZŠvA.S.aodseptembranastúpinaSOŠsosídlomnaul.jarmočnej
v Starej Ľubovni. Navrhovateľka je zamestnaná ako predavačka v predajni potravín Ľubovnianka, jej
zamestnávateľom je p. Hudák. Jej priemerný čistý príjem je 330,- eur. Jej mesačné výdaje sú inkaso
150,- eur, mesačný splátka pôžičky 111,- eur. Ďalšie výdaje súvisia so štúdiom a ošatením ďalších dvoch

synov, ako aj na domácnosť( SIPO, telefóny, internet, hygienické potreby, zubár a strava). Navrhovateľka
nevie, kde toho času býva a preberá poštu odporca, vie od jeho brata len toľko, že asi od júla toho roku
sa nachádza vo väznici v českej republike. Bližšie informácie o ňom nemá. Navrhovateľka je názoru,
že ich vzťahy sú trvalo narušené, obnovenie manželského spolužitia. K odporcovi navrhovateľka už
nič necíti a ani v budúcnosti už nemá záujem s ním obnoviť manželské spolužitie. Manželstvo neplní

spoločenskú funkciu.

3. Súd uznesením č.k. 4P/139/2016-34 zo dňa 10.10.2016 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.

4. Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil pojednávanie.

5. Dňa 17.7.2017 bolo súdu doručene vyjadrenie odporcu prostredníctvom dožiadaného súdu v
Nymburku, nakoľko odporca je t.č. výkone trestu odňatia slobody /VTOS/ Väznica Jiřice. Odporca
uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí, nechce sa rozvádzať cez nejaké video, čiže cez

videokonferenciu, chce sa rozviesť až keď sa vráti za 3 mesiace z výkonu trestu. Súhlasí s navrhovanou
výškou výživného. Ďalej uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu s manželkou nebýval 3 roky a býval
v F. na ubytovni. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k P. D., na ktorého platí výživné vo výške 2.500 Kč,
ktoré mu bolo uložené Mestským súdom v Brne. Od januára 2016 nebol nikde zamestnaný, privyrábal si
brigádnicky, príjem z tejto činnosti mal cca 7.000 Kč mesačne, väčšinou to boli letné brigády, nepoberá

žiadne sociálne dávky, žiadne iné príjmy okrem brigádnických od roku 2016 nemal. Vo výkone trestu
odňatia slobody je zaradený do zoznamu uchádzačov o prácu, ale zatiaľ mu nebola práca ponúknutá. Na
Slovenskumárodinnýdomspoločnesmanželkou,žiadneinéhnuteľnéanehnuteľnéveciväčšejhodnoty
nevlastní. Po prepustení z výkonu trestu pôjde naspäť na Slovensko a ďalej uviedol, že Okresnému súdu
v Starej Ľubovni zašle potvrdenie z výkonu trestu o tom, že nie je pracovne zaradený.

6. Na pojednávanie sa druhý z manželov opakovane nedostavil, u ktorého je doručenie riadne a včas
vykázané, žiadosť o odročenie pojednávania ani žiadosť o ospravedlnenie neúčasti nebola doručená.
Súd preto pojednával v neprítomnosti horeuvedeného účastníka konania v zmysle ust. § 180 CSP a
§ 31 CMP.

7. Na pojednávaní dňa 18.10.2017 matka mal dieťaťa na podanom návrhu naďalej trvala a poukázala
v plnom rozsahu na jeho obsahovú časť. Ďalej uviedla, že tvrdenia manžela uvádzané v protokole o
výsluchu sa nezakladajú na pravde, nakoľko v spoločnej domácnosti nežijú už po dobu 5 rokov, t.j.
od roku 2012. Z manželstva pochádzajú tri deti, z toho dve sú už plnoleté a maloletý je iba T.. Okrem

týchto detí má manžel ďalšie dve vyživovacie povinnosti k P. D. a ku O. U.. S matkou tohto dieťaťa
pravdepodobne žije v spoločnej domácnosti. Od roku 2012 a ani po zrealizovaní výsluchu ohľadne
rozvodu manželstva sa manžel s ňou nekontaktoval žiadnym spôsobom. Navrhovateľka navrhla určiť
výživné na mal. T. sumou 150 eur mesačne. Pracuje ako predavačka v potravinách v Novej Ľubovni,u zamestnávateľa Nákupné centrum Ľubovnianka Ing. Pavol Hudák. Jej príjem činí výšku minimálnej
mzdy, čiže cca 370 eur mesačne. Od 19.6.2017 je práceneschopná, nakoľko je po operácii ruky.
Nemocenské dávky poberá vo výške 226,96 eur mesačne + prídavky na 2 deti vo výške 47 eur mesačne.

Žiaden iný príjem nemá, finančne jej vypomáha najstarší syn D., ktorý už pracuje, je zárobkovo činný.
Na otázku kolíznej opatrovníčky matka uviedla, že otec sa s deťmi nekontaktoval od doby, kedy odišiel
zo spoločnej domácnosti, teda naposledy to bolo pred 5 rokmi, kedy odišiel a uviedol, že odchádza do
práce do Čiech a od vtedy sa nevrátil ani sa žiadnym spôsobom s deťmi nekontaktoval.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 18.10.2017 navrhol súdu, aby zveril mal. T. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá aj naďalej bude dieťaťu zabezpečovať riadnu osobnú starostlivosť tak, ako
doposiaľ. Zároveň navrhol súdu zaviazať otca mal. dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 150 eur
mesačne, ktorá je v záujme mal. dieťaťa.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky v mal. dieťaťa a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s

obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

10. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 26.9.1996, u oboch ide o prvé manželstvo, posledné spoločné
bydlisko mali v A. S. XXX. Z tohto manželstva pochádzajú 3 deti - D. U., nar. X.XX.XXXX, ktorý je už
plnoletý, U. U., nar. X.XX.XXXX, ktorý nadobudol plnoletosť počas konania a T. U., nar. XX.X.XXXX.

Účastníci uzavreli manželstvo uzatvorili citovej náklonnosti, ale aj z dôvodu, že navrhovateľka bola
tehotná. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické neskôr začali nezhody z dôvodu konzumácie
alkoholických nápojov zo strany manžela, hre na automaty, neskôr pribudla aj nevera manžela. V
súčasnosti si manželstvo účastníkov neplní žiadne funkcie, manžel odišiel zo spoločnej domácnosti v
roku 2012 a rodinu žiadnym spôsobom nekontaktoval o deti sa nezaujímal.

11. Navrhovateľka pracuje ako predavačka v potravinách v Novej Ľubovni, u zamestnávateľa Nákupné
centrum Ľubovnianka Ing. Pavol Hudák. Jej príjem činí výšku minimálnej mzdy, čiže cca 370 eur
mesačne. Od 19.6.2017 je práceneschopná, nakoľko je po operácii ruky. Nemocenské dávky poberá
vo výške 226,96 eur mesačne + prídavky na 2 deti vo výške 47 eur mesačne. Žiaden iný príjem nemá.

Výdavky navrhovateľky činia inkaso 129,76 eur mesačne, mesačná splátka pôžičky 111,- eur, internet
13,24 eur, telefón 28,- eur, ďalšie výdaje súvisia so štúdiom a ošatením mal. syna ako aj na hygienu
stravu a domácnosť.

12. Odporca t.č. VTOS Väznica Jiřice. Od januára 2016 nebol nikde zamestnaný, privyrábal si

brigádnicky, príjem z tejto činnosti mal cca 7.000 Kč mesačne. Nepoberá žiadne sociálne dávky, žiadne
iné príjmy okrem brigádnických od roku 2016 nemal. Vo výkone trestu odňatia slobody je zaradený do
zoznamu uchádzačov o prácu. Okrem detí z manželstva má odporca ďalšie dve vyživovacie povinnosti k
P. D. a ku O. U.. Mal. T. navštevuje 2. ročník Strednej odbornej školy na ulici Jarmočnej v Starej Ľubovni,
odbor murár.

13. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú
si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa§22ods.1Zákonaorodine,kzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených

prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o
rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní

o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Predmetom konania je rozvod manželstva a určenie rodičovských práv a povinností k mal. T. na
čas po rozvode.

15. Súd mal v konaní dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov konania už neplní a ani v
budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel, teda ide už len o formálny zväzok. Manželia nežijú
spolu od roku 2012, kedy odporca odišiel od rodiny a aktuálne má mal. dieťa s inou ženou v Čechách.
Vzhľadom na uvedené súd jeho stanovisko, že s návrhom na rozvod nesúhlasí, vyhodnotil ako účelové,
snažiac sa o zbytočné predlžovanie konania a vyhnutie sa plateniu výživného. Na základe vykonaného

dokazovania súd manželstvo účastníkov rozviedol.

16. V časti predmetu konania týkajúcej sa určenia práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zverenie mal. syna T. dojej osobnej starostlivosti a určenie rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca je dôvodný, keďže
matka dieťaťu zabezpečuje osobnú starostlivosť bez účasti manžela už po dobu 5 rokov. Súd preto
rozhodol tak, že zveril mal. T. do osobnej starostlivosti matky.

Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, súd vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa,
ako aj z možností a schopností otca dieťaťa. Mal. dieťa má 16 rokov, je blízko veku dospelosti, s čím
súvisia zvýšené náklady na zakupovanie či už oblečenia, obuvi, stravy, hygienických potrieb a pod.
Ďalšie výdavky samozrejme súvisia so štúdiom, t.j. so zabezpečením školských potrieb a financovaním
ďalších školských aktivít. Výživné vo výške 150,- eur súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

považuje za primerané a približne zodpovedajúce potrebám dieťaťa vo veku mal. T.. Súd taktiež dospel
k záveru, že je v schopnostiach otca mal. dieťaťa prispievať mu na výživu sumou 150,- eur mesačne.
Otec mal. dieťaťa s navrhnutou výškou výživného sám súhlasil. Pokiaľ ide o styk otca s mal. dieťaťom,
ten neupravil, prihliadol na názor mal. dieťaťa, navyše súd poukazuje na skutočnosť, že otec sa o rodinu
a mal. syna od roku 2012 žiadnym spôsobom nezaujímal a t.č. je v ČR vo výkone trestu.

17. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v
konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

18. Navrhovateľka bola rozhodnutím súdu oslobodená od súdnych poplatkov a jej návrhu súd vyhovel,
preto v zmysle § 2 ods. 2 prvej vety zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa výsledku konania
znáša povinnosť zaplatiť súdny poplatok odporca. Súd preto uložil zaplatiť odporcovi U. U., nar.
XX.XX.XXXX súdny poplatok v súlade s položkou č. 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške

66,- eur, nakoľko nemal preukázané splnenie podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, tak žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, písomne, trojmo. (§ 59 ods. 1 CMP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. [(§ 127 a § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“)]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 ZR).