Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/340/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107218369
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5107218369.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: Ladislav Bobčík - BETONA, Mierova 2121, 022 01 Čadca, IČO: 32 245 777, právne
zastúpený: JUDr. Miroslav Stopka, advokát, Potočná 2835/1 A, Čadca, proti odporcovi: HUPRO, spol. s
r.o., Štrková 971/10E, 010 01 Žilina, IČO: 00 603 546, právne zastúpený: Mgr. Róbert Kučera, advokát,
Veľká Okružná 39, 010 01 Žilina, o zaplatenie 19.908,38 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.130,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 14 % ročne z tejto sumy od 16.03.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške
1.958,47 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.574,63 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 14. 06. 2007 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 599.760,-
Sk s prísl. Návrh odôvodnil tým, že po vzájomnej dohode vyhotovil pre odporcu betónovú podlahu o
výmere 1 800 m2 na zákazke v Poľskej republike. Zákazku fakturoval v dohodnutej cene 280,- Sk bez
DPH za m2 faktúrou v celkovej sume 599.760,- Sk. Odporca faktúru navrhovateľovi vrátil s tým, že ju

nepovažuje za splatnú, nakoľko nebol vyzvaný k prevzatiu diela. Listom zo dňa 07. 03. 2007 vyzýval
navrhovateľ odporcu na prevzatie diela v termíne do 15. 03. 2007, lenže odporca sa k prevzatiu diela
nedostavil. Navrhovateľ mu opätovne zaslal originál faktúry. Odporca faktúru neuhradil. Keďže odporca
sa nedostavil na prevzatie diela, faktúra sa stala splatnou dňa 16. 03. 2007.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor. Tu uviedol, že popiera, že by
medzi ním a navrhovateľom niekedy došlo k dohode o cene za zhotovenie diela. Podľa obchodného

zákonníka sa účastníci musia dohodnúť o cene, alebo o spôsobe jej určenia. Podmienkou je výslovný
prejav vôle účastníkov, nie však jeho opomenutie. Čo sa týka odovzdávania diela, odporca listom
zo dňa 18. 12. 2006 vyzýval navrhovateľa, aby upresnil termín odovzdania diela. Toto sa malo
uskutočniť za prítomnosti obidvoch zmluvných strán, spolu s vykonanou obhliadkou diela, ktoré malo byť
skontrolované a protokolárne zaznamenané. Mala byť zaznamenaná hrúbka betónovej vrstvy, rovinnosť
podľa noriem, celistvosť a vzhľad, styk dvoch dilatačných celkov a iné. Podkladom pre vystavenie
faktúry mal byť odovzdávací protokol. Na túto výzvu navrhovateľ reagoval listom zo dňa 07. 03. 2007,

v ktorom žiadal termín preberania zaslať 3-4 dni dopredu. Zároveň navrhol termín prebratia diela 14.
- 15. 03. 2007, konkrétny dátum však neurčil. Navrhovateľ tak ponechal termín preberacieho konania
na zváženie odporcu. Neobstojí preto tvrdenie navrhovateľa, že sa odporca napriek výzve k prevzatiu
diela nedostavil. Záväzný termín zo strany navrhovateľa určený nebol. Odporca pri objednávke, ako aj vliste zo dňa 18.12.2006, žiadal protokolárne spísanie rozhodujúcich skutočností ohľadom dohodnutých
parametrov diela. Do dnešného dňa žiadny protokol o preukázaní požadovaných vlastností nebol
odporcovi doručený. Odporca dielo nepovažuje za dokončené a nevzniká mu povinnosť zaplatiť cenu

diela. Podľa obchodného zákonníka odporca ako objednávateľ nie je povinný prevziať dielo s vadami.
O tom, že odporca vady reklamoval, svedčí list navrhovateľa zo dňa 07. 03. 2007. Na základe týchto
skutočností tak odporcovi nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť cenu diela.

Konajúci súd vo veci rozhodol Rozsudkom č. k. 11Cb/340/2007-99 zo dňa 22.05.2009, ktorým návrh

navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Žiline Uznesením č. k. 13Cob/279/2009 zo dňa 14.04.2010 uvedený rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že medzi
účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie betónovej podlahy o
výmere 1.800 m2. Krajský súd dospel k odlišnému záveru ako prvostupňový súd a konštatoval dohodu,

podľa ktorej základom ceny diela bola suma 255,- Sk za m2 bez DPH. Krajský súd ďalej na základe
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že došlo k dispozícii s dielom odporcom, bolo umožnené nakladať
s predmetom diela, čo potvrdzuje správanie odporcu, ktorý požadoval od investora zaplatenie ceny
diela vykonaného navrhovateľom. Prvostupňový súd tak v rámci nového konania bude vychádzať zo
záveru, že dielo bolo dané do dispozície odporcovi, bolo odporcovi prostredníctvom investora umožnené

s ním nakladať, a preto pri konštatovaní vyššie uvedenej ceny diela sa súd bude zaoberať pri dôkaznej
povinnosti účastníkov konania obranou odporcu o vadnosti diela, resp. uplatnenia zodpovednostného
nároku z titulu tvrdenej existencie vád diela a po vyhodnotení tejto obrany súd rozhodne o uplatnenom
nároku na zaplatenie ceny diela.

Na pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov a ich právnych zástupcov,
vypočutím svedkov, oboznámením návrhu, faktúry, korešpondencie účastníkov a ďalších listinných
dôkazov a zistil nasledovné:
Faktúrouč.XX/XXfakturovalnavrhovateľodporcovisumu599760,-Skzazhotoveniebetónovejpodlahy
na zákazke v Poľskej republike o výmere 1 800 m2 v dohodnutej cene 280,- Sk za m2 .

Listom zo dňa 18. 12. 2006 odporca navrhovateľovi faktúru vrátil s tým, že nebol vyzvaný na prevzatie
diela. K odovzdaniu diela nedošlo, a preto odporca nepovažuje pohľadávku za splatnú. Zároveň žiadal
navrhovateľa o upresnenie termínu odovzdania diela, počas ktorého bude vykonaná obhliadka diela
a budú skontrolované a protokolárne zaznamenané parametre diela, a to hrúbka betónovej vrstvy,

rovinnosť, celistvosť a vzhľad a tiež styk dvoch dilatačných celkov.

Listom zo dňa 07. 03. 2007 navrhovateľ vyzýval odporcu na prevzatie diela s tým, že termín preberania
žiada poslať 3-4 dni dopredu, zároveň navrhoval termín 14. - 15. 03. 2007. V liste uvádza, že neverí,
že sú na diele 4-centimetrové nerovnosti, že sa betón olupuje. Jediný problém je pracovná špára medzi

betonážami, ktorá sa vždy vyspravuje v rámci záruky.

Z navrhovateľom predložených faktúr súd zistil cenu diela za jeden m2 zhotovenia betónovej podlahy,
ktorú navrhovateľ fakturoval svojim odberateľom v rozsahu 255 až 380,- Sk za m2 .

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Cena diela bola medzi účastníkmi
dohodnutá ústne. Pri predchádzajúcich zákazkách bola cena stanovená na 250,- Sk za m2 . Miesto,
kde sa vykonávalo dielo, je vzdialené 600 km k Poľskej republike. Preto bola dohodnutá cena 280,- Sk
za m2 bez DPH. V tejto cene sú premietnuté zvýšené náklady na dopravu a ďalšie náklady súvisiace
so zhotovením diela. Čo sa týka námietky ohľadom neprevzatia diela, navrhovateľ na prevzatie vyzval

listom, v ktorom určil termín do 15. 03. 2007. Odporca na túto výzvu nereagoval. Poľský investor
však vstúpil do úžitku diela a na predmete diela prevádzkuje výrobné haly. Navrhovateľovi tak vznikol
nárok na plnenie ceny diela. Čo sa týka námietky ohľadom odovzdania diela preukázaním a vykonaním
skúšok, takáto dohoda nebola nikdy uzavretá. Okrem toho navrhovateľ nebol zodpovedný za dodávku
betónovej zmesi. Túto zabezpečoval sám investor. Námietka odporcu ohľadom vád diela je neurčitá a

chýba akákoľvek špecifikácia vád. Odporca okrem iného mal vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád
a umožniť mu, aby nastúpil na odstránenie týchto vád. Navrhovateľ dielo vykonal v súlade so zmluvou
riadne a včas a vznikol mu nárok na zaplatenie jeho ceny. Dôkazné návrhy odporcu na obhliadku
diela, prípadne znalecké dokazovanie nie je možné realizovať, nakoľko podlaha sa už 2 roky užívana priemyselnú výrobu. Odporca začal vady diela uplatňovať až v čase, kedy sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia ceny. Okrem toho odporca vady nepreukázal a neuplatnil zákonným spôsobom nároky z vád.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pôvodne realizoval niekoľko zákaziek pre p. E.. Keďže
navrhovateľ realizuje aj opravu starých, poškodených podláh, nebol by problém v prípade uplatnenej
reklamácie odstrániť prípadné vady. Predchádzajúce zákazky pre p. E. sa fakturovali za 255,- Sk za m2.
Keďže so zákazkou v Poľsku boli spojené zvýšené náklady, bola dohodnutá cena 280,- Sk za m2. Práce
vPoľskuboliriadnedokončené,avšakodporcasavyhýbalplateniuaodkazovalnapoľskýchpartnerov.S

týmito však navrhovateľ nebol v žiadnom vzťahu. Keďže telefonické kontakty k ničomu neviedli, začal vo
vzťahu k odporcovi písomnú komunikáciu a vyzýval na prevzatie diela. Ak by odporca uplatnil akúkoľvek
reklamáciu, táto by bola riešená. Stavba bola realizovaná v dvoch etapách, v rozsahu po 900 m2. Po
realizácii prvých 900 m2 sa odporca vôbec o priebeh prác nezaujímal. Z poľskej strany bola značná
kontrola vykonávaných prác. Treba poukázať na to, že dodávaný betón bol v katastrofálnej kvalite. Po
prvej etape bol poľský investor spokojný a oslovil navrhovateľa aj na realizáciu druhej etapy. Čo sa týka

nerovností, treba poukázať na to, že betón sa hladil strojovo. Pri takomto spôsobe hladenia nemohli
vzniknúť také veľké nerovnosti. Okrem toho sa po dokončení podláh na týchto robili značné stavebné
úpravy, napr. sa búrali už predtým urobené výmurovky. Na odovzdanie a prevzatie diela odporcu vyzýval
viackrát telefonicky. Čo sa týka dohody o cene, určite sa s konateľom odporcu bavili o tom, že zákazka
je v Poľsku, a preto treba cenu navýšiť. Nevie však presne, či sa vtedy bavili o nejakej konkrétnej

sume vo výške 280,- Sk. Podľa názoru navrhovateľa, navýšenie ceny o 25,- Sk za m2 bolo primerané
vzhľadom na zvýšené náklady. Keďže sa zákazka robila na dvakrát, mali dvojnásobné náklady spojené
s vycestovaním do Poľska.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní potvrdil, že navrhovateľ pre spoločnosť STAVITEĽ MK

realizoval práce za cenu 255,- Sk za m2. Pri zákazke, ktorá mala byť realizovaná v Poľsku sa tiež
dojednávala cena v tejto výške, keďže sa jednalo o plochu približne dvojnásobnú v porovnaní so
zákazkami v Žiline. Náklady spojené s touto prácou na jeden m2 boli určite nižšie ako v Žiline, a preto
bola dojednaná rovnaká cena. Keďže dohoda bola uzavretá ústne, ústnym spôsobom boli reklamované
aj vady. O tom, že navrhovateľ mal vedomosť o vadách, svedčí jeho list zo dňa 07.03.2007. Čo sa týka

investora, poľským investorom bola spoločnosť, ktorá následne odmietla odporcovi uhradiť práce na
betonáži a s touto spoločnosťou vedie odporca v Poľskej republike súdny spor. Odporca preukázal, že
riadne reklamoval vady diela, pričom navrhovateľ sám uviedol dôvod, pre ktorý vady mohli vzniknúť,
a to dodávku betónu zo strany investora. Tieto skutočnosti však odporcovi nikdy neoznámil. Dielo do
dnešného dňa nebolo prevzaté. Nebol podpísaný protokol a neboli vykonané dohodnuté skúšky kvality.

Preto odporca žiada návrh zamietnuť.

Konateľ odporcu, Z. E., na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľom mali vzťahy už pred touto zákazkou.
Keďže s navrhovateľom mali dobré skúsenosti, ponúkli mu väčšiu zákazku v Poľskej republike. Zákazku
s navrhovateľom dohadoval osobne, pričom o cene sa nebavili a nebola uzavretá nijaká dohoda o cene.

Predtým sa zákazky realizovali v cene 255,- Sk za m2, pričom predpokladal, že aj v tomto prípade bude
cenarovnaká,keďžesajednalooďalekoväčšiuzákazku.Prácesarealizovalivdvochetapáchvauguste
a septembri 2006. Dohoda bola taká, že sa mala odovzdať práv etapa a následne mali riešiť druhú etapu.
Problémy mali byť riešené telefonicky. Betón bol zabezpečený od poľského investora. Navrhovateľ
odporcu nevyzval na prevzatie prvej etapy a následne si druhú etapu dohodol s poľským investorom,

pričom odporcu úplne obišiel. Čo sa týka vád, boli zistené vady týkajúce sa odlupovania betónu a lokálne
nerovnosti, ktoré predstavujú až 2 cm. Okrem toho rozdiel medzi prvou a druhou časťou sú približne
4 cm. Faktúru odporca odmietol zaplatiť. Keďže nedošlo k odovzdaniu diela a dielo vykazovalo vady,
tieto voči navrhovateľovi reklamovali, o čom svedčí jeho list. Ak vznikli nejaké problémy s nekvalitným
betónom, mal navrhovateľ tieto problémy riešiť s odporcom potom, ako ukončil prvú etapu. Žiadnu

takúto skutočnosť však odporcovi neoznámil a sám začal realizovať práce na druhej etape. Preberacie
konanie medzi odporcom a investorom pre problémy s betonážou nebolo dokončené. Poľský investor
mal urobenú podrobnú fotodokumentáciu a nerovnosti meral laserovým meračom. Pri týchto meraniach
boli zistené plochy, ktoré sa odlupovali, ktoré aj osobne videl. Bolo zistené, že rozdiel medzi plochou
v prvej a druhej etape predstavuje 4 cm. Tieto otázky sú aj predmetom sporu, ktorý prebieha medzi

odporcom a investorom. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, či sa betónová plocha a hala v súčasnej
dobe využíva na priemyselnú výrobu. Účastníci boli dohodnutí, že akékoľvek problémy sa mali riešiť
telefonicky. Keďže medzi prvou a druhou etapou bol časový priestor 10 dní, mohol navrhovateľ oznámiť,
že sú tam nejaké problémy, príp. mohol tieto skutočnosti zapísať aj do stavebného denníka. Čo sa týkatvrdenia navrhovateľa, že podlaha bola predčasne zaťažená, navrhovateľ odporcovi tieto skutočnosti
neoznámil, nezapísal ich do stavebného denníka a o problémoch sa tak odporca nedozvedel. Tieto
tvrdené skutočnosti však nemohli mať vplyv na minimálne 90 % vád, nemohli mať vplyv na rovinatosť,

dilatačné špáry, ani na rozdiely vo výške podláh.

Konateľ odporcu P.. C. A. bol prítomný pri kontrole vykonaných prác v Poľsku. Spolu s investorom chodili
po zhotovenej ploche a vodováhou merali jednotlivé nerovnosti. Okrem toho kladivkom poklepkávali
po podlahe a zistili, že podlaha sa takmer na všetkých miestach odlupovala a to predovšetkým na

miestach, kde boli vyrezané dilatačné špáry. Pri dverách boli zistené nerovnosti až do výšky 4 cm. Pánovi
C. tieto skutočnosti oznámili, pričom on reagoval s tým, že neverí, že by tam boli také vady. Faktúru
navrhovateľovi vrátili s tým, že ju nie sú ochotní zaplatiť. Nie je teda ani v účtovníctve a nebola z nej ani
odpočítaná DPH voči štátu. Od augusta alebo septembra 2006 v hale nebol a nevie, či sa hala využíva,
ani v akom je stave. Ak by investor chcel halu užívať, musel by tam dať novú betónovú dosku, nakoľko
tá pôvodná sa nedala zaplátať, ani opraviť. Reakcia poľského investora na zhotovené dielo bola taká,

že odmietol zaplatiť za vykonané práce a uplatnil si nárok na náhradu škody. Čo sa týka skutočnosti, že
po prvej etape neboli zistené vady, je možné, že to investor riešil až v rámci odovzdávania diela, kedy
si na to zavolal odborných poradcov. Navrhovateľ faktúru vystavil až niekoľko mesiacov po dokončení
diela a výzvu na preberacie konanie zaslal až 3 mesiace potom, ako mu odporca faktúru vrátil.

Svedok S. C., syn navrhovateľa uviedol, že sa zúčastňoval realizácie prác v Poľskej republike. Pri týchto
prácach bol problém s dodávkami betónu, ktoré často meškali a potom prišli napr. tri domiešavače naraz.
Užpočasvykonávaniaprácrealizovalikontrolupoľskímajstri.Všetkynormytýkajúcesaprácdodržiavali.
Už na druhý deň po tom, ako išli robiť dilatačné špáry, sa po betóne pohybovali pracovníci investora a
mali na ploche postavené lešenie. Aj tým mohli vzniknúť na diele vady.

Prvostupňový súd po zrušení rozsudku doplnil dokazovanie opätovným vypočutím účastníkov, ich
právnych zástupcov a svedkov, oboznámením výsluchu svedka uskutočneného pred dožiadaným
súdom v Poľskej republike, faktúry odporcu vystavenej na spoločnosť PAMO-PLAST a ďalších listinných
dôkazov a zistil nasledovné:

Odporca faktúrou č. U fakturoval spoločnosti PAMO-PLAST Sp. z o.o., sumu 994.834,-Sk za dodávku
materiálu a montáž haly. Podľa faktúry bola táto vystavená dňa 20.12.2006 a dátum vzniku daňovej
povinnosti je uvedený rovnako 20.12.2006.

Podľa záznamu z rokovania zo dňa 05.06.2007 navrhovateľ trval na úhrade vystavenej faktúry s
tým, že odporca nárok na zaplatenie faktúry neuznal, keďže nebola dohodnutá cena diela a dielo
nebolo prevzaté a vykazuje vady. Záznam je podpísaný navrhovateľom, konateľmi odporcu a právnymi
zástupcami účastníkov.

Podľa zápisnice o výsluchu svedka A. S. pred Obvodným súdom v Lesku, Poľská republika, tento
uviedol, že je spolumajiteľom firmy PAMO-PLAST. Pred niekoľkými rokmi im slovenská firma stavala
výrobnú halu. Nepamätá si ukončenie stavebných prác, ale protokol o prevzatí doteraz nemajú. Spísali
svoje výhrady, ale zhotoviteľ sa k ním nevyjadril. Robila to firma HUPRO, proti ktorej nepostupovali
súdnou cestou a nevie povedať, či s touto firmou sú vyrovnaní. Firma HUPRO stavala celú halu a

nerobila iba betónovú podlahu. Podlaha bola krivá a nerovná. Nebola zhotovená podľa objednávky, ale
podrobnosti si nepamätá. Vady boli spísané v protokole s majiteľmi uvedenej firmy. Hala nebola dodnes
prevzatá. Vykonávajú v nej práce, ale sú značne sťažené práve z dôvodu vád podlahy. O spoločnosti
BETONA počuje prvýkrát a určite s ňou neuzatvárali žiadnu zmluvu. Vady firma HUPRO neodstránila.
Nevie povedať, či PAMO-PLAST vydával nejaké pokyny zhotoviteľovi podlahy. Podlahu skontrolovali

až po skončení prác pri preberaní a vtedy zistili, že má vady. Bol spísaný protokol s uvedením vád
a tieto neboli odstránené. Podlaha tiež nebola prevzatá, podrobnosti preberania si nepamätá. Boli
tam odborníci, ktorí zistili, že podlaha je urobená zle. Nevie povedať, či firme HUPRO zaplatili celú
pohľadávku.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vzťah medzi odporcom a poľským investorom považuje
za irelevantný. Betónová podlaha bola riadne zhotovená a bola odovzdaná s tým, že bolo vstúpené
do jej užívania. Na tejto betónovej podlahe riadne prebieha výroba. Čo sa týka tvrdenia ohľadom
telefonickýchnotifikácií,totonavrhovateľpovažujezaúčelové,keďžetelefonickénotifikácieaoznámeniavád nie je možné preukázať. Zo strany odporcu nebola navrhovateľovi doručená žiadna notifikácia vád,
ani oznámenie alebo reklamácia. Nebola doručená tiež výzva na opravu, ani iné podanie, ktoré by
obsahovalo presnú špecifikáciu vád. Nebol ani uplatnený žiadny reklamačný nárok napr. na odstránenie

závad. Ak by sa malo jednať o neodstrániteľné vady, tak by určite navrhovateľ nezvolával stretnutie za
účasti navrhovateľa, odporcu a investora. Ak by aj vady boli neodstrániteľné, navrhovateľ však popiera,
že by tam boli akékoľvek vady, aj v takomto prípade by to nič nemenilo na povinnosti odporcu, aby vady
boli riadne notifikované a aby uplatnil buď právo na ich odstránenie, alebo na zľavu z ceny diela. Otázka,
či sa jedná o odstrániteľné alebo neodstrániteľné vady diela, je odbornou otázkou, ku ktorej by sa mohol

vyjadriť len znalec.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2012 uviedol, že tvrdenie odporcu
ohľadom zhotovenia betónovej podlahy podľa osobitnej ústnej zmluvy medzi odporcom a poľským
investorom nezodpovedá vyjadreniu svedka S.. Tento uviedol, že so spoločnosťou BETONA nebol v
žiadnom zmluvnom vzťahu a práve odporca mal vykonať celú stavbu haly vrátane betónovej podlahy.

Svedok navrhnutý odporcom tiež potvrdil, že došlo k prebratiu diela a spísaniu protokolu, pričom v
protokole mal byť uvedený aj termín na opravu. Navrhovateľ bol len subdodávateľom a nebol v žiadnom
zmluvnom vzťahu k poľskému investorovi. Navrhovateľ mal záujem dielo odovzdať, odporca však na
výzvy nereagoval a z jeho strany nedošlo k poskytnutiu súčinnosti. Odporca relevantným spôsobom
nenotifikoval, teda nereklamoval vady. Ak by dielo nebolo funkčné, tak by nebolo možné vstúpiť do

jeho užívania. Z výpovede svedka vyplýva, že na diele sa vykonávajú činnosti, a teda sa vstúpilo do
jeho úžitku. Ak by malo dielo vady, poľský investor by sa domáhal ich odstránenia aj súdnou cestou. Z
výpovede svedka však vyplýva, že žiaden súdny spor s odporcom ako dodávateľom nevedie, a to ani
o zaplatenie, ani o odstránenie vád. Obidve strany sú tak spokojné s vykonaním diela. Odporca klamal
aj ohľadom svojho vyjadrenia, že s poľským investorom vedie v Poľskej republike súdny spor. Svedok

však uviedol, že v žiadnom súdnom spore s odporcom nikdy neboli. Výpoveď svedka E. je v rozpore
s výpoveďou svedka S.. Pán E. tvrdí, že pán S. rokoval s navrhovateľom ohľadom nerovnosti podláh,
avšak pán S. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť BETONA nepozná a nerokoval s ňou. Pán S.
asi lepšie vie, s kým rokoval a s kým sa pozná ako pán E.. Výpoveď svedka E. tak nie je objektívna,
čo môže vyplývať aj z ekonomického, resp. obchodného prepojenia s odporcom. Celá situácia je len

snahou neuhradiť vykonané práce, pričom odporca vady nereklamoval. Aj konateľ poľského investora
uviedol, že reklamačné konanie neprebehlo.
Navrhovateľ uviedol, že dohoda medzi zhotoviteľom a objednávateľom ohľadom skúšok a kontroly
hrúbky betónu je bežná. Vždy sa pri takýchto zákazkách meria rovinnosť a prepojenie viacerých
betónových častí. Počas realizácie diela však od odporcu na stavbe nikto nebol, nikto tam nebol ani po

ukončení prvej časti, ani počas realizácie a po ukončení druhej časti. Preto nebolo s kým toto meranie
uskutočniť. Na výzvu na odovzdanie diela od odporcu nikto nereagoval. Nevidí dôvod, aby sám po sebe
kontroloval vykonanú prácu. Rovinnosť sa meria už počas nanášania betónu a počas jeho hladenia,
pričom sa používa laserový merač. Osobne bol prítomný pri kladení betónu, a teda rovinnosť videl.
Nebol žiaden dôvod, aby dielo po sebe po ukončení prác kontroloval. Dodávky betónu išli mimo nich

a nevie, či to zabezpečoval investor alebo odporca. Ak by sa odlupovala povrchová vrstva, bolo by to
viditeľné už pri hladení, že sa tieto vrstvy betónu nespájajú. Čo sa týka následnej kontroly po 30-tich
dňoch, po ukončení prác tam už nebol, nakoľko ho tam nikto nevolal a sám z vlastnej iniciatívy nemohol
ísť skontrolovať podlahu do cudzej fabriky. Listom zo dňa 07.03.2007 existenciu vád nepotvrdil, akurát
uviedol, že neverí, že sú tam nerovnosti 4 cm. Písal to z toho dôvodu, že sám bol pri betonáži prítomný

a neveril tomu, že by tam boli takéto vady, alebo že by sa betón odlupoval. Ak by bola riadna výzva na
odstránenie vád, tak by určite prišiel vady odstrániť a dielo odovzdať. Mal vystavenú faktúru na 600.000,-
Sk, z čoho približne 80 % predstavujú náklady na materiál a prácu. Mal teda enormný záujem na tom,
aby sa dielo odovzdalo. Vedomosť ohľadom 4 cm nerovností mal len z nekonkrétnych oznámení, nebola
žiadna konkrétna výzva na to, aby prišiel odstraňovať nejaké vady s určením termínu. Každá vada na

betónovej ploche je odstrániteľná. Vie to aj odporca, nakoľko pre neho odstraňovali vady na betónovej
ploche po inej firme. Keďže tieto práce zaplatil, asi bol s činnosťou navrhovateľa spokojný. Každá vada
na betónovej ploche sa dá odstrániť.

Právny zástupca odporcu uviedol, že podľa zmluvy o dielo a faktúry predmetom záväzku odporcu

voči poľskému investorovi bola len konštrukcia haly, a nie betónová podlaha. Vzťah s investorom
nebol do dnešného dňa ukončený. Vystavenú faktúru poľský investor neuhradil. Ohľadom betónovej
podlahy bola osobitná ústna zmluva o dielo uzatvorená medzi odporcom a poľským investorom. Táto
podlaha nikdy nebola v dispozícii odporcu a nebola poľskému investorovi ani odovzdávaná. Medzinavrhovateľom a odporcom nikdy neprebehlo preberacie konanie. Odporca navrhovateľa na preberacie
konanie vyzýval listom zo dňa 18.12.2006, na čo navrhovateľ reagoval až 07.03.2007. Podľa tohto
listu boli vady navrhovateľovi oznámené, keďže ich sám v liste uvádza. Rozdiel 4 cm a odlupovanie

betónu sú vadami neodstrániteľnými. Odporca naďalej trvá na tom, že medzi účastníkmi nikdy nedošlo k
dohode o cene, a preto je zmluva o dielo neplatná. Cena musí byť určená tak, aby aj nezainteresovaná
osoba vedela túto cenu jednoznačne určiť. Cenová doložka je naplnená výslovnou dohodou zmluvných
strán, pričom v tomto prípade dohoda o cene absentuje. Medzi účastníkmi nikdy neprebehlo preberacie
konanie a nebol spísaný preberací protokol. Pri ohliadke malo byť dielo skontrolované a mali byť

zaznamenané parametre diela, a to hrúbka betónovej vrstvy, rovinnosť podľa noriem, celistvosť, vzhľad,
styk dvoch dilatačných celkov a iné. Navrhovateľ vo svojom liste zo dňa 07.03.2007 neurčil konkrétny
dátum, kedy by malo dôjsť k odovzdaniu diela. Preto dielo nebolo odovzdané z dôvodu nedostatku
súčinnosti na strane navrhovateľa. Odporca požadoval protokolárne spísanie skutočnosti, či dielo spĺňa
dohodnuté parametre. Obchodný zákonník v §-e 555 ods. 4 predpisuje povinnosť o vykonaní skúšok
spísať zápisnicu a navrhovateľ bol povinný skúšky vykonať, aj v prípade, ak by pri nich odporca nebol

prítomný. Vykonávanie skúšok bolo zaužívanou praxou medzi navrhovateľom a odporcom. Dielo sa
pritom považuje za dokončené, až keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Dielo sa považuje za vykonané
až jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. Až riadnym vykonaným diela
dochádza k zániku záväzku. Odporca nebol povinný prevziať dielo s vadami. Odporca vady reklamoval,
o čom svedčí list navrhovateľa zo dňa 07.03.2007. O vadách diela svedčí aj záznam z rokovania zo

dňa 05.06.2007, keďže záväzok navrhovateľa zhotoviť a odovzdať dielo bez vád nie je splnený, nemôže
požadovať plnenie od odporcu ako objednávateľa. Dielo nebolo zhotovené bez vád, nebolo odovzdané
a odporcovi nevznikla povinnosť zaplatiť jeho cenu, ktorá navyše medzi účastníkmi nebola dohodnutá.
Odporca tak žiada návrh zamietnuť.

Konateľ odporcu na pojednávaní uviedol, že svedok E. pre odporcu realizoval určité činnosti v Poľsku.
Súviselo to s tým, že tam nemali kontakty, nevedeli po poľsky a tento svedok pre nich robil na
stavbe koordinačnú činnosť. Okrem toho vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti PAMO-PLAST vykonával
funkciu zástupcu odporcu na danej stavbe. Vzťah medzi nimi bol na základe ústnej dohody a po
úspešnom ukončení zákazky ho odporca mal vyplatiť za poskytnuté služby. Keďže zákazka nebola

riadne ukončená, do dnešného dňa mu nezaplatili. S navrhovateľom mali dohodu, že dielo sa bude
preberať v dvoch etapách, keďže sa najprv realizovala prvá a potom druhá časť. Skúšky mali pozostávať
z meraní rovinnosti, z kontroly hrúbky betónu a po vyzretí betónu po 28 dňoch sa mali spraviť aj skúšky,
či sa betón neodlupuje. Keďže sa dielo realizovalo v dvoch častiach, mala sa kontrolovať aj dilatačná
špára medzi týmito dvomi časťami. Problémy s betónovou podlahou sa snažili navrhovateľovi oznámiť

aj telefonicky, tento však zdvihol telefón len jedenkrát, a potom sa s ním nedalo kontaktovať. Vady
uplatňoval voči nemu osobne, ústnou formou, písomne to nezasielali. Vytýkal nedostatočnú rovinnosť,
a že dielo nebolo vyhotovené v súlade s normou. Namietal tiež odlupovanie betónu, zlé vyhotovenú
dilatačnú špáru, čo predstavuje rozdiely medzi dvomi časťami plochy až 4 cm.

Svedok E. E. uviedol, že pozná účastníkov a tiež pána S. zo spoločnosti PAMO-PLAST. Na stavbe haly
sa zúčastňoval ako zástupca belgickej firmy, bol na stavbe prítomný 2 až 3-krát do mesiaca a videl aj
prácenabetónovejpodlahe.PánS.bolspočiatkusprácounapodlahespokojný,neskôrzačalvyjadrovať
obavy. Súviselo to s tým, že podlaha bola nerovná a spotrebovalo sa na ňu viac materiálu, ako sa
pôvodne predpokladalo. Podlaha bola krivá, v niektorých častiach, kde sa spájala, sa to odlupovalo a

vznikali tam diery a nerovnosti. Pán C. počas realizácie uvádzal, že sa to všetko vyrovná a nedostatky
budú odstránené. Tieto otázky riešili aj neskôr, kedy už práce boli dokončené a pán C. tam nebol
prítomný. Svedok bol prítomný na začiatku pri dohode za účasti pána C., pána A. a pána S., kde sa
riešili otázky betónovej podlahy. Na stavbe svedok vystupoval ako sprostredkovateľ medzi spoločnosťou
HUPRO a pánom S.. Vie o tom, že sa pán S. s pánom C. dohodli, že budú vykonané skúšobné vrty,

aby sa zistila skutočná hrúbka podlahy. Pán S. prikladal vodováhu na jednotlivé miesta, pričom sa zistili
nerovnosti až 4 cm. V čase, keď tam bol naposledy, sa hala neužívala. Naposledy tam bol začiatkom
roku 2007, alebo na prelome jari a leta tohto roku, teda roku 2007. Mal informáciu o tom, že na stretnutí,
kde sa mali tieto otázky riešiť, sa mal zúčastniť aj pán C., avšak sa nezúčastnil. Informácie ohľadom
stavu a kontaktov, resp. zasielania listov medzi navrhovateľom a odporcom po ukončení diela, má len z

počutia od spoločnosti HUPRO, resp. pána E.. Spomínané listy osobne nevidel.

Podľa § 536 ods. 1 obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,
ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa §-u 548 ods. 1 - objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve.

Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa§554ods.1zhotoviteľsplnísvojupovinnosťvykonaťdielojehoriadnymukončenímaodovzdaním
predmetu diela objednávateľovi.

Podľa §-u 555 ods. 1 - ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní
zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne
vykonaným v mieste ustanovenom v §-e 554.
Podľa odseku 2 - ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých
skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali.
Podľa odseku 3 - neúčasť objednávateľa na skúškach, na ktorých vykonanie bol objednávateľ včas

pozvaný, nebráni vykonaniu skúšok.
Podľa odseku 4 - výsledok skúšok sa zachytí v zápisnici podpísanej oboma stranami. Ak objednávateľ
nie je prítomný, podpíše zápisnicu namiesto neho hodnoverná a nestranná osoba, ktorá sa na skúškach
zúčastnila.

Podľa §-u 560 ods. 1 - dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa odseku 2 - zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však
nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto
prechodu.

Podľa §-u 562 ods. 1 - objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku
podľa možnosti, čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Podľa odseku 2 - súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela:
a) bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke

uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti
najneskôr však do 2 rokov a pri stavbách do 5 rokov od odovzdania predmetu diela.
Podľa odseku 3 - ustanovenia §-u 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.

Podľa §-u 564 - pri vadách diela platia primerane §-y 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený
požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť
alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa §-u 428 ods. 2 - na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v

súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Podľa odseku 3 - účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočnosti, o ktorých
predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

Podľa §-u 437 ods. 1 - ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže

kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tohto tovaru alebo
zľavu z kúpnej ceny.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je žalobná žiadosť na zaplatenie ceny diela. Ako prvou
sa súd v konaní zaoberal otázkou, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo v zmysle

Obchodného zákonníka. Podľa citovaného zákonného ustanovenia sú podstatnými časťami zmluvy o
dielo dohoda zmluvných strán o predmete zmluvy a dohoda o cene diela.

Z vykonaných dôkazov súd zistil a medzi účastníkmi bolo nesporné, že predmetom záväzku
navrhovateľa bolo zhotovenie betónovej podlahy o rozlohe 1.800 m2 na stavbe haly v Poľskej republike.

Predmet diela tak bol medzi účastníkmi jednoznačne dohodnutý. Čo sa týka otázky ceny diela, odporca
aj po rozhodnutí krajského súdu naďalej namietal skutočnosť, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o
cene diela, a teda medzi nimi nebola uzatvorená platná zmluva o dielo. K tejto otázke sa však právne
záväzným spôsobom vyjadril krajský súd vo vyššie uvedenom uznesení. V konaní, ktoré nasledovalo potomto uznesení, neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by tento záver krajského súdu spochybňovali.
Ohľadom dohody o cene diela už žiadne ďalšie dôkazy vykonávané neboli. Konajúci súd je potom
viazaný týmto názorom krajského súdu konštatuje, že medzi účastníkmi došlo k dohode o cene diela v

rozsahu 255,- Sk za m2 betónovej plochy bez DPH.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či navrhovateľ splnil svoju povinnosť a dielo riadne ukončil a odporcovi
odovzdal. Ohľadom tejto otázky týkajúcej sa odovzdania diela a stavu betónovej plochy po ukončení
činnosti navrhovateľa, bolo vykonané dokazovanie jednak pred rozhodnutím a jednak po rozhodnutí

krajského súdu. Z tohto vykonaného dokazovania súd dospel k zhodnému záveru ako krajský súd v
tom smere, že navrhovateľ odporcovi dielo odovzdal tým, že mu umožnil nakladať s predmetom riadne
vykonaného diela. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z výsluchu účastníkov, kde navrhovateľ a jeho
právny zástupca uviedli, že poľský investor vstúpil do úžitku diela. Skutočnosť, že poľský investor túto
halu, a teda aj podlahovú plochu užíva, potvrdil aj samotný zástupca investora svedok S.. Tento síce
tvrdil, že hala ako taká prevzatá nebola a prevzatá nebola ani podlaha, zároveň však uviedol, že v hale

vykonávajú práce. Poľský investor teda potvrdil, že halu užíva. Nevedel sa pritom vyjadriť k tomu, či
vôbec prebehlo nejaké reklamačné konanie. Z jeho ďalších vyjadrení je pritom zrejmé, že medzi ním a
odporcom neprebieha žiaden súdny spor, a teda zrejme neprebieha ani žiaden spor, ktorý by sa týkal
prípadnýchnárokovzvádpodlahy.Skutočnosť,žeodporcavstúpildoužívaniapredmetudielapotvrdzuje
aj ním predložená faktúra, ktorou poľskému investorovi fakturoval práce vykonané na stavbe haly.

Súd sa potom zaoberal námietkou odporcu ohľadom vád plnenia poskytnutého navrhovateľom.
Skutočnosť, že podlaha mala určité vady v podobe nerovností, vyplýva z viacerých vykonaných dôkazov,
a to napr. z výpovedí svedkov E. a svedka S.. Obidvaja títo svedkovia potvrdili, že podlaha bola
nerovná, že bola nekvalitne prevedená, čo sťažuje užívanie haly postavenej odporcom. V konaní však

nebolo preukázané, že za tieto vady by mal byť zodpovedný navrhovateľ ako zhotoviteľ diela a nebolo
tiež preukázané, že tieto vady boli navrhovateľovi riadnym spôsobom notifikované, a že titulom vád
odporca voči navrhovateľovi uplatnil akýkoľvek nárok. Okrem toho z vykonaných dôkazov súd dospel
k záveru, že jednotlivé vady, ktoré mala mať podlaha, ani neboli presne označené a jednoznačne
špecifikované. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov totižto nevyplýva, aké presné vady táto podlaha

mala. Nie je možné jednoznačne špecifikovať a kvantifikovať ani rozsah týchto vád. Tvrdenia o vadách
sú len všeobecného charakteru, že podlaha bola nerovná, prípadne, že sa odlupovala, alebo tam boli
nerovnosti až do 4 cm. V súvislosti s vadami treba poukázať na vyjadrenie navrhovateľa, ktoré v konaní
nebolo nijakým dôkazom vyvrátené, v zmysle ktorého navrhovateľ nezabezpečoval ani dodávku betónu
a nezabezpečoval ani hutnenie podkladu. Z vykonaných dôkazov tiež nevyplýva, že by navrhovateľ

porušil povinnosť zhotoviteľa podľa §-u 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda povinnosť upozorniť
objednávateľa na nevhodnú povahu vecí, alebo pokynov daných na vykonanie diela. Čo sa týka
namietaných vád, vzhľadom na ich charakter, že sa má jednať o vady týkajúce sa nerovností, resp.
odlupovania podlahy, je súd toho názoru, že sa jedná o vady zjavné. Jedná sa teda o vady, ktoré mali
byť objednávateľom zistené ešte v čase, kedy došlo k odovzdaniu predmetu diela. Objednávateľ je

totižto povinný podľa §-u 562 predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku a s vynaložením
odbornej starostlivosti zistiť prípadné vady. Bez zbytočného odkladu po zistení týchto vád, resp. bez
zbytočného odkladu potom, čo ich mal pri odbornej starostlivosti pri prehliadke objednávateľ zistiť, bol
povinný tieto vady oznámiť navrhovateľovi ako zhotoviteľovi diela. Súd pritom z vykonaných dôkazov
dospel k záveru, že navrhovateľ túto svoju povinnosť nesplnil. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov totižto

jednoznačne nevyplýva, že navrhovateľ bol zo strany odporcu informovaný o tom, že dielo má vady,
akého charakteru sú tieto vady a aký je ich presný rozsah. Podľa názoru súdu zo strany objednávateľa
nepostačuje oznámenie vád v podobe neurčitého tvrdenia o tom, že podlaha je nerovná, prípadne,
že sa odlupuje. Ani takáto notifikácia vád zo strany odporcu však v konaní nebola zistená. Odporca
skutočnosť, že vady notifikoval, preukazoval výlučne s odkazom na list navrhovateľa zo dňa 07.03.2007,

v ktorom navrhovateľ uvádza, že neverí, že dielo má vady v podobe 4 cm nerovností. Vady pritom
navrhovateľovi mali byť notifikované zrejme telefonicky. Súd je pritom toho názoru, že takáto všeobecná
bližšie nešpecifikovaná notifikácia vád nepostačuje. Ak odporca vady notifikoval len takýmto neurčitým
spôsobom a nenotifikoval ich písomne, kde by jednoznačne vady vymedzil, vystavuje sa riziku, že
v súdnom konaní nebude schopný relevantnú notifikáciu vád preukázať. Súd je toho názoru, že na

notifikáciu vád je potrebné, aby každá vada bola presne opísaná a prípadne zdokumentovaná, a to
nielen jej popisom, akým spôsobom sa vada prejavuje, ale tiež popísaním rozsahu tejto vady, napr.
uvedením veľkosti plochy, na ktorej sa vyskytuje, príp. presným určením miesta, kde sa vyskutuje. Ak
predmetom vád mala byť napr. nerovnosť, mala byť táto nerovnosť popísaná uvedením jej rozsahu auvedením presnej špecifikácie plochy, na ktorej sa táto nerovnosť objavuje. Takýmto istým spôsobom
mala byť notifikovaná aj vada predstavujúca tvrdené odlupovanie vrchnej vrstvy betónu, prípadné ďalšie
nerovnosti. Táto skutočnosť je nevyhnutná vo vzťahu k zhotoviteľovi diela, aby tento mohol adekvátnym

spôsobom na takúto notifikáciu reagovať a prípadne zabezpečiť plnenie uplatnených nárokov z takýchto
vád diela. Bez presného popisu vád diela a ich presnej kvantifikácie vo vzťahu k celkovému rozsahu
diela, zhotoviteľ nemá možnosť adekvátnym spôsobom na takúto notifikáciu zareagovať. Podľa názoru
súdu tak notifikácia telefonicky len so všeobecným, bližšie nevymedzeným popisom vád nepostačuje
na splnenie povinnosti objednávateľa notifikovať zistené vady diela zhotoviteľovi.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že odporca ako objednávateľ nesplnil svoju
povinnosť a neoznámil vady diela navrhovateľovi ako zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo
bol tieto vady povinný zistiť pri odbornej prehliadke po prevzatí diela vstupom do jeho úžitku.

Čo sa týka odporcom namietanej otázky nedodržania povinnosti realizovať dohodnuté skúšky, je súd

toho názoru, že v zmysle vyjadrenia navrhovateľa bez súčinnosti odporcu takéto skúšky navrhovateľ
sám realizovať nemohol. Treba poukázať na skutočnosť, že podľa vyjadrení navrhovateľa, ktoré odporca
nespochybnil, počas realizácie diela a ani v čase jeho ukončenia, nebol na stavbe prítomný nikto zo
spoločnosti odporcu. Navrhovateľ sa vyjadril, že rovinnosť bola meraná už počas nanášania betónu a
počas jeho hladenia laserovým meračom, pri čom bol osobne prítomný. Nemal potom žiaden dôvod,

aby sám bez prítomnosti odporcu po sebe túto prácu kontroloval. Súd sa stotožňuje s vyjadrením
navrhovateľa aj v tom smere, že vzhľadom na jeho postavenie subdodávateľa, nebol oprávnený bez
súčinnosti odporcu ako zhotoviteľa celej haly vôbec vstupovať do tohto priestoru a samotný navrhovateľ
tak nemohol zhotovenú podlahu v predmetnej hale kontrolovať. Odporca teda namieta nesplnenie
povinnosti zo strany navrhovateľa, ktorú navrhovateľ sám bez súčinnosti odporcu ani nemohol splniť.

Podľa názoru súdu sa odporca nemôže domáhať plnenia takejto povinnosti navrhovateľom, resp.
namietať jej nesplnenie v prípade, ak sa jednalo o vzájomné povinnosti účastníkov a nevyhnutnú
vzájomnúsúčinnosťpriplnenítejtopovinnostivykonaťskúšky.Výkonprávaodporcu,ktorýbyneposkytol
navrhovateľovi súčinnosť nevyhnutnú na vykonanie skúšok a následne by z tohto dôvodu namietal
odovzdanie diela navrhovateľom, je podľa názoru súdu v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku. O prístupe odporcu k tejto zákazke svedčí aj fakt, že na výzvu navrhovateľa na odovzdanie
diela z marca 2007 odporca nijakým spôsobom nereagoval. Odporca teda v konaní namieta nesplnenie
povinnosti vykonať skúšky a prípadne tiež nesplnenie povinnosti dielo riadne odovzdať, a to napriek
tomu, že sám svoju povinnosť poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť na vykonanie týchto skúšok a na
prípadné odovzdanie diela na mieste samom nesplnil.

Na základe uvedených skutočností je tak súd toho názoru, že ani po vykonanom doplnení dokazovania
nedošlo k zmene podstatných skutkových okolností, ktoré odôvodňujú záver, že zo strany navrhovateľa
došlo k odovzdaniu diela odporcovi tým, že odporcovi navrhovateľ umožnil užívanie tohto diela. Treba
pritom poukázať aj na skutočnosť, že odporca na jednej strane tvrdí, že mu dielo odovzdané nebolo,

a na druhej strane tvrdí, že voči navrhovateľovi vady diela reklamoval a uplatnil nároky z týchto vád.
Tieto tvrdenia odporcu sú však navzájom rozporné. Podľa ustanovenia §-u 560 ods. 2 Obchodného
zákonníkatotižtozhotoviteľzodpovedázatievady,ktorémádielovčasejehoodovzdania.Akbynedošlo
k odovzdaniu diela, nemohol by odporca relevantným spôsobom uplatňovať nároky z vád a tieto vady
reklamovať, nakoľko v takom prípade by nebolo možné posúdiť zodpovednosť za prípadné vady v čase

odovzdania diela.

Zo strany navrhovateľa teda došlo vstupom odporcu do úžitku k odovzdaniu predmetnej betónovej
podlahy. Odporca svoje tvrdenia o vadách diela nepreukázal. Rovnako odporca nepreukázal svoje
tvrdenia, že by vady diela notifikoval odporcovi. Skutočnosť, že vady diela boli notifikované, poprel

navrhovateľ a jeho právny zástupca, ktorí uviedli, že žiadna písomná reklamácia, ani žiadne písomné
oznámenie vád navrhovateľovi doručené neboli. Ako už bolo uvedené vyššie, prípadné telefonické
notifikácie bez jednoznačnej špecifikácie druhu a rozsahu vád nepovažuje konajúci súd za dostatočné.
Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že navrhovateľ splnil svoju povinnosť, dielo
ukončil a odovzdal odporcovi. Tým navrhovateľovi vzniklo právo požadovať zaplatenie dohodnutej ceny

diela. Odporca sa pritom v konaní bráni len tvrdením, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie
ceny diela, keďže nebola uzatvorená zmluva o dielo, resp. nedošlo k splneniu povinnosti navrhovateľa z
tejto zmluvy. Odporca teda v konaní netvrdil, že by prípadne voči navrhovateľovi uplatnil akýkoľvek nárok
z vád diela. Nebolo preukázané, že by na základe tvrdených vád odporca od navrhovateľa požadoval,či už ich odstránenie alebo prípadnú zľavu z ceny diela. Splnenie notifikačnej povinnosti a prípadné
uplatnenie reklamačných nárokov nevyplýva ani zo záznamu zo dňa 05.06.2007. Podľa tohto záznamu
účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach, kedy navrhovateľ žiadal úhradu faktúry a odporca namietol, že

nebola dohoda o cene diela, dielo nebolo prevzaté a vykazuje vady. Opätovne z tohto záznamu nie je
možné zistiť, aké má mať dielo vady a akého rozsahu tieto vady sú. Notifikáciu vád neobsahuje ani list
právneho zástupcu odporcu zo dňa 15.06.2007 adresovaný právnemu zástupcovi navrhovateľa. Podľa
citovaného ustanovenia §-u 428 Obchodného zákonníka by vzhľadom na nepreukázané oznámenie vád
nebolo možné odporcovi v súdnom konaní priznať prípadné nároky z týchto vád, nakoľko navrhovateľ

túto skutočnosť v súdnom konaní opakovane namietol.

Na základe uvedeného potom súd návrh navrhovateľa vyhodnotil ako čiastočne dôvodný. V konaní bolo
preukázané, že medzi účastníkmi došlo k dohode, na základe ktorej navrhovateľ pre odporcu realizoval
1.800 m2 betónovej plochy s cenou 255,- Sk za m2. Odporca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o
vadách diela realizovaného navrhovateľom, nepreukázal, že tieto vady odporcovi oznámil a nepreukázal

ani, že by z titulu vád uplatnil voči navrhovateľovi akýkoľvek nárok. Z vykonaných dôkazov tiež vyplýva,
že navrhovateľ splnil svoju povinnosť a dielo po jeho ukončení odovzdal odporcovi tým, že odporca
vstúpil do jeho užívania. Pri cene 255,- Sk za m2 zodpovedá celková cena diela vrátane vtedy platnej
DPH vo výške 19 % sume 546.210,- Sk. Táto čiastka po prepočte konverzným kurzom zodpovedá sume
18.130,85 Eur. Súd potom priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 18.130,85 Eur a vo zvyšnej

časti istiny návrh ako nedôvodný zamietol.

Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Uplatnená úroková miera 14 %
ročne zodpovedá ustanoveniu §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná ku koncu kalendárneho roka 2006

predstavovala 4 % ročne. Navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania vo výške o 10 % vyššej, teda 14 %
ročne. V konaní nebol jednoznačne ustálený dátum, ku ktorému došlo k ukončeniu prác navrhovateľa na
dieleakodovzdaniutohtodielanavrhovateľomodporcovivstupomodporcudojehoúžitku.Zvykonaných
dôkazov je však nepochybné, že navrhovateľ práce ukončil ešte koncom leta 2006 a odvtedy na danej
stavbe nebol prítomný. V tomto období teda muselo dôjsť aj k odovzdaniu predmetu diela odporcovi.

Navrhovateľ potom následne vystavil faktúru, kde za dátum dodania označil deň 28.11.2006. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že k odovzdaniu diela zrejme došlo najneskôr v tento deň,
keďže práce boli ukončené niekoľko mesiacov predtým. Túto faktúru možno potom považovať za výzvu
navrhovateľa na zaplatenie, pričom navrhovateľ určil dátum splatnosti na deň 05.12.2006. V súdnom
konanívšakúrokzomeškaniapožadujeažod16.03.2007,kedytakbolodporcanepochybnevomeškaní

s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi. Okrem istiny potom súd navrhovateľovi
priznal aj právo na zaplatenie požadovaného úroku z omeškania vo výške 14 % ročne z priznanej sumy
18.130,85 Eur od 16.03.2007 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania, teda v tej časti, ktorá
bola požadovaná z nepriznaného rozsahu istiny, bol návrh rovnako ako v časti istiny zamietnutý.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 3 OSP a priznal navrhovateľovi, ktorý mal v konaní
čiastočný úspech, právo na čiastočnú náhradu jeho trov konania. Navrhovateľ pôvodne požadoval
zaplatenie istiny 19.908,38 Eur, pričom mu bolo priznané právo na zaplatenie sumy 18.130,85 Eur. Táto
čiastka tak zodpovedá 91 %-ám predmetu konania. Navrhovateľ tak mal v konaní úspech v rozsahu
91 % predmetu konania a neúspech, rovnajúci sa úspechu odporcu, v rozsahu 9 % predmetu konania.

Navrhovateľovi preto patrí právo na náhradu 82 % jeho trov. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny
poplatokzapodanýnávrhnazačatiekonaniavovýške35.982,-Sk(1.194,38Eur)azapodanéodvolanie
vo výške 1.194,- Eur, teda spolu 2.388,38 Eur. Navrhovateľovi potom súd priznal právo na náhradu 82 %
týchto trov, teda 1.958,47 Eur. Na strane navrhovateľa ďalej vznikli trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia, a to za 9 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, návrh na začatie konania, 6-krát účasť

na pojednávaní, odvolanie proti rozsudku) vo výške 3 x 10.650,-Sk (353,52 Eur) a 6 x 353,54 Eur +
režijný paušál 2 x 178,- Sk (5,91 Eur), 1 x 190,- Sk (6,31 Eur), 3 x 6,95 Eur, 2 x 7,21 Eur a 1 x 7,63 Eur.
Ďalej právnemu zástupcovi patrí náhrada cestovných výdavkov za 6 ciest na pojednávanie z Čadce do
Žiliny a späť, každá cesta v rozsahu 2 x 32 km, pri spotrebe 6,8 l na 100, cene pohonných hmôt 1,469
Eur za 1 l a paušálnej náhrade 5,50 Sk (0,18 Eur) za 1 km v roku 2008 a následne 0,183 Eur za 1 km v

ďalších rokoch. Náhrada cestovných výdavkov spolu predstavuje 108,07 Eur. Právnemu zástupcovi za
tieto cesty patrí tiež náhrada za stratu času v rozsahu 2 x 2 začaté polhodiny za každú cestu, čo za 4
polhodiny v roku 2008 predstavuje 4 x 10,52 Eur, za 2 cesty (8 začatých polhodín) v roku 2009 8 x
11,59 Eur za 2 cesty v roku 2010 (8 začatých polhodín po 12,02 Eur) a 1 cestu v rozsahu 4 začatýchpolhodín po 12,71 Eur, spolu 281,80 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak vrátane DPH vo výške 20 %
zodpovedajú sume 4.359,31 Eur a navrhovateľovi súd priznal právo na náhradu 82 % týchto trov, čo
predstavuje 3.574,63 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa

domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.