Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/237/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215361
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815215361.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu čiastočne nesvojprávneho Z. H.,
narodený XX.X.XXXX, bytom K., M. S. XXX/XX, zastúpený opatrovníkom Mgr. I. Y., bytom Prievidza, M.
Benkuč.8,právnezastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.DanicaBirošová,s.r.o.,sosídlomvTrenčíne,
Piaristická č. 46, proti žalovanej: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,
IČO: 31 340 890, právne zastúpený Antol s.r.o., so sídlom Pezinok, Kupeckého 2542/72, o určenie
neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
23. septembra 2016, č.k. 18C/294/2015-84, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancieurčil,žezmluvaoúvereč.8868731784zodňa12.02.2015
uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je absolútne neplatná. Uviedol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a žalovaného zaviazal zaplatiť
súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 99,50 eur na účet Okresného súdu Prievidza
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 34, § 38 ods. 1, 2 OZ a §

137 písm. c/ CSP. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.
Bolo nepochybne preukázané, že dňa 12.02.2015 došlo k uzavretiu zmluvy o úvere. Žalobca sa domáhal
určenia neplatnosti tejto zmluvy a dodatku k zmluve s poukazom na svoju duševnú poruchu, ktorou trpí
a v dôsledku ktorej nie je spôsobilý na vykonávanie takéhoto právneho úkonu.
3. V prejednávanej veci ide o tzv. určovaciu žalobu, u ktorej zákon vyžaduje existenciu naliehavého
záujmu na požadovanom určení. Žalobca uviedol, že naliehavý právny záujem spočíva v tom, že bez
rozhodnutia súdu určovacieho charakteru by došlo k nútenému vymáhaniu spornej pohľadávky a takýto

stav by negatívne ovplyvnil nielen jeho sociálnu situáciu, ale aj mentálne zdravie a terajší duševný
stav. Súd dospel k záveru, že žalobca mal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného
úkonu. V prejednávanej veci ide o zmluvu o úvere, pričom nie je sporné, že žalobca uzatváral zmluvu
ako fyzická osoba, občan, teda nešlo o právny úkon uzatvorený v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.
Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a žalobca má postavenie spotrebiteľa. Konanie o určení neplatnosti
zmluvy má povahu spotrebiteľského sporu, pričom tieto spory sú charakterizované ako spory s ochranou
slabšej strany. Naliehavý právny záujem nie je daný tam kde je možno uplatňovať nárok žalobou na

plnenie, avšak v tomto prípade by takýto nárok musel uplatňovať žalovaný a žalobca takéto konanie
nemôže iniciovať. Z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by žalovaný voči žalobcovi uplatnil
nárok na plnenie z predmetnej zmluvy. Preto spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určeníneplatnosti zmluvy, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, či určitý právny vzťah existuje a či je viazaný
ustanoveniami tejto zmluvy.
4. V konaní bolo preukázané a to závermi znaleckého posudku MUDr. Andreja Smetánku, že žalovaný

trpí trvalou duševnou poruchou, ktorá ho robí nespôsobilým na právne úkony ako napríklad kúpne a
dávacie zmluvy, zmluvy o úvere, či pôžičke. Z výpovede znalca v konaní vedenom na Okresnom súde
Prievidza pod sp.zn. 4Ps/5/2015 vyplynulo, že žalovaný vzhľadom na duševnú poruchu, ktorou trpí nie
je schopný samostatnej existencie a k jeho základnému fungovaniu je potrebný dohľad nejakej inej
osoby, alebo inštitúcie. Znalec sa tiež jednoznačne vyjadril, že duševná porucha v takej podobe ako

je v súčasnosti bola u žalobcu určite aj v roku 2013 až 2015. Je nepochybne preukázané, že žalobca
bol v dôsledku duševnej poruchy, ktorou trpí obmedzený v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie
je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažovať,
spísať závet, preberať dôchodok, uzatvárať kúpne, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke,
iné zmluvy s právnickými osobami, byť ručiteľom iným osobám, samostatne vystupovať pred súdmi,
orgánmi štátnej správy a samosprávy. Žalovaný podľa rozsudku je oprávnený hospodáriť so sumou

2,- eur denne, ktorú mu bude vyplácať opatrovník. Na základe takto zistených skutočností súd mal za
preukázané, že žalobca v čase, keď došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere dňa 12.02.2015 nebol spôsobilý
na uzavretie takýto právnych úkonov, pretože v tomto čase trpel duševnou poruchou v takej podobe,
aká je u neho v súčasnosti a pre ktorú súd právoplatne rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony. Keďže v čase uzavretia zmluvy žalobca trpel duševnou poruchou, ktorá ho robí na tento úkon

neschopným, je zmluva v zmysle ust. § 38 ods. 2 OZ neplatným právnym úkonom. V zmysle tohto
ustanovenia nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti,
resp. v nej obmedzená, iba postačí, ak v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou
poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. Neplatnosť podľa § 38 ods. 2 OZ je absolútnou
neplatnosťou a nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Preto súd žalobe vyhovel a určil, že zmluva o

úvere je absolútne neplatná.
5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, kedy žalobca, ktorý bol v
konaní úspešný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom v súlade s § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
O povinnosti zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 99,50 eur súd rozhodol podľa § 2 ods.

2 veta prvá zák.č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže žalobca je oslobodený od platenia súdnych
poplatkov, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol, uplatnil si trovy

právneho zastúpenia. Poukázal na znenia ust. § 38 ods. 1, 2 OZ, ďalej na § 217 ods. 1 CSP, § 3 ods. 2
zák.č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch, § 7 ods. 2, § 8 ods. 4 cit. zákona. Zo žiadnych informácií
predložených žalobcom, ani ďalšieho iného zisťovania nebolo možné zistiť, že žalobca trpí duševnou
poruchou. Žalovaný tvrdí, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Znalecký posudok z odboru zdravotníctva posudzoval zdravotný stav žalobcu v

čase vyhotovenia posudku, t.z. ku dňu 25.01.2016. Tento bol tak vypracovaný viac ako 11 mesiacov
odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere. Prvostupňový súd nesprávne zakladá odôvodnenosť výroku s
prihliadnutím na vyjadrenie znalca, ktoré len predpokladajú, resp. vyjadrujú stanovisko znalca, ktoré
nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Vyjadrenia znalca ohľadom určenia, že žalobca trpel duševnou
poruchou v čase uzavretia zmluvy o úvere bez dôkazu v podobe vypracovaného znaleckého posudku

sú nedostačujúce. S poukazom na rozhodnutia NS ČR, sp.zn. 3Cz 106/75, 30Cdo 3614/2009 a 30Cdo
1560/2011 ako aj uznesenie NS SR 3Cdo 105/2010, z ktorého vyplýva, že rozsudok, ktorým sa rozhodlo
o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony, treba považovať za rozsudok o osobnom
stave, ktorý nemá spätnú účinnosť. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal, že uzatvorenie zmluvy
o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom. Rozsudok OS Prievidza je nesprávny a založený na

nesprávnom právom posúdení veci.
7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že konajúci súd
sa vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal všetkými aspektami podania a dôkazmi predloženými na jeho
konanie. Pokiaľ žalovaný spochybňuje závery znaleckého posudku a namieta správnosť vyjadrenia

znalca ohľadom určenia, že žalobca trpel duševnou poruchou v čase uzavretia zmluvy, k tomuto uviedol,
že zo znaleckého posudku, ktorého obsah bol známy žalovanému z jeho fyzického predloženia, pričom
v priebehu pojednávania na dotaz súdu, či strany sporu majú návrhy na doplnenie dokazovania, právny
zástupca žalovaného udal, že nemá takéto návrhy. Pokiaľ vo svojom podanom odvolaní sa terazdomáha doplnenia tejto skutočnosti zo znaleckého posudku, či žalobca trpel pri uzatváraní zmluvy dňa
12.02.2015 duševnou poruchou, odpoveďou mu je citácia jeho vyjadrenia zo zápisnice z pojednávania.
V samotnom znaleckom posudku znalec konštatuje, že u žalobcu ide organickú zmenu osobnosti na

podklade poškodenia mozgu, čo je vrodená mentálna retardácia. To, že mentálna retardácia je vrodená
znamená, že táto je prítomná od narodenia a preto súd správne vyhodnotil neplatnosť uzatvorenej
zmluvy o úvere a správne posúdil svoje rozhodnutie s prihliadnutím na ust. § 34 a § 38 ods. 1, 2 OZ.
Na pojednávaní bolo preukázané, že žalobca bol zneužívaný skupinou osôb, ktoré sú momentálne vo
väzbe, bol nástrojom nielen na podpisovanie zmluvy, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, ale aj

iných zmlúv, z ktorých plnenie bolo plnením pre kriminálne osoby a nie pre žalobcu.
8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadril.
9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v medziach daných rozsahom ust. § 379 CSP a dôvodom
odvolania v súlade s § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovania v zmysle § 383 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário, že rozhodnutie súd prvej inštancie je

potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2
CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň
poukazuje.
10. Súd prvej inštancie založil svoje vyhovujúce rozhodnutie na tom skutkovom zistení, že žalobca v
čase, kedy uzatváral zmluvu o úvere so žalovaným, t.z. dňa 12.02.2015 v zmysle § 38 ods. 2 CSP v

súlade so znaleckými závermi posudku MUDr. Andreja Smetánku trpel trvalou duševnou poruchou, ktorá
ho robila nespôsobilým na právne úkony a to na kúpne, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, o pôžičke z
čoho potom vyplýva, že dňa 12.02.2015 nebol spôsobilý na uzavretie týchto právnych úkonov, pretože
už v tomto čase trpel duševnou poruchou v takej podobe ako je u neho v súčasnosti.
11. Platný právny úkon môže byť urobený iba fyzickou osobou, ktorá má spôsobilosť na právne úkony

v zmysle § 8 a § 9 Občianskeho zákonníka a ktorej spôsobilosť na právne úkony nebolo na základe
ust. § 10 odňatá ani obmedzená. Ust. § 38 OZ vychádza z toho, že spôsobilosť na právne úkony
môže byť určitým fyzickým osobám vzhľadom na ich vek alebo duševný stav odňatá sčasti súdom. Táto
zásada je vlastná nielen Občianskemu zákonníku, ale aj zahraničným právnym úpravám. Druhú skupinu
predstavujú osoby inak duševne zdravé, ak konkrétny právny úkon urobili v duševnej poruche, ktorá ich

v danej chvíli robí nespôsobilým na tento právny úkon. V prípade, ak bol právny úkon urobený fyzickou
osobou, ktorá nie je spôsobilou na právne úkony, alebo osobou konajúcou v duševnej poruche, považuje
sa za neplatný. Neplatnosť podľa ust. § 38 OZ je absolútnou neplatnosťou a v prevažujúcej miere je
nezhojiteľný. Na rozdiel od iných právnych úprav Občiansky zákonník neumožňuje dodatočné zhojenie
právneho úkonu, ktorý bol urobený nespôsobilou osobou tým, že ho schváli jeho zákonný zástupca

alebo odpadne prekážka nespôsobilosti.
12. Faktom je, že v zmysle ust. § 38 ods. 1 OZ je neplatný právny úkon pokiaľ ten, ktorý ho urobil nemá
spôsobilosť na právne úkony a v zmysle tohto ustanovenia zákona možno konštatovať, že obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k žalobcovi platí len vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré vykonal
až potom ako nadobudol právoplatnosť rozsudok upravujúci rozsah úkonov, na ktoré nie je žalobca

spôsobilý.Nadruhejstraneust.§38ods.2OZumožňujeskúmaťneplatnosťprávnehoúkonuzhľadiska,
ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej poruchy. Ak má byť urobený
právny záver, že právny úkon je podľa § 38 ods. 2 OZ neplatný, musí byť bez pochybnosti preukázané,
že predmetná osoba konala v duševnej poruche, alebo aspoň prechodnej povahy, ktorá ju robila na
predmetný právny úkon nespôsobilou, t.z. nie každá duševná porucha fyzickej osoby, ktorá robí právny

úkon vedie k jeho absolútnej neplatnosti, ale len taká duševná porucha, ktorá konajúcu osobu robí na
tento právny úkon neschopnou z dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho konania alebo svoje
konanie ovládnuť.
13. Vo vzťahu k dokazovaniu vykonanému pred súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že
zástupca žalobcu ako aj žalovaného boli prítomní na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, na

ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku. V prejednávanej veci síce žalovaný namietol, že doteraz im nebol
predložený posudok, z ktorého by vyplývalo, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebol žalobca
spôsobilý na právne úkony. Z obsahu zápisnice zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil
znalecký posudok, ktorý bol vykonaný pre účely obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu
k žalobcovi s tým, že na dotaz súdu strany sporu uviedli, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie

dokazovania. Za tohto skutkového stavu s prihliadnutím na ust. § 182 CSP odvolací súd uvádza, že
ak súd neodročí pojednávanie pred jeho skončením je povinný vyzvať strany na zhrnutie návrhu a
vyjadrení k dokazovaniu ako aj k právnej stránke veci. Súd môže po vyjadrení strán považovať za
potrebné vykonanie ďalších dôkazov a za týmto účelom pojednávanie odročí. Ak by súd vykonanieďalších dôkazov nepovažoval za potrebné, je povinný vyhlásiť dokazovanie za skončené. Následne
potom z ust. § 366 CSP platí, že prostriedkami procesného útoku a obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protristrany

a vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu
prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho
konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré doteraz neboli použité len
vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv.
novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apalácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka
z pravidla, že v odvolacom konaní nie sú spravidla prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
14. Súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie je znalecký posudok a zároveň rozsudok OS Prievidza,
sp.zn. 4Ps/5/2015, v ktorom bol žalobca obmedzený spôsobilosti na právne úkony s tým, že bolo

vo výroku definované, ktoré právne úkony nie je spôsobilý vykonávať. Vo výroku rozsudku bolo
konštatované, že žalobca nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek
spôsobom ho zaťažovať, spísať závet, preberať dôchodok, uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy,
zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke a iné zmluvy s právnickými a fyzickými osobami, byť ručiteľom
iným osobám, samostatne vystupovať pred súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy s tým, že

je oprávnený hospodáriť so sumou 2,- eur denne, ktorú sumu bude denne vyplácať opatrovník. V
odôvodnení rozsudku sa zároveň konštatuje, že pred súdom prvej inštancie bol vypočúvaný znalec,
ktorý potvrdil, že žalobca trpí trvalou duševnou poruchou, ktorej začiatok je od narodenia a to mentálnou
retardáciou a následne rozvíjajúcou sa závislosťou na alkohole, rozvojom organickej poruchy osobnosti
na základe poškodenia mozgu. Ide o stav trvalý, ktorý má zásadný vplyv na myslenie, vnímanie reality,

konanie posudzovaného tak, dnes ako aj pred rokom, či viacerými rokmi. Táto duševná porucha mu
privodila okrem zdravotných, telesných, psychických problémov aj problémy sociálnej, ľudskej oblasti,
ekonomickej, finančnej, ale aj právnej a trestnoprávnej. Znalec uviedol, že žalobca nie je schopný
vystupovať samostatne pred orgánmi štátnej správy, súdmi, políciou, v majetkovoprávnych, dedičských
záležitostiach, nie je schopný samostatnej existencie a k jeho bazálnemu fungovaniu je potrebný dohľad

druhej osoby, resp. inštitúcie.
15. Znalec ďalej potvrdil, že duševná porucha v tejto podobe ako je v súčasnosti bola u posudzovaného
aj v rokoch 2015, 2014 a 2013.V rámci tohto konania bol vypočutý aj emeritný katolícky farár, ktorý
potvrdil, že so žalobcom sa pozná 15 rokov, pričom otec žalobcu ho pred smrťou poprosil, aby dohliadol
na posudzovaného a jeho brata V.. Bratia po smrti otca zostali bývať v byte po otcovi. Obaja bratia

následne byt predali a zostali na ulici a bývajú v útulku. Vo veci bolo podané trestné oznámenie. Iné
osoby zneužívali zdravotný stav posudzovaného a jeho brata tak, že vyberali z karty žalobcu peniaze,
s ich peniazmi manipulovali. Žalobca poberá dôchodok vo výške 330,- eur, pričom svedok vyslovil ten
názor, že ho nemožno nechať bez dozoru a dať mu voľno, lebo by zostal bezdomovcom.
16. Na základe takto vykonaného dokazovania považoval zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací

súd duševný stav žalobcu za taký, ktorý napĺňa predpoklady ustanovené v § 38 ods. 2 OZ, kedy z
takto vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase podpisu predmetnej zmluvy žalobca trpel duševnou
poruchou, na základe ktorej nebol spôsobilý rozpoznať následky svojho právneho úkonu, z čoho
dôsledku je potrebné považovať daný právny úkon, t.z. úverovú zmluvu uzatvorenú so žalovaným za
absolútne neplatný právny úkon.

17. Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšku zároveň odkazuje tak, ako bolo vyššie uvedené na vecne správne
a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2,
§ 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania proti

žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. O samotnej výške náhrady trov konania pred
odvolacím súdom rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).