Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/469/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514228815
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514228815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Falcon Intl. s.r.o., so sídlom
Slnečná 337/2, Sokolovce, IČO: 47 213 531, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Potásch & Potásch
s.r.o., so sídlom Jedľová 7/14037, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. L., K. U. X/A, K., o zaplatenie 4.400,-
eur s prísl. a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 31. mája

2016, č.k. 14C/338/2015-92, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.400,-
eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100,- eur od 31.07.2014 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 4.400,- eur od 21.11.2014 do zaplatenia, náklady spojené s úradným prekladom
podkladov pre rozhodnutie v sume 72,18 eur a trovy konania v sume 270,- eur titulom súdneho poplatku

za návrh a v sume 667,83 eur titulom trov právneho zastúpenia. Rozhodol tak podľa čl. 1 ods. 1, čl.
9, čl. 17 ods. 1, 2, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave (CMR), § 420 ods. 1, 3, § 488, § 489, § 494, § 724 Obč. zákonníka a § 136 O.s.p., keď
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom záväzkovo-právny
vzťah, ústnu dohodu, že zabezpečí prevoz nábytku a iných hnuteľných vecí z Viedne (Rakúsko) do
Bazileja (Švajčiarsko) v časovom rozpätí od 27.07.2014 do 30.07.2014 nákladným vozidlom, ktoré

mu nepatrí, pričom žalobca bol v rozhodnom čase subdodávateľom spoločnosti A.
KÜHNER & SOHN GmbH, Girakstrasse 15, 2100 Korneuburg, Rakúska republika, pre ktorú mal prevoz
nábytku vykonať žalobca, v mene ktorého mal toto vykonať žalovaný. Strany sa dohodli, že odmena
žalovaného za splnenie príkazu/vykonanie diela bude 100,- eur a predloženými listinnými dôkazmi mal
za preukázané, že suma 100,- eur bola žalovanému vyplatená dňa 28.07.2014, ktorú sumu spoločnosť
Kühner prevzala dňa 25.07.2014 od žalobcu. Následne mal žalovaný realizovať samotné vyzdvihnutie,
resp. dodanie nábytku a iných hnuteľných vecí rodiny K. z Viedne do Bazileja; dodávateľom

služby pre rodinu K. bola spoločnosť Kühner a podľa vyjadrenia žalobcu vyloženie vecí na adrese v
Bazileji mala uskutočniť spoločnosť PACKIMPEX LTD so sídlom vo Švajčiarsku, ktorú si k tomuto úkonu
objednala spoločnosť Kühner. Žalovaný príkaz/dielo nevykonal, celý čas sa pohyboval vo Viedni a
čiastočne na Slovensku, podľa tvrdení žalobcu počas jazdy neoprávnene tankoval aj na tzv. kreditnú
tankovaciu kartu, čím spôsobil dotknutým osobám škodu, ktorá nie je predmetom tohto konania. Keďže
spoločnosť Kühner nesplnila svoj záväzok, musela zaplatiť rodine K. letenky (CH-AT-CH), hotelové

ubytovanie na týždeň a iné služby, ktoré bolo potrebné uhradiť v súvislosti so zmarenou
relokáciou tejto rodiny do Švajčiarska a z dôvodu, že zamestnanci spoločnosti PACKIMPEX LTD boli v
danom čase na mieste určenia pripravení vykladať tovar, ktorý mal byť doručený z Viedne, spoločnosťKühner musela uhradiť aj náklady spojené s týmto úkonom napriek tomu, že nábytok a iné hnuteľné veci
neboli dodané na určené miesto v Bazileji. Dňa 20.11.2014 žalobca zaplatil sumu 4.400,- eur na účet
spoločnosti Kühner, platba za nedodaný tovar do Švajčiarska. Žalobcovi týmto vznikla škoda z dôvodu,

že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti. Ďalej mal za preukázané, že žalobca musel uhradiť za
prekladydôkazov,ktorézaložildospisuvslovenskomjazyku,sumu72,18eur.Dospelkzáveru,žestrany
uzavreli záväzkovo-právny vzťah, žalovaný sa zaviazal, že vykoná príkaz spoločnosti Kühner, ktorej bol
v rozhodnom období žalobca subdodávateľom - prevoz nábytku a iných hnuteľných vecí z
Viedne do Bazileja v časovom rozpätí od 27.07.2014 do 30.07.2014 nákladným motorovým vozidlom,

ktoré mu nepatrilo, čo žalovaný neurobil, ale prijal od spoločnosti Kühner sumu 100,- eur za vykonanie
príkazu, čím sa bezdôvodne obohatil, a preto musí sumu 100,- eur vrátiť žalobcovi, v mene ktorého
mu spoločnosť túto sumu vyplatila. Konaním žalovaného vznikla spoločnosti Kühner škoda, ktorá pre
nesplnenie záväzku, ktoré zapríčinil žalovaný, musela zaplatiť rodine K. letenky, hotelové ubytovanie na
týždeň a iné služby, vzniknuté zmarenou relokáciou rodiny K. v sume 4.400,- eur, ktorú žalobca uhradil
tejtospoločnostiažalobcovitakvzniklaškodavžalovanejvýškezavinenýmkonanímžalovaného.Keďže

sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, uložil mu aj povinnosť zaplatiť úroky z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Namietal, že nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi,

pretože počas pracovnej cesty, na ktorú bol vyslaný, mu bola odcudzená a následne
zneužitá karta na tankovanie pohonných hmôt a z dôvodu krádeže tejto karty nemohol pracovnú cestu
uskutočniť a prevoz vecí vykonať. Toto uviedol aj vo svojej výpovedi na OO PZ Bratislava-Vrakuňa, kde
v tejto veci vypovedal. Ďalej uviedol, že nevedel o tom, že prebieha predmetné súdne konanie voči
nemu, pretože v mieste svojho trvalého bydliska už dlhšiu dobu nebýva, pracuje v zahraničí, je veľmi

rád, že sa mu podarilo nájsť dobrú a stabilnú prácu, ktorú vykonáva najlepšie ako vie a snaží sa, aby
jeho zamestnávateľ bol sním spokojný, a aj v minulosti sa vždy snažil, aby odviedol dobrú prácu a
vždy prácu dokončil v dohodnutom čase, a aj z týchto dôvodov ho mrzí, že žalobca utrpel škodu, avšak
za ňu nezodpovedá.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní
nespochybnil žiadne skutkové zistenia súdu prvej inštancie tak, ako boli v konaní zistené a ako sú
uvedené v rozsudku, a z toho dôvodu je potrebné tieto skutkové zistenia považovať za nesporné. Ďalej
uviedol, že žalovaný mu žiadnym spôsobom nikdy neoznámil, že by došlo k odcudzeniu predmetnej
tankovacej karty, čím porušil aj všeobecnú povinnosť predchádzať škodám, ktoré hrozia, alebo by mohli

vzniknúť. Túto jeho argumentáciu považoval za účelovú aj v súvislosti s trestným konaním, ktoré sa vo
veci vedie, a prostredníctvom ktorej sa žalovaný zrejme pokúša o vylúčenie jeho trestnej zodpovednosti,
avšak pre predmetné konanie je táto otázka bezpredmetná aj v prípade, aj by bola pravdivá. Ďalej
namietal, že ani odcudzenie tankovacej karty nezbavovalo žalovaného povinnosti splniť si zmluvnú
povinnosť prepravy. S poukazom na obsah komunikácie medzi stranami formou SMS, uvedenú v žalobe,

namietal, že v čase, keď mal žalovaný realizovať prepravu, komunikoval so žalobcom tak, ako by na
tejto ceste reálne bol, pričom ho nikdy neupovedomil o žiadnej prekážke, ktorá by bránila splneniu jeho
zmluvných povinností a vzhľadom na to považuje predmetný odvolací dôvod žalovaného
za účelový a ďalej namietal, že uvedený argument, ak by aj bol pravdivý, mohol a mal žalovaný použiť
v prvoinštančnom konaní, ktoré prebieha od roku 2014, čo z vlastnej viny neurobil, a preto by na toto jeho

tvrdenie odvolací súd ani nemal prihliadať v rámci konania a rozhodovania o odvolaní. Podľa
jeho názoru je účelové aj tvrdenie žalovaného, že nevedel o tomto konaní, pretože niektoré písomnosti
boližalovanémuvrámcikonaniaajriadnefyzickydoručené avpriebehukonaniabolžalovanému
ustanovený aj opatrovník, prostredníctvom ktorého sa vo veci riadne konalo. Pokiaľ žalovaný uviedol,
že na predmetnej adrese už dlhší čas nebýva, poukázal v tejto súvislosti na to, že sám žalovaný ju

uvádza ako svoju adresu, na ktorú mu majú byť doručované písomnosti.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.11.2016 žalovaný doplnil svoje odvolanie s poukazom
na to, že žalobca svoj nárok odvodzuje z právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi stranami zo zmluvy
o dielo podľa § 631 a nasl. Obč. zákonníka, avšak žalobca nepreukázal vznik takéhoto záväzkového
právneho vzťahu, ktorý obsahovo i pojmovo upravuje iný záväzkový právny vzťah.

Z toho dôvodu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení namietal, že žalovaný v doplnení odvolania uplatnil nový odvolací dôvod,
a to až po uplynutí lehoty na podanie odvolania a vzhľadom na to je tento dôvod bezpredmetný, keďžerozsah a dôvody odvolania môže účastník konania rozširovať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania,atoajpodľaplatnejjudikatúry. Vtejtosúvislostitiežnamietal,žeprávneposúdenieveci
jeúlohousúdu,ktorývtejtootázkeniejeviazanývyjadreniami,resp.tvrdeniamistrán.Tátoargumentácia

žalovaného je podľa jeho názoru účelová aj z toho dôvodu, že ňou žalovaný fakticky nepopiera, že
medzi ním a žalobcom vznikol záväzkovo-právny vzťah tak, ako je tento skutkovo opísaný
v podaniach žalobcu, ale len tvrdí, že to nebola zmluva o dielo, resp. že neboli preukázané náležitosti
zmluvy o dielo. Poukázal na to, že aj v samotnom odvolaní žalovaný potvrdzuje, že predmetný záväzok
vo vzťahu k žalobcovi mal a len uvádza dôvody, resp. okolnosti, pre ktoré nemohol tento svoj záväzok

voči žalobcovi splniť.
6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len "C.s.p."), účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal
proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom, zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, vec posúdil správne po

právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Dohovoru o prepravnej
zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) č. 11/1975 Zb. a príslušné ustanovenia Obč.
zákonníka, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a na ich základe
dospelaj ksprávnymprávnymzáverom,žežalobcovivzniklaškodavžalovanejsumeažalovaný
sa bezdôvodne obohatil prijatím sumy 100,- eur za vykonanie prepravy nábytku a iných hnuteľných

vecí z Viedne do Bazileja v čase od 27.07.2014 do 30.07.2014 nákladným motorovým vozidlom, na
základe ústnej dohody so žalobcom, ktorý prevoz nábytku a týchto vecí poskytoval ako subdodávateľ
spoločnosti A. KÜHNER & SOHN so sídlom v Rakúsku, ktorá spoločnosť bola dodávateľom služby pre
rodinu K., ktorý prevoz predmetných vecí žalovaný v zmysle ústnej dohody so žalobcom nevykonal, v
dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda v sume 4.400,- eur, ktorú dňa 20.11.2014 vyplatil spoločnosti

Kühner, ktorá musela rodine K. zaplatiť letenky, hotelové ubytovanie a iné služby súvisiace so zmarenou
relokáciou tejto rodiny do Švajčiarska. Správne posúdil ako dôvodnú žalobu aj v časti, v ktorej
sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia nákladov spojených s úradným prekladom potrebných
dôkazov v sume 72,18 eur.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa

žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk na adrese trvalého pobytu žalovaného: U. X/A, K., keď
zásielka sa vrátila po uplynutí úložnej doby ako neprevzatá v odbernej lehote a z toho dôvodu súd prvej
inštancie zrušil platobný rozkaz uznesením zo dňa 16.04.2015. Následne vykonal súd prvej inštancie
šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného a adresy jeho zamestnávateľa a po neúspešnom pokuse
o doručenie zásielky žalovanému prostredníctvom Okresného riaditeľstva policajného zboru Žiar nad

Hronom na adrese zamestnávateľa žalovaného: spoločnosti SCHNEIDER CLEANING s.r.o. Žiar nad
Hronom, ustanovil súd prvej inštancie žalovanému opatrovníka podľa § 29 ods. 2, 5 a 6 O.s.p.
Predvolanie na pojednávanie dňa 16.02.2016 však žalovaný riadne prevzal na adrese jeho trvalého
pobytu dňa 15.10.2015, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil a
predvolanie na ďalšie pojednávanie, vytýčené na deň 31.05.2016, mu bolo doručené uložením na pošte.

Vzhľadom na to, že predvolanie na pojednávanie dňa 16.02.2016 žalovaný prevzal, čo potvrdil svojím
podpisom na doručenke, nedôvodne namieta v odvolaní, že nemal vedomosť o vedení tohto konania
proti nemu.
9. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného, že nezodpovedá za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla, z dôvodu, že mu bola odcudzená a následne zneužitá karta na tankovanie pohonných

hmôt, pretože ide o skutočnosť, ktorú mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, v
ktorom ju však neuviedol a svoje tvrdenie o odcudzení predmetnej karty ani žiadnym spôsobom
nepreukázal. Žalovaný v odvolaní nenamietal existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a
žalobcom, predmetom ktorého bol záväzok žalovaného vykonať v dohodnutom čase prevoz nábytku
a iných hnuteľných vecí z Viedne do Bazileja, taktiež nenamietal, že tento svoj záväzok nesplnil. Z

uvedených skutočností je zrejmé, že nesplnením zmluvnej povinnosti žalovaným voči žalobcovi spôsobil
žalobcovi škodu v sume 4.400,- eur, ktorú sumu žalobca zaplatil spoločnosti A. KÜHNER & SOHN
so sídlom v Rakúskej republike titulom náhrady škody, ktorá uvedenej spoločnosti vznikla nesplnením
záväzku žalobcu poskytnúť tejto spoločnosti prevoz predmetného nábytku a iných hnuteľnýchvecí v dohodnutom čase a taktiež žalobcovi vznikli náklady za preklady dôkazov, ktoré v tomto konaní
predložil v slovenskom jazyku, a to v sume 72,18 eur. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol, keď
žalobe žalobcu vyhovel.

10. Na doplnenie dôvodov odvolania žalovaným písomným podaním doručeným súdu dňa 03.11.2016,
v ktorom namietal, že žalobca v konaní nepreukázal vznik záväzkového právneho vzťahu, ktorý mal
vzniknúťzozmluvyodielopodľa§631anasl.Obč.zákonníka,nemožnovodvolacomkonaníprihliadnuť,
pretože tento dôvod žalovaný uplatnil až po uplynutí lehoty na podanie odvolania a v zmysle § 205 ods.
3 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie.
11.Odvolacísúd dospelkzáveru,žeobsahodvolaniažalovanéhoniejespôsobilýspochybniťsprávnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom
uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).