Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoSr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816892302
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816892302.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R.,
zastúpený JUDr. M. Z., D. 3, XXX XX S. proti žalovanému: S. L. K., s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom
S. XX, XXX XX C. XX, zastúpenému JUDr. B. L., E. XX, XXX XX C., o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.októbra 2016, č.k.
18Csr/1/2016-53, takto

r o z h o d o l :

Uzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčastivýrokuotrováchkonania mení tak,žežalovanému
náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalovanému priznal proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal voči žalovanému zrušenia Rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu
sp.zn.641/10/14vydanéhodňa15.12.2015.Písomnýmpodanímzodňa23.09.2016žalobcavzalžalobu
v celom rozsahu späť, preto súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol
podľa § 256 ods. 1 CSP. Konštatoval, že žalobca tým, že žalobu zobral späť, procesne zavinil zastavenie
konania, a preto súd priznal nárok na náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovanému. Uviedol, že súd

napriek nepochybne ťažkej sociálnej situácii žalobcu nevzhliadol v konaní dôvody na aplikáciu § 257
CSP, z dôvodu, že musel zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Okrem majetkových pomerov žalobcu totiž
prihliadol aj na skutočnosť, že konanie žalobca sám inicioval a mal si byť vedomý možnosti, že mu môže
vzniknúť povinnosť znášať jeho trovy. Navyše vzhľadom na to, že majetková situácia žalovaného mu v
zásade garantuje oslobodenie od súdnych poplatkov, hrozba znášania trov konania protistrany je jediná,
ktorá ho môže odradiť od podávania neuvážených žalôb.

2. Proti uzneseniu, jeho výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania podľa § 257
CSP neprizná. V odvolaní poukázal na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, na to, že je poberateľom
invalidného dôchodku, v priebehu konania bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, trpí vážnym

ochorením,pričomjehoochorenieamedikamentóznaliečbamuneumožňujeriadnevykonávaťsústavné
zamestnanie. Rozhodnutím K. bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť oproti zdravej osobe o viac ako 70%. Poukázal tiež na skutočnosť, že mu v danom
konaní bol priznaný nárok na právnu pomoc rozhodnutím Centra právnej pomoci, priloženým k žalobe,
v ktorom sa konštatuje, že v danej veci nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, a preto žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola podaná aj z dôvodu právnej istoty na jeho strane. Poukázal tiež na

to, že v zmysle ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku síce stratilo napadnuté rozhodnutie pre jeho
účastníkov záväznosť, avšak zatiaľ čo žalovaný disponoval právoplatným rozsudkom rozhodcovskéhosúdu,žalobcanemalžiadnerozhodnutieotom,žerozhodcovskýrozsudokjeužnevykonateľný.Vkonaní
nespôsoboval žiadne prieťahy, v žalobe uviedol všetky relevantné skutočnosti a dôkazné prostriedky a
mal záujem na čo najhospodárnejšom priebehu konania. Svoju žalobu zobral späť na základe postupu

súdu v zmysle ust. § 138 CSP po tom, ako bola jeho obdobná žaloba v inom konaní na Okresnom súde
v Prievidzi zamietnutá.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca mohol už pred podaním žaloby

zistiť, či na základe rozhodcovského rozsudku je voči nemu vedené konanie alebo nie; túto informáciu
by mu poskytol súd prvej inštancie. O tejto možnosti sa mohol dozvedieť aj od svojho právneho zástupcu
alebo Centra právnej pomoci, nesúhlasí preto s tvrdením, že žalobca dôvodne pristúpil k podaniu žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že otázku priznania nároku na náhradu trov konania
nie je možné posudzovať len jednostranným poukazom na sociálnu situáciu žalobcu, ktorú žalovaný
nespochybňuje pre jej existenciu, avšak iniciovanie celého sporu v danej veci bolo zbytočné, nedôvodné

a pokiaľ k tomu žalobca pristúpil, hoci si informáciu o tom, že rozhodcovský rozsudok nie je podkladom
pre žiadne exekučné konanie mohol overiť jednoducho v informačnom centre súdu prvej inštancie,
potom nie je možné prijať jeho tvrdenie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej časti výroku o trovách

konania a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 388 CSP
zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

8. Ust. § 257 CSP umožňuje, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti nepriznať. Uvedené ustanovenia tak umožňuje aplikovať odchýlku zo
zásady zodpovednosti za výsledok, ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Je odôvodnené

tým, že by strohá aplikácia príslušných ustanovení o náhrade trov konania, spočívajúcich na zásade
úspešnosti v spore, mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

9. V preskúmavanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci
existujú dôvody pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP, pre ktoré je namieste žalovanému

uplatnenú náhradu trov konania nepriznať. Tieto dôvody videl v sociálnej situácii žalobcu, keď z obsahu
spisu je zrejmé, že žalobca je bez pracovného pomeru, poberá invalidný dôchodok iba vo výške 267,20
eur mesačne a nachádza sa v zlom zdravotnom stave, takže zaplatenie trov konania v žalovaným
uplatnenej výške by u žalobcu mohlo viesť k ohrozeniu jeho výživy. Odvolací súd pritom prihliadol
tiež ku skutočnosti, že žalobcovi bol rozhodnutím L. zo dňa 22.12.2015, sp. zn. XN/XXXXX/XXXX-

KaZH priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v danej veci, pričom z odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že centrum vylúčilo, že by sa v danej veci jednalo o zrejmú bezúspešnosť sporu,
čo žalobcu nepochybne mohlo viesť k presvedčeniu, že podaná žaloba je dôvodná.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovanému, ktorému by inak trovy
konania patrili, náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 257 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, z dôvodu, že v posudzovanej veci v zásade trovy prvoinštančného
konania patrili žalovanému a táto povinnosť žalobcovi nebola uložená len v dôsledku existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa na jeho strane, preto by nebolo spravodlivé, aby žalovaný platil žalobcovi
trovy odvolacieho konania.12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).