Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/213/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313222518
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313222518.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci

navrhovateľa v X.rade : S. U., bytom F. č. XXXX/XX, D. a navrhovateľky v 2.rade : E. R., bytom XXXX
De I. O../O.. A XXX, L. H., P. XXXXX, B., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou advocatius s.r.o.,
so sídlom Palackého 12, Bratislava, IČO : 36868752, proti odporcovi v 1.rade : K. U., bytom R. M. D. č.
XX, D., odporcovi v 2.rade : S. U., bytom R. M. D. č. XX, D. a odporkyni v 3.rade : X. Matulová, P. sady
č. XXX/XX , Z., zastúpená Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou, so sídlom Panenská č. 8. Bratislava,
o určenie, že navrhovatelia sú dedičmi takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že navrhovateľ v 1.rade a navrhovateľka v 2.rade sú dedičmi po ich otcovi, poručiteľovi

X.. D. U., rodenému U., narodenému dňa X.X.XXXX, naposledy bytom I. č. XX, D., ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX.

Odporkyňa v 3.rade je povinná nahradiť navrhovateľom trovy konania vo výške 742,92 eur, ktoré
spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a trovách právneho zastúpenia
vo výške 371,46 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľov a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 25.10.2013, sa navrhovatelia domáhali, aby

súd určil, že sú dedičmi po poručiteľovi X.. D. U., naposledy bytom I. č. XXXXX/XX, D., ktorý zomrel
dňa 10.4.2013.
Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 30.9.2013 im bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava
III číslo konania 30D/210/2013-317 zo dňa 17.9.2013, ktorým súd rozhodol, že konanie o dedičstve sa
prerušuje. Zároveň uložil deťom poručiteľa, E. a S. U., aby do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
uznesenia podali na Okresnom súde Bratislava III žalobu proti E. K., S. U. a K. U. o určenie, že sú
dedičmi po poručiteľovi. Ďalej v návrhu uviedli, že poručiteľ zomrel dňa 10.4.2013, v rámci dedičského

konania sa oboznámili s obsahom vydeďovacej listiny spísanej formou notárskej zápisnice JUDr. Martou
Pavlovičovou, notárkou so sídlom Bratislave dňa 20.9.2006, pod číslom N 603/2006, Nz 36465/2006,
ktorou ich poručiteľ vydedil, podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka z
dôvodu, že o poručiteľa údajne neprejavovali záujem aký by mali deti o otca prejavovať, pričom dôsledky
vydedenia vztiahol aj na všetkých ich potomkov. Navrhovatelia po oboznámení sa s obsahom poslednej
vôle poručiteľa, s vydeďovacou listinou vyhlásili, že tieto nerešpektujú ako poslednú vôľu a nesúhlasia so
závetom. Zároveň vyhlásili, že dôvody vydedenia nie sú dané a preto s vydedením nesúhlasia. Podľa ich

názoru s poručiteľom udržiavali kontakt, syn ho navštevoval, preto vydedenie spísané vo forme notárskej
zápisnice dňa 20.9.2006 považujú za neplatné.
Navrhovateľ v1.rade uviedol, že jeho rodičia sa rozviedli v roku 1985, keď mal 10 rokov a so sestrou
boli zverení do starostlivosti mame. Aj po rozvode bývali s poručiteľom v spoločnej domácnosti aždo roku 1987. Otca si pamätá ako prísneho, aj násilného rodiča, napríklad keď sa mu nedarilo pri
určení matematiky, jeho výchovnou metódou bolo, že mu búchal hlavu o stôl. O poručiteľove agresivite
vypovedáajjehosprávaniekmame,sosestrouboliočitýmisvedkamiakonamamuvylialvriacupolievku,

bolo to v roku 1983, mal vtedy 8 rokov, a túto udalosť si veľmi dobre pamätá. Mama má dodnes jazvy
na rukách a z následkov zranenia sa liečila niekoľko mesiacov. Kontakt s otcom udržiavali keď on
prejavil záujem. V roku 2002 ho otec presvedčil, aby išiel pracovať do jeho spoločnosti, nastúpil tam
ako zamestnanec cca mesiac predtým, ako bol otec vzatý do väzby v súvislosti s podozrením z týrania
nevlastných bratov, otcových synov z druhého manželstva. Počas obdobia niekoľkých mesiacov, ktoré

strávil otec v roku 2002 vo väzbe, s ním neustále udržiaval kontakt, navštevoval ho, písal mu listy a
posielal balíky podľa jeho požiadaviek. Asi dva mesiace od otcovho prepustenia z väzby býval spoločne
s ním v jeho rodinnom dome, cez víkendy za ním pravidelne chodievala priateľka. Dňa 21.8.2004 sa
oženil, otec bol pozvaný na svadbu, pozvanie prijal a svadby sa zúčastnil. Navrhol mu, aby s manželkou
bývali spolu v jeho rodinnom dome. U otca bývali asi 2 mesiace, do času, kým otec nezačal chodiť s
Ivetou K., od tohto obdobia sa následne zmenilo aj otcovo správanie. Z manželstva sa mu dňa 1.2. 2005

narodila dcéra, požiadal o čerpanie dovolenky, otec s tým nesúhlasil a následne, keď nedodržal svoj
sľub ohľadom vyplatenia pracovnej odmeny, ukončil pracovný pomer v otcovej spoločnosti. Po narodení
dcéry otca kontaktoval, chcel mu ukázať vnučku, otec to však odmietal s rôznymi odôvodneniami. V tom
čase v spoločnej domácnosti s otcom bývala X. K., žili spolu, s výnimkou období jej viacerých obchodov,
do júla 2012. Po odchode zo spoločnosti boli s otcom aj naďalej v kontakte, najmä telefonickom.

Telefonovali si dva krát za mesiac, na návštevy k nemu nechodil, lebo ho nepozýval. Ozýval sa, ak niečo
od neho potreboval. V neskoršom období, keď bola dcéra väčšia, pokúšal sa o stretnutie s otcom, jeho
výhovorkou bolo, že už je neskoro na to, aby sa s vnučkou stretol, že už nemá záujem, aby ju spoznal.
Prvýkrát sa videli náhodne, keď mala asi dva roky a ani toto stretnutie ho neprimälo k tomu, aby prejavil
o vnučku záujem. Keď sa otec rozišiel s Ivetou K., nadviazali intenzívnejší kontakt, často si telefonovali,

chodil na návštevu, aj cestu k vnučke si našiel.
Navrhovateľka uviedla, že ju otec fyzicky nenapádal na rozdiel od brata a mamy, avšak psychicky ju
týral a ničil jej sebavedomie, pretože ju považoval za tučnú. V ôsmej triede na základnej škole sa preto
rozhodla chudnúť, čo vyústilo do mentálnej anorexie, z ktorej sa liečila. Zasiahlo ju, že keď povedala
otcovi o znásilnení jeho kamarátom, vôbec sa ho to nedotklo, zostal ľahostajný. V období, keď bol vo

väzbe písala mu listy, bola ho navštíviť spolu s budúcim manželom. Svadbu mala v septembri 2002 v
Bruseli, bol na nej aj otec, na jej financovaní sa nepodieľal, z čoho bola klamaná, svadobným darom
bola jeho fotografia, napriek tomu, že bol finančne zabezpečený a vedel, že s manželom potrebujú
peniaze. V novembri 2002 pricestovala na Slovensko, otec ju pozval k nemu na obed, celé popoludnie
sa rozprávali, čo bolo asi posledný krát, čo tak dlho komunikovali. Keď prišla v roku 2003 s dcérou na

Slovensko, chcela otca navštíviť, stála s ňou aj s kyticou kvetov pri bráne, keď ju otec uvidel, otočil sa
späť a odišiel. Neskôr vysvetľoval, že si ju pomýlil s jeho druhou manželkou. Dozvedela sa, že otec
mnohým ľuďom hovoril, že sa s ňou nechce stretnúť, lebo mu pomohla dostať sa do basy. V auguste
2004 bola na svadbe brata, bol tam aj otec a v novembri 2004 sa presťahovala do USA. V auguste 2007
zahynul manžel a na Vianoce 2007 pricestovala na Slovensko prvý krát po tom, čo odišla do USA. Čo

sa týka otcovho obvinenia, bola svedkom ako sa otec správal ku svojim synom z druhého manželstva
keď boli počas rozvodového konania zverení otcovi a keď sa ich matka pýtala ako sa majú, povedala
jej iba pravdu. Keď boli spolu na dovolenke, videla ako sa otec správa a bola rozhodnutá urobiť všetko,
aby sa synovia dostali ku svojej mame, aby neboli zverené otcovi, ktorý ich fyzicky a psychicky týral. Po
bratovej svadbe otca už nevidela, nemal záujem sa s ňou alebo s jej dcérou stretnúť, akoby pre neho

vôbec neexistovala a ani sa tým postojom netajil.
Podľanavrhovateľovjezrejmé,žemalisnahuoprejavenieopravdivéhozáujmu,ktorýbyakopotomkovia
prejaviť mali, aj napriek otcovmu tyranskému vzťahu k nim, ktorý zažívali od ranného detstva. Týranie
sa postupne zmenilo na nezáujem a popieranie ich existencie v jeho živote. Až v posledných mesiacoch
svojho života, keď zostal bývať vo svojej vile sám, bez partnerky, keď nevykonával žiadne povolanie,

začal po mnohých rokoch vyhľadávať spoločnosť najmä svojho syna, navrhovateľa. Navrhovateľka
nebola s otcom v osobnom kontakte od roku 2004, ale otec ani neprejavil žiadnu snahu o osobný
kontakt, naopak, odmietal stretnutia s ňou. V rozhodnom období spísania vydeďovacej listiny boli obaja
s ním v kontakte, podporovali ho, keď bol vo väzbe písali mu listy, navštevovali ho. Bol pozvaný
a aj sa zúčastnil ich svadieb. Zblíženie s vnúčatami odmietal. Obaja navrhovatelia sú presvedčení,

že otec nemal záujem na s nimi stýkať a udržiavať bežné príbuzenské vzťahy. Vôbec sa ho citovo
nedotýkalo, aká problematická a psychicky náročná je pre nich rodinná situácia spôsobená jeho
agresívnym a nenormálnym správaním voči svojim deťom. Naopak, majú pocit, že otcovi vyhovovalo,že ho nezaťažovali svojou existenciou, radosťami a starosťami a on sám si mohol nerušene užívať svoj
majetok a budovať si vzťah s partnerkou.
Odporcovia v 1 a 2. rade sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadrili, s návrhom súhlasili a

žiadali, aby mu súd vyhovel. Ďalej uviedli, že nemali žiadnu vedomosť o vydeďovacej listine, manželstvo
ich rodičov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9C/144/2000-580 zo dňa 24.4.2006, teda
v roku, kedy bola spísaná aj vydeďovacia listina. Rozsudkom boli obaja, v tom čase maloletí, zverení
do starostlivosti matky, súd zároveň zakázal styk poručiteľa s nimi. Odporca v 1.rade mal v roku 2006
sedemnásť rokov, jeho zdravotný stav nebol dobrý, v súčasnosti je plne závislý na starostlivosti matky.

Odporca v 2.rade mal v čase rozvodu 11 rokov, s poručiteľom prakticky nebol v kontakte, napriek tomu
veril, že otec svoje správanie prehodnotí.

Odporkyňa v 3.rade sa k návrhu písomne vyjadrila a žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že skutočnosti
uvádzané navrhovateľmi nie sú v súlade s objektívnou realitou, sú len ich subjektívnou prezentáciou a
nie je ich možné relevantným spôsobom verifikovať. Podľa jej názoru bol poručiteľ riadne poučený o

význame a dôsledkoch vydedenia, od svojho zámeru neupustil a dôvod vydedenia jednoznačne uviedol.
Ďalej poukazuje na to, že ďalších sedem rokom predmetnú listinu nezmenil, ani nezrušil. Nemožno
spochybniťvôľuporučiteľa,ktorýsibolvedomýsvojhorozhodnutia,bolautoritoupočasživota,primerane
právne vzdelaný a dostatočnými skúsenosťami. V prípade, že by súd prihliadal na jednostranné a
účelové vyjadrenia navrhovateľov snažiacich sa nadobudnúť majetkový prospech, došlo by k navodeniu

stavu právnej neistoty a k spochybneniu účelu a významu samotného inštitútu vydedenia v zmysle jeho
zákonnej úpravy. Argumentácia navrhovateľov nie je preukázaná a ak by sa aj dané udalosti stali, tieto
ojedinelé incidenty nie sú spôsobilé a nemajú výpovednú hodnotu vo vzťahu ku celkovému správaniu
poručiteľa voči navrhovateľom. Podľa odporkyne je nesporné, že navrhovatelia svojho otca počas
dlhého obdobia nekontaktovali, respektíve sa s ním stýkali len sporadicky a to zo zištných dôvodov.

Navrhovatelia sa nezaujímali o jeho zdravotný stav, nenavštevovali ho. Znenie listov, ktoré predložili,
nevyjadruje skutočný záujem o osobu poručiteľa.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to uznesením tunajšieho súdu č.k.
30D/210/2013-317, notárskou zápisnicou zo dňa 20.9.2006, fotodokumentáciou, lekárskou správou zo

dňa 14.8.2013, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 23.12.2004, s obsahom čestných prehlásení,
obsahom notárskej zápisnice zo dňa 9.3.2010, notárskej zápisnice zo dňa 18.7.2000, rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.7.2012, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa
20.10.2011, Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.2.2012, rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 17.10.2005, Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.2.2012, rozhodnutím Okresného úradu

Bratislava I zo dňa 28.2.2001, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II zo dňa 20.4.2000, Okresného
úradu v Hlohovci zo dňa 26.6.2000, znaleckým posudkom č. 1/2002, zápisnicou zo dňa 2.4.2012,
zo dňa 14.4.2011, korešpondenciou medzi odporcami a poručiteľom, vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľov, odporkyne v 3.rade, svedkov V. A. X.. K. I., X.. S. U. a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 18.7.2000 na notárskom úrade JUDr. Jany Mikušovej bola spísaná zápisnica, závet poručiteľa,
ktorým pre prípad smrti odkázal všetok majetok svojim štyrom deťom, všetkým rovnakým dielom.

Z lekárskej správy súd zistil, že navrhovateľka bola od 26.7.2001 do 6.6.2002 liečená pre poruchy príjmu
potravy. V anamnéze sa uvádzalo, že otec bol podľa pacientky veľmi problémový vo vzťahu k deťom,

autoritatívny, často ich verbálne týral. Vyčítal jej, že je tlstá, že sa o seba nestará, o svoj vzhľad a
podobne.Pacientkasasnažilaprenehoschudnúť,abysamupáčila,alenemalotozmysel.Komunikovali
menej a po odchode do zahraničia ešte zriedkavejšie, ani pri jej návštevách nemal o ňu záujem, čo ju
veľmi trápilo. Pacientka je naďalej v liečbe psychiatra aj po odchode do zahraničia.

Navrhovatelia založili do spisu listovú komunikáciu medzi nimi a poručiteľom z obdobia júl a august
2002.

September 2002 - svadba navrhovateľky v Bruseli, poručiteľ sa jej zúčastnil, svedčia o tom aj fotografie
založené v spise.

Dňa 21.8.2004 sa konala svadba navrhovateľa, ktorej na zúčastnil aj poručiteľ. Dôkazom sú aj fotografie,
ktoré do spisu založili navrhovatelia. Z fotografií je zrejmé, že poručiteľ sa nielen svadby zúčastnil, ale
sa aj dobre cítil v spoločnosti navrhovateľov.Dňa 23.12.2004 si navrhovateľ prevzal výpoveď od poručiteľa, ako konateľa spoločnosti PRESSFOTO,
s.r.o., z dôvodu nadbytočnosti.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/195/2004-654 zo dňa 17.10.2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 4.8.2006, súd vyslovil zákaz styku poručiteľa s maloletými deťmi z druhého
manželstva. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že u syna Jakuba sú identifikovateľné obavy a strachy,
ktoré sa spájajú s otcovskou autoritou a hrozbou nutnosti kontaktu s ním. Možný kontakt otca s dieťaťom

ho vyvádza z miery a dostáva ho do afektu. K otcovi má silný kritický odpor, čo korešponduje s jeho
vnútorným prežívaním, súvisí aj s jeho niektorými autentickými zážitkami s otcom v minulosti, ktoré má
spracované ako traumatizujúce. Syn Jakub uvádzal, že otec K. často bil, fyzicky trestal, aj v čase, keď
bol maloletý chorý, okrem iného ho otec potápal i napriek tomu, že sa bál vody. Trestné stíhanie otca
pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby bolo zastavené, s odôvodnením, že skutok, ktorého sa
mal poručiteľ dopustiť, nie je trestným činom.

Dňa 20.9.2006 bola na notárskom úrade JUDr. Marty Pavlovičovej spísaná zápisnica, vydeďovacia
listina, ktorou poručiteľ X. D. U. vydedil dve deti z prvého manželstva, z dôvodu, že o neho neprejavujú
záujem, aký by mali deti o otca prejavovať. Ďalej uviedol, že deti ho nenavštevujú, neudržiavajú s ním
žiadne kontakty. Syn ho pripravil o veľa peňazí a spoločne s jeho manželkou mu povedali, aby im dal

pokoj a aby zabudol, že niekedy mal syna S. Bránili mu v kontakte s ich dcérou, teda vnučkou, vďaka
čomu nemajú vybudovaný spolu žiaden vzťah. Nestýkajú sa s ním viac ako rok a pol. Dcéra žije viac
ako štyri roky v zahraničí a keď prišla niekoľkokrát do Bratislavy, ani raz sa mu neozvala. Prispela ku
komplotu, ktorý voči nemu urobila druhá manželka a vďaka nej sa dostal do väzby. Poručiteľ zároveň
vyhlásil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedených detí.

Dňa 9.3.2010 bola na notárskom úrade JUDr. Marty Pavlovičovej spísaná zápisnica, ktorej obsahom bol
závet poručiteľa. Poručiteľ vyhlásil, že pre prípad svojej smrti celý svoj majetok odkazuje X. K. Zároveň
vyhlásil, že deti z prvého manželstva vydedil a neželá si, aby dedili dve deti z druhého manželstva.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C/33/2010 zo dňa 20.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.5.2012 súd zamietol návrh poručiteľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči
Matejovi Zemiarovi. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že poručiteľ sa nezúčastňoval osobnej
starostlivosti o syna a ani neprejavil záujem o neho.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/211/2010-476 zo dňa 27.7.2012 súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť poručiteľ na S. U. zo sumy 331,94 eur na 500 eur od 1.9.2010.V konaní bola ako svedok
vypočutá aj Iveta Matulová, ktorá uviedla, že s poručiteľom neudržiava iný vzťah ako pracovný. Podiel
v spoločnosti PRESSFOTO si kúpila za 750 eur, lebo jej to bolo ponúknuté. Vo firme je iba spoločníčka,
nepodniká a nemá žiaden výhody. Spoločnosti poskytla bezúročnú pôžičku vo výške 750.000 eur, na

otázku odkiaľ mala peniaze uviedla, že to nie je podstatné, má ich od tretej osoby, ktorú nemôže
menovať.

V konaní bola predložená mailová komunikácia z augusta 2012 medzi odporkyňou v 3.rade a
poručiteľom, odporkyňa namietala, že nedala súhlas na zverejnenie tejto korešpondencie a preto sú na

jej obsah neprihliadal. Odporkyňa zároveň uviedla, že išlo o komunikáciu bezprostredne po skončení
ich vzťahu s poručiteľom.

Október 2012, z fotografie súd zistil, že na návšteve u poručiteľa bola vnučka K., dcéra navrhovateľa.

Poručiteľ zomrel dňa 10.4.2013.

Zo spisu tunajšieho súdu súd zistil, že dedičské konanie vedené pod sp.zn. 30D/210/2013 bolo
uznesením zo dňa 17.9.2013, č.k. 30D 210/2013-317, prerušené. Súd zároveň uložil E. a S.i U.
povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, podali žalobu na príslušnom súde proti odporcom

na určenie, že sú dedičmi po poručiteľovi. Navrhovatelia predmetnú žalobu podali na súde v určenej
lehote.Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že od roku 2002 bola mimo Slovenska, otec bol 19.9.2002 na
jej svadbe v Bruseli, naposledy sa s ním videla v decembri 2007, pred kostolom, keď mu mama robila
zemiakový šalát a ona mu ho tam odniesla. V súkromí sa s ňou stretnúť nechcel, ani v roku 2009, keď

bola na Slovensku. Od mamy a od brata počula, že sa otec na ňu pýtal, ale on sa jej nikdy neozval. Ona
mu volala, aj keď mala dcéra narodeniny, bolo to smutné jej vysvetliť, že ju starý otec nechce vidieť.
Naposledy mala snahu za ním ísť na deň otcov v roku 2003, kúpila kvety a aj keď hovoril, že sa s ňou
nechce stretnúť, myslela si, že ju vpustí do domu. Videla ako ide k bráne a keď ju uvidel, otočil sa a
odišiel preč. Bola sklamaná, prehodila kvety cez bránu a odišla preč. Podľa jej názoru nie je pravda, že

sa nesnažila, dúfala, že vždy keď prišla na Slovensko sa s otcom stretne. Nevie prečo si zobral do hlavy,
že prispela k tomu, aby sa dostal do väzby, nebola proti nemu svedčiť. U otca bola naposledy na obede
v roku 2002 pred Vianocami. V roku 2001-2002 mali dobré vzťahy, chodila k nemu, brala súrodencov do
parku alebo do kina. Do Bruselu odišla v auguste 2002, otec bol v septembri na svadbe. V roku 2003
sa narodila dcéra, otec jej ani nezavolal, v júli prišla na Slovensko a vtedy jej neotvoril, keď mu priniesla
kyticu a prišla ukázať vnučku. V roku 2004 bola s otcom na svadbe brata, otec sa s ňou rozprával, držal

jej dcéru na rukách, nebol vôbec odmeraný, preto si myslela, že sa vzťah vylepší. V októbri odletela do
USA, odvtedy otca kontaktovala iba telefonicky, niekedy zdvihol, niekedy nie. Zdvihol asi každý desiaty
telefonát. Po smrti manžela prišla na Slovensko v roku 2007, to sa s otcom stretli pri kostole, nezavolal
ju k sebe, povedal, že načo. Nechcel sa s ňou stretnúť ani v júli 2009, keď bola na Slovensku, nedvíhal
ani telefón a raz keď zdvihol, opýtal sa, že čo chce, stretnúť sa nechcel.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že s poručiteľom bol v kontakte, či už telefonickom, alebo osobnom.
Otec bol ťažká povaha, nikdy sa nedočkal pochvaly, odmalička mali tvrdú výchovu, otec ich bil. V
roku 2002 mu dal ponuku pracovať v jeho firme, mal pocit, že opäť začínajú spolu komunikovať, že si
vychádzajú, ale vtedy bol otec sám. Asi mesiac po tom, čo bol vo firme, otca vzali do väzby, po celý čas

mu písal, komunikoval s ním, otec mu nevedel odpustiť niektoré jeho kroky vo firme keď bol vo väzbe.
Priznal, že asi nebol úplne zorientovaný vo vzťahoch vo firme a to mu otec nevedel odpustiť. V roku
2004 mal svadbu, otec tam bol, u otca dokonca býval po svadbe a v roku 2005 sa mu narodila dcéra.
Otec mu nechcel dať voľno, odmietol mu vyplatiť prémie na Vianoce a tak si hľadal iné zamestnanie.
Ukončenie pracovného vzťahu bolo výpoveďou preto, že otec mu chcel urobiť zle, držal ho v šachu,

bolo to predvianočné obdobie, vo firme boli iba dvaja a pani K.hcel aby do konca roku pracoval. S otcom
naďalej zostali v telefonickom kontakte. Vnučku ale nechcel pozrieť, tvrdil, že to nie je dôležité, že si s
ňou nechce vytvárať vzťah. Nie je pravdou, že by sa bránil kontaktom s otcom, iniciátorom bol práve on,
snažil sa o stretnutie, otec mal však vždy veľa výhovoriek, prečo sa nemôžu stretnúť. Otec mu nevolal
ani ku sviatkom. Po tom, čo sa otec rozišiel s pani K. registroval častejšie telefonáty, otec mu rozprával

aké problémy má, ako sa snažil ju presvedčiť, aby sa vrátila, ako ho odmietala. Tým, že otec bol sám,
začala mu chýbať rodina, kontakty boli častejšie, bola teplá jeseň a tak až do októbra u neho na dome
grilovali, navštevoval ho, aj jeho známi mu hovorili, že je otec na neho pyšný, cítil, že otec si ho začína
vážiť, čo u neho cítil málokedy.

Odporkyňa v 3.rade uviedla, že s poručiteľom žila od roku 2003, poznala jeho rodinu a vzťahy.
Potvrdila, že poručiteľ navrhovateľov odmietal, ale podľa nej to malo dôvod, že ich začal odmietať.
Keď bol poručiteľ vo väzbe, bol nahnevaný, že sa jeho syn ľahko vzdal, respektíve nechal ovplyvniť
inými ľuďmi. Keď sa navrhovateľ ženil, neprispel mu na byt a povedal, že môže byť rád, že naňho
nedal trestné oznámenie. Poručiteľ chcel poprosiť navrhovateľa o sťahovanie vecí do nového domu,

čo však navrhovateľ odmietol. Uviedla, že navrhovateľ občas kontaktoval poručiteľa telefonicky. Keď
mal poručiteľ operácie ani jedno z detí sa o neho nezaujímalo. Potvrdila, že aj kontakty zo stany
navrhovateľky tam boli, ale podľa nej zo zištných dôvodov. Do domu ju nepustil preto, že ju považoval
za bývalú manželku, ale ona osobne tam vtedy nebola, vie to iba z rozprávania poručiteľa. Zo spoločnej
domácnosti s poručiteľom sa odsťahovala v júli 2012, napriek tomu, že tam nebývala, chodila sa mu

počas jeho neprítomnosti starať o kvety. Uviedla, že poručiteľ sa o navrhovateľovi vyjadroval ako o
samoraste, neposlúchal. Na navrhovateľku uviedol, že jej je dobrý len keď niečo potrebuje, podávala
informácie druhej žene, aby ho dostali do väzby, kde bol obvinený z týrania detí, týranie sa nepotvrdilo.
Ďalej uviedla, že v roku 2009 alebo 2010 na ňu poručiteľ previedol obchodný podiel vo firme a v
roku 2010 jej poskytol pôžičku 750.000 eur, ktoré vrátila. Spoločnosti v roku 2009 alebo 2010 poskytla

ona sumu 750.000 eur. Vo firme bola zamestnaná ako asistentka. Čo sa týka kontaktov poručiteľa s
navrhovateľmi, boli rôzne obdobia, boli obdobia kedy si poručiteľ a navrhovateľ nevolali, po tom ako
prestali komunikovať kvôli práci v roku 2004, manželka navrhovateľa poslala poručiteľovi sms v zmysle,aby zabudol, že mal syna Janka a že starý otec sa môže v hrobe obracať. Odporkyňa potvrdila, že
neskôr si zavolali, navrhovateľ mu poslal nejaké fotky, chcel aby mu niečo na to povedal.

Svedok V.r A. vypovedal, že bol poručiteľov priateľ, vedel o všetkých veciach, aj o tých najintímnejších.
Pracoval v jeho firme, v roku 2002 odišiel. Navštevoval ho, keď bol vo väzbe, posielal mu balíky, vedel, že
vydedil svoje deti. Hovoril mu, že na to nemá právo, pýtal sa ho, čo jeho závet, podľa ktorého mali dediť
všetky deti rovnako. Rozprávali sa aj o tom, aké dôvody mal, vtedy mu poručiteľ povedal, že tam nebolo
treba žiadne dôvody uviesť, že sa stačí s nikým dohodnúť a že to funguje. Svedok ďalej uviedol, že keď

potreboval poručiteľ pomoc, tak volal synovi, ten za ním chodil. Keď sa poručiteľa pýtal, či ho treba
odviesť, povedal, že netreba, lebo príde S.. Poručiteľ mu povedal aj to, že keď za ním prišla dcéra z USA,
že ju videl za bránou, ale ju nepustil. Bolo to vtedy, keď býval na adrese Cesta na Kamzík. Dve malé deti
nešlo vydediť ani podvodom, podľa svedka bol celý problém v tom, že na deti bolo treba platiť výživné,
lebo boli maloleté a aby nemusel, urobil všetko pre to, aby nemal žiaden majetok príjmy, aby nemusel
zákonné povinnosti platiť a ani to neplatil. Chcel, aby bol vlastníkom jeho firiem, svedok sa odmietol

podieľať na tomto podvode. Poručiteľovi povedal, že deti majú nárok, že im má dať čo im patrí. Na to
mu povedal, že ak to neurobí, tak si nájde niekoho kto s tým bude súhlasiť, obchodný podiel prevedie,
aby nemusel platiť výživné. Svedok potvrdil, že poručiteľ s navrhovateľkou spočiatku vychádzal lepšie
ako so synom. Uviedol, že poručiteľ mal zvláštny vzťah k ľuďom a najviac na to doplácali jeho najbližší,
manželky a deti. Na návštevu k poručiteľovi chodieval často, aj keď nebýval v Bratislave stále spolu

komunikovali, navštevovali sa, telefonovali si, posielal listy, maily. Keď sa vrátil z väzenia riešil situáciu,
krachovala mu firma, našiel si partnerku. Podľa vyjadrení poručiteľa s pani K. si nevychádzali dobre,
nevedel aký mala vplyv na poručiteľa, že zmenil postoj k svojím deťom. Z rozhovorov nevyplynulo, že
mu deti ublížili, že by sa zmenil jeho postoj k nim, nikdy sa tak nevyjadroval. Hovoril, že má vnučku,
chválil sa s vnučkou, ktorú mal v USA. Keď sa synovi narodila dcéra hovoril, že sa s nimi stretol, že

boli u nich na návšteve. Podľa svedka tvrdenie uvádzané vo vydedení sú nezmyslom. Poručiteľov syn
bol u neho zamestnaný ako radový zamestnanec, nemal žiadne dispozičné právo, v pozícii výrobného
riaditeľa tam bol iný človek. Jeho syn bol vo firme skladníkom, ktorý mohol podpisovať akurát výdaj
kalendárov. Poručiteľ vedel, že sa synovi narodila dcéra, dokonca mu povedal, že navrhovateľ s dcérou
mali u neho bývať v dome na poschodí, mal tam pre neho pripravený byt. Keď prišla navrhovateľka

zo zahraničia, prišla za poručiteľom, keby sa spolu nestýkali nevedel by, že sa jej narodila dcéra, že
jej zahynul manžel. Svedok ďalej uviedol, že na narodeninovej oslave poručiteľa sa spolu rozprávali,
poručiteľ chcel, aby sa stal majiteľom obchodného podielu vo firme, na veľkonočný pondelok si ešte
telefonovali a po Veľkej noci sa dozvedel, že poručiteľ zomrel. Svedok uviedol, že poručiteľ sa na deti
neponosoval, nevie o tom, že by mu niečo vadilo. V rokoch 2004 až 2006 chodil lyžovať, mal kolieskové

korčule, bicykloval, robil vysokohorské túry, mal mladú priateľku, pochybuje, že by niečo od svojich detí
potreboval. Potom mal operáciu bedrového kĺbu, ale inak bol zdravý a keď mal ďalšiu operáciu ponúkol
mu, že ho odvezie z nemocnice, na čo mu poručiteľ povedal, že po neho príde Jano.

Svedok X. uviedol, že s poručiteľom udržiaval kontakty intenzívnejšie posledné štyri roky. Písali si,

poručiteľ mu písal pár dní pred smrťou, aj po návrate z dovolenky, kde bol s nejakou priateľkou z Pezinka,
ktorú nepoznal. Málokedy ho zaujímalo ako on sám žije, skôr rozprával o tom aké problémy mal. Bol
pomerne sústredený na vlastný život, neoplýval empatiou, bol cieľavedomý, na mnohé otázky zo života
sa pozeral ako na obchodné prípady. Aj prvá rodinná bol uzatvorený obchodný prípad a usiloval sa
o to, aby mu nezasahovali do nového života. V tomto zmysle bol pomerne egoistický. Vedel o tom,

že jeho dlžoba voči druhej manželke a deťom narastala, rozhodol sa že nedopustí, aby z jeho aktív
niekto bral. Spoločnosť zaťažil fiktívnym úverom, previedol osobný majetok na spoločnosť, ktorej bol
vlastníkom.Svedokďalejpotvrdil,žedetizprvéhomanželstvaboliaktívne,ajichmatkaichviedlaktomu,
aby mali vzťah s otcom. Poručiteľa to však zaťažovalo, mal dosť problémov aj v druhom manželstve,
problematický bol aj vzťah s pani Ivetou. Poručiteľ to bral, že sú to problémy, ktoré sú nadbytočné a chcel

ich programovo vymazať. Bol však informovaný o tom ako žije jeho dcéra v Amerike, mal informácie ako
sa vyvíjala jej manželstvo. Svedok potvrdil, že poručiteľ bol v kontakte so synom. Na adresu syna sa
vyjadril, že každý sa musí starať o seba, nechcel sa starať, bral to ako uzatvorenú kapitolu. Rozhodol
sa, že je to niečo, čo chce zo svojej minulosti odstrihnúť. Keď ho opustila pani K. a poručiteľ sa vyjadril,
že je to definitívne, ponúkol mu pomoc, na čo mu poručiteľ odpovedal, že ráta so svojím synom a keď

bude niečo potrebovať, tak zavolá synovi. Svedok uviedol, že nevie o žiadnej situácií, pre, ktorú by
sa s deťmi nestretával. Svedok ďalej uviedol že poručiteľ si chcel udržať pani Matulovou, robil viaceré
opatrenia, urobili ju univerzálnou dedičkou, zároveň však robil aj spätné listiny, ktorými sa to negovalo.
Podľa svedka poručiteľ nerátal s tým, že zomrie, mal pripravené, že to vyčistí, ale nestihol to. Keď chcelurobiť univerzálnou dedičkou pani K., musel vydediť svoje deti. Bolo celkom prirodzené, že deti mali
formálny vzťah k otcovi, vylučuje však, že by urobili niečo, čo by bol dôvod na vydedenie.

Svedkyňa IR., matka navrhovateľov uviedla, že poručiteľ bol prísny a používal aj fyzické tresty. Svedkyňa
uviedla, že keď spolu telefonovali s poručiteľom po operácii pažeráka navrhla mu, že ho prídu pozrieť so
synom na čo poručiteľ povedal, aby nechodili, aby nemal nepríjemnosti s pani K.. Keď prejavil záujem o
deti, tak deti k nemu išli. Podľa nej nie je pravdou to, čo bolo uvedené vo vydedení, svedkyňa potvrdila
že navrhovateľka chcela navštíviť otca a zaniesť mu kvety, ale vrátila sa naspäť, povedala, že ju otec

nepustil do domu. Hovorila, že videla ako ide dole schodmi a keď prišiel k bráne a zbadal ju, otočil sa a
odišiel preč. Keď s poručiteľom telefonovala povedali jej, že si myslel, že je to jeho bývalá žena.

Sestra poručiteľa spísala čestné prehlásenie, v ktorom sa uvádza, že jej brat v roku 2000 uložil u nej
závet, v ktorom je uvedené, že po jeho smrti má byť všetok majetok rozdelený rovnakým dielom jeho
štyrom deťom. Jeho vzťah k deťom sa od roku 2005 zmenil, prestal ich spomínať, keď mu povedala

niečo týkajúce sa jeho detí, povedal, nech nepokračuje, že ho to nezaujíma. O dôvode nechcel hovoriť.

Matka navrhovateľa v čestnom vyhlásení zo dňa 10.8.2013 uviedla, že syn jej pri návšteve koncom roku
2012, začiatkom roku 2013, keď mal zdravotné problémy, hovoril, že sa presvedčil o charaktere pani K.,
aká je bezcharakterná, namiesto toho, aby bola pri ňom, chodila na diskotéky, poručiteľovi povedala,

že ho nechce, lebo je starý a po operácii v decembri 2012 ho v nemocnici nebola ani pozrieť. Poručiteľ
jej povedal, že všetky prevody majetku, čo boli urobené v prospech pani K. už zrušil a že ju nechce
ani vidieť.

X.š v čestnom prehlásení zo dňa 4.7.2013 uviedol, že poručiteľ ho informoval, že pani K. podpísala

všetky potrebné dokumenty týkajúce sa ich spoločných obchodných a finančných aktivít, ukázal mu
kvitancie o zániku záložného práva zriadeného v prospech X. na rodinnom dome na I. v D.

Podľa ustanovenie § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p. ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak

žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

V zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa
trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Úspešne môže podať určovaciu žalobu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý
právny záujem. V danom prípade navrhovatelia nemusia preukazovať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, nakoľko na podanie takéhoto návrhu boli odkázaní v konaní o prejednaní
dedičstva.

Navrhovatelia žiadali, aby sa súd zaoberal aj otázkou platnosti notárskej zápisnice, vzhľadom na jej
určitosť, respektíve neurčitosť a nekonkrétnosť vydeďovacieho dôvodu.
Platnosť listiny o vydedení treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecných
náležitostiach právneho úkonu, ale aj v kontexte špeciálnych náležitostiach stanovených pre tento

právny úkon. Pre formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení platia ustanovenia § 476 a §
480 Občianskeho zákonníka. V prejednávanom prípade to bolo formou notárskej zápisnice. Okrem
formálnych náležitostí musí listina o vydedení obsahovať aj konkrétny dôvod vydedenia. Dôvody
vydedenia sú taxatívne uvedené v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poručiteľ musí konkrétny
dôvod vydedenia uviesť výslovne v listine o vydedení, bez tohto dôvodu by bola listina o vydedení

absolútne neplatná. Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade vydeďovacia listina spísaná formou
notárskej zápisnice je platný právnym úkonom, poručiteľ v nej uviedol dôvod vydedenia a tento aj
konkretizoval.Nemožno však súhlasiť s názorom odporkyne, že nemožno spochybňovať vôľu poručiteľa a v prípade,
že by súd prihliadal na jednostranné a účelové vyjadrenia navrhovateľov, došlo by k navodeniu
stavu právnej neistoty a k spochybneniu účelu a významu samotného inštitútu vydedenia v zmysle

jeho zákonnej úpravy. Vydedenie v zmysle ustanovení platného Občianskeho zákonníka je prejavom
poručiteľovej vôle, ktorým odníma právo dediča, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Právna
úprava vydedenia tvorí protipól právnej ochrany neopomenuteľných dedičov. Ak by zákon neochraňoval
v ustanovení § 479 neopomenuteľných dedičov, nemala by význam ani právna úprava vydedenia.
Poručiteľ by tak mohol nakladať so svojim majetkom ľubovoľne. Práve ochrana neopomenuteľných

dedičov, v kontexte inštitútu vydedenia a taxatívnych dôvodov vydedenia, dáva logický rámec tejto
zákonnej úprave. Poručiteľ môže vydediť potomkov iba z dôvodov uvedených v zákone a tieto dôvody
musia existovať v čase vydedenia. Dôvody vydedenia sa musia týkať samotného potomka poručiteľa
a nie iných osôb. Zároveň sa vystavuje riziku, že v prípadnom spore o existenciu dôvodov vydedenia,
práve osoba, ktorá tento prejav vôle urobila, nebude môcť ovplyvniť dokazovanie.

Súd existenciu dôvodu vydedenia posudzuje s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pri
rozhodovaní súdov v sporoch o platnosť prejavu poručiteľovej vôle (podľa § 469a ods. 1 písm. b
Občianskeho zákonníka), nemožno nechať bez povšimnutia príčinu nezáujmu potomka o poručiteľa,
ktorá môže spočívať aj v správaní sa samotného poručiteľa. Podľa konštantnej judikatúry súdov je
potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok

prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a v spektre dobrých mravov,
ktoré sa v spoločnosti ustálili.
Ak potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem preto, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka,
nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomka mohlo byť dôvodom na
jeho vydedenie. Preto pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469 a ods. 1 písm. b)

Občianskeho zákonníka je potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa
prejaviť skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s
dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy (R 23/1997).
Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o uvedený blízky príbuzenský vzťah stál, kde sa
ho nezáujem potomka osobne citovo dotýkal, kde mu tento stav vadil, nie v prípade, ak ide o situáciu,

keď mu bol tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám aj podstatne prispel.
Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/173/1996 vyplýva, že o
neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle ustanovenia § 469 a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným
poručiteľom.

K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 688/2006,
kde uvádza, že záujem, ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o
poručiteľa skutočný záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez
ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie.

Navrhovatelia dôvodne poukazovali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo
3992/2008 zo dňa 20.11.2009 (pozri aj rozsudky NS ČR Cdon 86/97, 30Cdo 2214/2002, 21Cdo
688/2006).

Poručiteľ uvádzal, že dôvodom vydedenia (vydeďovacia listina zo dňa 20.9.2006) je:

1. Deti ho nenavštevujú - táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná. Naopak bolo preukázané, že
poručiteľ nemal záujem, aby ho navrhovatelia navštevovali. Svedkovia potvrdili, že sám poručiteľ nemal
záujem o kontakty s navrhovateľmi, považoval to za uzatvorenú kapitolu, obťažovalo ho to.
2. Neudržiavajú s ním žiadne kontakty -v konaní bolo preukázané, že bol obom na svadbe, obaja
navrhovateliahokontaktovali.Navrhovateľkahobolanavštíviťakebysaajpomýlilamylnesadomnieval,

že to bola jeho bývalá manželka, mohol sa dcére ospravedlniť, on ju však vôbec nekontaktoval. Aj
navrhovateľ uvádzal, že poručiteľ mu nevolal, bol to práve on, ktorý telefonoval a kontaktoval ho, čo
potvrdila aj odporkyňa a svedkovia. V konaní bolo preukázané, že v čase, keď bol poručiteľ vo väzbe
obe deti mu písali listy, kontaktovali ho aj touto formou.
3. Syn ho pripravil o veľa peňazí - v konaní ničím nepreukázané tvrdenie, ani výpoveď odporkyne v

3.rade nepreukázala, že by navrhovateľ poručiteľa, alebo jeho firmu pripravil o nejaké peniaze. Svedok
potvrdil, že navrhovateľ pracoval vo firme ako skladník a nemal reálny prístup k firemným peniazom,
mohol podpisovať iba výdaj kalendárov.4. Spoločne s jeho manželkou mu povedali, aby im dal pokoj a aby zabudol, že niekedy mal syna Janka
- odporkyňa uviedla, že to bola sms odoslaná z telefónu navrhovateľovej manželky, s ktorou už nežije.
5. Bránili mu v kontakte s ich dcérou, teda vnučkou, vďaka čomu nemajú vybudovaný spolu žiaden vzťah

- v konaní ničím nepreukázané, naopak navrhovateľ svedeckými výpoveďami preukázal, že sa snažil
o kontakt poručiteľa s vnučkou.
6. Nestýkajú sa s ním viac ako rok a pol - ani táto skutočnosť nebola preukázaná, navyše ustanovenie
§ 469a Občianskeho zákonníka hovorí o trvalom neprejavovaní opravdivého záujmu čo nie je obdobie
roku ani dvoch.

7. Dcéra žije viac ako štyri roky v zahraničí a keď prišla niekoľkokrát do Bratislavy, ani raz sa mu
neozvala - navrhovateľka preukázala, že ho bola navštíviť, on ju však neprijal. Túto skutočnosť potvrdili
aj vypočutí svedkovia.
8. Prispela ku komplotu, ktorý voči nemu urobila druhá manželka a vďaka nej sa dostal do väzby -ničím
nepodložené tvrdenie.

Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj jednoznačne preukázanú skutočnosť a to že poručiteľ nejavil
záujem stretávať sa s navrhovateľmi a tento jeho nezáujem bol dlhodobý, predovšetkým v čase, keď
udržiaval vzťah s priateľkou a nebol sám. Navrhovatelia napriek jeho postoju k nim, prejavovali o
poručiteľazáujem,avšaksprávanieporučiteľavyvolávalostav,kedyboloproblematickésasnímstýkaťa
udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Poručiteľ o blízky príbuzenský vzťah s navrhovateľmi nestál,

tento stav mu nevadil, naopak, vyhovovalo mu to a k tomuto stavu aj podstatne prispel svojim správaním.

S prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávaného prípadu súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia
uvedenévlistineovydedenízodňa20.9.2006neexistujúapretosúnavrhovateliadedičiapoporučiteľovi
X. U.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešní navrhovatelia si náhradu
trov konania voči odporcom v 1. a 2. rade neuplatnili. Uplatnili si náhradu trov konania voči odporkyni v
3.rade, trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 eur a

v trovách právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené ako tarifná odmena v zmysle ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za nasledovné úkony právnej pomoci :

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.7.2013, á 60,07 eur, režijný paušál 7,81 eur,

2. písomné podanie na súd, návrh na začatie konania zo dňa 21.10.2013, á 60,07 eur, režijný paušál
7,81 eur,
3. účasť na pojednávaní dňa 18.3.2014, á 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur,
4. účasť na pojednávaní dňa 27.5.2014, á 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur,
5. účasť na pojednávaní dňa 15.7.2014, á 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur,

6. písomné podanie vo veci samej zo dňa 23.9.2014, á 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur,
7. účasť na pojednávaní dňa 25.9.2014, á 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur.

Trovy zvýšené o daň z pridanej hodnoty predstavujú čiastku 371,46 eur a trovy konania 742,92 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v

takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.