Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/261/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215997
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1517215997.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová a členovia
senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Ivana Jahnová , v právnej veci žalobcu I. X., Y. XX.X.XXXX, I.
E. N. X, E. proti žalovanému : C. G. E. N. X - X, E., Q.: XX XXX XXX, C. C. N. X-X, E., o určenie, že
zákonné záložné právo na byt nevzniklo a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 50C/36/2017-100 zo dňa 24.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. 50C/36/2017-100 zo dňa 24. 10. 2017 vo
výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .
Vo výroku , ktorým súd prvej inštancie žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania napadnuté
uznesenie z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V, uznesením č. k. 50C/36/2017-100 zo dňa 24.10.2017 zamietol návrh

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia , ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zdržať sa výkonu záložného práva k bytu č. 51, 5. poschodie nachádzajúceho sa v bytovom dome G. E.
na N. M. Č.. X po poručiteľovi Q.. I. X., ktorý zomrel XX.X.XXXX a to do času právoplatného skončenia
vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou podanou na súd 29.9.2017 v spojení
s podaním z 17.10.2017 domáha určenia, že žalovanému podľa § 15 odsek 1 zákona č. 182/1993 Z.

z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevzniklo záložné právo k označenému bytu po Q..
I. X., ktorý zomrel 27.3.2014 (ďalej aj poručiteľ) ďalej, že záložné právo k bytu po poručiteľovi podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. môže vzniknúť až keď vlastnícke právo k bytu nadobudne nový
vlastník a že výkon záložného práva je neplatný a ruší sa v celom rozsahu. Žalobca je účastníkom
dedičského konania po poručiteľovi, jeho otcovi, ktoré prebieha na Okresnom súde Bratislava V pod
sp. zn. 1D/237/2014a doposiaľ nie je právoplatne ukončené . Súčasťou dedičstva po poručiteľovi je aj

označený byt, ku ktorému má byť vykonané záložné právo. Za byt po poručiteľovi od jeho smrti nikto
neplatí. Žalovaný je zapísaný v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Dňa 10.9.2017 žalovaný navrhol písomne hlasovanie o
otázke podania návrhu na výkon záložného práva a vykonanie dobrovoľnej dražby na byt po poručiteľovi
prostredníctvom spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., IČO 44 166 591 za účelom uspokojenia
pohľadávok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., v prospech ostatných vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v zmysle § 8b ods. 2 písm. i) citovaného zákona . Hlasovaním vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome boli predmetné právne úkony schválené. Z výpisu z listu
vlastníctva č. 2467 k predmetnej nehnuteľnosti vyplýva , že v časti B listu vlastníctva je v poznámke
zapísané začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom t.j. žalovaným v zastúpení dražobnej
spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť, a.s. formou predaja na dražbe v zmysle zákona č. 527/2002
Z. z..

3. Žalobca tvrdí, že počas dedičského konania dedičia nie sú vlastníci predmetného bytu a pokiaľ
vlastnícke právo k bytu po poručiteľovi nenadobudne nový vlastník, nemôže z právnych úkonov, ktoréurobili/neurobilidedičiavzniknúťnabytanizákonnézáložnéprávopodľa§15ods.1zákonač.182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov. Preto žalovaný nemá zákonné záložné právo na byt po poručiteľovi a nemôže
si svoju pohľadávku vymáhať výkonom záložného práva dražbou bytu. Poukazuje na to, že s ním ani

s nikým z dedičov ohľadom dražby nikto nekomunikuje. Výkon záložného práva žalovaným namieta
žalobcazdôvodujehorozporusustanovením§151fodsek2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník
( ďalej aj OZ ) a ustanoveniami Zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj ustanoveniami Civilného
mimosporového poriadku týkajúce sa dedičského konania. Uviedol, že konajúci súd v dedičskom konaní
poporučiteľovi neurobilzatrirokyničnazabezpečeniededičstva,ďalej,žezákonžalobcoviakodedičovi

neprikazuje, aby sa počas dedičského konania staral a platil za dedičstvo z vlastných peňazí. Potrebu
neodkladnej úpravy pomerov videl v konaní žalovaného , ktorý chce dať byt do držby , čím môže dôjsť k
zmene vlastníckych vzťahov a k nezvratnému stavu , kedy by on ako potenciálny budúci vlastník bytu ,
o byt prišiel aj keď už podal žalobu o určenie , že záložné právo k bytu nevniklo. Súd prvej inštancie mal
podľa jeho názoru mal aj bez návrhu v zmysle § 179 a nasledujúce Civilného mimosporového poriadku
vydať neodkladné opatrenie, ktorým by zabránil veriteľovi počas dedičského konania byt scudziť .

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 odsek 1,
2 , § 325 odseky 1, 2 § 326 odseky 1, 2, § 328 , § 329 odseky 1, 3, § 331 odseky 1, 2, 3 zákona
č. 160 / 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP), § 15 odsek 1, zákona č. 182/1992 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 151a, § 460 Občianskeho zákonníka, § 34 odsek 1
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností , § 19 odsek 1 písmeno k) zákona č. 527/2002 z. z.

o dobrovoľných dražbách. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca
nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka
žalovaného, ktorá vznikla po smrti otca žalobcu, nemôže byť predmetom dedičstva (rozhodnutie NSSR
sp. zn. 6 M Cdo 12/2011 zo dňa 08.08.2012) a z toho dôvodu si ju žalovaný ani nemôže uplatniť v
dedičskom konaní. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. je pohľadávka žalovaného

zabezpečená záložným právom k bytu v prospech žalovaného. Pokiaľ žalobca a ostatní dedičia, ako
potenciálni vlastníci bytu, neuhrádzajú platby do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia
v dome a namiesto nich tak robia ostatní spoluvlastníci bytového domu, nie je daný dôvod, prečo
by mal byť žalovanému zakázaný výkon jeho zákonného záložného práva k bytu na uspokojenie
jeho pohľadávky. Dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových

spoluvlastníkov a právoplatným skončením dedičského konania je vyriešená otázka, kto, respektíve
v akom podiele v skutočnosti dedičstvo nadobudol. Vzájomné vyporiadanie jednotlivých častí majetku,
respektíve nárokov a povinností, čo ktorému dedičovi z dedičstva pripadne, je ďalšou fázou konkrétneho
rozdelenia dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva až do právoplatného skončenia
dedičského konania sú oprávnení a povinní voči tretím osobám všetci dedičia poručiteľa, a to spoločne

a nerozdielne (solidárne). Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobcovi ako jednému z
dedičov nič nebráni v tom, aby dobrovoľne uhradil pohľadávku žalovaného a zabránil tak dražbe bytu a
následne si výšku uhradenej pohľadávky kompenzačne v rozsahu svojho nadobudnutého dedičského
podielu uplatnil voči ostatným dedičom.
5. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 255 odsek 1 CSP. Žalobca bol v

konaní neúspešný, preto by mal nahradiť trovy konania žalovanému. Vzhľadom na to, že žalovanému
v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
6. Predmetné uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolaním a tvrdí, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že súd mu

nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalobca prvú verziu odvolania podaného
na súd 26. 10. 2017 dopĺňal o argumentáciu podaniami z 30.10.2017, 6.11.2017 a z 9.11.2017, ktoré
označil ako končené odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, aby bolo jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 15 odsek 1 zák.

č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov zákonné záložné právo na byt vzniká z pohľadávok vzniknutých z
právnychúkonov,ktoréurobilvlastníkbytuaževzmysle§151fodsek2Občianskehozákonníka záložné
právo na byt môže vzniknúť až keď vlastnícke právo k bytu nadobudne nový vlastník. Opodstatnenosť
neodkladného opatrenia spočíva v ustanoveniach o záložnom práve v Občianskom zákonníku, ktoré
predpisujú ako a kedy môže vzniknúť na vec (na byt) záložné právo ako si ho môže záložný veriteľ

vymáhať. V predmetnej veci ani on ani iný dedič doposiaľ nie je vlastníkom bytu a preto podľa vyššie
uvedených ustanovení zákonov na byt nemôže vzniknúť záložné právo pokiaľ vlastnícke právo k
bytu nadobudne niektorý z dedičov. Žalobca poukázal na to, že za vlastníkov bytu po poručiteľovi
nepovažuje dedičov ani žalovaný, ktorý všetky písomnosti, ktoré majú byť podľa zákona doručené dovlastných rúk vlastníka a dlžníka, zasiela namiesto dedičom na meno poručiteľa. Záložné právo na
byt môže vzniknúť až nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu. Dedičstvo po poručiteľovi musí byť
prejednané a rozhodnuté. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania

dedičov právoplatným rozhodnutím súdu, nie je istota s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, kto
bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Žalovanému
nehrozí žiadna ujma keď bude musieť počkať s výkonom záložného práva do času kedy vlastnícke
právo k bytu nadobudne nový vlastník a dlh za byt vyrovná, navyše dedičia budú mať po skončení
dedičského konania peniaze z iných aktív (účtov poručiteľa) z ktorých bude jednoduché dlh vyplatiť. Z

týchto dôvodov požaduje zabrániť dražbe. Navyše podľa §179 a § 182 CMP v súvislosti s dedičským
konaním vznikajú aj povinnosti štátu a súd má zabezpečiť, aby dedičia o byt neprišli.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s nariadením neodkladného opatrenia
nesúhlasí. Poukázal na to, že predmetný byt je dlhodobo užívaný a za byt nie sú uhrádzané platby do
spoločných fondov bytového domu a dlh každý mesiac narastá.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP ), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP ),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d)

CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. a), b) e), f ), CSP, preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania ( § 379 CSP ) a
dôvodmi odvolania (§ 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

9. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods.3).

10. V zmysle § 325 odsek 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V odseku 2 tohto
ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
11. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a
účinná reakcia na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ má súd dostatočným
spôsobom osvedčené (na rozdiel od dokazovania v „ klasickom konaní"), že takýto zásah do právnych
vzťahov strán sporu je nevyhnutne potrebný. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného

opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, ktorým je v danom prípade zákonné záložné právo
na uspokojenie pohľadávok, ktoré vznikli vo vzťahu k bytu č. XX G. E. Z. G. E. na N. M.. Č.. X. Po smrti
vlastníka tohto bytu nie sú za tento byt uhrádzané platby do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za
plneniavdome.Žalovaný(spoločenstvo vlastníkovbytovvoznačenombytovomdome)vykonávaúkony
spojené so zabezpečením takto vzniknutých pohľadávok. Dedičské konanie po zomrelom vlastníkovi

nie je doposiaľ právoplatne ukončené. Súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca a ostatní dediči, ako
potenciálni vlastníci neuhrádzajú platby predpísané k predmetnému bytu, namiesto nich tak robia ostatní
spoluvlastníci bytového domu a preto nie je daný dôvod zakázať výkon záložného práva žalovaného k
bytu na uspokojenie jeho pohľadávky.
13. Záložné právo zriadené podľa § 15 odsek 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je zákonným záložným

právom , teda vzniká zo zákona a slúži na zabezpečenie takých pohľadávok, ktoré vzniknú z právnych
úkonov súvisiacich s domom ako takým, prípadne s jeho časťami (bytmi). Ide najmä o právne úkony
zaväzujúce konkrétne subjekty uhrádzať platby respektíve podieľať sa na platbách za prevádzku,
opravy a údržbu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu , za dodávku služieb
súvisiacich s užívaním bytu a nebytového priestoru. Existencie zákonného záložného práva podľa

ustanovenia § 15 odsek 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je podmienená takto vzniknutou pohľadávkou.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Dedenie spočíva na
princípe prechodu zanechaného majetku na dedičov už okamihom poručiteľovej smrti, je to princíp
univerzálnej sukcesie. Dedič vstupuje do majetkových vzťahov svojho predchodcu v celom ich rozsahu avo všetkých zložkách. Ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka stanovuje, že dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľ, bez toho aby nadobudnutie vlastníckeho práva podmieňovalo ďalšími skutočnosťami.
Občiansky zákonník síce predvída účasť štátu pri určení osôb na ktoré prešiel majetok poručiteľa, na čo

nadväzuje úprava tohto postupu v občianskom súdnom poriadku respektíve v civilnom mimosporovom
poriadku. To však nemôže poprieť dosah citovaného ustanovenia. Rozhodnutie súdu v dedičskom
konaní nepredstavuje samostatný nadobúdací titul a vlastnícke právo dedičov nekonštituuje, iba ich
deklaruje a nemôže samo o sebe riadne založiť odlišné vlastnícke vzťahy, než aké vyplývajú z hmotného
práva. Žalobca argumentuje tým, že k výkonu záložného práva nie je možné pristúpiť, pretože nie je

určený vlastník bytu na základe právoplatne skončeného dedičského konania. Od smrti poručiteľa
do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu existuje určitá
neistota v tom, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, ako bude vyporiadané dedičstvo medzi
viacerými dedičmi a kto z nich fakticky prevezme dedičstvo. Preto pokiaľ poručiteľ zanechal viac
dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím
súdu považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Danú problematiku riešil

Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 197/2010. Z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným
osobám spoločne a nerozdielne. Takéto postavenie majú aj vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim
im z majetku patriaceho do dedičstva. Z tohto dôvodu nie je správna argumentácia žalobcu , že k
výkonu záložného práva nie je možné pristúpiť, keďže nie je určený vlastník bytu na základe právoplatne

skončeného dedičského konania. Vzhľadom na vyššie uvedené je námietka žalobcu, že žiaden z
dedičov doposiaľ nenadobudol vlastnícke právo k bytu, teda že byt nemá vlastníka a preto nie je možné
realizovať záložné právo k bytu, nedôvodná .

14. Právo na súdnu ochranu majú obe strany sporu a súd musí pred nariadením neodkladného

opatrenia vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný k právu chránených záujmov
navrhovateľa neodkladného opatrenia. Žalobca dočasnú úpravu pomerov nariadením neodkladného
opatrenia žiada z dôvodu, že výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov
a k nezvratnému stavu, kedy by ako potenciálny vlastník bytu , o byt prišiel v dôsledku dražby, pričom
už podal žalobu vo veci samej. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca má záujem záložné právo vykonať.

Žalobca nariadením neodkladného opatrenia žiada zabezpečenie nedotknuteľnosti vlastníckeho práva
k bytu pre jeho dedičov za situácie , kedy si žiaden z nich neplní povinností , ktoré im z dedičstva
vyplývajú. Neplním týchto povinností sú poškodzované práva ostatných spoluvlastníkov v dome, ktorí sa
snažia zabrániť takémuto stavu. Odvolací súd poukazuje na to, že je nesprávna argumentácia žalobcu,
ktorý tvrdí, že v súvislosti s dedičským konaním po poručiteľovi si štát nesplnil povinnosti spojení so

zabezpečenímdedičstva.Súdrobívdedičskomkonanísíceneodkladné úkony(opatrenia),abynedošlo
napríklad k poškodeniu vecí z dedičstva a to aj bez návrhu účastníkov dedičského konania, ale nie v
situácii, kedy sa tak správajú samotní dedičia. Vzhľadom na skutkový základ danej veci odvolací súd
dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie a preto ho v zmysle § 387 odsek 1 CSP vo výroku, ktorým zamietol návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil.
15. Odvolací súd výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, nakoľko dôvody, pre ktoré bolo vydané
neexistovali. Súd prvej inštancie pochybil, keď v napadnutom uznesení rozhodol aj o nároku žalovaného
na náhradu trov konania, pretože žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia po začatí

konania vo veci samej, z dôvodu ktorého o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného
opatrenia, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave , pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).