Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 20Cb/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113214635
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113214635.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Renátou Šiškovou v spore žalobcu: M.. M. O., so sídlom U., Ľ. S. č. 3,

správca konkurznej podstaty úpadcu F., s.r.o. v konkurze, so sídlom D., W. č. XX, L.: XXXXXXXX, proti
žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - G., M. č. XXX/XX, občan SR, t. č. vo výkone trestu
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody D., zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: M.. O.,
s.r.o., so sídlom D., T. č. XX, L.: XXXXXXXX, o zaplatenie 769.547,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 769.547,56 eur a
- úrok z úveru vo výške 1,5% mesačne
zo sumy 16.596,96 eur odo dňa 31.03.2008 do zaplatenia,

zo sumy 79.665,40 eur odo dňa 30.04.2008 do zaplatenia,
zo sumy 33.193,92 eur odo dňa 30.05.2008 do zaplatenia,
zo sumy 78.005,71 eur odo dňa 30.06.2008 do zaplatenia,
zo sumy 26.555,13 eur odo dňa 30.07.2008 do zaplatenia,
zo sumy 23.235,74 eur odo dňa 30.08.2008 do zaplatenia,
zo sumy 36.513,31 eur odo dňa 30.09.2008 do zaplatenia,
zo sumy 46.471,49 eur odo dňa 30.10.2008 do zaplatenia,

zo sumy 49.790,88 eur odo dňa 30.11.2008 do zaplatenia,
zo sumy 56.429,66 eur odo dňa 30.12.2008 do zaplatenia,
zo sumy 48.131,18 eur odo dňa 31.01.2009 do zaplatenia,
zo sumy 3.319,40 eur odo dňa 31.01.2009 do zaplatenia,
zo sumy 165.000,- eur odo dňa 01.02.2009 do zaplatenia,
zo sumy 100.000,- eur odo dňa 01.05.2009 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 497.908,78 eur odo dňa 04.02.2010 do zaplatenia,

zo sumy 165.000,- eur odo dňa 04.02.2010 do zaplatenia,
zo sumy 100.000,- eur odo dňa 01.02.2010 do zaplatenia,
- zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania
zo sumy 497.908,78 eur odo dňa 04.02.2010 do zaplatenia,
- zmluvnú pokutu vo výške 0,5% za každý deň omeškania
zo sumy 165.000,- eur odo dňa 04.02.2010 do zaplatenia,
zo sumy 100.000,- eur odo dňa 04.02.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 02.05.2013 domáhal zaplatenia sumy 769.547,56 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol
žalovanej tri úvery na základe troch zmlúv.

Zmluva o úvere zo dňa 01.03.2008 na sumu 497.908,78 eur ( 15.000.000,- Sk ) s dohodnutým úrokom
vo výške 1,5% mesačne a zmluvnou pokutou 0,05% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Úver
sa žalovaná zaviazala uhradiť do 28.02.2009. Žalobca poskytol žalovanej sumu v dvanástich častiach
formou výdavkových pokladničných dokladov, pričom jej spolu odovzdal sumu 15.200.000,- Sk, teda v
časti sumy 15.000.000,-Sk šlo o plnenie zo zmluvy o úvere a v časti sumy 200.000,- Sk šlo o plnenie

bez právneho dôvodu, teda v tejto časti ide zo strany žalovanej o bezdôvodné obohatenie ( 6.638,78
eur, t. j. 200.000,- Sk ).
Zmluva o úvere zo dňa 01.02.2009 na sumu 165.0000,- eur s dohodnutým úrokom vo výške 1,5%
mesačne a zmluvnou pokutou vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Úver sa
žalovanázaviazalauhradiťdo31.05.2009.Finančnáhotovosťbolavtomtoprípadežalovanejposkytnutá
pri podpise zmluvy, čo žalovaná aj podpisom potvrdila.

Zmluva o úvere zo dňa 01.05.2009 na sumu 100.000,- eur s dohodnutým úrokom vo výške 1,5%
mesačne a zmluvnou pokutou vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Úver sa
žalovanázaviazalauhradiťdo31.01.2010.Finančnáhotovosťbolavtomtoprípadežalovanejposkytnutá
pri podpise zmluvy, čo žalovaná aj podpisom potvrdila a navyše bol vystavený aj výdavkový pokladničný
doklad.

Žalobca tak žalovanej poskytol sumu 769.547,56 eur, z ktorej suma vo výške 762.908,78 eur je krytá
úverovými zmluvami a suma vo výške 6.638,78 eur bola prevzatá žalovanou nad rámec poskytnutých
úverov, teda bez právneho dôvodu. Žalovaná svoj dlh neuhrádzala a preto s ňou bol dňa 25.09.2008
spísaný splátkový kalendár s uznaním dlhu k zmluvám o úvere zo dňa 01.03.2008 a 01.02.2009. Ďalšie
uznaniedlhubolosožalovanouspísanédňa11.11.2009adňa03.12.2009prezmluvyzodňa01.03.2009

a01.02.2009.Uznaniazodňa11.11.2009a03.12.2009súsoverenýmpodpisomunotárkyM..R.O.asú
vedené v centrálnom registri podpisov. Na zabezpečenie poslednej zmluvy o úvere zo dňa 01.05.2009
sa už nepodarilo uznanie dlhu vykonať.

2/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

3/ Žaloba bola spolu s prílohami a poučením žalovanému doručená dňa 30.10.2013 splnomocnencovi
žalovaného a dňa 23.03.2017 do vlastných rúk žalovaného.

4/ Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa 25.04.2017 ( čl. 100 ) a uviedol, že p. I. jej nikdy
nepožičala sumu 769.547,56 eur, nakoľko bola od začiatku ich vzťahu v krachu. Žalovaná tento záväzok
neuznáva,keďžejejboliodobratédôkazovémateriályaodzačiatkuvyšetrovaniauvádza,žejejžiadnych
769.547,56 eur nedali. Veď jej nemohli dať niečo, čo nemali.
Následne v písomnom podaní zo dňa 21.06.2017 ( čl. 111 ) žalovaný uvádza, že návrh žiada zamietnuť

z dôvodu, že bolo vedené trestné konanie, v ktorom si mala žalovaná požičať peniaze od G. a I.,
ktoré konanie však bolo voči žalovanej zastavené. V predmetnom trestnom konaní bol vypracovaný
aj znalecký posudok, v ktorom sa uvádza, že spoločnosť Rekonštrukta, s.r.o. nedisponovala takou
finančnou hotovosťou. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná v skutočnosti nedostala žiadne peniaze,
nebolo preukázané, že by jej boli fyzicky odovzdávané. Samotné podpísané listiny ( zmluvy o úvere,

splátkový kalendár, uznania dlhu a pokladničné doklady ) nedokazujú prevzatie peňazí. Listiny boli
účelovo vyhotovené osobami G. a I., preto žalovaná namieta ich pravosť.

5/ Na pojednávaní sa vyjadrili žalobca, právny zástupca žalovaného a súd vykonal dokazovanie
výsluchomžalovanéhoavýsluchomsvedkovI.G.aB.I.atiežoboznámenímobsahuspisu,najmäžaloby

s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1-6, Uznesenie sp. zn. XXK/XX/
XXXX čl. 7-9, Oznámenie v OV čl.10, Zmluva o úvere čl. 11, 15, Pokladničné doklady čl. 12-14, Zmluva
čl. 16, Výdavkový doklad čl. 17, Splátkový kalendár čl. 18, Uznanie dlhu čl. 19-20, 21-23, Oznámenie
čl. 24, Trestné oznámenie čl. 25, Uznesenie čl. 27-34, Uznesenie čl. 38-40, Výpis z OR čl. 43, 138,
Lustrácia čl. 48, 73-74, 127-129, Vyjadrenie žalovanej čl. 50, Splnomocnenie čl. 55, Potvrdenie čl. 71,

Vyjadrenie žalobcu čl. 76-77, Odpoveď OR PZ Nitra s prílohami čl. 78-87, Vyjadrenie splnomocnenca čl.
89, Vyjadrenie žalovanej čl. 94, čl. 100, Plnomocenstvo čl. 104, Vyjadrenie žalobcu čl. 107, Vyjadrenie
žalovanej čl. 111-113, Vyjadrenie OR PZ Nitra čl. 115-120, Vyjadrenie žalobcu čl. 122, Uznesenie čl.
124, Žiadosť čl. 135.6/ Súd zároveň oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu OR PZ Nitra sp. zn. ČVS: P. - XXX/OEK
- NR - XXXX.

7/ Žalobca predniesol na pojednávaní žalobu a uviedol: ako správca konkurznej podstaty sa plne
pridržiavam žaloby zo dňa 30.04.2013, ktorá je dostatočne odôvodnená a sú v nej uvedené všetky
skutkové okolnosti. Nárok vyplýva z jednotlivých zmlúv. Prvá je z 01.03.2008 na sumu 15 miliónov Sk,
čo je 497.908,78 eur a okrem istiny sa žalovaná zaviazala uhradiť aj úrok a zmluvnú pokutu. K tejto

zmluve boli predložené všetky doklady, ktoré sú zároveň aj podpísané žalovanou. Druhá zmluva je z
01.02.2009 na sumu 165.000,- eur, ktorá bola uzavretá za rovnakých podmienok a peniaze vrátiť sa
žalovaná zaviazala do 30.05.2009, rovnako boli predložené všetky pokladničné doklady. Tretia zmluva
je z 01.05.2009 na sumu 100.000,- eur a túto sa žalovaná zaviazala zaplatiť do 31.01.2010. Všetky
doklady boli súdu doložené, podpísané žalovanou, ktorá niekoľko krát svoj dlh uznala a dokonca aj pred
notárom a všetky tieto uznania sme predložili do spisu a tak, ako je na záver zhrnuté, požadujeme aj

úroky a úroky z omeškania. Študoval som pozorne aj vyjadrenia žalovanej, ale doposiaľ v nich nebolo
uvedené nič, čo by prevzatie spochybnilo, jednoducho peniaze prevzala. Uvidíme, čo bude povedané
na dnešnom pojednávaní a v tejto situácii je to zrejme jasné, možno ak by bolo treba ešte iné doklady,
vieme, že žalovaná robila ďalšie uznania, a to napríklad pred exekútorom.

8/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol: v základe sa pridržiavame písomných podaní a
dokazovanie tak, ako sme navrhovali, bude podstatné, a to výsluchy svedkov a listinné dôkazy v zmysle
našich návrhov. To je v podstate teraz všetko.

9/ Žalovaná na pojednávaní uviedla: pán G. a pani I. nedisponovali takouto finančnou sumou a s týmito

peniazmi nemám nič spoločné. Nepopieram podpisy na pokladničných dokladoch, ale sumy tam neboli
uvedené. V spise je aj čestné prehlásenie pani I., že mi peniaze nedávala a aj trestné konanie, ktoré
bolo voči mne začaté v tejto veci, bolo skončené tak, že skutok sa nestal. Žiadam súd, aby rozhodol
tak ako uzná za vhodné, ale oni sami sa nachádzali vo finančnej tiesni, a preto aj začali všetky tie veci,
začali im chodiť exekútori. Pani sudkyňa pridržiavam sa všetkého, čo som už povedala a takisto aj čo

som vypovedala na polícii.
Žalovaná ďalej odpovedala na položené otázky. Ako dôvod, prečo podpisovala uznania, zmluvy a
pokladničné doklady, žalovaná uviedla, že potrebovali pomôcť a za to mali pomôcť aj oni jej. Finančnú
hotovosť v súvislosti s dokladmi neprebrala, podpisovala to s ich právnikom v jeho kancelárii, ale bez
peňazí. Dali jej to podpísať, lebo boli v dlhoch a začali k nim chodiť exekútori. Žalovanej za túto výpomoc

sľúbili, že jej pomôžu v jej veci, aby nešla do basy. Nepožadovali od žalovanej splatenie týchto súm,
veď jej ani nič nedali. Podľa žalovanej nikdy také peniaze nemali. Doklady podpisovala žalovaná na T.
ulici, u ich právnika, pána B.. Pri týchto podpisoch nebola odovzdávaná suma a na dokladoch nebol
uvedený ani dátum, ani suma, lebo pani I. povedala, že si to dopíše tak, aby jej to sedelo s pohybmi
na účte. Žalovaná nemá ekonomickú školu a nevie o fungovaní účtovníctva. Žalovaná sa bála, lebo

začali ku nej chodiť všelijakí ľudia, tak šla s pani I. na kávu, kde jej podpísala, že jej žiadne peniaze
nedala. A ubezpečila ju, že sa nemusí báť. Toto prehlásenie je podľa žalovanej založené v spise. A
mala by ho mať aj pani sudkyňa. Trestné konanie bolo skončené, lebo žiaden skutok sa nestal a aj z
tohto spisu sa žalovaná dozvedela, že žiadne peniaze v tomto rozsahu nemali. Ohľadne pripravených
dokladov žalovaná uviedla, že pani I. prišla už s lístkami, tam ich rovno trhala a žalovaná ich rad za

radom podpisovala. Podpísané zmluvy žalovaná aj čítala, ale bolo to tak, že prišli k notárovi, tam ich
pani I. vytiahla a žalovaná si ich prečítala a teda vedela, že je to zmluva o pôžičke a podpísala ich.
Podrobne to však nečítala a nevedela ani o žiadnych úrokoch a ostatných veciach. Žalovaná pracovala
ako barmanka v Rakúsku, no nestarala sa o nejakého starého pána. Žalovaná nehovorila pánu G., že
bude v Rakúsku dediť a nebola s pánom G. v Rakúsku na nejakom súde. Dôvod, pre ktorý žalovaná

podpísala doklady, ktoré neboli vyplnené uviedla, že jej sľubovali, že jej pomôžu v jej trestnej veci, aby
nemusela ísť do basy a bola v situácii, kedy by bola podpísala všetko. Podľa žalovanej poznali bývalého
prokurátora a tvrdili jej, že ho oslovia. Žalovaná bola trestne stíhaná a celý čas jej tvrdili, že jej pomôžu
a ako sa hovorí, chytala sa každého stebielka. A v trestnom spise sa aj nachádza vyhlásenie od pani
I., že jej tieto peniaze nedali. ( z vyšetrovacieho spisu boli žalovanej prečítané prehlásenia z čl. 35, čl.

342 a čl. 343, ktoré toto vyjadrenie žalovanej nepotvrdili, na čo žalovaná uviedla, že nedisponuje iným
prehlásením ). Žalovaná im verila a aj im chcela pomôcť, práve tým, že im podpísala tie doklady, keďže
oni boli v platobnej neschopnosti a mali problémy, žiadne peniaze jej nikdy nedali.Žalovaná po výsluchoch svedkov doplnila svoju výpoveď a uviedla: I. raz chcem poukázať hlavne na to,
že sme sa spoznali s pani I. a s pánom G. vo februári 2008 a následne 1. marca 2008 mi mali požičať
sumu 15 miliónov Sk. Hlavne chcem poukázať na to, že mi žiadne peniaze nedali. Aj na to chcem

poukázať, k tomu dedičstvu, keď G. nevedel ani uviesť, na akom dedičskom konaní v Rakúsku bol a
na aký účel boli požičané peniaze.

10/ Svedok B. I. na pojednávaní uviedol: Mali sme firmu, ktorú založil otec v roku 2000 a do roku 2001
podnikal ako FO, potom sme sa transformovali na s.r.o., ktorá fungovala až do konkurzu, v roku 2005

otec odišiel do dôchodku a s bratom sme prevzali firmu. Ročné obraty vo firme boli okolo 100 mil. Sk.
Našu firmu mnohí poznali, robili sme stavebné práce a keď bola kríza v stavebníctve, tak sme všetko,
síce neskôr, ale predsa len splácali a obchodní partneri nám to tolerovali. Od vzniku sme bojovali, lebo
nás to živilo celú rodinu. Všetky kontroly, ktoré sme vždy mali, aj daňové, dopadli dobre bez nálezného
a všetko vždy sedelo. Raz prišiel brat, že stretol pani O., ktorá najskôr, že by potrebovala peniaze,
lebo robí v Rakúsku, kde opatrovala starého pána, ktorý nemal dedičov. Tvrdila, že prebieha súdny

proces. Zamestnali sme aj jej otca a možno niekedy v marci, alebo v apríli to bolo, keď mal nastúpiť,
povedal, že má ísť s G. na pojednávanie do Rakúska, a preto chcel dovolenku. Potom nám povedali, že
pojednávanie bolo zrušené. Neskôr už G. hovorila, že by mohol chodiť nie jej otec, ale pán G. a stále
hovorila, že potrebuje požičať. Peniaze sme jej dávali s tým, že keď ona to dedičstvo dostane, tak nám
z neho dá a budeme ako sa hovorí na zelenej lúke. Keď som bola na dovolenke, obaja mi volali, že

sme to vyhrali a vtedy začalo to najhoršie. To bolo začiatkom siedmeho mesiaca v roku 2008. Stále
pýtala peniaze, že treba uhradiť raz takú časť, raz takú, a preto sme šli k právnikovi podpísať zmluvu,
kde ona vyhlásila, že sa nebojí nič podpísať, a že peniaze má a nie je žiaden problém. Votrela sa nám
do rodiny. Spoločnosť nevedela platiť svoje záväzky a dostali sme sa do platobnej neschopnosti. Ona
dokonca jednala s exekútormi. Napríklad v rámci exekúcie s IZOTOM s exekútorkou F.. Boli to psychické

nátlaky, stále chodila a prosila „vydrž“, nakoniec vždy podpísala aj doklady a peniaze zobrala. Aj som
sa čudovala, že kam tie peniaze dáva. Stretávali sme sa a stále uznávala dlhy. Potom raz doniesla z
Rakúska doklady, ale ja nemecky neviem a hovorila, že je utajený klient, lebo sa jedná o veľké peniaze,
mysmesapodľatohochovali,lebosmepeniazepotrebovali,potomrazdonieslapredvolanieodkapitána
Procházku a na to mi volalo neznáme číslo, kde sa mi predstavil chlap ako kapitán Procházka a povedal,

že všetko bude vyplatené. Aj som bola na polícii, či nevedia zistiť, z akého čísla tento volal, ale nevedeli.
Potom sme sa dozvedeli, že tento scenár použila žalovaná aj v W. banke a mám túto informáciu od
právnika komplicky žalovanej. Bombardovala ma správami, aj som to dávala na políciu a bolo to 20-50
SMS denne. Museli sme postupne prepustiť všetkých ľudí, z čoho som sa zrútila a znovu som sa zrútila,
keď šla do basy. My sme mohli firmu zlikvidovať a mohli sme urobiť konkurz, ale bojovali sme. Mám dve

deti, ktoré ma držia nad vodou. Potom sme ešte boli u ďalšieho exekútora M., ona bola so mnou a oproti
nemu je advokátka M.. Prosila ma, aby som jej ju dohodila, a raz v aute jej volala a na to mi G. povedala,
že bola hrať v banke manželku kamarátovi, aby dostal pôžičku. V tejto veci ju M. zastupovala. Pomáhali
sme jej ako sa dalo a viem aj, že povyberala peniaze v nebankovkách. Stále sme boli pod tlakom. V
tejto zlej situácii sme sa dostali do kontaktu s pánom S. Z. zo spoločnosti W., ktorý nám napísal uznanie

dlhu, ktoré sme potom posielali veriteľom. Ona podpísala aj splnomocnenie a M.. Z. sem pricestoval.
Sedela s ním v Maxe, bolo to niekedy v lete, v auguste, možno v roku 2010, bolo teplo. Potom sme šli
overiť splnomocnenie k notárovi do H. banky, šli sme potom aj za Z. do BA, to bolo v tom období, keď
sme riešili aj to s policajtmi a on aj šiel volať tomu A., ale ona vytrhla splnomocnenie, a preto ho ani
nemáme a neviem, či ja by som ho mohla pýtať od notára. Viete, chcem predložiť čo najviac dokladov

na preukázanie našich tvrdení. Boli sme podať na ňu trestné oznámenie a bol tam robený aj znalecký
posudok na účtovníctvo a nejaké otázky boli dané na tú, čo robila posudok. Niektoré veci sa nám v tom
nepozdávali, ale ja už som maródila na hlavu, ani sme nemali peniaze, celé to na nás vplývalo veľmi
zle, preto sme ten posudok nenapadli. Už som sa s ňou nechcela stretnúť a keďže správca na ňu podal
toto, tak to chcem už vyriešiť a chceme žiť ďalej.

Svedkyňa ďalej odpovedala na kladené otázky. Svedkyňa podpisovala čestné prehlásenie, že so
žalovanou neriešili žiadne dedičské konanie, no bola to z jej strany chyba, ale žalovaná ju naháňala a už
sa to spätne nedalo zobrať. Obsah čestného prehlásenia nie je pravdou a svedkyňa ho podpísala pod
psychickým tlakom, lebo sa bála, spávala s mobilom, lebo jej v kuse chodili SMS „pomôž mi, pomôž mi,
nemám“ a podobne, z druhej strany jej zase dlžila prachy a svedkyňa potrebovala, aby im ich vrátila, aby

mohli postaviť firmu. Svedkyňa osobne nepoznala prokurátora, cez ktorého mali pomôcť žalovanej, ale
povedalijej,žejejvediapomôcť,noniezato,žepodpíšedoklady.BavilisaajspaniF.aS.aajonisadivili,
kde toľké peniaze môže žalovaná minúť a od nich svedkyňa vie, že žalovaná hrala veľkú ruletu. Peniaze
žalovanej požičiavali ako firma, lebo nemali žiadne súkromné peniaze, všetko bolo ich. Keď svedkyňa ajprezradila,žeimzaplatilifaktúruažalovanásatodozvedela,rozčuľovalasa,žeonaztohoničnedostala.
Vždyšlidobanky,vybralihotovosťadalijej.Určitemusiabyťotomvýpisy.Peniazeneustáleodnejpýtali,
preto im dávala aj tie uznania, ale či je o tom nejaký doklad, že peniaze žiadali späť, to svedkyňa nevie.

Výdavkové pokladničné doklady, ktoré sú súčasťou spisu, sa podpisovali na firme a potom ch doložili
u právnika k zmluve. Peniaze žalovaná dostala a niekedy podpísala doklad až dodatočne. Peniaze jej
dávali postupne, vybrali z firmy, dali do pokladne a potom jej, dnes už sa s hotovosťou takto nedá robiť a
dnes by sa im to asi nestalo. Výdavkové doklady určite neboli podpísané v jeden deň a boli podpísané na
rôznych miestach. Pri odovzdávaní peňazí bola svedkyňa, niekedy aj brat, alebo aj pani H., to je suseda

rodičov svedkyne, niekedy jej peniaze dávala aj pri sestre a dokonca jej peniaze dával aj otec svedkyne.
Mali len jeden účet v Z.. Hlavný účet mali v tej sporiteľni, ale keď ich exekútori blokli, tak otvárali nové
účty, kde keď prišli peniaze, ich mohli vybrať, kým bol účet zase zablokovaný, takto to fungovalo asi 4
mesiace. Svedkyňa v tom aj naďalej pokračovali, lebo bol v hre ten majetok. Žalovanej dokopy požičali
15, 5 a 3 milióny Sk. Potom jej dali ešte nejaké drobné aj na nákupy, aj na potraviny, lebo nemala čo jesť.
Sklz nemali, keď bola aj robená uzávierka, v súvahe bol presne uvedený zostatok finančnej hotovosti.

Nedodržiavali niekedy splatnosť faktúr, lebo platili čiastočne. Podľa svedkyne žalovaná to chcela vždy
tak, aby boli samé, bez svedkov. Peniaze jej nemohli posielať na účet, nakoľko žalovaná uviedla, že
žiaden nemá. Čo sa týka pomoci, tak to bolo naopak, nie že žalovaná chcela pomôcť im, ale práve
žalovaná prišla za nimi, aby jej pomohli.
Ohľadne skutočnosti, prečo je na dokladoch vždy dátum 30. v jednotlivých mesiacoch, svedkyňa uviedla,

že je to z dôvodu, že pokladňa sa účtuje k poslednému dňu v mesiaci, toľko žalovanej v danom mesiaci
požičala a vtedy jej tieto dátumy nevadili. Svedkyňa a účtovníci by sa zbláznili, keby to nebolo robené
ku koncu mesiaca. Pokladničné doklady sa vypisovali vo firme a podpisovali sa na rôznych miestach.
U M.. B. sa podpisovala zmluva. Svedkyňa žalovanej požičala také vysoké sumy, lebo jej verila a keď
firma prestala v októbri 2009 fungovať, tak je to síce nepochopiteľné, ale verila na sľuby, takže peniaze

jej dávala vyslovene na sľuby. Z dedičstva v Rakúsku jej pani G. sľúbila, že zaplatí všetky dlžoby a že
bude stavať nájomné byty, a to dedičstvo malo byť 300 miliónov eur.
K záveru znaleckého posudku v trestnom spise, kde sa konštatuje, že toľko peňazí nemali, svedkyňa
uviedla: Keby sme si ho pozreli, ona tam písala, že obratý sú 68 miliónov Sk a potom povie, že firma
nemá peniaze. Ja už si to nepamätám, ale bolo to rozporuplné a nejako zle a mali sme to odkonzultovať

lepšie, pretože peniaze vo firme boli.

11/ Svedok I. G. na pojednávaní uviedol: S G. sme bývali na jednej ulici, dcéra bola mladšia a tak sme sa
vídali. Niekedy v roku 2008 sme sa stretli, slovo dalo slovo a uviedla, že potrebuje zamestnať otca. Otca
sme aj zamestnali ako šoféra a pomocnú silu. Keď sme sa stretli, okrem iného hovorila, že potrebuje

požičať peniaze, otca sme jej prijali začiatkom apríla, ten hneď žiadal dovolenku, lebo že s ňou ide do
Rakúska na pojednávanie, avšak nárok na dovolenku ešte nemal, čo sme ale vedeli urobiť. Začiatkom
apríla z toho zišlo, lebo že je tam niečo ohľadom dedičského konania, a že či ja s ňou nepôjdem. Ešte
predtým sme jej požičali, lebo zdedila nejaké nehnuteľnosti, a že tam potrebuje poplatiť, aby jej to neušlo,
to však ešte nebolo vo veľkých položkách. Tri krát bol súd odložený, zakaždým kvôli jednej strane, proste

sanemohloísť.NiekedyvpolovicijúlabolasestranadovolenkeašlismenapojednávaniedoViedne.Na
hraniciach sme sa vymenili a šoférovala G.. Niekam sme došli a tam nás čakala pani v stredných rokoch,
že je to tlmočníčka. Boli sme tam na pojednávaní a ja už som bol v eufórii, nevšímal som si veci okolo, už
som videl len to, že bude koniec. Bolo konanie, kde jej bol priklepnutý majetok a tlmočníčka prekladala,
ale moc som ju neregistroval a potom sme sa rozlúčili a šli domov. Keď sme došli na Slovensko tvrdila,

že treba poplatky, dane zaplatiť a vyrovnať veci, aby jej bolo vydané dedičstvo. Bol aj list z A. 2, zo
správy cudzieho majetku a sestre aj volal policajt A. a ona tiež od nás pýtala zoznam, že komu všetkému
dlžíme, lebo už bude koniec. V liste už bol konkrétny dátum. Stále sme ju museli dotovať a vždy do toho
niečo došlo, že sa to nedalo, potom sme už do toho došli tak hlboko, že sme u právnika podpisovali
veci, myslím že boli 3 zmluvy. Čo sa ekonomiky a evidencií týka, to riešila sestra a nakoniec sme mali

také problémy, že nás dali na exekúcie. Napríklad exekučný pracovník F. z W. Z. prišiel, boli dohodnuté
aj splátky a splátkový kalendár podpísala pani G.. Stále hovorila, že: „mám peniaze, majetok, len mám
pozdržanie“ a aby exekútor nebral autá a tiež k nej nejaký exekútor chodil aj domov. Ona im povedala,
že všetko bude a všetci boli ochotní čakať. Boli tam sľúbené investície, my sme sa videli ako investori.
Potom v novembri sme prepustili všetkých zamestnancov. Vzali nám autá a firma sa rozpredala až došla

do likvidácie. Šli sme v dobrej viere, že niečo dostaneme.
Na položené otázky svedok ďalej uviedol. Zmluvne žalovanej požičali a majú 15 miliónov, bočne zo
súkromných peňazí si ani netrúfne povedať, ale bude to veľa. Je to v zmluvách a tie sa podpisovali u
M.. B.. Výdavkový pokladničný doklad vypisovala sestra ( pozn. p. I. ), lebo ona viedla evidenciu. Napokladničných dokladoch je vždy dátum konca mesiaca kvôli účtovníctvu, čo sa za ten mesiac požičalo,
to sa tam dalo. Pokladničné doklady sa vypisovali na firme, resp. kde im madam G. nadiktovala. Stále im
hovorila, že je utajená, chránená, aby nikto nevedel, že dedila obrovské prachy. Peniaze boli súkromné

aj firemné, nedávali ľudom výplaty a peniaze brali z banky. Normálne ich svedkovi dala pracovníčka
banky, nemal ich v ponožke. Mali 1 alebo 2 účty, ale toto šlo z firemných peňazí. Dali trestné oznámenie.
Keď žalovanú vzali do väzby, to asi stiahli, lebo nemali síl pokračovať. Boli tam aj znalecké posudky z
ekonómie, kde boli tendenčne kladené otázky. A. im z toho hlavy, boli aj na psychiatrii, sestra dokonca 2
krát. Svedok sa nemohol následne zamestnať, prestali sa tomu venovať a skončili, svedok nevie, do akej

miery to dotiahli. 4 roky sa nezamestnal, lebo každý sa pozeral, prečo s firmou skončili a tiež bol starý.
Aj ich žalovali za spôsobenú škodu, aj za nevyplatené mzdy a ďalšie veci. Peniaze žalovanej požičiavali
dlhšiu dobu, lebo to bolo tak, že musí vyrovnať dane a poplatky, aby dostala dedičstvo, čo je aj u nás
tak. Svedok podpisoval žalovanej čestné prehlásenie, keď ich žalovaná volala do Maxu, rýchlo dôjdite,
a naháňala ich, aby podpísali, že nevedia, že existuje jej dedičstvo, lebo inak jej to nedajú. Povedala,
že je utajená a svedok so sestrou písali ako sprostí. Verili v to, čo bolo nemožné. Čestné prehlásenie

podpísali, lebo žalovaná dobehla, že už je koniec, len potrebuje papier doručiť, že o ničom nevedia.
Dotlačila ich k tomu žalovaná, lebo inak nebude mať nič vydané.
Ohľadne údajného pojednávania v Rakúsku svedok uviedol, že dovtedy bol minimálne na súde,
pripadalo mu to ako verejná budova, bola tam orlica a vnútri sedeli tri osoby, zdalo sa mu, že sú v
talári a nemal pochybnosti, že je to naozaj. Nevie ani ceknúť po nemecky, tlmočníčku neregistroval a

nič ho nespochybnilo, že to nie je reálne. Moc neregistroval, čo tlmočníčka hovorila, sedela medzi nimi
a žalovaná ho predstavila ako svojho partnera. Svedok už videl šťastný svet, mohla hovoriť všetko,
nevnímal ju, iba to, že bol priklepnutý majetok v značnej hodnote a že jeho súpis bude v zápisnici.
Keď dostali nejaké papiere, ktoré im žalovaná predložila, mnohé aj falošné, na jednom bola aj adresa a
sestrenica mu pomohla to hľadať a zistili, že tá adresa neexistuje. Svedok nevie, kde bol a nepozeral sa,

či je tam niečo napísané. Volali potom aj sestre, že to majú. S tlmočníčkou sa stretli pred budovou. Bolo
to niekedy v polovici júla, presne si nepamätá, ale bolo to v lete 2007 -2008, nevie už pre odstup času.
Ohľadne skutočnosti, koľko najviac peňazí dávali žalovanej do ruky, svedok nevedel uviesť, 100, 200,
300, 500 alebo 580, nevie, nepamätá si, dávali jej veľké sumy, bohužiaľ. Chodili aj k notárovi, advokátovi,
aj s Vladom Z. boli v Maxe, kde mu žalovaná všetko pekne vyrozprávala a o pár dní šli za ním do N.

a on chcel niekam volať, či je žalovaná utajená a žalovaná mu splnomocnenie vytrhla z rúk. Peniaze
žalovanej požičiavali, lebo im sľúbila, čo všetko dostanú. Svedok si matne spomínam, že sa raz stretli s
prokurátorom Chabadom, aj so sestrou, a tak isto to bolo preto, aby žalovanej dali dedičstvo. Na otázku,
či žalovanej nepomáhali, aby nešla sedieť, svedok uviedol, že jej pomáhali dostať majetok na Slovensko.
Oni by pomohli žalovanej a ona by potom pomohla im. Keď všetka bublina praskla, na polícii sa stretávali

aj s inými ľuďmi, ktorý sa pýtali na G.. Ohľadne finančnej situácie spoločnosti, keď ju prevzali od otca,
svedok uviedol, že boli s úhradami v sklzoch, vždy však všetko zaplatili a vyrovnali. To bola taká doba,
že síce s oneskorením, ale vždy si svoje záväzky vyrovnali a ešte im aj na život zostalo, kým nestretli
žalovanú.

12/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: medzi žalobcom a
žalovanou došlo k uzatvoreniu troch zmlúv o úvere, a to dňa 01.03.2008, dňa 01.02.2009 a dňa
01.05.2009. Obsah zmlúv ako aj ich podpísanie obomi stranami v konaní neboli sporné. Na základe
uvedených zmlúv boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 762.908,78 eur ( 497.908,78
+ 165.000 + 100.000 ). Prostriedky boli žalovanej zo strany žalobcu poskytované priebežne, tak ako

žiadala, teda nie naraz. Dôvod, pre ktorý tak žalobca konal, bol, že žalovaná žalobcovi uviedla, že
v Rakúsku bude dediť po staršom pánovi, ktorého opatrovala a ktorý nemá dedičov. Zdediť podľa
konateľov žalobcu mala majetok v rozsahu asi 300 miliónov eur. Z tohto dedičstva sľúbila žalovaná
časť dať žalobcovi. Konatelia spoločnosti F., s.r.o. v konaní uviedli, že práve prísľub veľkého dedičstva
ich viedol k tomu, že žalovanej ďalej a ďalej poskytovali peňažné prostriedky, ktoré podľa nich mala

potrebovaťnasúdnyprocesvRakúskuatiežnapoplatky,čidanesúvisiacesdedičstvom.Prísľubúhrady
všetkých dlžôb žalobcu a budúce investičné zámery potvrdili obaja konatelia žalobcu. Podľa konateľov
žalovaná ich dokázala presvedčiť o dedičstve v F. a tiež p. G. potvrdil, že so žalovanou bol v F., kam
ho vzala žalovaná, kde sa malo konať pojednávanie v danej dedičskej veci a svedok na pojednávaní
uviedol, že všetko nasvedčovalo tomu, že to je súdny proces, nemal žiadne pochybnosti o tom, či ide

o konanie pred súdom, aj keď ako uviedol, nevenoval pozornosť všetkým okolnostiam a riadne ani
nepočúval tlmočníčku, keďže už videl šťastný svet a videl sa už ako investor. O reálnosti pojednávania
ho presvedčilo to, že budova vyzerala ako verejná budova, bola na nej orlica, vnútri boli tri osoby, zrejme
v talári a bola prítomná aj tlmočníčka. Svedok síce nevenoval pozornosť tomu, čo tlmočníčka v priebehukonania hovorila, ale vnímal iba to, ako povedala, že bol priklepnutý majetok v značnej hodnote a že
jeho súpis bude v zápisnici. Nič podľa svedka nenasvedčovalo tomu, že nejde o reálne pojednávanie.
Poskytnuté peňažné prostriedky žalobca žalovanej dával priebežne, pričom na konci každého mesiaca

sa ich súčet uviedol na pokladničnom doklade, ktorý žalovaná podpísala na znak toho, že peňažné
prostriedky od žalobcu prevzala. Preto sa na jednotlivých dokladoch nachádza vždy dátum 30-ho v
danom mesiaci, resp. 31-ho a zároveň týmto spôsobom sa účtovne riešil stav poskytovania úveru. Podľa
svedkov sa peňažné prostriedky na základe požiadavky žalovanej vybrali z účtu a následne dali do
pokladne spoločnosti, odkiaľ boli požičané žalovanej. Po údajnom pojednávaní v Rakúsku žalovaná

ešte ďalej vyvíjala snahu, aby žalobca uveril jej verzii o nadobudnutí dedičstva v Rakúsku a za tým
účelom ešte predkladala žalobcovi doklady v nemeckom jazyku, ktorým konatelia žalobcu nerozumeli,
ako aj požadovala od nich prehlásenie, že o dedičstve nevedia ( niektoré nemecké písomnosti sa
nachádzajú v pripojenom vyšetrovacom spise čl. 38-40 ). Konatelia spoločnosti F., s.r.o. tieto prehlásenia
spísali, keďže žalovaná im uviedla, že ak by sa niekto dozvedel, že o tom dedičstve vedeli, nedostala
by ho. Žalovaná im tiež uviedla, že je „utajovaný svedok“ práve pre rozsah nadobudnutého dedičstva.

Konatelia z obavy, aby neprišli o dedičstvo, resp. jeho časť, ktorú im žalovaná sľúbila, prehlásenia
podpísali. Je však z vykonaného dokazovania zrejmé, že obaja konatelia vedeli o údajnom dedičstve
žalovanej v Rakúsku. V tom, že skutočne žalovaná bude dediť značný majetok, ich presviedčalo aj to, že
žalovaná opakovane podpísala uznanie dlhu, a to aj pred notárom, dokonca „riešila“ záväzky žalobcu a
jednala s jeho exekútormi, resp. veriteľmi a všetkým dávala prísľub, že zdedila značný majetok a z neho

budú uhradené pohľadávky žalobcu. Týmto spôsobom žalobca nadobúdal ďalej pocit reálnej možnosti
zbaviť sa svojich dlhov a možnosti podnikať ďalej ako investor. Na základe vidiny lepšej budúcnosti
žalobca žalovanej poskytol peňažné prostriedky v tak veľkom objeme. Neskôr už konatelia požičiavali
peniazea„spolupracovali“sožalovanouzaúčelomzískaniajejúdajnéhodedičstvazdôvodu,žepeniaze
potrebovali ( jednak z dôvodu platobnej neschopnosti a jednak z dôvodu, že žalovanej už veľkú sumu

požičali a potrebovali, aby im ich žalovaná vrátila ).
Žalovaná zároveň uznala svoj dlh čo do výšky 662.908,78 eur, a to opakovane, písomnosťami zo dňa
25.09.2008 ( čl. 18 ), zo dňa 11.11.2009 ( čl. 19 ) a zo dňa 03.12.2009 ( čl. 21 ).
Žalovaná sa v konaní bránila tým, že jej peňažné prostriedky neboli poskytnuté pri podpise jednotlivých
zmlúv, keďže podľa žalovanej spoločnosť REKONŠTRUKTA, s.r.o. ani toľko peňazí nemala. V

tomto smere poukazovala žalovaná aj na znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, ktoré
skončilo zastavením z dôvodu, že skutok sa nestal. Ďalšia námietka žalovanej bola v písomnom
podaní, kde namietala pravosť podpisov na jednotlivých dokladoch. Na pojednávaní pravosť podpisov
nespochybňovala, ale naopak potvrdila, že jednotlivé doklady podpísala. Ďalej žalovaná tvrdila, že
podpisovala „nejaké doklady“, aby práve ona pomohla žalobcovi. V neposlednom rade žalovaná

v konaní tvrdila, že jej svedkyňa I. podpísala prehlásenie, v ktorom uvádza, že žalovanej žiadne
peniaze nepožičala. V rámci konania však takéto prehlásenie žalovaná súdu nepredložila a súd
disponoval iba prehláseniami nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise, z ktorých táto skutočnosť
tvrdená žalovanou, nevyplýva. Z prehlásení vo vyšetrovacom spise vyplýva, že finančné prostriedky
žalovanej boli poskytnuté, a to podľa prehlásenia v rozsahu 1,66 milióna eur. Napokon sa žalovaná v

konaníbránilaajtým,žepopieralaskutočnostiuvádzanékonateľmižalobcuohľadne„príbehu“súdajným
dedičstvom v Rakúsku, ktoré mala žalovaná získať. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalovaná
nepredložila a neoznačila žiadne dôkazy.

13/ Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14/ Podľa § 500 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie
peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník

tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

15/ Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky
poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu.

16/ Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

17/ Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

18/ Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

19/ Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

20/ Zmluva o úvere je právnym titulom vzniku obchodného záväzkového vzťahu medzi veriteľom a
dlžníkom, základným obsahom ktorého je záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka a v jeho prospech
poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzok dlžníka sumu poskytnutých peňažných
prostriedkov vrátiť a zaplatiť úroky. Obchodný záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere sa spravuje

ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to aj vtedy, ak strany zmluvy v čase jej podpisu nemajú
postavenie podnikateľských subjektov. Z tohto pravidla sa vymyká zmluva uzavretá podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý vylučuje použitie Obchodného zákonníka. Záväzok veriteľa poskytnúť
peňažné prostriedky do určitej sumy v prospech dlžníka a na jeho požiadanie, je ako podstatná časť
zmluvy splnená priamym plnením dlžníkovi v hotovosti, prevodom na účet, plnením veriteľovi dlžníka z

iného vzťahu. Poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy vyžaduje určitosť sumy presnou a pevnou
výškou, alebo určitým úverovým rámcom. Zmluvu, ktorá by neobsahovala záväzok vrátiť peňažné
prostriedky s úrokom, by nebolo možné kvalifikovať ako úverovú zmluvu. Dohoda o výške úrokov nie je
podstatnou časťou zmluvy. Dlžník je povinný zaplatiť dojednané úroky, inak obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy, t. j. úroky, aké banky

požadujú najčastejšie za úvery určitého druhu s prihliadnutím na dobu splatnosti, sumu a menu.
Úrokovanie sa končí až vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Dojednanie lehoty splatnosti
nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, ale aj v tomto prípade sa ponecháva stranám možnosť
si zmluvne splatnosť úveru určiť, preto býva pravidelnou časťou zmluvy o úvere. Od zmluvy o úvere
je potrebné odlíšiť zmluvu o pôžičke. Rozdielnosť je v predmete zmluvy, keď predmet zmluvy o úvere

je poskytnutý na požiadanie a predmet zmluvy o pôžičke je prenechaný dlžníkovi. Zmluva o úvere je
konsenzuálny kontrakt, stačí dohoda o podstatných náležitostiach a zmluva o pôžičke je reálny kontrakt,
teda treba reálne odovzdanie predmetu pôžičky. V prípade zmluvy o úvere môže k odovzdaniu predmetu
dôjsť aj neskôr a dlžník má „právo“ úver čerpať, nie povinnosť.

21/ Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

22/ Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23/ Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

24/ Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný
zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto
obohatil.Bezdôvodnéobohateniejev§451ods.2konštruovanéakopredmetplnenia,ktorýsamávydať.
Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.
V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného.
Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný
bezdôvodnéobohatenievydať,amedzitým,naúkorkohosaniektoobohatil,aktorýmáprávonavydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohateniainému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno
zistiť (pozri § 456).
Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon v tomto ustanovení uvádza

štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v § 454), a to:
1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým

nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému
uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43
a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade

atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva môže
byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných dôvodov
(napr. podľa § 37 a 38).
3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§

36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740).
4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi.

25/ Bezdôvodné obohatenie sa chápe ako záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne
obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Predmet bezdôvodného obohatenia sa chápe aj ako
predmet záväzkovoprávneho vzťahu. Tento predmet má na mysli § 456, pokiaľ ustanovuje, že predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je v ňom síce
formulovaná neutrálne, bez pomenovania subjektu, ktorý má túto povinnosť, avšak vzhľadom na znenie

§ 451 ods. 1 nie sú pochybnosti o tom, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho
získal na úkor iného (povinný). Druhým subjektom tohto vzťahu, t.j. tým, kto má právo žiadať vydanie
bezdôvodného obohatenia, je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil (oprávnený). V praxi sa
vyskytujú prípady, keď toho, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný, nemožno
zistiť (napr. ak sa niekto obohatil na úkor neurčitého počtu fyzických osôb pri predaji určitých vecí).

V takom prípade niet komu bezdôvodné obohatenie odovzdať. Aby ani v takom prípade bezdôvodné
obohatenie nezostalo tomu, kto ho získal na úkor iných, musí sa vydať štátu. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčí v premlčacej dobe upravenej v § 107.

26/ Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

strany zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

27/ Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

28/ V zmysle čl. II bod 5 Zmluvy o úvere zo dňa 01.03.2008 ( čl. 11 ) sa strany sporu dohodli, že v prípade,
ak si dlžník nesplní svoju povinnosť uhradiť peňažné záväzky na základe tejto zmluvy, má veriteľ právo
požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlhovanej sumy za každý deň omeškania.

29/ V zmysle čl. II bod 5 Zmluvy o úvere zo dňa 01.02.2009 ( čl. 15 ) sa strany sporu dohodli, že v prípade,
ak si dlžník nesplní svoju povinnosť uhradiť peňažné záväzky na základe tejto zmluvy, má veriteľ právo
požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z dlhovanej sumy za každý deň omeškania.

30/ V zmysle čl. II bod 5 Zmluvy o úvere zo dňa 01.05.2009 ( čl. 16 ) sa strany sporu dohodli, že v prípade,

ak si dlžník nesplní svoju povinnosť uhradiť peňažné záväzky na základe tejto zmluvy, má veriteľ právo
požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z dlhovanej sumy za každý deň omeškania.31/ V zmysle čl. II bod 3 Zmluvy o úvere zo dňa 01.03.2008 ( čl. 11 ) sa strany sporu dohodli, že od doby
poskytnutia finančných prostriedkov je dlžník povinný platiť úroky vo výške 1,5% mesačne z dlhovanej
sumy.

32/ V zmysle čl. II bod 3 Zmluvy o úvere zo dňa 01.02.2009 ( čl. 15 ) sa strany sporu dohodli, že od doby
poskytnutia finančných prostriedkov je dlžník povinný platiť úroky vo výške 1,5% mesačne z dlhovanej
sumy.

33/ V zmysle čl. II bod 3 Zmluvy o úvere zo dňa 01.05.2009 ( čl. 16 ) sa strany sporu dohodli, že od doby
poskytnutia finančných prostriedkov je dlžník povinný platiť úroky vo výške 1,5% mesačne z dlhovanej
sumy.

34/ Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

35/ Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

36/ Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve,
inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred
prvýmkalendárnymdňomkalendárnehopolroka,vktoromdošlokomeškaniu.Základnáúrokovásadzba
Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého
tohto polroka.

37/ Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38/ Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB
podľa § 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike ( zákon č. 659/2007
Z. z. a ďalšie všeobecne
záväzné právne predpisy SR ).

39/ K prvému dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby 1,00%, teda úrok z omeškania
mohol byť najviac 9,00% ročne.

40/ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu
dôvodný. Na základe predložených a vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že žalovaná so

spoločnosťou REKONŠTRUKTA, s.r.o. uzatvorila tri Zmluvy o úvere, a to dňa 01.03.2008, dňa
01.02.2009 a dňa 01.05.2009. Podľa obsahu a podstatných náležitostí sa jedná o zmluvy o úvere v
zmysle Obchodného zákonníka. Obsah zmlúv ako aj ich podpísanie obomi stranami v konaní neboli
sporné. Tento záväzok vyhodnotil súd ako obchodnoprávny záväzok, teda sa nejedná o spotrebiteľský
úver. Žalovaná na pojednávaní nepoprela podpísanie jednotlivých zmlúv a pokladničných dokladov.

Z dokazovania vyplynulo, že zmluvy boli podpísané u advokáta, JUDr. B., pričom podpisovanie
pokladničných dokladov u advokáta, tak ako to tvrdila žalovaná, sa v konaní nepreukázalo. Žalovaná tiež
potvrdila, že si jednotlivé zmluvy prečítala a vedela, o aké zmluvy ide. Pravosť podpisov síce žalovaná
v písomnom podaní zo dňa 21.06.2017 ( čl. 112 ) namietala, následne však na pojednávaní uviedla, že
zmluvy o úvere podpísala a ďalej už nenamietala pravosť podpisov. Rovnako na pojednávaní potvrdila

podpísanie aj ostatných dokumentov.
V danom prípade k poskytnutiu peňažných prostriedkov v zmysle zmlúv o úvere došlo na základe
ústnych žiadostí žalovanej, čo v konaní potvrdili obaja svedkovia ( G. a I. ), ktorí sú konateľmi spoločnosti
F., s.r.o.. Výpovede svedkov si v podstatných okolnostiach nerozporovali, tieto sa vzájomne dopĺňali a
boli v súlade s ostatnými listinnými dôkazmi. Na základe už uvedených ústnych žiadostí žalovanej boli

žalovanej postupne poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 497.908,78 eur ( 15.000.000,- Sk )
zo zmluvy uzavretej dňa 01.03.2008, v celkovej výške 165.000,- eur zo zmluvy uzavretej dňa 01.02.2009
a v celkovej výške 100.000,- eur zo zmluvy uzavretej dňa 01.05.2009.Podľa svedkov sa peňažné prostriedky na základe požiadavky žalovanej vybrali z účtu a následne dali
do pokladne spoločnosti, odkiaľ boli požičané žalovanej.
Prevzatie finančných prostriedkov zo Zmluvy o úvere zo dňa 01.03.2008 potvrdila žalovaná svojim

podpisom na príjmových ( výdavkových dokladoch ), a to nasledovne:
dňa 31.03.2008 sumu 500.000,- Sk,
dňa 30.04.2008 sumu 2.400.000,- Sk,
dňa 30.05.2008 sumu 1.000.000,- Sk,
dňa 30.06.2008 sumu 2.350.000,- Sk,

dňa 30.07.2008 sumu 800.000,- Sk,
dňa 30.08.2008 sumu 700.000,- Sk,
dňa 30.09.2008 sumu 1.100.000,- Sk,
dňa 30.10.2008 sumu 1.400.000,- Sk,
dňa 30.11.2008 sumu 1.500.000,- Sk,
dňa 30.12.2008 sumu 1.700.000,- Sk,

dňa 31.01.2009 sumu 300.000,- Sk,
dňa 31.01.2009 sumu 1.450.000,- Sk.
Spolu tak žalovaná potvrdila prevzatie peňažných prostriedkov vo výške 15.200.000,- Sk, z čoho v časti
15.000.000,- Sk, t. j. 497.908,78 eur, ide o plnenie zo Zmluvy o úvere zo dňa 01.03.2008. Na zvyšnú
sumu vo výške 200.000,- Sk žalovaná nemala z tejto zmluvy nárok.

V prípade prevzatia finančných prostriedkov zo Zmluvy o úvere zo dňa 01.02.2009 potvrdila žalovaná
svojim podpisom, že peňažné prostriedky prevzala ihneď pri podpise zmluvy ( čl. II bod 2 zmluvy z č.
l. 15 v spise ).
Prevzatie finančných prostriedkov zo Zmluvy o úvere zo dňa 01.05.2009 potvrdila žalovaná svojim
podpisom, že peňažné prostriedky prevzala ihneď pri podpise zmluvy ( čl. II bod 2 zmluvy z č. l. 16 v

spise ) a zároveň potvrdila ich prevzatie svojim podpisom na príjmových ( výdavkových dokladoch ) dňa
01.05.2009 sumu 100.000,- eur.

41/ Súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že jej peňažné prostriedky neboli poskytnuté pri podpise
jednotlivých zmlúv, keďže sa jedná o zmluvy o úvere, kde nie je potrebné peňažné prostriedky odovzdať

priamo pri uzavretí zmluvy. V danom prípade je nepochybné, že pri zmluve o úvere sa peňažné
prostriedky poskytujú na základe žiadosti dlžníka, teda v danom prípade na základe žiadosti žalovanej.
Svedkovia v konaní potvrdili, že žalovaná od nich žiadala peňažné prostriedky ústne, resp. SMS
správou. Žalovaná v konaní nepredložila, resp. neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení s výnimkou vyšetrovacieho spisu OR PZ D. sp. zn. T.: P. - XXX/OEK - NR - XXXX a v ňom

zabezpečeného znaleckého posudku. V tomto smere však súd nezistil, že by z dôkazov zabezpečených
počas vyšetrovania vyplývalo, že žalovanej peniaze neboli odovzdané. Súd dospel k záveru, že ani
znalecký posudok zabezpečený vo vyšetrovacom spise nie je dostatočným dôkazom o tom, že konatelia
spoločnosti žalovanej peňažné prostriedky nedali, nakoľko konečné zostatky na účtoch za jednotlivé
mesiace nie sú smerodajné pre určenie, že spoločnosť nedisponovala takou hotovosťou, keďže v

priebehu mesiaca spoločnosť finančnými prostriedkami disponovať mohla. Znalec sa vyjadroval k
zostatkomnakoncimesiacov,kedyužvlastnepeniazežalovanejvtom -ktorommesiaciboliodovzdané.
Súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: P. - XXX/OEK - NR - XXXX sú aj výpisy z účtov spoločnosti F.,
s.r.o. v rozhodnom období ( čl. 432-510 a čl. 408-431 vyšetrovacieho spisu ) a z týchto je zrejmé,
že boli robené mnohé výbery v banke, a to na pobočke v Nitre a jednalo sa aj o výbery, ktorými

šla spoločnosť na účte do mínusu, a to v niektorých prípadoch do mínusu niekoľko miliónov Sk. V
prípade znaleckého posudku zabezpečeného vo vyšetrovacom spise, z tohto vyplýva, že znalkyňa
vychádzala o. i. zo zostatkov na účte, pričom sama v znaleckom posudku uvádza vysokú mieru neistoty
pri vyčíslovaní zostatkov. Iné údaje zo znaleckého posudku hovoria o tom, že spoločnosť neviedla
správne účtovnú evidenciu a že napr. za účtovné obdobie roku 2010 bol na účte 378 - Iné pohľadávky

vedený zostatok vo výške 798.067,57 eur. Takéto zistenia znalca, čo do zistenia skutkového stavu tohto
konania,neodporujútvrdeniamkonateľovžalobcu.Najmäjepotrebnéuviesť,žedoklady,ktorýmivtomto
konaní preukazuje žalobca poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej z titulu poskytnutých úverov,
boli zahrnuté v účtovníctve žalobcu. Znalec nemal k dispozícii prvotné účtovné doklady, inventarizačné
zápisy, inventúrne súpisy a vyjadruje sa k zostatkom hotovosti v pokladni ku koncom mesiacov, nie

k priebežným stavom a finančnej situácii spoločnosti F., s.r.o. v priebehu jednotlivých mesiacov. Ďalej
zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa porovnala v účtovníctve aj pokladničné doklady, ktoré
sú predložené v tomto konaní a hlavnú účtovnú knihu a zistila o. i. rozdiel 200.000,- Sk, ktoré boli
na pokladničných dokladoch, avšak neboli vedené v hlavnej účtovnej knihe. Teda spoločnosť celkovozaúčtovala nižšiu sumu, ako uviedla na pokladničných dokladoch a ktorú sumu tým žalovaná potvrdila,
že od žalobcu prevzala. Je tak nepochybné, že z vyšetrovacieho spisu a v ňom zabezpečených dôkazov,
nebolo preukázané, že žalovanej peniaze neboli odovzdané.

Znalecký posudok, v ktorom sám znalec uvádza vysokú mieru neistoty pri vyčísľovaní zostatkov,
vyhotovený z nedostatočného množstva podkladov, nie je dôkazom, ktorý by v tomto konaní
bol v prospech obrany žalovanej. Žalovaná iné dôkazy neoznačila ani nepredložila. Akokoľvek
nepochopiteľné a nezodpovedné sa zdá správanie sa konateľov žalobcu, táto skutočnosť sama o
sebe nemôže postačovať pre konštatovanie nedôvodnosti nároku žalobcu. Rovnako nepochopiteľnosť

konania konateľov žalobcu nepostačuje pre úspešnú obranu žalovanej. Je zrejmé, že spoločnosť
žalobcu v rozhodnom období vykonávala výbery z účtu, a to aj v čase, kedy nebol dostatok vlastných
prostriedkov na účte, no žalobca mal možnosť ísť na účte do mínusu, čo žalobca aj opakovane urobil, a
to v rozsahu niekoľko miliónov slovenských korún. Aj v prípade, že by sa nejednalo o vlastné prostriedky
na účte žalobcu, ktoré konatelia z účtu vybrali a odovzdali žalovanej, ale šlo by o prostriedky, ktoré
banka poskytla žalobcovi v rámci prečerpania, nezbavovalo by to žalovanú povinnosti tieto prostriedky

vrátiť žalobcovi. Súd v tomto prípade uveril tvrdeniam konateľov žalobcu, ktorí boli v konaní vypočutí ako
svedkovia, ktorí dostatočne presne a jasne popísali spôsob, akým ich žalovaná dokázala presvedčiť, aby
jej dali peňažné prostriedky, a to opakovane. SMS komunikácia zabezpečená počas vyšetrovania ( čl.
56 - 131 a čl. 298 - 319 pripojeného vyšetrovacieho spisu ), dotvára rámec dôkazov a svedčí o vzťahu
medzi konateľmi žalobcu a žalovanou, v ktorom žalovaná skutočne vystupovala ako osoba, ktorá žiadala

od konateľov žalobcu opakovane finančné prostriedky. Z. I. v konaní uviedla, že sa neskôr dozvedela,
že žalovaná hrala ruletu, pričom holdovanie žalovanej k hazardným hrám, automatom a rulete potvrdil
vo vyšetrovacom spise aj otec žalovanej ( čl. 139 vyšetrovacieho spisu ). Ohľadne príbehu o dedičstve
v F., žalovaná počas vyšetrovacieho konania priznala, že ide o príbeh, ktorý vymyslela ona a oklamala
ním pracovníčku Dexia N., ktorá bola tiež odsúdená. Príbeh o dedičstve v Rakúsku žalovaná rozprávala

aj ďalším osobám - N. H., M. T., D. R., L. U. čo je rovnako zrejmé z vyšetrovacieho spisu ( čl. 360 - 363 ).
V danom prípade sa tak súd stotožnil s verziou konateľov žalobcu, na základe ktorej uverili žalovanej a
jej príbehu o údajnom dedičstve v Rakúsku, z ktorého im žalovaná prisľúbila peniaze nielen na splatenie
dlhov, ale aj na ďalšie investovanie a pri predstave takéhoto riešenia ich finančnej situácie podľahli tejto
ilúzii.Vdôsledkutoho,žeuveriližalovanejajejpríbehu,poskytližalovanejfinančnéprostriedkyvrozsahu

uplatnenom v tomto konaní. Tieto prostriedky im však žalovaná doposiaľ nevrátila, a to aj s ohľadom
na skutočnosť, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený v rozsahu 15
rokov nepodmienečne, keď bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu obzvlášť závažného zločinu
sprenevery formou spolupáchateľstva o. i. s pracovníčkou Dexia banky ( čl. 35 vyšetrovacieho spisu ).

42/ Žalovaná opakovane poukazovala na trestné konanie, v ktorom bolo voči nej zastavené konanie z
dôvodu, že skutok sa nestal. Čo sa týka rozhodnutia v trestnom konaní, tu je potrebné zdôrazniť, že
odsudzujúce rozhodnutie môže obsahovať okrem výroku o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok
alebo iný správny delikt, a o tom, kto ich spáchal, aj iné výroky, ktorými však súd viazaný podľa
§ 193 Civilného sporového poriadku nie je. Rovnako nie je viazaný ani odôvodnením rozhodnutia a ani oslobodzujúcim
rozhodnutím, resp. rozhodnutím o zastavení konania. Zatiaľ čo v trestnom konaní treba na odsúdenie
to, aby zástupca obžaloby preukázal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vrátane zavinenia,
pričom platí zásada "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), v civilnom sporovom
konaní vykonáva súd (zásadne na návrh strán sporu) vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený

(okrem rámca zákonom vymedzenej viazanosti) hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo
priestupkového konania, pričom dôkazné bremeno o tom, že škodu/ nárok nie je povinný platiť, má
žalovaný. Teda súd nebol viazaný rozhodnutím o zastavení konania OR PZ Nitra sp. zn. ČVS: P. -
XXX/OEK - NR - XXXX a bol oprávnený vykonať si vlastné dokazovanie a posúdiť oprávnenosť nároku
uplatneného žalobou.

43/ Žalovaná v konaní ďalej tvrdila, že jej svedkyňa I. podpísala prehlásenie, v ktorom uvádza, že
žalovanej žiadne peniaze nepožičala. V rámci dokazovania však súd disponoval iba prehláseniami,
z ktorých táto skutočnosť tvrdená žalovanou, nevyplýva. Predmetné prehlásenia sa nachádzajú v
pripojenom vyšetrovacom spise ( čl. 35, čl. 341 a čl. 342 vyšetrovacieho spisu ). Z týchto prehlásení

je naopak zrejmé, že finančné prostriedky žalovanej boli poskytnuté, a to podľa prehlásenia v rozsahu
1,66 milióna eur.44/Vkonanísanepreukázaloanitvrdeniežalovanej,žepodpisovala„nejakédoklady“,abyprávenaopak
ona pomohla žalobcovi. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalovaná nepredložila, resp. neoznačila
žiadne dôkazy. Takéto vyjadrenia žalovanej súd považoval za jej obranu so snahou uspieť v tomto

spore. Súd sa stotožnil s vyjadreniami svedkov, konateľov žalobcu, ktorí zhodne vypovedali tak, že
práve oni pomáhali žalovanej v mylnej predstave, že získajú finančné prostriedky nielen na vyriešenie
svojich dlhov, ale aj na to, aby ďalej mohli investovať v oblasti stavebníctva. Verzia žalovanej, že o
údajnom dedičskom konaní konateľom nič nehovorila a že podpisovala iba čisté doklady, lebo jej za
to konatelia prisľúbili pomôcť v trestnej veci a ona bola v situácii, že by podpísala hocičo, sa v konaní

nepreukázali.Samažalovanásavtomtoprípadevyjadrila,ženapr.zmluvyoúverečítala.Tedajezrejmé,
že vyjadrenie žalovanej, že podpisovala iba čisté doklady, nie je pravdivé. Napokon aj uznania, ktoré
žalovaná opakovane podpísala pred notárom, ktorý overil pravosť jej podpisu, nemohli byť čisté doklady.

45/ Okrem uvedených prostriedkov z jednotlivých zmlúv o úvere žalovaná prevzala od žalobcu aj sumu
6.638,78 eur ( 200.000,- Sk ), a to bez právneho dôvodu. Tento nárok žalobca uplatnil ako nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, s čím sa súd stotožnil. S ohľadom na vykonané dokazovanie, keď
sa v konaní preukázalo, že žalovanej finančné prostriedky poskytnuté boli, súd dospel k záveru, že
aj tento nárok žalobcu je dôvodný, keď žalovaná tento nerozporovala okrem už uvádzanej námietky,
že žiadne peniaze od žalobcu neprevzala, čo sa však v konaní nepreukázalo. Naopak z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobca žalovanej poskytol peňažné prostriedky, pričom v časti 762.908,78

eur ako plnenie z jednotlivých zmlúv o úvere a vo zvyšnej časti 6.638,78 eur bez právneho dôvodu.
Preto súd žalovanú zaviazal aj na plnenie tejto časti. Písomne uvedená námietka žalovanej vo vyjadrení
zo dňa 21.06.2017 ( čl. 112 ), že doklady nie sú pravé ( zmluvy o úvere, pokladničné doklady, uznania
dlhu, pokladničné doklady ), bola v konaní vyvrátená práve vyjadrením samotnej žalovanej, ktorá na
pojednávaní potvrdila, že doklady podpisovala. V prípade zmlúv žalovaná uviedla, že tieto aj čítala.

Žalovaná neoznačila dôkazy, ktorými by nárok žalobcu na vrátenie sumy 6.6380,78 eur bol vyvrátený.
Rovnako tak neoznačila žiadne dôkaz, ktorý by preukazoval, že na plnenie v rozsahu 6.638,78 eur
poskytnuté žalobcom, mala právny nárok. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že pre sumu
6.638,78 eur sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu a preto je povinná žalobcovi uhradiť
aj túto sumu.

46/ Keďže žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť z jednotlivých zmlúv o úvere, ktorou bola
povinnosť splniť peňažné záväzky z jednotlivých zmlúv ( v prípade všetkých troch zmlúv o úvere ide o
povinnosť podľa čl. II bod 5 ), ktorej splnenie je zabezpečené zmluvnou pokutou, je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a to: a) zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania

zo sumy 497.908,78 eur odo dňa 04.02.2010 do zaplatenia, b) zmluvnú pokutu vo výške 0,5% za každý
deň omeškania zo sumy 165.000,- eur odo dňa 04.02.2010 do zaplatenia a zo sumy 100.000,- eur odo
dňa 04.02.2010 do zaplatenia. Zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a v dojednaní bol riadne určený
spôsob jej určenia. Takto dohodnutá zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a žalobcovi vznikol nárok
na jej uhradenie žalovanou.

47/ Žalovaná zároveň uznala svoj dlh čo do výšky 662.908,78 eur, a to opakovane, písomnosťami zo
dňa 25.09.2008 ( čl. 18 ), zo dňa 11.11.2009 ( čl. 19 ) a zo dňa 03.12.2009 ( čl. 21 ). V prípade uznaní zo
dňa 11.11.2009 a 03.12.2009, tieto žalovaná vykonala pred notárom, čo dokazuje aj doložka o pravosti
podpisu. Podpis jednotlivých uznaní dlhu nespochybnila ani žalovaná, pričom sa v konaní nepreukázalo
tvrdenie žalovanej, že uznanie urobila len z dôvodu, že to od nej požadovali konatelia žalobcu. Žalovaná

aj v tomto prípade nepredložila, resp. neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom
z výpovedí svedkov na pojednávaní vyplýva, že uznanie dlhu zo strany žalovanej bolo dobrovoľné a
dokonca iniciované žalovanou z dôvodu posilnenia ich dôvery voči žalovanej a jej príbehu ohľadne
získania dedičstva v Rakúsku. Uznanie dlhu teda súd vyhodnotil ako platný právny úkon spôsobujúci
ním sledované následky.

48/ Nárok na úrok z úveru žalobcovi vznikol na základe dojednaní v jednotlivých zmluvách o úvere. Takto
dojednaný úrok z úveru je v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a tento je aj splatný, a to
pre všetky tri úvery. Žalovaná bola a je povinná na úhradu úroku z úveru nasledovne: úrok z úveru vo
výške 1,5% mesačne zo sumy 16.596,96 eur odo dňa 31.03.2008 do zaplatenia, zo sumy 79.665,40

eur odo dňa 30.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 33.193,92 eur odo dňa 30.05.2008 do zaplatenia, zo
sumy 78.005,71 eur odo dňa 30.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 26.555,13 eur odo dňa 30.07.2008 do
zaplatenia, zo sumy 23.235,74 eur odo dňa 30.08.2008 do zaplatenia, zo sumy 36.513,31 eur odo dňa
30.09.2008 do zaplatenia, zo sumy 46.471,49 eur odo dňa 30.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 49.790,88eur odo dňa 30.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 56.429,66 eur odo dňa 30.12.2008 do zaplatenia, zo
sumy 48.131,18 eur odo dňa 31.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.319,40 eur odo dňa 31.01.2009 do
zaplatenia, zo sumy 165.000,- eur odo dňa 01.02.2009 do zaplatenia, zo sumy 100.000,- eur odo dňa

01.05.2009 do zaplatenia.
Keďže si strany dohodli, že nárok na úrok je dlžník ( žalovaná ) povinný platiť od doby poskytnutia
finančných prostriedkov, bol tento úrok poskytnutý tak, ako vyplýva z predložených dokladov, ktorými
žalobca preukazuje poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej. Úrokovanie sa končí až vrátením
poskytnutých peňažných prostriedkov.

49/ Nárok na úrok z omeškania nebol stranami dohodnutý a v konaní bol žalobcom uplatnený v súlade
s predpismi občianskeho práva, preto súd takto uplatnený nárok priznal v nasledovnom rozsahu: úrok
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 497.908,78 eur odo dňa 04.02.2010 do zaplatenia, zo
sumy 165.000,- eur odo dňa 04.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 100.000,- eur odo dňa 01.02.2010 do
zaplatenia. Začatie plynutia nároku na úrok z omeškania bol posunutý v prípade prvých dvoch zmlúv

o úvere, a to s ohľadom na jednotlivé dátumy, v ktorých sa strany dodatočne dohodli, že je žalovaná
povinná prostriedky žalobcovi vrátiť v novej lehote ( nová lehota na vrátenie bola určená v uznaní dlhu ).
Keďže došlo k zmene dohody splatnosti prvých dvoch úverov, súd priznal žalobcovi nárok na úrok z
omeškania od jednotlivých dní upravenej splatnosti ( v prípade úverov zo zmlúv zo dňa 01.03.2008 a
01.02.2009 ). V prípade zmluvy o úvere zo dňa 01.05.2009, sa žalovaná dostala do omeškania dňom

01.02.2010, keďže podľa zmluvy o úvere bola povinná tento dlh vrátiť do 31.01.2010. Vo všetkých
prípadoch priznal súd nárok na úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm až do dňa zaplatenia dlžnej
sumy.

50/ Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné

vyhovieť v celom jej rozsahu. Keďže na spoločnosť F., s.r.o. bol vyhlásený konkurz, bol aktívne
legitimovaný na podanie žaloby správca konkurznej podstaty. Žalobca svoj nárok na uhradenie dlžnej
sumy riadne preukázal, pričom žalovaná neoznačila a nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by nárok
žalobcu vyvrátila. Preto súd v časti o zaplatenie sumy 762.908,78 eur z titulu poskytnutých úverov
žalovanej a v časti o zaplatenie sumy 6.638,78 eur ( 200.000,- Sk ) z titulu bezdôvodného obohatenia

vyhovel, rovnako ako aj v prípade zmluvnej pokuty, úroku z úverov a úroku z omeškania z jednotlivých
dlžných súm.

51/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

53/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

54/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

55/ V zmysle zásady úspechu by tak trovy konania v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
patrili žalobcovi ako úspešnému v rozsahu 100%, avšak žalobca si v konaní nárok na náhradu trov
konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že ho žalobcovi nepriznal.

56/Podľa§232ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkulehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

57/ Lehotu na splnenie povinnosti - 3 dni od právoplatnosti rozsudku - tak určil súd podľa § 232 ods.

3 Civilného sporového poriadku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého,
ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.