Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/421/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207997
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616207997.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov

senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o,.
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátska kancelária so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, adresa na doručovanie POHOTOVOSŤ s.
r. o. , JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej P. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. XXX, v konaní o zaplatenie 1 832 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 17C/173/2016 - 81 zo dňa 22. 08. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/173/2016 - 81 zo dňa 22. 08. 2017 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 1 832 Eur s príslušenstvom zamietol. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 21. 07. 2009
žalovaná a žalobca ako veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca
poskytoval žalovanej úver vo výške 1 400 Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver s poplatkom vo
výške 1 348 Eur v dvanástich mesačných splátkach po 229 Eur, počnúc dňom 12. 08. 2009. Z údajov
zmluvy súd prvej inštancie zistil, že žalovaná nie je v zmluve označená údajmi ako podnikateľ, ďalej

súd prvej inštancie poukázal na vydaný trestný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/170/2002 -
996 zo dňa 09. 10. 2012, právoplatného dňa 09. 10. 2012, ktorým bola P. V. (žalovaná) uznaná vinnou z
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom svojim konaním špecifikovaný
v skutkovej vete predmetného trestného rozkazu spôsobila spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. škodu vo
výške 1 849,33 Eur (pozostávajúcej z istiny a dohodnutého zmluvného úroku). Poškodená spoločnosť
bola so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz bol
podľa doručenky žalobcovi doručený dňa 27. 11. 2012. V ďalšom odôvodnení napadnutého rozsudku

súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere,
ďalej na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, pojednávajúce o spotrebiteľských
zmluvách,vzmyslektorýchjespotrebiteľskouzmluvoukaždázmluva,bezohľadunaprávnuformu,ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a v zmysle ktorých dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
na strane druhej spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako podnikateľ uzatvoril so žalovanou ako fyzickou
osobou zmluvu o úvere dňa 21. 07. 2009. Súd uvedenú zmluvu vyhodnotil podľa kritérií § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko bola uzatvorená so žalovanou ako spotrebiteľom § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, preto súd v danej veci aplikoval ustanovenie § 5b) zákona o ochrane
spotrebiteľa a prihliadol na otázku premlčania aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany žalovanej
v zmysle § 100 ods. 1 OZ. Poukázal na ustanovenie § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a

konštatoval, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenia nároku na náhradu
škody je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o osobe za škodu zodpovednej.
Ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu. V uvedenom prípade bola žaloba podaná na súde dňa
20. 06. 2016, pričom súd zistil, že žalobca sa doručením rozsudku č. k. 2T/170/2012 dňa 27. 11.
2012 preukázateľne dozvedel, že za škodu zodpovedá žalovaná a že mu vznikla škoda vo výške

1 832 Eur. Subjektívna premlčacia lehota začala plynúť doručením rozsudku a uplynula dňa 27. 11.
2014, teda nárok žalobcu je premlčaný v tzv. subjektívnej dvojročnej lehote, ktorá už uplynula v rámci
desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty. Nakoľko bola žaloba podaná po uplynutí premlčacej lehoty,
súd nemohol nároku žalobcu vyhovieť a žalobu zamietol, nakoľko uplynutím premlčacej doby zanikla
súdna vymáhateľnosť nároku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1, 2 a
konštatoval, že prejednávanej veci mala síce plný úspech žalovaná, ktorej však trovy konania nevznikli

a preto súd osobitným výrokom vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že v konaní došlo
k vade podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku tým, že súd prvého stupňa
rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom prvého stupňa, súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalobca v podanom odvolaní postavenie povinnej ako spotrebiteľa odmietol. Poukázal na skutočnosť,
že dňa 21. 07. 2009 žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka a v

zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy majú spravovať Obchodným
zákonníkom a preto nie je možné uvedený vzťah považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Žalovaná navyše v zmluve o úvere uviedla a osobitne podpísala, že poskytované peňažné prostriedky
využije na účel zamestnania. Vzhľadom na uvedený dôvod, zmluvu o úvere nemožno považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nie je na mieste

vzťahovať na ňu výlučne ustanovenie Občianskeho zákonníka.

5. K otázke premlčania žalobca v podanom odvolaní poukázal na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje
sa za 10 rokov odo dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Odvolateľ má zato, že uplatnený nárok nie

je premlčaný a to z dôvodu, že Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 09. 10. 2012 odkázal žalobcu
ako poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konania (sp. zn. 2T/170/2012-996),
rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/70/2012-996 zo dňa 09. 10. 2012 nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 09. 10. 2012. Z uvedeného vyplýva, že uplatnený nárok nie je premlčaný, ďalej
poukázal na ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého najneskôr sa právo na

náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Odvolateľ má za to, že v prejednávanej veci je zrejmé, že jeho
nárok na náhradu škody sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z
právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu jasne vyplýva, že k udalosti došlo dňa 21. 07. 2009
a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Okresný súd Lučenec vyššie uvedeným rozsudok č. k.

2T/170/2012-996 zo dňa 09. 10. 2012 uznal žalovanú vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu, ako
poškodeného zo svojim nárokom na náhradu škody na Občianske súdne konanie. Rozsudok Okresného
súdu Lučenec č. k. 2T/170/2012-996 zo dňa 09. 10. 2012 nadobudol právoplatnosť dňa 09. 10. 2012,
vykonateľnosť totožného dňa, z čoho je zrejmé, že nárok na náhradu škody žalobcu premlčaný nie je,

preto odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na
ďalšie konanie.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len „CSP“), v dôsledku odvolania podaného žalobcom vec preskúmal v medziach daných ustanovením
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP acontrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, rozsah
odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu, preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu subjektívnej premlčacej

doby uplatneného nároku na náhradu škody. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o
nedôvodnosti žaloby z dôvodu premlčania nároku po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
za vecne správny a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej
inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191

ods. 2 CSP, odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, poukazuje na správne skutkové zistenia
zo strany súdu prvej inštancie a za správny považuje aj právny názor o spotrebiteľskom charaktere
uzavretej zmluvy o úvere.

11. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou nemožno posudzovať
ako spotrebiteľský a že postavenie žalovanej ako spotrebiteľa žalobca razantne odmieta. Odvolací súd
poukazuje na samotnú zmluvu o úvere zo dňa 21. 07. 2009, na základe ktorej žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 1 400 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s
príslušenstvom a poplatkami vo výške 1 348 Eur, teda spolu vo výške 2 748 Eur. V zhode so súdom

prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi
stranami založený predmetnou zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. 07. 2009 je vzťahom
spotrebiteľským. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby poskytol žalobkyni úver za účelom
podnikania. V samotnej zmluve je obsiahnuté prehlásenie dlžníka (žalovanej), že finančné prostriedky
poskytne na výkon svojho zamestnania, uvedená možnosť je v zmluve označená krížikom. Žalovaná

ako dlžník je však v zmluve o úvere označená menom, priezviskom, bydliskom a nie je označená ako
subjekt podnikateľský, alebo označená ako subjekt, ktorý by zjavne a preukázateľne konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom takéto označenie by ju
mohlo vylučovať z režimu posudzovania ako spotrebiteľa. Odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie
nemá pochybnosť o postavení žalovanej ako fyzickej osoby, nepodnikateľky a teda spotrebiteľa, a na

uvedenom nič nemení ani možnosť označená v zmluve formulárového typu, že peňažné prostriedky
prijaté z úveru žalovaná použije na výkon svojho zamestnania. I odvolací súd má za to, zhodne s
názorom súdu prvej inštancie, že zmluvu o úvere (i napriek tomu, že sa jedná o zmluvu o absolútnom
obchode v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) je potrebné považovať za
zmluvuspotrebiteľskú.Vdôsledkuuvedenéhosúdprvejinštanciepotomsprávnenadanýzmluvnývzťah

aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka a tiež ustanovenia § 5b) zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

12. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalobcu vo vzťahu k premlčaniu uplatneného práva zo
zodpovednosti na náhradu škody odvolací súd uvádza, že nemožno na posúdenie premlčacej doby

aplikovať ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré v odvolaní poukázal žalobca,
pretože v súdenej veci v rámci konania vedeného na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 2T/170/2012
súd rozhodol iba o vine a treste žalovanej, avšak nerozhodol o náhrade škody, keď rozsudkom č. k.
2T/170/2012-996 zo dňa 09. 10. 2012 (právoplatného 09. 10. 2012) žalobca v postavení poškodeného
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianske

súdne konanie. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno aplikovať pri tzv. judikovanom
práve (pohľadávke), ktorá sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, resp.
deň po lehote určenej na plnenie, o ktorý prípad však v súdenej veci nejde. K námietke žalovaného
poukazujúc na ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že súdprvej inštancie nezamietol uplatnený nárok žalobcu z dôvodu uplatnenia nároku na súde po uplynutí
premlčacej lehoty v zmysle § 106 ods. 2 OZ, ktorý upravuje tzv. objektívnu premlčaciu dobu. Z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd žalobu zamietol z dôvodu uplynutia

subjektívnej premlčacej doby, v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v odôvodnení
napadnutého rozsudku presne vymedzil, že žalobca sa dozvedel, že za škodu zodpovedá žalovaná a
že škoda vznikla vo výške 1 832 Eur doručením trestného rozsudku č. k. 2T/170/2012 zo dňa 27. 11.
2012 a preto subjektívna premlčacia lehota začala plynúť doručením rozsudku a uplynula dňa 27. 11.
2014. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 20. 06. 2016 súd prvej inštancie správne skonštatoval,

že nárok žalobcu bol premlčaný v tzv. subjektívnej dvojročnej lehote, ktorá uplynula v rámci desaťročnej
objektívnej premlčacej doby. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní
správnosť záveru súdu prvej inštancie o uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby žiadnym
spôsobom ani nenamietal. Odvolací súd len zvýrazňuje, že právo musí byť uplatnené na súde tak v
subjektívnej dobe, ako aj v objektívnej dobe, ak len čo i jedna premlčacia doba uplynula nemožno
uplatnené právo z dôvodu premlčania priznať.

13. V úvode odvolania žalobca uviedol, že rozsudok napáda z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku a namietal, že súd prvého stupňa rozsudok nedostatočne
odôvodnil čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom prvej inštancie. Napriek takto všeobecne
a široko koncipovanému odvolaciemu dôvodu (len s poukazom na odvolací dôvod v zmysle § 365

CSP) odvolací súd na uvedené reaguje ako na odvolaciu námietku a uvádza, že právo na určitú kvalitu
súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,
ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy,
ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania, odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne súdneho rozhodnutia patrí medzi
základného zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú
tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle
konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia

súdnehorozhodnutiamusívyplývaťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Z práva na spravodlivé súdne konania v
tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS/76/07).
Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre

odôvodnenie rozhodnutí a preto ho nemožno považovať na nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku
zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, následnosti jednotlivých častí odôvodnenia
a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú
presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu žalobcu zamietol a
náležitesavysporiadalsodôvodnenímprávnejúpravy,ktorúnapredmetnývzťahaplikovalarozhodnutie

odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správnu potvrdil, pričom preskúmal len v rozsahu odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola síce v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu
a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by jej prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však
odvolacísúdzobsahuspisumalnepochybnepreukázané,žežalovanejžiadnejtrovykonaniavsúvislosti

s odvolacím konaním nevznikli, žalovanej nevznikol ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania a
preto odvolací súd žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred /diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).