Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/311/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205068
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713205068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko,
s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Q. W., K. B. XXX, o zaplatenie
330 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 7C/217/2013-82 z 1.12.2015 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok
v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca návrhom, došlým mu 28.3.2013, domáhal
voči žalovanému, čím ho odôvodnil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky
(ďalej len ČR), žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej len SR),
že žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je jej platobné miesto, že predmetom konania je

cezhraničný spor podľa čl.3 bodu 1 nariadenia Rady /ES/ č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), nakoľko žalobca má sídlo
v ČR, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci, že hodnota pohľadávky
v čase doručenia mu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2 000 € bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov a preto sa podľa čl.2 bodu 1 Nariadenia „a“ tento spor uplatňuje Nariadenie,
že žalovaný má bydlisko v jeho obvode, z toho dôvodu je podľa uvedeného Nariadenia príslušným
súdomnakonanievoveci,žetaktourčenájehoprávomocjevsúladesčl.16bodu2nariadeniaRady/ES/

č.44/2001 „Z. z.“ z 22.12.2000 o právomoci o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach, že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá bola vystavená podľa slovenského práva,
miesto vystavenia aj platobné miesto sa nachádza na území SR, že vzhľadom na uvedené sa žalované
vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR, že použitie právneho
poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák.č.97/63 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov
konania, že iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola,

že z uvedeného návrhu, ako aj ostatných obdobných konaní známych mu z jeho činnosti vyplýva, že
žalobca si uplatňuje ako indosatár práva zo zmenky s tým, že nemá k dispozícii zmluvu o úvere a
nie je ani povinný mu predkladať ako indosatár uvedené listiny, uplatňuje si totiž práva zo zmenky a
zmenku získal od predchádzajúceho veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava (ďalej len Pohotovosť) a,že žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol: že zotrváva na svojom doterajšom vyjadrení.
Vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie a ďalej uviedol: V súčasnosti je v právnom
poriadku Európskej únie (ďalej len EÚ) a aj v slovenskom právnom poriadku odvetvie spotrebiteľského

práva, ktorého účelom je predovšetkým zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, nastolením reálnej, nielen
formálnej rovnosti účastníkov, čo sa týka ich práv a povinností v spotrebiteľských vzťahoch a to aj v
rámci súdnych, exekučných a iných konaní. Spotrebiteľské právo je špeciálne právo a má prednosť
pred ostatnými odvetviami. Z tohto dôvodu zaujal právny názor, že aj v tomto konkrétnom konaní
podľa Nariadenia, ale aj v konaniach kde sa uplatňuje právo z cenných papierov, je povinný z úradnej

povinnosti - ex offo skúmať, či „sa nejedná“ o spotrebiteľské právne vzťahy. To, že „sa jedná“ o konanie
s nízkou hodnotou sporu, resp., že si žalobca uplatňuje právo zo zmenky, na tomto právnom názore
nič nemení. Ak zistí, že „sa jedná“ o spotrebiteľský právny vzťah, použije v konaní pri jeho posúdení
aj normy spotrebiteľského práva a to za účelom súdnej ochrany spotrebiteľa. V tomto konaní zistil, že
jeho predmetom sú spotrebiteľské právne vzťahy. Z výpisu z obchodného registra predchádzajúceho
veriteľa tejto pohľadávky Pohotovost-i, vyplýva, že do predmetu jeho činnosti patrí aj poskytovanie

úverov z vlastných zdrojov. Je mu taktiež známe z jeho činnosti a z iných konaní, že táto spoločnosť
poskytuje aj tzv. spotrebiteľské úvery. Z úverovej zmluvy vyplýva, že „sa jedná“ o spotrebiteľský právny
vzťah. Uvedené skutočnosti už riešil právoplatne aj exekučný súd. Uviedol ďalej, čo vyplýva zo zmenky
predloženej žalobcom, zo zmluvy o úvere uzavretej medzi Pohotovosť-ou (predchádzajúci veriteľ) a
žalovanou, č. zmluvy 900300293 z 22.2.2010 a, aká je dohoda o vyplnení zmeniek zo všeobecných

podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) v čl.14 (citoval jeho znenie). Zo zmluvy o úvere a VPPÚ,
v ktorých je dohodnutá aj dohoda o vyplnení zmeniek vyplýva, že neboli individuálne dojednané, sú na
formulárových tlačivách, a spotrebiteľ nemal možnosť ich zmeniť, ovplyvniť ich a boli vopred pripravené
právnym predchodcom žalobcu - veriteľom. Zmenkovú sumu si môže veriteľ vyplniť vo výške ako chce,
vrátane istiny, poplatkov, úrokov a rôznych sankcií, bez ohľadu na vôľu dlžníka a bez možnosti kontroly.

Vykonal dokazovanie a zistil, že návrh žalobcu nie je dôvodný a je ho potrebné zamietnuť. Uvedený
návrh spĺňa podmienky na konanie podľa Nariadenia, pretože žalobca je obchodnou spoločnosťou so
sídlom na území ČR a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území SR. Predmetom konania
je cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2 000 € bez prísl. Žalobca hoci si uplatnil práva zo
zmenky, nežiadal vydať zmenkový platobný rozkaz podľa § 175 O. s. p. Je viazaný návrhom. Predmetom

konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom vystavenia i
platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR. Pôvodným veriteľom, ako aj zmenkovým veriteľom
a remitentom bola Pohotovosť, ktorá postúpila túto pohľadávku zo zmenky na českú spoločnosť,
terajšieho žalobcu. Z tohto dôvodu boli formálne splnené podmienky pre použitie uvedeného Nariadenia.
Keďže žalobca si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. zo zmenky, musel zistiť,

či zmenka spĺňa náležitosti stanovené zák.č.191/50 Zb. o zmenkách a šekoch. Predložená zmenka
je vlastnou zmenkou. Konštatoval, že uvedená zmenka spĺňa všetky náležitosti podľa tohto právneho
predpisu a to aj vzhľadom na právny názor Krajského súdu (ďalej len KS) v Prešove vyslovený v
obdobnomkonanívosvojomuzneseníz11.3.2014,ktorýmrozhodovaloodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu (ďalej len OS) Humenné 21C/124/2013 v jeho právnej veci proti žalovanej Ľubici

Bajzovej o zaplatenie 152 € s prísl. V uvedenom uznesení KS v Prešove poukázal na to, že zmenka
má všetky náležitosti podľa zák. o zmenkách a šekoch a preto „sa jedná“, vzhľadom na tento zák.,
o platnú zmenku. Z pripojeného exekučného spisu OS Michalovce 22Er/423/2012 vyplýva, že tú istú
pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu
si na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu uplatnil voči žalovanému ako povinnému

predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - Pohotovosť. Z uznesenia exekučného OS Michalovce ďalej
vyplýva, že súd žiadosť súdneho exekútora (ďalej len exekútor) o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Dôvodom bolo, že v tomto prípade „sa jedná“ o spotrebiteľský právny vzťah a je
preto na neho potrebné použiť právne normy o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval,
že rozhodcovské doložky uzavreté v tomto prípade sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda

sú absolútne neplatné. Následne bolo exekučné konanie uznesením exekučného súdu zastavené.
Iné exekučné súdy v obdobných exekučných veciach oprávnenej Pohotovosť s obdobnými úverovými
zmluvami, taktiež konštatovali, že „sa jedná“ o spotrebiteľské právne vzťahy a zamietli žiadosť exekútora
o udelenie poverenia. Dôvodom dokonca bolo, že dohoda o vyplnení blankozmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je aj v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne

neplatná. Napr. Uznesenie OS Bratislava V. 37Er/5901/2011 zo 4.4.2011, právoplatné 5.5.2011. V
uvedenom spore je zrejmé, že „sa jedná“ o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodli aj exekučné súdy.
Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého zo
zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským vzťahom. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné použiť,okrem ust. zák. o zmenkách a šekoch, aj ust. O. z. o spotrebiteľskom práve a iné spotrebiteľské právne
normyEÚaSR.Návrhomsauplatňujenárokzozmenky,t.j.cennéhopapieraatodokoncazindosovanej
zmenky podľa zák.č.191/50 Zb., čo umožňuje právnemu predchodcovi žalobcu, aby použitím zmenky

obišiel ust.. o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia aj z neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti
sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom však môže byť, že dôjde k
porušeniu rovnosti účastníkov „s neužitím“ tohto inštitútu a to bez možnosti súdnej kontroly [VI.ÚS
457/2010 Ústavného súdu (ďalej len ÚS) CZ]. Podľa konkrétneho rozhodnutia Európskeho súdneho

dvora (ďalej len ESD) EÚ zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť C-76/10, bolo rozhodnuté, že
vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu
posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má k tomuto účelu k dispozícii
nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Citoval čo je uvedené v bode 37 tohto rozhodnutia
a, čo je jasne uvedené v bode 38 rozhodnutia. V rozsudku ESD C-419/2011 zo 14.3.2013 (Česká
sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný ESD v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z

úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade „sa jedná“ o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Pri posúdení veci,
poukazuje (súd) aj na nemecký rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný
subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť ju previedol na žalobcu) a

pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento
prípad), nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. žalobca si mal
preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne
z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade Pohotovosť) o ktorých je všeobecne
známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek. V liste Európskej komisie

(ďalej len EK) z 25.4.2013 pod č.2012/4165, Vec: výzva - porušenie č.2012/4165, ktorý bol zaslaný SR
práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské
právo EÚ. V tomto liste EK dokonca výslovne uvádza práve Pohotovosť (str.2,3,14 listu EK), ako aj
už uvedené rozhodnutie ESD EÚ vo veci Pohotovosť. O. i. sa v tejto výzve výslovne uvádza v bode
4. iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole (str.5 EK): Okrem rozhodcovského

súdu alebo ako alternatíva k nemu, obchodníci používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie
nezákonných pohľadávok založených na nekalých podmienkach. Prvým príkladom uvedeným EK je
používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to
právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú, a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky
nemajú oporu v právnych „predpisov“ a sú založené na nekalých podmienkach. Rozhodcovské súdy

však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek. Návrh zamietol, pretože z uvedených listín
vyplýva, že dohoda o vyplnení zmeniek uvedená vo VPPÚ je neprijateľnou zmluvou podmienkou, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov tohto spotrebiteľského
právneho vzťahu, v neprospech spotrebiteľa a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Je teda absolútne
neplatnou. Bez takejto platnej dohody je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej

si žalobca uplatňuje žalovanú pohľadávku. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná
ani vyplnená zmenka [rozhodnutie Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 4Obo/161/2007). Na uvedený
prípad je potrebné okrem zák. o zmenkách a šekoch použiť aj právne názory v uvedených rozhodnutiach
súdov EÚ a členských štátov EÚ a aplikovať aj tieto právne normy: Citoval znenie čl.2 písm. a),čl.3
ods.1 a 2 smernice 93/13/EHS,§ 121 O. s. p.,§ 52 ods.1,2,§ 53 ods.1,2,4 písm. k), ods.5, § 54 O. z.

v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy,§ 3 ods.1 a § 39 O. z. Zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch sa na túto zmluvu nepoužije vzhľadom na § 2 ods.2 (citoval jeho znenie). Zmluva aj napriek
tomu má povahu spotrebiteľskej úverovej zmluvy, inej ako spotrebiteľský úver. Dodal, že treba rozlišovať
neplatnosť zmenky ako cenného papiera buď podľa zák.č.191/50 Zb., ale na druhej strane je potrebné
rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej

zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami
a to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok, alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o
vypĺňacom práve k zmenke, ako aj zmenka sú neplatné podľa ust. spotrebiteľského práva a nie podľa
zák. o zmenkách a šekoch. Keďže si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, celý návrh zamietol.
Zmluva a obchodné podmienky nie sú individuálne dojednané a sú na predtlačených formulároch. V

tomtokonkrétnomprípadeposúdilzaabsolútneneplatnédojednanieovyplnenízmenky,akoajnásledne
vystavenú samotnú zmenku a to z 2 samostatných dôvodov. Dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná
zmluvná podmienka a to podľa čl.2 písm. a/ v spojení s ust. prílohy ods.1 písm. s/ Smernice 93/13/
EHS, pretože „sa jedná“ o podmienku ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplneniezáväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane vysokého prísl. pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 %
denne. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a n. O. z. a to predovšetkým
podľa § 53 ods.4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu

ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že dohoda o
vyplnení zmenky a následná vystavená zmenka podľa § 53 ods.1 O. z. spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od
spotrebiteľa aj neprimerane vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o
vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky

vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany
Pohotovosť na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej
indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už
z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo
ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10). Taktiež je zrejme, že tento právny úkon a
to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej vystavená zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa

§ 39 a § 3 O. z. a to pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zák., resp. snahou veriteľa obísť
právne normy spotrebiteľského práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek, obísť
uvedené ust. spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností
spotrebiteľa a to aj súdom, v každom štádiu konania. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR 4Obo 161/2007
zo 6.5.2008 (citoval, čo v ňom NS SR konštatoval a, čo v odôvodnení ďalej uviedol). Nie je sporné, že

v tomto konkrétnom prípade si uplatňuje žalobca úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, čo
je taktiež samo o sebe v rozpore s dobrými mravmi. Je viazaný návrhom a keďže si žalobca uplatňoval
v tomto konaní právo zo zmenky, ako z cenného papiera, dohoda o vyplnení zmenky a na jej základe
vystavená zmenka sú absolútne neplatné, preto návrh v celom rozsahu zamietol. Taktiež je potrebné
poukázať už na ustálenú judikatúru súdov SR a EÚ, že veriteľ má dôkaznú povinnosť preukázať, že

uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, resp. aj to, že dlžník bral úver ako
podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, resp. ako nepodnikateľ na výkon svojho povolania.
Samotné odškrtnuté políčka v predtlačených zmluvách, takýmto dôkazom nie sú. V tomto prípade
žalobca takéto skutočnosti nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno a dôkaznú povinnosť. Z čl.4
ods.4 Nariadenia (jeho znenie citoval) vyplýva, že ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo

návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v
rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne. Podľa bodu 13 Nariadenia pojmy: zjavne neopodstatnené v
kontexte zamietnutia pohľadávky a neprípustné v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade
s vnútroštátnym právom. V tomto prípade je zrejmé, vzhľadom na uvedené odôvodnenie, že pohľadávka
žalobcu uplatnená v tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne neopodstatnená a

neprípustná. Preto návrh žalobcu zamietol. Zobral do úvahy aj rovnaké právne názory, napr. odvolacieho
KS v Prešove 21Co 273/2014 z 5.2.2015, 6Co 61/2015 z 25.6.2015 a ďalších rozsudkov KS v Prešove,
v obdobných veciach tohto žalobcu: v rozsudkoch KS v Prešove vo veciach odvolaní voči rozsudkom
OS Humenné 21C/65/2014-97, 8314204957 z 27.5.2015, 21C/63/2014, 8314204945 z 22.7.2015,
21C/64/2014, 8314204948 z 22.7.2015, 21C/61/2014, 8314204855 z 22.7.2015, rozsudku OS Bardejov

21Co/273/2014, 8213202245 z 5.2.2015, rozsudku OS Prešov 7Co/339/2014, 8114211329 z 26.2.2015,
ďalej rozsudok OS Čadca 6C/162/2013, 5113217633 zo 17.3.2015, OS Trenčín 36CbZm/193/2013,
3113208163 z 29. 10. 2014 a iné rozhodnutia. S poukazom na skôr uvedené, rozhodol v zmysle výroku
rozsudku. Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods.1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo
právo na náhradu trov tohto konania a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.

3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že:
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2
písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s §
221 ods.1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

[§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On, a podľa dostupných informácií ani žalovaný, však
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §
120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd

vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom
sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že
účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akýchokolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia,
hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou,keďžetátospĺňavšetkyformálneamateriálnenáležitostipredpokladanézák.č.191/50Sb.(Zákon

zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
prísl. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci.
4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy
ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je

vykonanienenavrhnutýchdôkazovnevyhnutnéprerozhodnutievoveci;anevykonanienejakéhodôkazu
môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo
samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V
danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“
zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových

strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k
otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k
narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť.
V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v

listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a 6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal

námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal
dokazovanie,ktoréúdajnepreukázalojehocharakterakospotrebiteľa.Žalovanýsatejtoobranyžiadnym
spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd

iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie žaloby na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného
v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu
žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom

štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46
ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval
to, že žalovaný s Pohotovosť-ou uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. 10.

Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania! Súd tieto
údajnenespornéfaktyvyabstrahovalzdokazovania,ktorésisámnavrhol.Takéskutočnostijednoznačne
nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani on sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto
neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. V zmysle § 120 ods. 3
O. s. p. súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné.

Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny
účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto
rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. 11. Súd dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej „interpretácii“
príslušných právnych predpisov a práva EÚ. 12. Je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie

je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy.
Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa
aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu)
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 13. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania

je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok
žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo
je neprípustné. 14. V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov [najmä Rozsudok
NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 a rozsudok Nejvyššího soudu (ďalej len NS) ČR 25Cdo 1839/2000 z22.8.2002], ktorých právna úprava zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu totožná a preto
sú aplikovateľné na prejednávanú vec, je zmenka samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa

aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v ZŠZ vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.
15. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
„interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva EÚ. 16. Súd sa uspokojil s konštatovaním, že
je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania skúmať z úradnej povinnosti, či
sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní

oprávnený z úradnej povinnosti skúmať či ide o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že súd neuvádza
žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s.
p.]. 17. Citoval z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 36/2010 zo 4.5.2010. Porušením práva
na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť

skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných
skutočností nezhodnotil. 18. Zásadne trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol
sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny
poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré
s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. 19. V neposlednom rade je

potrebné zdôrazniť, že skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a
žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvoril pochybnosť
(nie reálny poznatok vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom, že by
medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a
žalovaným mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký je predmetom

tohtosúdnehokonania.Súdtedavykonštruovaltvrdenie,ktoréžiadalabypreukázal.20.Súdvsporovom
konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi
konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom
dokazovania. 21. Ak existuje jeho dôkazná povinnosť vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, ad
absurdum tvrdil, že existuje aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam.

Opäťadabsurdum,aksúdsvojetvrdenienepreukázal(súduvádza,žeobjektívnenebolomožnéposúdiť,
či ide o spotrebiteľský vzťah), neuniesol dôkazné bremeno a nemôže na tomto základe založiť svoje
rozhodnutie. Uvedená konštrukcia je samozrejme absurdná, pretože súd nie je účastníkom konania,
nemá povinnosť, ale ani oprávnenie kreovať skutkové tvrdenia a má len limitované oprávnenie vo
vzťahu k rozsahu dokazovania. Súd však zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu

a presiahol voju právomoc. V tomto konaní vystupuje nie proti 2 žalovaným (1. samotný žalovaný, 2.
súd), ale proti jedinému žalovanému, pričom súd je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na základe
tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania. 22. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (citoval jeho
znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom

zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 23. Z
uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči
nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii
nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu

na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú
hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného
na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 24. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., „sud“ porušil ust. o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo

možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. „42“. Považuje za potrebné obiter dictum
vyjadriťsaajkzáverusúduotom,žedohodaovyplňovacompráveblankozmenkybymalapredstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na
to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských
úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje
použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvekdoložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.
Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo slov vyplnenú veriteľom,
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože

inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie „znenie“ zo strany veriteľa.
Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 25. Súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon.
Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol,

ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné.
Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše mu nie je známy
obsah údajného zmluvného záväzku. 26. Súd vyhodnotil uplatnený nárok zo zmenky ako zjavne
neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú. Opakoval skutočnosti uvedené v 25. bode. 27. Súd
označil uplatnenú pohľadávku za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Podľa Nariadenia je
však možné v zmysle jeho čl.4 považovať uplatnený nárok za zjavne neopodstatnený len vtedy, ak nie sú

splnené podmienky konania podľa O. s. p. alebo žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Nárok sa
v zmysle nariadenia považuje za neprípustný, ak nie je v podmienkach SR vymáhateľný súdnou cestou.
V danom prípade boli splnené všetky podmienky konania v zmysle O. s. p. a nárok je vymáhateľný
súdnou cestou. Predikcia súdu je zásadne mylná. 28. V odôvodnení rozhodnutia súd poukazuje
na rozsudok ESD C-419/2011 z 14.3.2013. Súd z tohto rozsudku odvodzuje oprávnenie z úradnej

moci skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. 29. Uvedený záver súdu však z predmetného
rozsudku absolútne nevyplýva. V konaní C-419/2011 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka,
než by sa mohla týkať tohto konania. Prejudiciálnou otázkou sa mala vyriešiť existencia právomoci
súdu konať, ak právomoc súdu je odvodená od charakteru žalovaného ako spotrebiteľa. V tomto
konaní niet sporu, či neistoty o právomoci súdu konať. Súd svoju právomoc považoval za danú a

žiadny z účastníkov právomoc nespochybnil. 30. Uvedený rozsudok sa zároveň týka výkladu odlišných
predpisov EÚ, než konajúci súd v tomto konaní aplikuje, resp. než na aké súd aplikuje predmetný
rozsudok. 31. Navyše v konaní C-419/2011 je celkom odlišný skutkový základ veci, ktorý činí predmetný
rozsudok neaplikovateľným na prejednávanú vec. Týmito podstatnými skutkovými odlišnosťami sú
i. a., že súd charakter účastníka konania ako spotrebiteľa neskúmal z úradnej povinnosti (ako to

uvádza súd vo svojom rozsudku), ale charakter účastníka pre určenie právomoci súdu bol skúmaný na
návrh žalovaného a zároveň predmetom konania C-419/2011 bol nárok zo zmenky uplatnený priamo
remitentom (prvým majiteľom) zmenky, pričom predmetom tohto konania je nárok uplatnený zo strany
indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, ktoré zmenku uplatňujú má osobitný význam v nadväznosti na
možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v súvislosti s § 17 ZŠZ, ktoré súd celkom opomenul.

32. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi,
a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. 33. V tejto
súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o
prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase
vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25

% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. 34. V tejto súvislosti je na mieste
poukázaťnarozsudokNSSR5Obo3/2008z22.10.2008(zjehoodôvodneniacitoval).35.Poukázalajna
rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek
č.59/2004; aj z jeho odôvodnenia citoval). 36. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať
predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného za

zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok
nevynímajúc.Záväzokžalovanéhozaplatiťajzmenkovýúrokje„tade“platnýamábyťpriznanývsúdnom
konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke
neformuloval. 37. Zároveň poukázal na podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia OS v skutkovo
a právne obdobných veciach, v ktorých mu priznali nárok v plnom rozsahu, a to konkrétne: rozsudok OS

Lučenec 13C 88/2013 z 13.2.2014, OS Revúca 3C 8153/2013 zo 6.3.2014 a OS Martin 8C/198/2013
z 11.2.2014 (z ich odôvodnenia citoval). 38. Zároveň poukázal aj na rozsudok KS Nitra 5Co/16/2010 z
3.2.2010 (aj z jeho odôvodnenia citoval), v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) 0,25
% z istiny za každý omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý pokuta ako zabezpečovací
inštitút zabezpečuje. Uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu,

ktorá ma zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila
ako sankcia „sa“ nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú
funkciu ako pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na tento spor. 39. Súd ďalej uvádza,
že zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa neskúmakauza právneho vzťahu, avšak v tomto prípade by došlo k porušeniu účastníkov s neužitím tohto inštitútu
a to bez možnosti súdnej kontroly. Súd poukázal na nález VI.ÚS 457/2010 ÚS CZ. K tomu avšak
uvádza, že vo veci, ktorou sa zaoberal ÚS CZ, došlo zo strany odporcu/žalovaného k obrane - odporca

vzniesol námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu (ďalej len ZPR). Okrem toho je nevyhnutné
poukázať „ja“ na to, že v tomto prípade navrhovateľ/žalobca inicioval konanie o vydanie ZPR podľa
vnútroštátneho práva ČR. 40. V odôvodnení rozhodnutia súd poukazuje na rozhodnutie Nemeckého
najvyššieho súdu (BGH; ďalej len NNS) 25.2.1965 - II. „Zaitschrift“ für das gesamte Handelsrecht und
Wirtschaftsrecht 191/62 Hamm. Z tohto rozhodnutia má údajne vyplývať prelomenie zásady zmenky

ako abstraktného cenného papiera. 41. Uvádza, že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto
rozhodnutie mu nie je dostupné. Súd vo svojom rozhodnutí necituje významné časti rozhodnutia, ktoré
by umožňovali dospieť k hodnoteniu, ktoré vykonal vo svojom odôvodnení. Z tohto dôvodu nie je možné
k použitiu tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad zaujať relevantné stanovisko. 42. Vo všeobecnosti
je však možné konštatovať, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné na prejednávaný prípad, a to z
dôvodu, že rozhodnutie NNS je takmer 50 rokov staré. V období jeho vzniku prakticky neexistovalo

Európske spotrebiteľské právo, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie. Zároveň, ak súd nebol schopný
napodporusvojhonázoruoprelomenízásadyabstraktnostizmenkynájsťneskoršierozhodnutie,zrejme
ide o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého nie je možné vychádzať. 43. Akokoľvek, rozhodnutie NNS
nemôženegovaťaplikáciuplatnejprávnejúpravy,ktorájesúčasťouprávnehoporiadkuSR(zák.č.191/50
Sb.). 44. V neposlednom rade je potrebné konštatovať, že NNS pri rozhodovaní vo veci rozhodoval

podľa nemeckého práva, ktoré sa nepochybne v oblasti zmenkového práva odlišuje od slovenského
zmenkového práva, ktoré je súd povinný aplikovať v tejto veci. Súd sa vo svojom rozhodnutí nijakým
spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou právnej úpravy Nemecka a SR. Použitie záverov
cudzích súdov, ktoré aplikujú svoje právo na slovenské právne prostredie považuje za neprijateľné. 45.
Citoval čl.144 Ústavy SR. Súd nemôže rozhodovať spor na základe nemeckého práva alebo s použitím

nemeckej judikatúry. 46. Záveru súdu o prelomení abstraktnosti zmenky, ktorý vyplýva z takmer 50
ročného rozhodnutia NNS, priamo odporuje záver NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (citoval, čo sa v
ňom uvádza. 47. Poukázal na rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke
soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004) a z jeho odôvodnenia citoval. 48.Vzhľadom na to, že NS
ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento

judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť
právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný
a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 49. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zák. o spotrebných úveroch a, že tomuto zák. odporuje. Zmenka uplatnená v tomto

konaní má všetky zák. predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený jeho nárok je tak v
rozsahu dôvodný. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré
bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia
uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v
jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie

svojho rozhodnutia uvádza. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok, tak že
návrhu na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhradu trov odvolacieho
konania: 24,90 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené
o DPH. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co 79/2013
z 5.9-2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.

4. Žalobca podaním (č.l.94) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac

neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada, podľa
čl.7 „Nariadenie“ vydať rozsudok v zmysle žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v
nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup

s názorom NS SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo
k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval,
očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7Nariadenia súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času
generuje na jeho strane majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
7. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie

zastaví.
8. Podľa ods.3 cit. ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.
9. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanému 22.4.2016 (doručenka pri č.l.113), avšak sa
k nemu nevyjadril, aj keď na to bol vyzvaný prípisom súdu 7C/217/2013-113 zo 14.4.2016, ktorý mu bolo
doručený tiež 22.4.2016 (doručenka pri č.l.113).

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie
žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v
ostatnej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody

sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič
nemení ani odvolanie.
11. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
12. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.

13. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

14. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
15. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,

ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
17. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovecrozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
18. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému

majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia

zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
20. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s

uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
21. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanému v ňom žiadne trovy nevznikli.
25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.