Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/370/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011897196
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci
navrhovateľov:1/Ing.V.N.,rod.N.,nar.XX.X.XXXX,bytomB.XXX,3/Ing.N.N.,nar.XX.X.XXXX,bytom
N., B. A. XXXX/X, 4/ V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom P., N. XXX/XX, 6.2/ N. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX X. L., B. XX, X. B., 6.3/ A. C., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX O. nad W., Z. XX, X. B.,

6.4/ N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX W. XXX, X. B., 6.5/ Y. V., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX
V., P. I., W. XXX, X. B., 7.1/ C. J., rod. X., nar. X.X.XXXX, bytom P. - L., W. XXX/X, 7.2/ K. Z., rod. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. - L., Z. L. XXX/XX, 7.3/ N. L., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, 9/ A. B., rod. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX, 10/ Ing. A. E., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P., I. XXXX/XX, 11.1/
Ing. Q. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P., A. E. XXXX/XX, 12.1/ L. N., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P. - N.
V., V. XX/X, 13.1.1/ E. N., rod. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom P., S. XXXX/X, 13.1.2/ C. N., nar. X.X.XXXX,
bytom P., S. XXXX/X 13.1.3/ L. N., nar. XX.X.XXXX, bytom P., S. XXXX/X, 13.1.4/ V. N., nar. XX.X.XXXX,

bytom P., S. XXXX/X (ako právni nástupcovia po navrhovateľovi 13.1/ C. N., nar. X.X.XXXX, zomrelom
dňa 2.1.2011), 13.2/ N. N., nar. X.X.XXXX, bytom B., J. 16X/XX, 13.3/ A. B., rod. N., nar. X.XX.XXXX,
bytom P. - N. V., V. XX/X, 13.4/ K. N., nar. X.X.XXXX, bytom P.- N. V., R. XX/X, navrhovatelia 1/, 4/, 9/,
10/ zastúpení JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou so sídlom P., Y. XX, navrhovateľ 11.1/ zastúpený
JUDr. Magda Poliačiková, advokátka s.r.o., Y. XX, P., navrhovatelia 3/, 12.1/, 13.1.1/ - 13.1.4/, 13.2/,
13.3/, 13.4/ zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s.r.o., Žilina, Vajanského 1/2765,

proti odporcom: 1/ G. R., XX.X.XXXX, bytom P. - N. V. XX, 2/ I. R., nar. X.XX.XXXX, bytom N., Z. N.
XXXX/X, 3/ G. W., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C., X. N. XXX/XX, 4/ N. J., rod. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. XXX, odporcovia 1/ až 4/ zastúpení JUDr. Dušanom Chlapíkom, advokátom so sídlom P., C.
XX, o zaplatenie 62.636,48 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcov 1/ až 4/ na určenie,
že nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po poručiteľovi K. R. zomrelom dňa 2.6.1964, naposledy bytom
N. V. č. XX, v konaní o odvolaní navrhovateľov 1/, 3/, 4/, 9/, 10/, 11.1/, 12.1/, 13.2/, 13.3/, 13.4/, právneho
predchodcu navrhovateľov 13.1.1/ až 13.1.4/ a odporkyne 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.

13C/150/2005-673 zo dňa 5. októbra 2010 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 13C/150/2005-781 zo
dňa 15. marca 2011, dopĺňacím uznesením č.k. 13C/150/2005-796 zo dňa 29. apríla 2011 a dopĺňacím
uznesením č.k. 13C/150/2005-814 zo dňa 1. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a dopĺňajúcimi uzneseniami:
- vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu odporcov 1/ až 4/ na určenie, že poľnohospodárka pôda v
kat. území N. V., zapísaná na meno K. R. vo vložke č. 35 - parc. č. 179/4, 184/4, 205/2, 206/2, 207/2,

265/1, 268/2, 292, 293, 295, 298, 299/1, 299/2, 300, 386/1, 386/8, 387/3 pod B1 v celosti, vo vložke č.
212 - parc. č. 420 pod B1 v 1-ici, vo vložke č. 155 - parc. č. 188/1 pod B1 v 2/6-inách, vo vložke č. 105 -
parc. č. 429 pod B1 v 40/120-inách, nepatrí do dedičstva po poručiteľovi K. R., zomrelom dňa 2.6.1964,
naposledy bytom N. V. č. XX, p o t v r d z u j e .
- vo výroku o povinnosti odporcu v rade 1/ zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ sumu 296,17 eur,
navrhovateľovi v rade 3/ sumu 296,17 eur, navrhovateľovi v rade 4/ sumu 148,09 eur, navrhovateľke v
rade 9/ sumu 148,09 eur, navrhovateľke v rade 10/ sumu 444,26 eur, všetkým uvedeným navrhovateľom

so 17,6 % úrokom z omeškania od 29.9.1996 do zaplatenia a o určení, že do dedičstva po poručiteľovi I.N., zomrelom dňa 11.6.1996, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade 1/ vo výške 296,17
eur, že do dedičstva po poručiteľovi Q. N., zomrelom dňa 3.9.1996, patrí pohľadávka tohto poručiteľa
voči odporcovi v rade 1/ vo výške 148,09 eur, že do dedičstva po poručiteľovi F. N., zomrelom dňa

12.12.2000, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade 1/ vo výške 148,09 eur, že do
dedičstva po poručiteľke Ing. H. G., rod. R., zomrelej dňa 7.9.2008, patrí pohľadávka tejto poručiteľky
voči odporcovi v rade 1/ vo výške 444,26 eur, že do dedičstva po poručiteľovi C. N., zomrelom dňa
7.7.2009, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade 1/ vo výške 444,26 eur, že do dedičstva
po poručiteľovi K. N., zomrelom dňa 9.8.2009, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade

1/ vo výške 444,26 eur, pri všetkých pohľadávkach označených poručiteľov aj 17,6 % úrok z omeškania
od 29.9.1996 do zaplatenia, z r u š u j e .

- vo výroku o povinnosti odporcu v rade 2/ zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ sumu 296,17 eur,
navrhovateľovi v rade 3/ sumu 296,17 eur, navrhovateľovi v rade 4/ sumu 148,09 eur, navrhovateľke v
rade 9/ sumu 148,09 eur, navrhovateľke v rade 10/ sumu 444,26 eur, všetkým uvedeným navrhovateľom

so 17,6 % úrokom z omeškania od 29.9.1996 do zaplatenia a o určení, že do dedičstva po poručiteľovi I.
N., zomrelom dňa 11.6.1996, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade 2/ vo výške 296,17
eur, že do dedičstva po poručiteľovi Q. N., zomrelom dňa 3.9.1996, patrí pohľadávka tohto poručiteľa
voči odporcovi v rade 2/ vo výške 148,09 eur, že do dedičstva po poručiteľovi F. N., zomrelom dňa
12.12.2000, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade 2/ vo výške 148,09 eur, že do

dedičstva po poručiteľke Ing. H. G., rod. R., zomrelej dňa 7.9.2008, patrí pohľadávka tejto poručiteľky
voči odporcovi v rade 2/ vo výške 444,26 eur, že do dedičstva po poručiteľovi C. N., zomrelom dňa
7.7.2009, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade 2/ vo výške 444,26 eur, že do dedičstva
po poručiteľovi K. N., zomrelom dňa 9.8.2009, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade
2/ vo výške 444,26 eur, pri všetkých pohľadávkach označených poručiteľov aj 17,6 % úrok z omeškania

od 29.9.1996 do zaplatenia, z r u š u j e .

- vo výroku o povinnosti odporkyne v rade 3/ zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ sumu 296,17 eur,
navrhovateľovi v rade 3/ sumu 296,17 eur, navrhovateľovi v rade 4/ sumu 148,09 eur, navrhovateľke v
rade 9/ sumu 148,09 eur, navrhovateľke v rade 10/ sumu 444,26 eur, všetkým uvedeným navrhovateľom

so 17,6 % úrokom z omeškania od 29.9.1996 do zaplatenia a o určení, že do dedičstva po poručiteľovi I.
N., zomrelom dňa 11.6.1996, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporkyni v rade 3/ vo výške 296,17
eur, že do dedičstva po poručiteľovi Q. N., zomrelom dňa 3.9.1996, patrí pohľadávka tohto poručiteľa
voči odporkyni v rade 3/ vo výške 148,09 eur, že do dedičstva po poručiteľovi F. N., zomrelom dňa
12.12.2000, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporkyni v rade 3/ vo výške 148,09 eur, že do

dedičstva po poručiteľke Ing. H. G., rod. R., zomrelej dňa 7.9.2008, patrí pohľadávka tejto poručiteľky
voči odporkyni v rade 3/ vo výške 444,26 eur, že do dedičstva po poručiteľovi C. N., zomrelom dňa
7.7.2009, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporkyni v rade 3/ vo výške 444,26 eur, že do dedičstva
po poručiteľovi K. N., zomrelom dňa 9.8.2009, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporkyni v rade
3/ vo výške 444,26 eur, pri všetkých pohľadávkach označených poručiteľov aj 17,6 % úrok z omeškania

od 29.9.1996 do zaplatenia, z r u š u j e .

- vo výroku o povinnosti odporcu v rade 4/ zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ sumu 296,17 eur,
navrhovateľovi v rade 3/ sumu 296,17 eur, navrhovateľovi v rade 4/ sumu 148,09 eur, navrhovateľke v
rade 9/ sumu 148,09 eur, navrhovateľke v rade 10/ sumu 444,26 eur, všetkým uvedeným navrhovateľom

so 17,6 % úrokom z omeškania od 29.9.1996 do zaplatenia a o určení, že do dedičstva po poručiteľovi I.
N., zomrelom dňa 11.6.1996, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade 4/ vo výške 296,17
eur, že do dedičstva po poručiteľovi Q. N., zomrelom dňa 3.9.1996, patrí pohľadávka tohto poručiteľa
voči odporcovi v rade 4/ vo výške 148,09 eur, že do dedičstva po poručiteľovi F. N., zomrelom dňa
12.12.2000, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade 4/ vo výške 148,09 eur, že do

dedičstva po poručiteľke Ing. H. G., rod. R., zomrelej dňa 7.9.2008, patrí pohľadávka tejto poručiteľky
voči odporcovi v rade 4/ vo výške 444,26 eur, že do dedičstva po poručiteľovi C. N., zomrelom dňa
7.7.2009, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade 4/ vo výške 444,26 eur, že do dedičstva
po poručiteľovi K. N., zomrelom dňa 9.8.2009, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči odporcovi v rade
4/ vo výške 444,26 eur, pri všetkých pohľadávkach označených poručiteľov aj 17,6 % úrok z omeškania

od 29.9.1996 do zaplatenia, z r u š u j e .

- vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľov v rade 1/, 3/, 4/, 6.2/ až 6.5/, 9/, 10/, 11.1/, 12.1/, 13.2/,
13.3/, 13.4/ a právneho predchodcu navrhovateľov v rade 13.1.1/ až 13.1.4/, ktorým alternatívne žiadalio priame vyplatenie náhrad z kúpnych cien po poručiteľoch I. N., Q. N., F. N., Ing. H. G., C. N.
a K. N., z r u š u j e .

- vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľov v rade 1/, 3/, 4/, 6.2/ až 6.5/, 9/, 10/, 11.1/, 12.1/, 13.2/,
13.3/, 13.4/ a právneho predchodcu navrhovateľov v rade 13.1.1/ až 13.1.4/, ktorým bol ich návrh o
zaplatenie vyvlastňovacích náhrad v obidvoch alternatívach zamietnutý, z r u š u j e .

-výrokuozastaveníkonaniavovzťahukpôvodnémunávrhuK.X.(právnejpredchodkynenavrhovateľov

v rade 7.1/ až 7.3/) sa krajský súd n e d o t ý k a .

- výroku o zastavení konania o vzájomnom návrhu odporcov v rade 1/ až 4/ v časti proti navrhovateľom
v rade 7.1/ až 7.3/ sa krajský súd n e d o t ý k a .

Krajský súd vec v rozsahu zrušenia v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom č.k. 13C/150/2005-673 zo dňa 5.10.2010 uložil odporcom 1/ až 4/, aby každý
z nich zaplatil navrhovateľke 1/ sumu 296,17 eur, navrhovateľovi 3/ sumu 296,17 eur, navrhovateľovi
4/ sumu 148,09 eur, navrhovateľke 9/ sumu 148,09 eur a navrhovateľke 10/ sumu 444,26 eur, všetkým
uvedeným navrhovateľom so 17,6 % úrokom z omeškania od 29.9.1996 do zaplatenia a zároveň určil,

že do dedičstva po poručiteľovi I. N., zomrelom dňa 11.6.1996, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči
každému odporcovi vo výške 296,17 eur, že do dedičstva po poručiteľovi Q. N., zomrelom dňa 3.9.1996,
patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči každému odporcovi vo výške 148,09 eur, že do dedičstva po
poručiteľovi F. N., zomrelom dňa 12.12.2000, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči každému odporcovi
vo výške 148,09 eur, že do dedičstva po poručiteľke Ing. H. G., rod. R., zomrelej dňa 7.9.2008,

patrí pohľadávka tejto poručiteľky voči každému odporcovi vo výške 444,26 eur, že do dedičstva po
poručiteľovi C. N., zomrelom dňa 7.7.2009, patrí pohľadávka tohto poručiteľa voči každému odporcovi
vo výške 444,26 eur a že do dedičstva po poručiteľovi K. N., zomrelom dňa 9.8.2009, patrí pohľadávka
tohto poručiteľa voči každému odporcovi vo výške 444,26 eur, s tým, že pri všetkých pohľadávkach
uvedených poručiteľov patrí do dedičstva aj 17,6 % úrok z omeškania od 29.9.1996 do zaplatenia. Návrh

navrhovateľov 1/, 3/, 4/, 6.2/ až 6.5/, 9/, 10/, 11.1/, 12.1/, 13.2/, 13.3/, 13.4/ a právneho predchodcu
navrhovateľov 13.1.1/ až 13.1.4/, ktorým alternatívne žiadali o priame vyplatenie náhrad z kúpnych
cien po poručiteľoch I. N., Q. N., F. N., Ing. H. G., rod. R., C. N. a K. N., zamietol. Zamietol i návrh
vyššieoznačenýchnavrhovateľovvozvyškuzaplateniavyvlastňovacíchnáhradvobidvochalternatívach
návrhu.Konanievčastipôvodnéhonárokuprávnejpredchodkynenavrhovateľov7.1/až7.3/ovyplatenie

náhrad z kúpnych cien i vyvlastňovacích náhrad, zastavil. O trovách konania si vymienil rozhodnúť po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 13C/150/2005-781 zo dňa 15.3.2011 vzájomný návrh odporcov 1/ až 4/ na
určenie, že poľnohospodárska pôda v kat. území N. V., zapísaná na meno K. R., vo vložke č. 35 pod B1

v celosti, vo vložke č. 212 pod B1 v 1-ici, vo vložke č. 155 pod B1 v 2/6-inách, vo vložke č. 105 pod B1
v 40/120-inách, nepatrí do dedičstva po poručiteľovi K. R., zomrelom dňa 2.6.1964, naposledy bytom
N. V. č. XX, zamietol.

Dopĺňacím uznesením č.k. 13C/150/2005-796 zo dňa 29.4.2011 okresný súd rozhodol, že o trovách

konania (vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcov) rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Dopĺňacím uznesením č.k. 13C/150/2005-814 zo dňa 1.7.2011 okresný súd rozhodol tak, že konanie
týkajúcesavzájomnéhonávrhuodporcov,ktorésmerovaloajprotinavrhovateľom7.1/,7.2/,7.3/zastavil.

V rozsiahlom odôvodnení (vo vzťahu k rozsudku č.k. 13C/150/2005-673 zo dňa 5.10.2010) okresný súd
uviedol, že podľa uznesenia bývalého Štátneho notárstva v Žiline, č.k. D 614/1964-6 zo dňa 23.6.1964
v dedičskej veci po poručiteľovi K. R., zomrelom dňa 2.6.1964, (po ktorom zostalo 7 detí) sa celé
dedičstvo prikázalo X. R. (právnemu predchodcovi odporcov 1/ až 4/). Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením č.k. 7Co/754/1964-13 zo dňa 10.11.1964 potvrdil uznesenie bývalého Štátneho notárstva vŽiline s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za náhradu, rozdelí sa táto náhrada v rovnakom pomere
medzi ostatných dedičov. Pôvodní navrhovatelia (dedičia po štyroch zo 7 detí poručiteľa) si návrhom zo
dňa 17.1.1996 uplatnili proti odporcom nárok na zaplatenie 1.886.986,70 Sk. Pri uplatnení tohto nároku

vychádzali z toho, že odporcom mala byť na základe rozhodnutia bývalého Obvodného úradu životného
prostredia Žilina zo dňa 12.12.1994 vyplatená vyvlastňovacia náhrada v celkovej sume 2.552.700,- Sk
a následne (na základe štyroch kúpnych zmlúv uzavretých so spoločnosťou Vodné dielo Žilina, a.s.)
im mala byť vyplatená kúpna cena v celkovej sume 749.526,- Sk. Rozsudkom Okresného súdu Žilina
(v poradí prvým) č.k. 12C/44/1996 zo dňa 29.10.1996 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline

č.k. 7C/1267/1997 zo dňa 29.10.1997, bol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnutý. Najvyšší
súd SR rozsudkom č.k. 5Cdo/96/2000 zo dňa 26.11.2003 vyššie označený rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zaujal názor, že právo na náhradu (v prípade scudzenia) nie
je obmedzené len na osoby odstupujúcich dedičov, ale aj na osoby ich právnych nástupcov. Tak isto
povinnosť poskytnúť náhradu sa netýkala len X. R., ale aj jeho právnych nástupcov. Krajský súd v Žiline
uznesením č.k. 23Co/55/2004 zo dňa 21.3.2005 v zmysle záverov Najvyššieho súdu SR zrušil v poradí

prvý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po viacerých zmenách návrhu (v
dôsledku podania alternatívnych návrhov, resp. v dôsledku úmrtia niektorých pôvodných navrhovateľov)
okresný súd po vykonanom dokazovaní vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 13C/150/2005 zo
dňa 27.12.2007 (v poradí druhým rozsudkom), ktorým návrhu navrhovateľov čiastočne vyhovel. Krajský
súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/297/2008 zo dňa 31.3.2009 rozsudok okresného súdu (v poradí druhý)

opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že odôvodnenie prvostupňového
rozsudku bolo vo vzťahu k významným skutočnostiam nepreskúmateľné, najmä nebolo z neho zrejmé,
na základe akých dôkazov dospel okresný súd k záveru, že odporcom bola vyplatená z titulu kúpnych
zmlúv suma 749.486,- Sk, neobsahovalo žiadne úvahy o tom, ako dospel okresný súd k výpočtu
súm, ktoré priznal navrhovateľom, resp. súm, ktoré určil ako pohľadávky do dedičstva po označených

poručiteľoch. Prvostupňovému súdu boli zároveň vytknuté procesné vady pri rozhodovaní o pripustení
zmeny návrhu.
V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd rekapituloval zmeny návrhu, ktoré navrhovatelia v predmetnej
veci podali, ako i rozhodnutia o týchto zmenách. Podrobne (na str. 18-19) tiež uviedol, kto sa stal
právnym nástupcom po štyroch deťoch (po ktorých boli v predmetnom konaní uplatnené peňažné

nároky) nebohého poručiteľa K. R., zomrelého dňa 2.6.1964.
V ďalších častiach písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd uviedol skutočnosti, na základe
ktorých čiastočne vyhovel nároku niektorých navrhovateľov na zaplatenie náhrad z kúpnych cien,
resp. skutočností, pre ktoré zamietol nárok niektorých navrhovateľov na zaplatenie vyvlastňovacích
náhrad. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie náhrad z kúpnych cien okresný súd uviedol, že tento nárok

navrhovateľov akceptoval. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo/96/2000-151 zo dňa 26.11.2003
bola už v rámci tohto konania ustálená právna otázka, že dedičské rozhodnutie D 614/1964 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 7Co/754/1964 zo dňa 10.11.1964, zaväzovalo
a oprávňovalo nielen účastníkov dedičského konania, ale aj ich právnych nástupcov, ako na strane
odporcov, tak aj na strane navrhovateľov. Každý z odporcov dostal od spoločnosti Vodné dielo Žilina, a.s.

kúpnu cenu po 187.381,50 Sk. Zástupca označenej spoločnosti na pojednávaní dňa 6.9.1996 potvrdil,
že kúpne ceny boli poukázané odporcom v lehotách podľa kúpnych zmlúv. Pokiaľ odporcovia tvrdili, že
v skutočnosti prevzali menšie náhrady ako sú uvedené v kúpnych zmluvách (poukazujúc na skutočnosť,
že zaplatili príslušné dane), toto tvrdenie nepreukázali. Súd preto vychádzal zo znenia zmlúv. I keď v
zmluvách sa uvádza pre každého z odporcov kúpna cena 187.381,50 Sk, za situácie, keď navrhovatelia

v pôvodnom návrhu vychádzali zo sumy 187.371,50 Sk (pre každého z odporcov), súd vychádzal zo
súm uvádzaných navrhovateľmi, pretože títo sa mohli domáhať nižších nárokov, než na aké mali právo.
Vzhľadom na tvrdenie spoločnosti Vodné dielo Žilina, a.s., že sumy vyplatili v lehotách podľa znenia
zmlúv a odporcovia toto tvrdenie nikdy nespochybnili, okresný súd vychádzal z toho, že najneskôr v
priebehu mesiaca január 1996 všetci odporcovia kúpne ceny prevzali. Navrhovatelia si uplatnili nároky

z kúpnych cien vyplatených odporcom tak, že žiadali buď o priame priznanie aj náhrad zodpovedajúcich
nárokom pôvodných navrhovateľov (ktorí v priebehu konania zomreli), alebo žiadali priznať tieto náhrady
ako pohľadávky do dedičských konaní po zomrelých pôvodných navrhovateľoch. Vychádzajúc zo
záverov NS SR mal okresný súd za to, že mohol priznať priame zaplatenie náhrad z kúpnych cien len
tým navrhovateľom, ktorým toto právo za života vzniklo a ktorí si uplatnili peňažné nároky na súde.

Nároky ostatných pôvodných navrhovateľov, ktorí v priebehu konania zomreli, bolo možné priznať len
akoichpohľadávkuprotiodporcom,nakoľkojumožnoprejednaťlenvrámcidedičskéhokonania.Vtomto
smere poznamenal, že súd v predmetnej veci nebol oprávnený na to, aby prejednal dedičstvo, resp.
prejudiciálne riešil dedičské otázky. Pokiaľ sa všetci súčasní navrhovatelia domáhali priameho priznanianáhrad aj po nebohých pôvodných navrhovateľoch, ich alternatívne uplatnený návrh zamietol. V ďalšej
časti odôvodnenia okresný súd uviedol výpočet peňažných nárokov z kúpnych cien pripadajúcich na
pôvodne aj teraz žijúcich navrhovateľov i peňažných nárokov pripadajúcich na navrhovateľov, ktorí v

priebehu konania zomreli. Vychádzal pritom zo základu 749.486,- Sk a nie zo skutočne vyplatených
kúpnych cien, t.j. zo sumy 749.586,- Sk s poukazom na skutočnosť, že sami navrhovatelia vychádzali
zo základu 749.486,- Sk. Pokiaľ si navrhovatelia uplatnili úrok z omeškania od 6.2.1996, okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že označený dátum splatnosti neakceptoval. Úrok z
omeškania akceptoval až odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol odporcom doručený návrh vo veci

samej.
Okresný súd návrh navrhovateľov o zaplatenie vyvlastňovacích náhrad v obidvoch alternatívach
návrhoch zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ohľadne týchto nárokov akceptoval
námietku premlčania vznesenú odporcami. V podrobnostiach uviedol, že rozhodnutie o vyvlastnení
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.2.1995, pričom Vodné dielo Žilina, a.s. podalo dňa 31.3.1995 na súd
návrh na prijatie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti do súdnej úschovy, lebo dedičia po K. R. sú pre

neho ako vyvlastňovateľa neznámi. Okresný súd Žilina uznesením č.k. Nc/a 54/1995 zo dňa 15.11.1995
náhradu vo výške 2.552.700,- Sk do úschovy prijal. Navrhovatelia vystupujúci v tomto konaní sa
podaním zo dňa 28.11.1995 obrátili na súd konajúci o úschovách so žiadosťou o vydanie časti úschovy
s poukazom na dôvody uplatňované v predmetnom konaní. Vodné dielo Žilina, a.s. nedalo súhlas na
vyplatenievyvlastňovacíchnáhradnikomu,aniodporcom.Okresnýsúdnapriektomuuznesenímč.k.Nc/

a 54/1995 zo dňa 17.1.1996 rozhodol o vyplatení náhrad odporcom. Proti tomuto uzneseniu sa odvolali
ostatní dedičia, vrátane pôvodných navrhovateľov vystupujúcich v predmetnom konaní. Krajský súd
v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením č.k. 17Co/1037/1996-38 zo dňa 4.4.1996 uznesenie
Okresného súdu Žilina č.k. Nc/a 54/1995 zo dňa 17.1.1996 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. S poukazom na závery uvedené v odôvodnení vyššie označeného uznesenia odvolacieho

súdu, okresný súd ďalej uviedol, že pôvodní navrhovatelia síce podali na súd dňa 17.1.1996 návrh
na začatie konania, ale sa dôsledne neriadili poučením Krajského súdu v Banskej Bystrici. Pôvodný
návrh síce smeroval aj proti Vodnému dielu Žilina, a.s., ale len vo vzťahu k navrhovaným predbežným
opatreniam. Neskôr však voči Vodnému dielu Žilina, a.s. zobrali návrh späť a súd v tejto časti konanie
právoplatne zastavil. Ďalej okresný súd v odôvodnení rozsudku doslovne uviedol: „Navrhovatelia sa

domáhali voči súčasným odporcom 1-4 plnenia, ktoré ešte neprevzali a ktoré ani prevziať nemohli do
skončenia konania 12C 44/1996 vzhľadom na predbežné opatrenie, ktoré navrhli navrhovatelia. Súd
nemohol s úspechom vyhovieť žalobe na plnenie (rozdelenie kúpnej ceny), ktoré ešte navrhovatelia
nedostali a ani dostať nemohli. Resp. ak by aj súd žalobe vyhovel, nezaväzovalo by toto rozhodnutie
uschovávací súd, pretože jeho účastníkom nebolo Vodné dielo a rozhodnutie sa netýkalo predmetu

úschovy. Uschovávací súd v každom prípade uznesenie o nariadení predbežného opatrenia rešpektoval
a to bez ohľadu na jeho vecnú správnosť či konanie, v ktorom bolo vydané (bez účasti Vodného diela
vo veci samej a bez väzby na uschovávacie konanie). Išlo o uznesenie č.k. 12C 44/1996-35 zo dňa
18.4.1996. Konanie 12C 44/1996 bolo právoplatne skončené 12.10.1998 rozhodnutím odvolacieho súdu
č.k. 7Co 1267/1997-101. Na žiadosť odporcov 1/ - 4/ podanú uschovávaciemu súdu dňa 16.10.1998 a so

súhlasom Vodného diela uschovávací súd vyplatil vyvlastňovaciu náhradu odporcom 1/ - 4/. Nebránila
tomu žiadna prekážka, Vodné dielo súhlas dalo a navrhovatelia sa voči Vodnému dielu nikdy nedomáhali
nárokov vo vzťahu k predmetu úschovy. Navrhovatelia najneskôr 28.11.1995 v čase písania žiadosti
o vydanie časti predmetu úschovy (ale ešte aj 15.2.1995 a 21.3.1995 v čase písania listov Vodnému
dielu) mali vedomosť o tom, že odporcom má byť poukázaná náhrada na základe vyvlastnenia časti

pozemkov. Začali sa domáhať svojich nárokov ešte v priebehu vyvlastňovacieho konania a neskôr v
rámci konania o úschovách. V rámci konania o úschovách mohli navrhovatelia dosiahnuť zamýšľaný
cieľ - v súvisiacom sporovom konaní za účasti aj Vodného diela dosiahnuť, aby im bola vyplatená priamo
časť vyvlastňovacej náhrady z úschovy. Dedičské rozhodnutie síce zaväzovalo len účastníkov konania
a ich právnych nástupcov, takéto rozhodnutie vyplývajúce z konania o úschovách by zaväzovalo aj

Vodné dielo a najmä odporcov pri rozdelení vyvlastňovacej náhrady v zmysle dedičského rozhodnutia.
Navrhovatelia však nikdy takúto žalobu nepodali a to ani v 10 ročnej premlčacej lehote od roku 1995
do roku 2005. Preto námietku premlčania vznesenú odporcami je potrebné akceptovať. Podľa § 100
ods. 1 OZ: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať. Podľa § 110 ods. 1 OZ: Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak
právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.Žaloba podaná 17.1.1996 bola podaná predčasne alebo právne nevýznamným spôsobom. Odporcom
bola síce neskôr v roku 1998 vyplatená vyvlastňovacia náhrada, avšak bez významu k podanej žalobe.
Súvisí to aj s tým, že do vydania vyvlastňovacej náhrady nemohli byť odporcovia ani v o meškaní voči

navrhovateľom.Totieždokazujepodstatupodanejžalobydňa17.1.1996,ktoránevychádzalazozáverov
Krajského súdu v Banskej Bystrici a ktorej účinky nebolo možné dodatočne vztiahnuť na neskoršie
skutočnosti (vyplatenie vyvlastňovacej náhrady takmer tri roky po podaní žaloby). Navrhovatelia podali
žalobuvsúvislostiskonanímoúschovách,avšaknepodaližalobuprotiVodnémudielu.Pokiaľvpriebehu
konania došlo k úhrade vyvlastňovacej náhrady odporcom, bolo možné uplatniť voči nim inou žalobou

nárok proti nim. Bolo by možné to riešiť aj zmenou návrhu, ktorá by však nespočívala v spresnení
žalobnej sumy a označení účastníkov (po smrti pôvodných), ale spočívala by v zmene skutkového stavu
(a tým aj právneho posúdenia).“

Vo vzťahu k zastaveniu konania v časti nároku, ktorým bol uplatnený pôvodnou navrhovateľkou 7/ (K.
X.), okresný súd v odôvodnení uviedol, že jej dedičmi na základe dedičského rozhodnutia D 1694/1999

sú súčasní navrhovatelia 7.1/ až 7.3/. Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15Nc 703/1995 zo dňa
7.7.1995 (právoplatným dňa 14.8.1995) mal preukázané, že K. X. bola za života pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, nakoľko trpela ťažkou duševnou chorobou trvalého charakteru a nebola schopná robiť
akékoľvek právne úkony. V prílohe k pôvodnému návrhu sa nachádza plná moc zo dňa 31.1.1995. Z tejto
plnej moci nie je zrejmé, či podpis patrí K. X., alebo bol sfalšovaný, táto osoba však nemala spôsobilosť

byť účastníčkou konania, ktoré sa začalo dňa 17.1.1996. Nakoľko uznesením okresného súdu č.k. P
181/1995 zo dňa 14.9.1995 bola tejto osobe ustanovená opatrovníčka - navrhovateľka 7.1/, iba táto
mohla vystupovať ako oprávnená osoba za svoju matku. S poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1 O.s.p.
okresný súd akceptoval námietku odporcov, že neboli splnené podmienky na začatie konania ohľadne
nároku pôvodnej navrhovateľky 7/ K. X., a preto do konania už nemohli účinne vstúpiť ani jej dedičia,

t.j. navrhovatelia 7.1/ až 7.3/.

V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku (ktorým zamietol návrh odporcov 1/ až 4/ o určenie, že
nehnuteľnosti v kat. území N. V., zapísané v pozemkovej knihe na meno poručiteľa K. R., nepatria do
dedičstva po označenom poručiteľovi, zamietol) uviedol, že na strane odporcov nie je daný naliehavý

právny záujem na požadovanom určení. Ani prípadným úspechom by sa právne postavenie odporcov
nezmenilo, pretože X. R. bol tak či tak výlučným preberateľom majetku po svojom otcovi K. R.. Dôvodná
z hľadiska ust. § 80 písm. c/ O.s.p. by bola eventuálne žaloba o určenie práva, kde by však účastníkmi
konania museli byť všetci právni nástupcovia po poručiteľovi K. R.. V predmetnom konaní však
účastníkmi sú iba právni nástupcovia len po šiestich z 8 detí (správne po štyroch zo 7 detí - poznámka

odvolacieho súdu) nebohého K. R.. I napriek konštatovaniu, že už tieto samotné závery postačovali
na zamietnutie vzájomného návrhu odporcov, okresný súd sa v ďalšej časti odôvodnenia zaoberal aj
vecnými argumentmi odporcov, ktoré podrobne opísal na strane 12 až 14 dopĺňacieho rozsudku.

Dopĺňacím uznesením č.k. 13C/150/2005-796 zo dňa 29.4.2011 okresný súd rozhodol o tom, že o

trovách súvisiacich so vzájomným návrhom odporcov rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutí vo veci
samej.

Dopĺňacie uznesenie č.k. 13C/150/2005-814 zo dňa 1.7.2011 (ktorým konanie o vzájomnom návrhu
odporcov vo vzťahu k navrhovateľom 7.1/ až 7.3/ zastavil) odôvodnil tými istými skutočnosťami ako

zastavenie konania v časti nároku uplatneného pôvodnou navrhovateľkou 7/ K. X..

Proti rozsudku č.k. 13C/150/2005-673 zo dňa 5.10.2010 podali odvolanie navrhovatelia 3/, 12.1/,
13.1/ (navrhovateľ vystupujúci pod týmto radovým číslom po vyhlásení označeného rozsudku zomrel
- poznámka odvolacieho súdu), 13.2/, 13.3/, 13.4/, osobitne aj navrhovatelia 1/, 4/, 9/, 10/, 11.1/ a tiež

odporkyňa 3/.

Navrhovatelia 3/, 12.1/, 13.1/ - 13.4/ napádali rozsudok zo dňa 5.10.2010 v časti, v ktorej bol ich
návrh zamietnutý. Mali za to, že rozsudok je vecne a právne nesprávny aj v tej časti, pokiaľ im nebolo
priznané zaplatenie súm v rozsahu, v akom ich uplatňovali v žalobnom návrhu, resp. v nasledujúcej

zmene návrhu zo dňa 27.8.2010. V podrobnostiach uviedli, že okresný súd nepostupoval správne, keď
odporcom uložil povinnosť zaplatiť im peňažné náhrady do 15 dní a nie do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, ako to v návrhu požadovali. Vo vzťahu k alternatívnemu petitu svojho návrhu uviedli, že
tento navrhovali v dôsledku námietok produkovaných odporcami v priebehu súdneho sporu. Pokiaľ byvšak výrok napadnutého rozsudku nadobudol právoplatnosť tak, ako je to v ňom uvedené, došlo by
k porušeniu základnej zásady občiansko-právneho konania, a to k porušeniu zásady hospodárnosti,
rýchlosti konania, ako i ustanovení o univerzálnej sukcesii. Pôvodní navrhovatelia (I. N., C. N., K. N.)

nespísali závet, v ich prípade prichádza do úvahy zákonné dedenie podľa § 473 OZ a v prípade, že
pohľadávky budú zahrnuté do dedičského konania podľa výroku napadnutého rozsudku, vzhľadom ku
skutočnosti, že dedičské konanie je neverejné, nebudú odporcovia účastníkmi týchto dedičských konaní
a z právoplatného osvedčenia o dedičstve, resp. z právoplatného uznesenia o dedičstve im nebude
vyplývať povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumy vyčíslené vo výroku rozsudku. Preto by boli nútení

na základe tohto rozsudku (pokiaľ by nadobudol právoplatnosť) a následného rozhodnutia o dedičstve
podať novú žalobu proti odporcom 1/ až 4/. V ďalšej časti odvolania namietali čas omeškania, od
ktorého boli odporcovia zaviazaní zaplatiť im úroky z omeškania. Tiež namietali konštatovanie súdu
vo výroku rozsudku, pokiaľ zamietol ich návrh týkajúci sa vyplatenia príslušných súm z vyvlastňovacej
náhrady. Namietali i výšku súm, na ktorú boli odporcovia napadnutým rozsudkom zaviazaní. V tomto
smere vytýkali okresnému súdu, že nesprávne vyčíslil 1/7-inu pre každého z právnych predchodcov

navrhovateľov sumou 336.963,- Sk. Pokiaľ teda okresný súd uznal ich žalobný návrh za čiastočne
dôvodný, rozhodol iba o sume 1.347.852,- Sk, čo považovali za nezákonný záver. Nesúhlasili s
konštatovaním okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že jeho výrok sa opiera o
odôvodnenie rozhodnutia NS SR č.k. 5Cdo/96/2000 zo dňa 26.11.2003. Poukázali na skutočnosť, že
dovolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku neodvoláva len na princípy fungovania demokratického

štátu a dôveru občanov v jeho princípy, ale aj na konkrétne ustanovenia platnej právne úpravy a to
na § 460 a § 579 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti poukázali aj na spis Okresného súdu Žilina sp.zn. Nc/a
54/1995, v ktorom okresný súd vydal dňa 17.1.1996 poukaz na vyplatenie celej vyvlastňovacej náhrady
odporcom 1/ až 4/. Z obsahu listu, ktorý bol zaslaný právnym zástupcom pôvodných navrhovateľov 1/
až 13/ zo dňa 28.11.1995 je zrejmé, že tento list bol vlastne urgenciou na nečinnosť Vodohospodárskej

výstavby, štátny podnik, pokiaľ išlo o vyplatenie časti vyvlastňovacej náhrady a tomuto listu predchádzali
ich písomné uplatnenia nárokov na vyplatenie náhrad zo dňa 31.8.1995, 16.10.1995, 26.10.1995,
15.2.1995, ktoré boli zasielané jednak Vodohospodárskej výstavbe, štátny podnik a jednak Vodnému
dielu Žilina, a.s.. Z poukazu Okresného súdu Žilina zo dňa 17.11.1998 je zrejmé, že pokiaľ ide o
vyvlastňovaciu náhradu, každému z odporcov bola vyplatená suma po 402.304,60 Sk + istiny, čo spolu

činí 1.609.218,50 Sk + istiny. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 7Co/1037/1996 zo dňa
3.4.1996 nepochybne vyplýva, že postup odporcov bol v rozpore s platnou právnou úpravou. Napriek
tejto skutočnosti však odporcovia odmietli vyplatiť im žalované sumy. Nespochybňovali skutočnosť, že
podaním doručeným na pojednávaní dňa 27.9.1996 si uplatnili úrok z omeškania zo žalovanej sumy s
tým, že sa odvolávajú na odvolanie, ktoré podali proti uzneseniu o vydaní úschovy zo dňa 17.1.1996

a to najneskôr dňom 6.2.1996, t.j. dňom nasledujúcim po jeho podaní. Okresnému súdu tiež predložili
listy zasielané odporcom zo dňa 16.2.1996, v prílohe ktorých bolo zasielané písomné uznanie záväzku,
pretože odporcom bola známa skutočnosť, že navrhovatelia a ich právni predchodcovia si podali žiadosť
na vydanie časti úschovy ešte dňa 29.11.1995. Neobstojí preto konštatovanie okresného súdu, že
do omeškania sa dostali (odvolatelia mali zrejme na mysli, že do omeškania sa dostali odporcovia -

poznámka odvolacieho súdu) neskôr tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Pokiaľ sa
v odôvodnení rozsudku konštatuje, že ak došlo k úmrtiu niektorých pôvodných navrhovateľov, je možné
tieto nároky priznať len ako pohľadávku do dedičstva, odvolatelia tvrdili, že takýto rozsudok je v rozpore
s ust. § 92 ods. 2 O.s.p. a § 579 ods. 1 OZ. Tiež poukazovali na ust. § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V ďalšej časti odôvodnenia namietali aj záver

okresného súdu o premlčaní ich nárokov z titulu vyvlastňovacej náhrady vyplatenej odporcom 1/ až 4/.
Keďže doposiaľ nedošlo k právoplatnému skončeniu konania vo veci, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu ich
nárokov. Nie ich chybou pre zdĺhavosť sporu došlo k úmrtiu niektorých pôvodných navrhovateľov, a preto
mali za to, že pokiaľ si uplatňovali vyplatenie konkrétnych súm voči odporcom, malo im byť priznané
vyplatenie týchto súm v plnej výške a nemalo byť rozhodnuté tak, že táto pohľadávka patrí do dedičstva

po ich právnych predchodcoch. Nebol dôvod ani na to, aby súd vychádzal zo zníženého základu, ktorý
si naviac nesprávne vyčíslil. V tomto smere v podrobnostiach uviedli, že účastníkmi súdneho sporu na
strane navrhovateľov sú právni nástupcovia po štyroch deťoch nebohého K. R. a na strane odporcov
sú právni nástupcovia po jeho piatom dieťati, pričom už pri podaní žalobného návrhu sa domáhali
zaplatenia sumy 1.886.986,70 Sk. Konštatovanie okresného súdu, že v pôvodnom žalobnom návrhu išlo

o sumy vypočítané z vyššieho základu, nemá oporu v spisovom materiáli, najmä nie v návrhu na začatie
konania, ktorý bol doručený súdu dňa 17.1.1996. V ďalšej časti odvolania tvrdili, že z rozsudku NS
SR č.k. 5Cdo/96/2000 zo dňa 26.11.2003 nevyplýva záver, že by súd nemohol priznať zaplatenie časti
kúpnych cien tým navrhovateľom, ktorí v priebehu sporu vstúpili na základe univerzálnej sukcesie popôvodných navrhovateľoch. Tiež tvrdili, že súd v tejto veci nerieši žiadnu prejudiciálnu dedičskú otázku,
mal vychádzať z ust. § 473 OZ, ako i z obsahu skončeného dedičského konania po nebohom I. N., ako i
z obsahu neskončených konaní po neb. C. N. a neb. K. N.. Neobstojí ani tvrdenie uvedené v odôvodnení

napadnutého rozsudku na strane 11, že v roku 2007 bez bližšieho vysvetlenia si začali uplatňovať nároky
z pôvodnej sumy 3.302.226,- Sk, pretože od samého začiatku si uplatňovali nárok na zaplatenie tak z
vyplatených kúpnych cien, ako aj z vyplatenej vyvlastňovacej náhrady, čo spolu činilo 3.302.226,- Sk.
V ďalšej časti odvolania navrhovatelia zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s.r.o.,
podrobne uviedli svoje argumenty, pre ktoré nepovažovali námietku premlčania vznesenú odporcami za

dôvodnú. Podstata týchto argumentov spočívala v tvrdení, že ak bol žalobný návrh podaný 17.1.1996 a
po zamietajúcom rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu podali v zákonom stanovenej lehote
dovolanie, došlo k prerušeniu plynutia akejkoľvek premlčacej doby. Neobstojí ani odôvodnenie priznanej
námietky premlčania s poukázaním na konanie o úschovách vedené pod sp.zn. Nc/a 54/1995. Pokiaľ
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že žaloba navrhovateľov musela smerovať aj voči
Vodnému dielu Žilina, a.s., pričom na strane 22 rozsudku sa tvrdí, že táto žaloba voči označenému

subjektu nebola podaná, toto konštatovanie je v rozpore so skutočným stavom veci, nakoľko žaloba bola
podaná aj voči Vodnému dielu Žilina, a.s., ktorý bol v návrhu zo dňa 15.1.1996 označený ako odporca 5/.
Uznesením Okresného súdu Žilina dňa 29.10.1996 bolo konanie voči označenému odporcovi zastavené
a toho istého dňa bolo rozsudkom prvého stupňa rozhodnuté tak, že ich návrh sa zamieta. Pokiaľ v
predmetnej veci podávali dovolanie, Vodné dielo Žilina, a.s. bol označený ako odporca 5/ a takto bol

ako účastník označený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR. Z výpisu z obchodného registra Okresného
súdu Trenčín je zrejmé, že dňom 14.3.2008 bol odporca 5/ vymazaný z obchodného registra, a preto
nemal spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania po tom, ako došlo k zrušeniu pôvodného rozsudku
súdu prvého stupňa dovolacím súdom. Preto nemohla byť žaloba vedená i proti nemu a s ohľadom
ku skutočnosti, že došlo k vyplateniu finančných prostriedkov z úschovy Okresného súdu Žilina, nebol

právny dôvod na to, aby súd ďalej s označeným odporcom ako uschovávateľom konal. Neobstojí preto
argumentácia uvedená v odôvodnení napadnutého rozsudku, že pokiaľ nebola ako odporca 5/ vedená
spoločnosť Vodné dielo Žilina, a.s., ktorého súhlas bol potrebný tak, ako to vyplýva z ustanovení konania
o úschovách, nedošlo by k zaviazaniu aj jeho pri rozdelení vyvlastňovacej náhrady v zmysle dedičského
rozhodnutia. Žiadne ustanovenie O.s.p. neupravuje spôsob skončenia konania začatého na základe

žalobného návrhu navrhovateľov tak, že možno konštatovať, že by akákoľvek žaloba bola podaná
predčasne alebo právne nevýznamným spôsobom, pretože v súlade s ust. § 42, § 43 a § 95 O.s.p.
navrhovatelia môžu kedykoľvek do právoplatného skončenia konania meniť petit žalobného návrhu až
do jeho skončenia. Na základe týchto skutočností navrhovatelia zastúpení Advokátskou kanceláriou
JUDr. Mária Badová, s.r.o., navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že ich návrhu v zmysle pripustenej

zmeny petitu žaloby sa v celom rozsahu vyhovie.
V doplnení odvolania navrhovatelia 3/, 12.1/, 13.1/ až 13.4/ uviedli, že i napriek skutočnosti, že rozsudok
okresného súdu nie je právoplatný, odporcovia 1/ až 4/ uhradili navrhovateľovi 3/ poštovou poukážkou,
každý z nich po 296,17 eur. Písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 28.2.2011, zároveň
žiadali, aby na strane navrhovateľov vstúpili do konania ďalší účastníci, a to E. N., C. N., L. N. a V. N.,

nakoľko navrhovateľ 13.1/ (C. N., nar. X.X.XXXX) dňa 2.1.2011 zomrel. V dôsledku tejto skutočnosti
zároveňnavrhlipripustiťzmenunávrhuvzneníopravenomadoplnenomvpísomnompodanídoručeným
Krajskému súdu v Žiline ako súdu odvolaciemu dňa 15.5.2012.

Navrhovatelia 1/, 4/, 9/, 10/, 11.1/ (ktorí takisto napádali rozsudok zo dňa 5. 10. 2010) v dôvodoch

odvolania uviedli, že v konaní bolo nesporne preukázané, že dňa 17.1.1996 uplatnili proti odporcom aj
nárok na zaplatenie vyvlastňovacích náhrad. Na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 12.12.1994
bola celková vyvlastňovacia náhrada vo výške 2.552.700,- Sk, pričom tejto celkovej sumy patrí každému
zo 7 detí po nebohom K. R. podiel vo výške 364.671,- Sk. Vzhľadom na to, že nárok na výplatu z
vyvlastňovacej náhrady si uplatnili aj pôvodní navrhovatelia 1/ až 13/, táto vyvlastňovacia náhrada bola

zložená do depozitu na Okresnom súde Žilina. V depozite sa nachádzala až do rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline, ktorý rozsudkom č.k. 7Co/1267/1997 zo dňa 29.10.1997 potvrdil rozsudok okresného
súdu.Uschovávacísúdnakoniecvyplatilvyvlastňovaciunáhraduodporcom1/až4/.Tvrdenieokresného
súdu v napadnutom rozsudku, že pôvodne bola žalovaná aj spoločnosť Vodné dielo Žilina, a.s. a neskôr
voči nemu bola vzatá žaloba späť, nemá žiadny právny význam na ich uplatňovaný nárok, pretože si

neuplatňujú vyplatenie finančnej náhrady voči vyššie označenej spoločnosti, ale voči odporcom 1/ až
4/. Obsah žaloby zo dňa 17.1.1996, kde si uplatňujú na súde nárok z titulu náhrady za vyvlastnené
nehnuteľnosti, je jasný a z neho je jasný aj skutkový aj právny nárok. S poukazom na skutočnosť,
že už od 17.1.1996 prebieha predmetný súdny spor, ich nárok bol uplatnený včas. Z tohto dôvodunepovažovali právny názor okresného súdu o premlčaní tohto ich nároku za správny. V tejto súvislosti
tiež poukázali na skutočnosť, že odporcovia 1/ až 4/ prevzali finančné prostriedky ako náhradu za
vyvlastnené nehnuteľnosti v rámci tzv. uschovávacieho konania, ktoré je konaním nesporovým a kde súd

vystupuje len ako uschovávateľ. Neskúma pravdivosť tvrdení účastníkov ani nerozhoduje spory medzi
nimi. Skúma len naplnenie formálnych predpokladov prijatia a vydania úschovy, prípadne jej pripadnutia
štátu. Z týchto skutočností potom jednoznačne vyplýva, že konanie o úschovách nie je konaním, v
ktorom by bolo účastníkom priznané akékoľvek právo. Naviac spoločnosť Vodné dielo Žilina, a.s. bolo
zlikvidované a likvidácia bola ukončená dňa 26.11.2007. Preto účastníkom tohto konania nemôže byť

neexistujúci subjekt. Na základe týchto skutočností navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a ich návrhu
v celom rozsahu vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V prípade, že
by odvolací súd v tomto smere potvrdil rozsudok okresného súdu, navrhli pripustiť dovolanie, pričom
ako otázku zásadného právneho významu považovali otázku premlčania a formulovali ju nasledovne:
„Je možné, aby návrh navrhovateľov 1/, 4/, 9/, 10/, 11.1/ uplatnený na okresnom súde dňa 17.1.1996
bol premlčaný, pokiaľ odporcovia obdržali finančnú čiastku, ktorá je predmetom sporu, po 16.10.1998 a

súdne konanie od 17.1.1996 k dnešnému dňu prebieha“.

Proti rozsudku č.k. 13C/150/2005-673 zo dňa 5.10.2010 podala odvolanie aj odporkyňa 3/. V odvolaní
namietala, že hoci odporcovia 1/ až 4/ podali podaním zo dňa 10.5.2010 vzájomný návrh, ktorým sa
domáhali určenia, že predmetné pozemky v kat. území N. V. nepatria do dedičstva po neb. K. R. a

okresný súd návrh navrhovateľov na vylúčenie vzájomného návrhu na samostatné konanie zamietol,
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s týmto vzájomným návrhom.
Okresný súd pri priznaní nárokov navrhovateľa riešil otázku, či právo na vyplatenie dedičských podielov
v prípade scudzenia pozemkov predchádza na právnych nástupcov účastníkov dedičského konania,
t.j. dedičov po nebohom K. R.. Túto právnu otázku vyriešil okresný súd v prospech navrhovateľov s

poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo/96/2000-151 zo dňa 26.11.2003. Odporkyňa 3/
tvrdila,žezáverNajvyššiehosúduSRnemáoporuvzákone.Vtomtosmeresastotožnilasostanoviskom
Krajského súdu v Žiline vysloveného v rozsudku č.k. 7Co/1267/1997-101 zo dňa 29.10.2007. Podľa
tohto stanoviska a v zmysle vtedajšieho § 39 Notárskeho poriadku, v dedičskom rozhodnutí musela
byť určená konkrétna peňažná výška dedičských podielov ustupujúcich dedičov pre prípad scudzenia

pozemkov preberajúcim dedičom X. R.. Táto odkladacia podmienka ako vedľajšie ustanovenie právneho
úkonusanemôžestaťsamostatnýmprávom,nazákladektoréhobyvznikolprávnymnástupcomdedičov
nárok na výplatu dedičských podielov. Vyššie označené stanovisko Krajského súdu v Žiline považovala
za zákonné a vychádzajúce z právnych predpisov platných v čase dedičského konania po nebohom
K. R.. Nesúhlasila ani s tým, že okresný súd priznal navrhovateľom popri istine aj úrok z omeškania

od 29.9.1996. S poukazom na tvrdenie, že prieťahy v konaní nemôžu ísť na ujmu odporcov, bola
toho názoru, že začiatok plynutia omeškania mal byť stanovený až od vydania rozsudku, t.j. odo dňa
27.12.2007. Na základe týchto skutočností navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na nové konanie.

Navrhovatelia 1/, 4/, 9/, 10/, 11.1/ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne 3/ uviedli, že predmetné odvolanie
žiadajú zamietnuť a vyhovieť ich odvolaniu, ktoré podali proti napadnutému rozsudku.

Navrhovatelia 3/, 12.1/, 13.2/, 13.3/, 13.4/ a právni nástupcovia po pôvodnom navrhovateľovi 13.1/
vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne 3/ uviedli, že jej námietka spočívajúca v tvrdení, že okresný súd

nerozhodol v merite veci aj o vzájomnom návrhu, je dôvodná. Zároveň však poukázali na skutočnosť, že
v predmetnej veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 15.3.2011 na rozhodnutie o vzájomnom návrhu
odporcov 1/ až 4/.

Proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. 13C/150/2005-781 zo dňa 15. marca 2011, podala odvolanie odporkyňa

3/. Nestotožnila sa s právnym názorom okresného súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. V podrobnostiach uviedla, že ak by bolo vzájomnému návrhu vyhovené,
postavenieodporcovbysazmenilotým,žededičskérozhodnutieD614/64poneb.K.R.nebudeplatným
titulom, na základe ktorého by sa v budúcnosti mohli účastníci tohto dedičského konania domáhať v
prípade scudzenia poľnohospodárskej pôdy vyplatenia náhrad voči odporcom. Považovala za vylúčené,

aby okresný súd preskúmaval vzájomný návrh aj z vecnej stránky za situácie, keď dospel k záveru, že
v predmetnom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak okresný súd
konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, nemohol potom žalobný návrh
preskúmavať aj z vecnej stránky. Takýto postup okresného súdu považovala za zmätočný, navzájom siprotirečí a vylučuje sa. S poukazom na tieto skutočnosti navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovatelia 1/, 4/, 9/, 10/, 11.1/ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne 3/ uviedli, že okresný súd rozhodol
správne, pokiaľ zamietol vzájomný návrh odporcov z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení.

Navrhovatelia 6.2/ až 6.5/ vo vyjadrení uviedli, že odvolanie odporkyne 3/ žiadajú zamietnuť.

Navrhovatelia 3/, 12.1/, 13.2/, 13.3/, 13.4/ a právni nástupcovia po pôvodnom navrhovateľovi 13.1/ vo
vyjadrení k odvolaniu odporkyne 3/ uviedli, že námietka odvolateľky o existencii naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení nie je dôvodná. Naviac, pokiaľ ide o okruh účastníkov na strane
odporcov v konaní o ich vzájomnom návrhu, tento nie je úplný. S poukazom na tieto skutočnosti navrhli
napadnutý rozsudok, ktorým bol vzájomný návrh odporkyne 3/ zamietnutý, ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie jednotlivých účastníkov proti rozsudku okresného
súdu v znení jeho dopĺňacieho rozsudku i dopĺňacích uznesení bolo podané včas a smerovalo proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal
rozsudokokresnéhosúduvnapadnutomrozsahuazdôvodovuvedenýchvodvolaníapopreskúmaního

vo výroku, ktorým bol vzájomný návrh odporcov zamietnutý (dopĺňací rozsudok č.k. 13C/150/2005-781
zo dňa 15.3.2011) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V ostatných častiach (okrem tých, ktoré neboli
napadnuté odvolaním a ktorých sa odvolací súd nedotkol) rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods.
1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, to všetko
z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol vzájomný návrh odporcov 1/ až 4/
zamietnutý, ako vecne správny potvrdil. Po jeho preskúmaní dospel k záveru, že okresný súd v
predmetnej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na ich
podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.

Ako vyplýva z rozsiahleho odôvodnenia týkajúceho sa rozhodnutia o vzájomnom návrhu odporcov
(dopĺňací rozsudok č.k. 13C/150/2005-781 zo dňa 15.3.2011), okresný súd založil svoje rozhodnutie
jednak na skutočnosti, že odporcovia 1/ až 4/ nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, ako i na skutočnosti, že odporcovia vo vzájomnom návrhu a ani v priebehu súdneho konania

neoznačili všetky osoby, ktoré by v konaní o požadovanom nároku mali vystupovať ako účastníci
konania. V ďalšej časti odôvodnenia sa okresný súd zaoberal aj vecnými argumentami odporcov (podľa
ktorých malo dôjsť k prevodu vlastníctva nehnuteľností z poručiteľa K. R. na jeho syna X.), keď tieto
argumenty vyhodnotil ako nedôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odporcovia 1/ až 4/ nepreukázali v zmysle
ust. § 80 písm. c/ O.s.p. existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, t.j. na určení,
že spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach (bližšie označených vo výroku rozsudku) zapísané ešte
v pozemkovej knihe na meno poručiteľa, nepatria do dedičstva po poručiteľovi K. R.. Okresný súd
v tomto smere správne v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že ani prípadným

vyhovením vzájomnému návrhu by sa právne postavenie odporcov nezmenilo. Odvolací súd v tomto
smere už len (na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu) dopĺňa, že za situácie, keď sa
odporcovia domáhali vzájomným návrhom negatórneho určenia (že nehnuteľnosti nepatria do dedičstva
po poručiteľovi), keď zároveň nehnuteľnosti, ktoré do dedičstva po poručiteľovi nemajú patriť, označili
ešte v stave pozemno-knižnom, t.j. v stave, ktorý je v súčasnej dobe už neexistujúci, nie je na ich

strane daný v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení aj
z týchto dôvodov. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu o nedostatočnom okruhu
účastníkov v konaní o vzájomnom návrhu odporcov (tak, ako boli odporcami označení), v ktorom by
mali byť všetci právni nástupcovia poručiteľa K. R.. V tomto smere poukazuje na súdnu prax (napr. R
42/1974, R 65/2003), ktorá je jednotná v tom, že pre sporové konanie ohľadne dedičského práva treba

považovať za účastníkov konania všetkých dedičov, ktorí majú v tomto konaní postavenie nerozlučných
spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.).Odvolacie námietky odporkyne 3/ smerujúce proti výroku rozsudku o zamietnutí vzájomného návrhu
odporcov a ktorými namietala závery okresného súdu o nepreukázaní existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd už v

predchádzajúcich častiach tohto odôvodnenia (aj s poukazom na súdnu prax) stručne a zrozumiteľne
uviedol, v čom videl nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, resp. z
akých ďalších dôvodov nebolo možné vzájomnému návrhu navrhovateľov vyhovieť. I keď sa okresný
súd v konaní o vzájomnom návrhu zaoberal vzájomným návrhom z jeho vecnej stránky, odvolací
súd sa nestotožňuje s námietkou odporcov, že v dôsledku toho je napadnutý rozsudok zmätočný a

nepreskúmateľný. Pre potvrdenie napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. postačovalo
už len to, že rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí vzájomného návrhu odporcov
bol vecne správny z hľadiska nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu, resp. z hľadiska
nedostatočného okruhu účastníkov konania o tomto návrhu. Možno však súhlasiť s odvolateľkou, že za
danej situácie už nebolo potrebné, aby sa okresný súd zaoberal i vecnou stránkou veci. S poukazom
na uvedené skutočnosti potom už nebolo potrebné, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým

bol vzájomný návrh odporcov zamietnutý pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, resp. pre
nedostatočný okruh účastníkov a nakoniec i pre neoznačenie nehnuteľností podľa stavu platného v
katastri nehnuteľností, preskúmaval i z vecných dôvodov.

Výrok napadnutého rozsudku o povinnosti odporcov 1/, 2/, 3/, 4/ zaplatiť navrhovateľom 1/, 3/, 4/, 9/,

10/ sumy bližšie uvedené vo výroku rozsudku a zároveň o určení, že sumy bližšie uvedené vo výroku
rozsudku patria ako pohľadávky do dedičstva po tam označených poručiteľoch a s týmto výrokom
spojený výrok o zamietnutí alternatívneho návrhu, ktorým navrhovatelia žiadali priame vyplatenie náhrad
z kúpnych cien po tam uvedených poručiteľoch, nepovažuje odvolací súd za správny.

Za správny nepovažuje v prvom rade záver okresného súdu, že pôvodní navrhovatelia vychádzali pri
uplatnení nároku z titulu vyplatených kúpnych cien odporcom zo sumy 187.371,50 Sk pre každého
odporcu, ako to konštatuje na strane 16 napadnutého rozsudku. Je síce pravdou, že pôvodní
navrhovatelia v odôvodnení návrhu zo dňa 17.1.1996, uviedli, že každému odporcovi mala byť z
titulu kúpnych cien vyplatená suma po 187.371,50 Sk (čo by znamenal súčet 749.486,- Sk), z petitu

samotného návrhu, ako aj z ďalších prednesov samotných navrhovateľov je zrejmé, že pri uplatňovaní
nároku z titulu kúpnych cien vychádzali z toho, že odporcom bola vyplatená kúpna cena v celkovej
výške 749.526,- Sk. Ak z tejto sumy požadovali spolu 4/7-iny (ako dedičia po 4 deťoch neb. K. R.),
potom tomuto podielu zodpovedá uplatnený nárok 428.300,57 Sk. Nakoľko navrhovatelia žiadali aj 4/7-
iny z titulu vyvlastňovacích náhrad, t.j. zo sumy 2.552.700,- Sk (čomu zodpovedá uplatnený nárok vo

výške1.458.685,70Sk),potomsúčtuvyššieuvedenýchsúm(428.300,57+1.458.685,70Sk)zodpovedá
sume 1.886.986,70 Sk (- 40 hal.), ktorá bola predmetom žalobného návrhu i petitu zo dňa 17.1.1996. Z
uvedeného potom vyplýva, že suma 187.371,50 Sk (uvedená v dôvodoch návrhu na začatie konania)
nebola sumou, z ktorej navrhovatelia vychádzali pri uplatnení nároku z titulu rozdelenia kúpnej ceny
vyplatenej odporcom 1/ až 4/, ale skôr chybou v písaní, ktorá neovplyvnila výšku požadovaného nároku

uvedeného v petite žalobného návrhu. Pokiaľ teda odvolatelia namietali, že okresný súd pri rozdelení
náhrad z titulu kúpnej ceny vyplatenej odporcom 1/ až 4/ nevychádzal zo správneho základu, a teda ani
z výšky nimi uplatneného nároku, odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná.

Ďalšia námietka odvolateľov smerovala proti záverom napadnutého rozsudku, ktorým bola časť ich

nároku (z titulu náhrad za kúpnu cenu vyplatenú odporcom 1/ až 4/) priznaná navrhovateľom, ktorým
toto právo za života vzniklo a ktorí si ho zároveň uplatnili na súde (navrhovateľom 1/, 3/, 4/, 9/, 10/) a časť
bola priznaná ako pohľadávky do dedičstva po tých navrhovateľoch, ktorí v priebehu súdneho konania
zomreli (I. N. - pôvodný navrhovateľ 2/, Q. N. - pôvodný navrhovateľ 5/, F. N. - pôvodný navrhovateľ 6/,
Ing. H. G. - pôvodná navrhovateľka 11/, C. N. - pôvodný navrhovateľ 12/, K. N. - pôvodný navrhovateľ

13/).Okresnýsúdvtomtosmereuviedol,ževychádzajúczozáverovNajvyššiehosúduSRmoholpriznať
priame vyplatenie náhrad z kúpnych cien len tým účastníkom, ktoré toto právo za života vzniklo a ktorí si
ho uplatnili na súde. Pokiaľ niektorí navrhovatelia v priebehu konania zomreli, ide o ich pohľadávku, ktorú
možno prejednať len v rámci dedičského konania, pričom konajúci súd nie je oprávnený prejudiciálne
riešiť dedičské otázky. Zároveň poznamenal, že v dedičskom konaní po pôvodných navrhovateľoch

bude potrebné vychádzať pri určení výšky podielu z dedičského práva pri rešpektovaní aj dedenia zo
závetu a podobne (str. 17 - 18 napadnutého rozsudku). Odvolatelia namietali, že z rozsudku NS SR č.k.
5Cdo/96/2000-151 zo dňa 26.11.2003 nevyplýva žiadny záver v tom smere, že by súd nemohol priznať
časť náhrad z kúpnych cien vyplatených odporcom tým navrhovateľom, ktorí v priebehu predmetnéhosporu na základe univerzálnej sukcesie vstúpili do konania po pôvodných navrhovateľoch. Poukazovali
na ust. § 92 ods. 2 O.s.p. a § 579 ods. 1 OZ.

Odvolaciu námietku navrhovateľov v tej časti, pokiaľ tvrdili, že z vyššie označeného rozsudku NS SR
nevyplýva žiadny záver o tom, že súd v rámci tohto sporového konania nemôže priznať časť náhrad
z kúpnych cien právnym nástupcom po pôvodných navrhovateľoch (ktorí v priebehu konania zomreli),
je dôvodná. Z rozsudku NS SR č.k. 5Cdo 96/2000-151 zo dňa 26.11.2003, na ktorý sa odôvodnenie
napadnutéhorozsudkuodvoláva,anipodľazisteníodvolaciehosúdunevyplývajúzáveryvtomsmere,že

súdvrámcitohtosporovéhokonanianemôžepriznaťčasťnáhradzkúpnychcienprávnymnástupcompo
tých navrhovateľoch, ktorí v priebehu konania zomreli. Závery napadnutého rozsudku považuje odvolací
súd v tomto smere i za nepreskúmateľné, nakoľko v jeho odôvodnení chýbajú akékoľvek ustanovenia
zákona a im zodpovedajúce právne úvahy, na základe ktorých okresný súd k týmto svojím záverom
dospel.

Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkutiežniejezrejmé,zakýchskutočnostíaprávnychúvahvychádzal
okresný súd, keď určil, že do dedičstva po poručiteľoch Q. N. a F. N. patria pohľadávky voči odporcom 1/
až 4/, keď z obsahu dedičského rozhodnutia D 1309/1994 (po neb. A. N., zomrelej dňa 31.1.1988 - jedna
zo 7 detí poručiteľa K. R.), resp. z osvedčenia o dedičstve D 2057/1996 (po nebohom Q. N., zomrelom
dňa 3.9.1996 - manželovi A. N.) vyplýva, že jediným závetným dedičom po označených poručiteľoch

bol len navrhovateľ 4/. Zo spisového materiálu je pritom zrejmé, že označené dedičské rozhodnutia sú
jeho obsahom (č.l. 546 spisu) a okresný súd ich nakoniec aj v odôvodnení napadnutého rozsudku cituje
(str. 18). Nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, akým právnym nástupníctvom po
nebohej A. N. a nebohom Q. N., sa okresný súd riadil, t.j. či nástupníctvom podľa dedenia zo zákona
alebo dedenia podľa závetu, jeho závery o určení, že do dedičstva po poručiteľovi Q. N. a F. N. patria

ich pohľadávky proti odporcom 1/ až 4/, sú nepreskúmateľné. Za nepreskúmateľné a neodôvodnené
považuje odvolací súd i závery o určení pohľadávok patriacich do dedičstva po Ing. H. G., nakoľko
z obsahu osvedčenia o dedičstve č.k. 30D/922/2008 (č.l. 522 spisu) je zrejmé, že jediným zákonným
dedičom po označenej poručiteľke je iba navrhovateľ 11.1/. Aj závery o určení pohľadávok patriacich
do dedičstva po poručiteľoch I. N., C. N. a K. N. považuje za predčasné, nakoľko sa okresný súd

nijako nevysporiadal s ust. § 460, § 579 ods. 2 OZ, resp. § 107 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd v tomto
smere poukazuje na ust. § 460 OZ, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Práva
a povinnosti majetkovej povahy smrťou fyzickej osoby zásadne nezanikajú, okrem prípadu, keď bolo
plnenieobmedzenéibanaosobuporučiteľa(veriteľa),resp.išlooprávoporučiteľanabolestnéanáhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 579 ods. 2 OZ). Ak poručiteľ (veriteľ) zomrel, súd vychádza z

právoplatného rozhodnutia o dedičskom práve, t.j. o tom, kto je dedičom poručiteľa. Pokiaľ by však
otázka okruhu dedičov po poručiteľovi nebola v dedičskom konaní (do skončenia sporového konania)
vyriešená, súd postupuje podľa § 107 ods. 3 O.s.p.. V prípade, že poručiteľ zanechal viac dedičov,
odvolací súd (vzhľadom na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú akékoľvek
právne úvahy v tomto smere) len vo všeobecnosti poznamenáva, že títo sa v čase od smrti poručiteľa až

dovyporiadaniadedičstvapovažujúzavlastníkovceléhomajetku,t.j.vecíamajetkovýchprávpatriaceho
do dedičstva. To znamená, že z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich
do dedičstva sú dedičia oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich
dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach. V spore
s inými osobami, ktorý sa dotýka vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sa uvedený vzťah

dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že majú postavenie nerozlučných spoločníkov.

Vo vzťahu k časti výroku o určení, že do dedičstva po tam označených poručiteľoch patria voči odporcom
1/ až 4/ pohľadávky z titulu náhrad za vyplatené kúpne ceny, absentujú v odôvodnení napadnutého
rozsudku aj právne úvahy v tom smere, či na takomto určení je daný naliehavý právny záujem v zmysle

ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam,
kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p.. Vyslovený predpoklad však

nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca preukáže, že má právny záujem na tom, aby bolo určené určité
právo alebo určitý právny vzťah aj napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti,
nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno
považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale by viedla lenk zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak sa určením, že tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je,
vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu (a tak sa predíde žalobe na plnenie)
je určovacia žaloba prípustná i napriek tomu, že je možná tiež žaloba na splnenie povinnosti podľa ust.

§ 80 písm. b/ O.s.p..

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zrušil celý výrok o povinnosti odporcov 1/ až
4/ zaplatiť navrhovateľom 1/, 4/, 9/, 10/ sumy s príslušenstvom (bližšie uvedené vo výroku rozsudku), s
tým súvisiaci výrok o určení pohľadávok patriacich do dedičstva po poručiteľoch I. N., Q. N., F. N., Ing.

H. G., C. N. a K. N., ako i od týchto výrokov závislý výrok o zamietnutí návrhu navrhovateľov, ktorým
alternatívne žiadali o priame vyplatenie náhrad z kúpnych cien po vyššie označených navrhovateľoch.
Zrušenie výroku sa vzťahuje aj na navrhovateľov v rade 6.2/ až 6.5/, i keď odvolanie nepodali, nakoľko
odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k označeným navrhovateľom je tento výrok zmätočný.
Zo spisového materiálu mal totiž preukázané, že označení navrhovatelia na výzvu okresného súdu
písomným podaním zo dňa 18.2.2010 (č.l. 582) uviedli len to, že sa domáhajú vyplatenia čiastky po F.

N., po ktorom sú právoplatnými dedičmi, resp. že sú za to, aby bol vyplatený podiel do dedičstva po
neb. Q. N.. Z uvedeného je zrejmé, že označení navrhovatelia doposiaľ nepodali návrh na určenie, že
do dedičstva po F. N. patria pohľadávky voči odporcom v rade 1/ až 4/, ani alternatívne nežiadali priamo
vyplatiť náhrady z kúpnych cien a vyvlastňovacích náhrad, ako to bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa
5.10.2010.

Navrhovatelia 1/, 3/, 4/, 9/, 10/, 11.1/, 12.1/, 13.2/, 13.3/, 13.4/ a právny predchodca navrhovateľov
13.1.1/ až 13.1.4/ napadli odvolaním i výrok rozsudku, ktorým bol ich návrh o zaplatenie vyvlastňovacích
náhrad v obidvoch alternatívach zamietnutý. Odvolací súd po jeho preskúmaní dospel k záveru, že
odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku vzťahujúce sa na vyššie uvedený výrok,

je nepreskúmateľné a nepresvedčivé.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 157
ods. 2 O.s.p.. Výkladom označeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkové postupy musia byť v odôvodnení formulované tak, aby boli jasné, zrozumiteľné
a zodpovedali zásadám formálnej logiky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie
písomnej formy rozsudku nie je len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom

poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci.
Povedané inak, účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť, pričom
odôvodnenie musí súčasne byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí,
t.j. musí byť preskúmateľné. Uvedené požiadavky odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľov na zaplatenie vyvlastňovacích náhrad (ktoré mali

byť vyplatené z úschovy súdu odporcom 1/ až 4/), podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa.

Z celého kontextu odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k zamietnutiu nároku navrhovateľov na zaplatenie
vyvlastňovacích náhrad (str. 21 - 23 rozsudku zo dňa 5.10.2010) možno logicky vyvodiť len to, že
okresný súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporcami, keď v tomto smere uviedol, že

navrhovatelia nikdy takúto žalobu nepodali a to ani v 10-ročnej premlčacej lehote od roku 1995 do roku
2005. Pokiaľ okresný súd použil slovné spojenie „nikdy takúto žalobu nepodali“, mal v odôvodnení jasne
a zrozumiteľne uviesť, čo pod pojmom „takáto žaloba“ myslel. Ďalšia časť odôvodnenia, kde okresný
súd uvádza, že žaloba navrhovateľov zo dňa 17.1.1996 bola podaná predčasne a právne nevýznamným
spôsobom, resp. ďalej uvádza, že i keď odporcom 1/ až 4/ bola neskôr (v roku 1998) vyplatená

vyvlastňovacianáhrada,ktorúskutočnosťpovažovalzabezvýznamukpodanejžalobezodňa17.1.1996
a tiež uvádza, že účinky uvedenej žaloby nebolo možné dodatočne vztiahnuť na neskoršie vyplatenie
vyvlastňovacích náhrad, tieto časti podľa názoru odvolacieho súdu postrádajú logické súvislosti vo
vzťahu k prípadnému premlčaniu nároku navrhovateľov na vyplatenie vyvlastňovacích náhrad. Odvolací
súd považuje nakoniec za nepreskúmateľnú a zároveň nepresvedčivú i tú časť odôvodnenia rozsudku,

kde okresný súd uviedol, že pokiaľ v priebehu tohto konania došlo k úhrade vyvlastňovacej náhrady
odporcom, bolo možné uplatniť nárok voči nim inou žalobou, resp. zmenou žaloby, ktorá by spočívala
v zmene skutkového stavu a tým aj právneho posúdenia. Ani v tomto prípade okresný súd bližšieneuviedol, aká iná žaloba po vyplatení vyvlastňovacích náhrad odporcom mala byť podaná, resp. v čom
mala spočívať zmena skutkového stavu a právneho posúdenia.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti potom zrušil i výrok napadnutého rozsudku
o zamietnutí návrhu navrhovateľov na zaplatenie vyvlastňovacích náhrad v obidvoch alternatívach.
Zrušenie výroku sa vzťahuje aj na navrhovateľov v rade 6.2/ - 6.5/ z dôvodu zmätočnosti tohto výroku
vo vzťahu k označeným navrhovateľom s poukazom na dôvody uvedené v predchádzajúcich častiach
tohto odôvodnenia (strana 18 - 19).

Odvolací súd sa však nedotkol výroku rozsudku zo dňa 5.10.2010, ktorým bolo konanie o návrhu
pôvodnej navrhovateľky 7/ K. X. zastavené, nakoľko jej právni nástupcovia (vystupujúci v konaní ako
navrhovatelia7.1/-7.3/)odvolanienepodali.Ideosamostatnývýrok,ktorýmávzťahlenknavrhovateľom
7.1/ - 7.3/ a jeho znenie je zrozumiteľné. To isté platí aj vo vzťahu k výroku dopĺňacieho rozsudku zo dňa
15.3.2011 v spojení s uznesením zo dňa 1.7.2011 (č.l. 814), ktorým bolo konanie o vzájomnom návrhu

odporcov v časti proti navrhovateľom 7.1/ - 7.3/ zastavené.

Okresný súd okrem odstránenia nedostatkov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku sa bude v ďalšom
konaní zaoberať i procesným návrhom navrhovateľov 13.1.1/ - 13.1.4/ (právni nástupcovia pôvodného
navrhovateľa 13.1/) zo dňa 28.2.2011 (č.l. 740 a násl. spisu) v znení jeho doplnenia zo dňa 15.5.2012

(č.l. 859 a násl. spisu), ktorým upravili výšku ich peňažných nárokov (ako dedičia po pôvodnom
navrhovateľovi 13.1/), tak z titulu rozdelenia kúpnych cien, ako aj z titulu vyvlastňovacích náhrad,
vyplatených odporcom.

V novom konaní a rozhodnutí okresný súd tiež prihliadne na dôkazy predložené AK JUDr. Badová, s.r.o.

v rámci vyjadrenia zo dňa 27.1.2011, podľa ktorých mali odporcovia vyplatiť navrhovateľovi 3/ každý po
296,17 eur (č.l. 727 a násl. spisu).

Odvolacísúdonáhradetrovodvolaciehokonanianerozhodoval,nakoľkosiokresnýsúdpostupompodľa
§ 151 ods. 3 O.s.p. vymienil rozhodnúť o náhrade trov konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.