Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/293/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205049
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713205049.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko,
s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej S. T., E., E. XXXX/X, o zaplatenie
1 127,01 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 7C/188/2013-74 z 1.12.2015 Okresného
súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P r i p ú š ťa späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok
v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca návrhom, došlým mu 28.3.2013, domáhal
voči žalovanej, čím ho odôvodnil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky
(ďalej len ČR), žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej len
SR), že žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je jej platobné miesto, že predmetom

konania je cezhraničný spor podľa čl.3 bodu 1 nariadenia Rady /ES/ č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), nakoľko
žalobca má sídlo v ČR, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci,
že hodnota pohľadávky v čase doručenia mu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky nepresahuje
2 000 € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov a preto sa podľa čl.2 bodu 1 Nariadenia „a“
tento spor uplatňuje Nariadenie, že žalovaná má bydlisko v jeho obvode, z toho dôvodu je podľa
uvedeného Nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci, že takto určená jeho právomoc je v

súlade s čl.16 bodu 2 nariadenia Rady /ES/ č.44/2001 „Z. z.“ z 22.12.2000 o právomoci o uznávaní a
výkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach,žepredmetomkonaniajesporzozmenky,ktorá
bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia aj platobné miesto sa nachádza na území
SR, že vzhľadom na uvedené sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú
právnym poriadkom SR, že použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák.č.97/63 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému
usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania, že iná dohoda účastníkov konania o voľbe

rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola, že z uvedeného návrhu, ako aj ostatných obdobných
konaní známych mu z jeho činnosti vyplýva, že žalobca si uplatňuje ako indosatár práva zo zmenky s
tým, že nemá k dispozícii zmluvu o úvere a nie je ani povinný mu predkladať ako indosatár uvedené
listiny,uplatňujesitotižprávazozmenkyazmenkuzískalodpredchádzajúcehoveriteľaPOHOTOVOSŤ,s.r.o. Bratislava (ďalej len Pohotovosť) a, že žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že od
Pohotovost-i čerpala úver, ktorého výšku však pre odstup času nevedela uviesť. Vymenoval dôkazné
prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie a ďalej uviedol: V súčasnosti je v právnom poriadku Európskej

únie (ďalej len EÚ) a aj v slovenskom právnom poriadku odvetvie spotrebiteľského práva, ktorého
účelom je predovšetkým zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, nastolením reálnej, nielen formálnej rovnosti
účastníkov, čo sa týka ich práv a povinností v spotrebiteľských vzťahoch a to aj v rámci súdnych,
exekučných a iných konaní. Spotrebiteľské právo je špeciálne právo a má prednosť pred ostatnými
odvetviami. Z tohto dôvodu zaujal právny názor, že aj v tomto konkrétnom konaní podľa Nariadenia,

ale aj v konaniach kde sa uplatňuje právo z cenných papierov, je povinný z úradnej povinnosti - ex
offo skúmať, či „sa nejedná“ o spotrebiteľské právne vzťahy. To, že „sa jedná“ o konanie s nízkou
hodnotou sporu, resp., že si žalobca uplatňuje právo zo zmenky, na tomto právnom názore nič nemení.
Ak zistí, že „sa jedná“ o spotrebiteľský právny vzťah, použije v konaní pri jeho posúdení aj normy
spotrebiteľského práva a to za účelom súdnej ochrany spotrebiteľa. V tomto konaní zistil, že jeho
predmetom sú spotrebiteľské právne vzťahy. Z výpisu z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa

tejto pohľadávky Pohotovost-i, vyplýva, že do predmetu jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Je mu taktiež známe z jeho činnosti a z iných konaní, že táto spoločnosť poskytuje
aj tzv. spotrebiteľské úvery. Z úverovej zmluvy vyplýva, že „sa jedná“ o spotrebiteľský právny vzťah.
Uvedené skutočnosti už riešil právoplatne aj exekučný súd. Uviedol ďalej, čo vyplýva zo zmenky
predloženej žalobcom, zo zmluvy o úvere uzavretej medzi Pohotovosť-ou (predchádzajúci veriteľ) a

žalovanou, č. zmluvy 905100233 z 8.9.2010 a, aká je dohoda o vyplnení zmeniek zo všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) v čl.14 (citoval jeho znenie). Zo zmluvy o úvere a
VPPÚ, v ktorých je dohodnutá aj dohoda o vyplnení zmeniek vyplýva, že neboli individuálne dojednané,
sú na formulárových tlačivách, a spotrebiteľ nemal možnosť ich zmeniť, ovplyvniť ich a boli vopred
pripravené právnym predchodcom žalobcu - veriteľom. Zmenkovú sumu si môže veriteľ vyplniť vo

výške ako chce, vrátane istiny, poplatkov, úrokov a rôznych sankcií, bez ohľadu na vôľu dlžníka a bez
možnosti kontroly. Vykonal dokazovanie a zistil, že návrh žalobcu nie je dôvodný a je ho potrebné
zamietnuť.UvedenýnávrhspĺňapodmienkynakonaniepodľaNariadenia,pretožežalobcajeobchodnou
spoločnosťou so sídlom na území ČR a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území SR.
Predmetom konania je cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2 000 € bez prísl. Žalobca hoci

si uplatnil práva zo zmenky, nežiadal vydať zmenkový platobný rozkaz podľa § 175 O. s. p. Je viazaný
návrhom. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s
miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR. Pôvodným veriteľom, ako
aj zmenkovým veriteľom a remitentom bola Pohotovosť, ktorá postúpila túto pohľadávku zo zmenky
na českú spoločnosť, terajšieho žalobcu. Z tohto dôvodu boli formálne splnené podmienky pre použitie

uvedeného Nariadenia. Keďže žalobca si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie žalovanej sumy s prísl.
zo zmenky, musel zistiť, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené zák.č.191/50 Zb. o zmenkách a šekoch.
Predložená zmenka je vlastnou zmenkou. Konštatoval, že uvedená zmenka spĺňa všetky náležitosti
podľa tohto právneho predpisu a to aj vzhľadom na právny názor Krajského súdu (ďalej len KS) v
Prešove vyslovený v obdobnom konaní vo svojom uznesení z 11.3.2014, ktorým rozhodoval o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu (ďalej len OS) Humenné 21C/124/2013 v jeho právnej veci proti
žalovanej Ľubici Bajzovej o zaplatenie 152 € s prísl. V uvedenom uznesení KS v Prešove poukázal na to,
že zmenka má všetky náležitosti podľa zák. o zmenkách a šekoch a preto „sa jedná“, vzhľadom na tento
zák. o platnú zmenku. Z pripojeného exekučného spisu OS Michalovce 14Er/372/2012 vyplýva, že tú istú
pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu

si na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu uplatnil voči žalovanej ako povinnej
predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - Pohotovosť. Z uznesenia exekučného OS Michalovce ďalej
vyplýva, že súd žiadosť súdneho exekútora (ďalej len exekútor) o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Dôvodom bolo, že v tomto prípade „sa jedná“ o spotrebiteľský právny vzťah a je
preto na neho potrebné použiť právne normy o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval,

že rozhodcovské doložky uzavreté v tomto prípade sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda
sú absolútne neplatné. Následne bolo exekučné konanie uznesením exekučného súdu zastavené.
Iné exekučné súdy v obdobných exekučných veciach oprávnenej Pohotovosť s obdobnými úverovými
zmluvami, taktiež konštatovali, že „sa jedná“ o spotrebiteľské právne vzťahy a zamietli žiadosť exekútora
o udelenie poverenia. Dôvodom dokonca bolo, že dohoda o vyplnení blankozmenky je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je aj v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne
neplatná. Napr. Uznesenie OS Bratislava V. 37Er/5901/2011 zo 4.4.2011, právoplatné 5.5.2011. V
uvedenom spore je zrejmé, že „sa jedná“ o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodli aj exekučné súdy.
Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutéhozo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským vzťahom. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné
použiť, okrem ust. zák. o zmenkách a šekoch, aj ust. O. z. o spotrebiteľskom práve a iné spotrebiteľské
právne normy EÚ a SR. Návrhom sa uplatňuje nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera a to dokonca

z indosovanej zmenky podľa zák.č.191/50 Zb., čo umožňuje právnemu predchodcovi žalobcu, aby
použitím zmenky obišiel ust.. o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia aj z
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov
a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom však môže
byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov „s neužitím“ tohto inštitútu a to bez možnosti súdnej

kontroly (VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ). Podľa konkrétneho rozhodnutia Súdneho dvora (ďalej
len SD) EÚ zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť C-76/10, bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd
má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé
povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie
o právnom a skutkovom stave. Citoval čo je uvedené v bode 37 tohto rozhodnutia a, čo je jasne
uvedené v bode 38 rozhodnutia je jasne uvedené. V rozsudku ESD C-419/2011 zo 14.3.2013 (Česká

sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný ESD v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade „sa jedná“ o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Pri posúdení veci,
poukazuje (súd) aj na nemecký rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný

subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť ju previedol na žalobcu) a
pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento
prípad), nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. žalobca si mal
preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne
z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade Pohotovosť) o ktorých je všeobecne

známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek. V liste Európskej komisie z
25.4.2013 pod č.2012/4165, Vec: výzva - porušenie č.2012/4165, ktorý bol zaslaný SR práve z dôvodu
upozornenia zo strany EK, že SR pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V
tomto liste Európska komisia dokonca výslovne uvádza práve Pohotovosť (str.2,3,14 listu EK), ako aj
už uvedené rozhodnutie SD EÚ vo veci Pohotovosť. O. i. sa v tejto výzve výslovne uvádza v bode

4. iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole (str.5 EK): Okrem rozhodcovského
súdu alebo ako alternatíva k nemu, obchodníci používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie
nezákonných pohľadávok založených na nekalých podmienkach. Prvým príkladom uvedeným EK je
používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to
právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú, a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky

nemajú oporu v právnych „predpisov“ a sú založené na nekalých podmienkach. Rozhodcovské súdy
však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek. Návrh zamietol, pretože z uvedených listín
vyplýva, že dohoda o vyplnení zmeniek uvedená vo VPPÚ je neprijateľnou zmluvou podmienkou, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov tohto spotrebiteľského
právneho vzťahu, v neprospech spotrebiteľa a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Je teda absolútne

neplatnou. Bez takejto platnej dohody je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe
ktorej si žalobca uplatňuje žalovanú pohľadávku. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť
platná ani vyplnená zmenka [rozhodnutie Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 4Obo/161/2007). Na
uvedený prípad je potrebné okrem zák. o zmenkách a šekoch použiť aj právne názory v uvedených
rozhodnutiach súdov EÚ a členských štátov EÚ a aplikovať aj tieto právne normy: Citoval znenie čl.2

písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS,§ 121 O. s. p.,§ 52 ods.1,2,§ 53 ods.1,2,4 písm. k),
ods.5, § 54 O. z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy,§ 3 ods.1 a § 39 O. z. Zák.č.258/01 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch sa na túto zmluvu nepoužije vzhľadom na § 2 ods.2 (citoval jeho znenie).
Zmluva aj napriek tomu má povahu spotrebiteľskej úverovej zmluvy, inej ako spotrebiteľský úver. Dodal,
že treba rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiera buď podľa zák.č.191/50 Zb., ale na druhej

strane je potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne
neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými
právnymi normami a to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok, alebo pre rozpor s dobrými
mravmi. Dohoda o vypĺňacom práve k zmenke, ako aj zmenka sú neplatné podľa ust. spotrebiteľského
práva a nie podľa zák. o zmenkách a šekoch. Keďže si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, celý

návrh zamietol. Zmluva a obchodné podmienky nie sú individuálne dojednané a sú na predtlačených
formulároch. V tomto konkrétnom prípade posúdil za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení zmenky,
ako aj následne vystavenú samotnú zmenku a to z 2 samostatných dôvodov. Dohoda o vyplnení zmenky
je neprijateľná zmluvná podmienka a to podľa čl.2 písm. a/ v spojení s ust. prílohy ods.1 písmeno s/Smernice 93/13/EHS, pretože „sa jedná“ o podmienku ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie
za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane vysokého prísl. pohľadávky - zmenkový úrok
0,25 % denne. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a n. O. z. a to predovšetkým

podľa § 53 ods.4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že dohoda o
vyplnení zmenky a následná vystavená zmenka podľa § 53 ods.1 O. z. spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od
spotrebiteľa aj neprimerane vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o

vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky
vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany
Pohotovosť na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej
indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už
z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo
ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10). Taktiež je zrejme, že tento právny úkon a

to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej vystavená zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa
§ 39 a § 3 O. z. a to pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zák., resp. snahou veriteľa obísť
právne normy spotrebiteľského práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek, obísť
uvedené ust. spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností
spotrebiteľa a to aj súdom, v každom štádiu konania. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR 4Obo 161/2007

zo 6.5.2008 (citoval, čo v ňom NS SR konštatoval a, čo v odôvodnení ďalej uviedol). Nie je sporné, že
v tomto konkrétnom prípade si uplatňuje žalobca úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, čo
je taktiež samo o sebe v rozpore s dobrými mravmi. Je viazaný návrhom a keďže si žalobca uplatňoval
v tomto konaní právo zo zmenky, ako z cenného papiera, dohoda o vyplnení zmenky a na jej základe
vystavená zmenka sú absolútne neplatné, preto návrh v celom rozsahu zamietol. Taktiež je potrebné

poukázať už na ustálenú judikatúru súdov SR a EÚ, že veriteľ má dôkaznú povinnosť preukázať, že
uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, resp. aj to, že dlžník bral úver ako
podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, resp. ako nepodnikateľ na výkon svojho povolania.
Samotné odškrtnuté políčka v predtlačených zmluvách, takýmto dôkazom nie sú. V tomto prípade
žalobca takéto skutočnosti nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno a dôkaznú povinnosť. Z čl.4

ods.4 Nariadenia (jeho znenie citoval) vyplýva, že ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo
návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil
v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne. Podľa bodu 13 Nariadenia pojmy: zjavne neopodstatnené
v kontexte zamietnutia pohľadávky a neprípustné v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v
súlade s vnútroštátnym právom. V tomto prípade je zrejmé, vzhľadom na uvedené odôvodnenie, že

pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne
neopodstatnená a neprípustná. Preto návrh žalobcu zamietol. Zobral do úvahy aj rovnaké právne
názory, napr. odvolacieho KS v Prešove 21Co 273/2014 z 5.2.2015, 6Co 61/2015 z 25.6.2015 a ďalších
rozsudkov KS v Prešove, v obdobných veciach tohto žalobcu: v rozsudkoch KS v Prešove vo veciach
odvolaní voči rozsudkom OS Humenné 21C/65/2014-97, 8314204957 z 27.5.2015, 21C/63/2014,

8314204945 z 22.7.2015, 21C/64/2014, 8314204948 z 22.7.2015, 21C/61/2014, 8314204855 z
22.7.2015, voči rozsudku OS Bardejov 21Co/273/2014, 8213202245 z 5.2.2015, voči rozsudku OS
Prešov 7Co/339/2014, 8114211329 z 26.2.2015, ďalej rozsudok OS Čadca 6C/162/2013, 5113217633
zo 17.3.2015, rozsudok OS Trenčín 36CbZm/193/2013, 3113208163 z 29. 10. 2014 a iné rozhodnutia.
S poukazom na skôr uvedené, rozhodol v zmysle výroku rozsudku. Výrok o trovách konania sa opiera o

§ 142 ods.1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešná
žalovaná si trovy konania neuplatnila.
3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že:
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2
písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s §
221 ods.1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
[§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On, a podľa dostupných informácií ani žalovaná, však

dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §
120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkomsporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že
účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých
okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia,

hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou,keďžetátospĺňavšetkyformálneamateriálnenáležitostipredpokladanézák.č.191/50Sb.(Zákon
zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
prísl. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 4.

§ 120 ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako
tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie
nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť
príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného
doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky.

Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v
zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke
vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu
rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť. V danom konaní

svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej
samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom,
ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaná mohla na základe čl.5 ods.3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté,

a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je
legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky
voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a
rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne

preukázalo jej charakter ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
žaloby na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná

o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez
jej vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do
práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa
neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná s Pohotovosť-ou uzatvorili

zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že
žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. 10. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však
neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z
dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaná a ani on sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by

súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. V zmysle § 120 ods. 3 O. s. p. súd môže pri
rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o
tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak
súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie
nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. 11. Súd dospel k rozhodnutiu

na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných
právnych predpisov a práva EÚ. 12. Je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú
zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných

ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. 13. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku
zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 14. Vsúlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov [najmä Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008
z 22.10.2008 a rozsudok Nejvyššího soudu (ďalej len NS) ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002], ktorých
právna úprava zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu totožná a preto sú aplikovateľné

na prejednávanú vec, je zmenka samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou
príslušných ust. o zmenke upravených v ZŠZ vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 15.
Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
„interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva EÚ. 16. Súd sa uspokojil s konštatovaním, že

je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania skúmať z úradnej povinnosti, či
sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní
oprávnený z úradnej povinnosti skúmať či ide o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že súd neuvádza
žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s.

p.]. 17. Citoval z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 36/2010 zo 4.5.2010. Porušením práva
na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných
skutočností nezhodnotil. 18. Zásadne trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol
sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny

poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré
s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. 19. V neposlednom rade je
potrebné zdôrazniť, že skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a
žalovanou vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvoril pochybnosť
(nie reálny poznatok vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom, že by medzi

predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a žalovanou
mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho
konania. Súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal aby preukázal. 20. Súd v sporovom konaní môže
svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na
tvrdeniach, ktorých pôvod nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. 21.

Ak existuje jeho dôkazná povinnosť vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, ad absurdum tvrdil, že
existuje aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Opäť ad absurdum, ak
súd svoje tvrdenie nepreukázal (súd uvádza, že objektívne nebolo možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský
vzťah), neuniesol dôkazné bremeno a nemôže na tomto základe založiť svoje rozhodnutie. Uvedená
konštrukcia je samozrejme absurdná, pretože súd nie je účastníkom konania, nemá povinnosť, ale ani

oprávnenie kreovať skutkové tvrdenia a má len limitované oprávnenie vo vzťahu k rozsahu dokazovania.
Súdvšakzjavneazreteľneporušilkontradiktórnosťsúdnehoprocesuapresiaholvojuprávomoc.Vtomto
konaní vystupuje nie proti 2 žalovaným (1. samotná žalovaná, 2. súd), ale proti jedinej žalovanej, pričom
súd je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania.
22. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (citoval jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva,

že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo
3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 23. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za
určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo

stranyžalovanejapredovšetkýmžalovanávtejtosituáciinesiedôkaznébremenonapreukázaniesvojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a suploval
aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti
strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 24. V danom prípade
následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením §

5 ods.1 O. s. p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na
skutočnostiadôkazynaktorénebolomožnéprihliadnuť,pretoženemalibyťvsporovomkonanívedenom
podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. „42“.
Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve
blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných

úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z.
pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie lenistého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia,

ako aj zo slov vyplnenú veriteľom, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie
„znenie“ zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 25. Súd vyhodnotil zmenku

ako neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré
však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše mu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. 26. Súd vyhodnotil uplatnený
nárok zo zmenky ako zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú. Opakoval skutočnosti
uvedené v 25. bode. 27. Súd označil uplatnenú pohľadávku za zjavne neopodstatnenú a návrh za

neprípustný. Podľa Nariadenia je však možné v zmysle jeho čl.4 považovať uplatnený nárok za zjavne
neopodstatnený len vtedy, ak nie sú splnené podmienky konania podľa O. s. p. alebo žalovaná nie
je pasívne vecne legitimovaná. Nárok sa v zmysle nariadenia považuje za neprípustný, ak nie je
v podmienkach SR vymáhateľný súdnou cestou. V danom prípade boli splnené všetky podmienky
konania v zmysle O. s. p. a nárok je vymáhateľný súdnou cestou. Predikcia súdu je zásadne mylná.

28. V odôvodnení rozhodnutia súd poukazuje na rozsudok ESD C-419/2011 z 14.3.2013. Súd z tohto
rozsudku odvodzuje oprávnenie z úradnej moci skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. 29.
Uvedený záver súdu však z predmetného rozsudku absolútne nevyplýva. V konaní C-419/2011 je
riešenácelkomodlišnáprejudiciálnaotázka,nežbysamohlatýkaťtohtokonania.Prejudiciálnouotázkou
sa mala vyriešiť existencia právomoci súdu konať, ak právomoc súdu je odvodená od charakteru

žalovaného ako spotrebiteľa. V tomto konaní niet sporu, či neistoty o právomoci súdu konať. Súd svoju
právomoc považoval za danú a žiadny z účastníkov právomoc nespochybnil. 30. Uvedený rozsudok
sa zároveň týka výkladu odlišných predpisov EÚ, než konajúci súd v tomto konaní aplikuje, resp.
než na aké súd aplikuje predmetný rozsudok. 31. Navyše v konaní C-419/2011 je celkom odlišný
skutkový základ veci, ktorý činí predmetný rozsudok neaplikovateľným na prejednávanú vec. Týmito

podstatnými skutkovými odlišnosťami sú i. a., že súd charakter účastníka konania ako spotrebiteľa
neskúmal z úradnej povinnosti (ako to uvádza súd vo svojom rozsudku), ale charakter účastníka pre
určenie právomoci súdu bol skúmaný na návrh žalovaného a zároveň predmetom konania C-419/2011
bol nárok zo zmenky uplatnený priamo remitentom (prvým majiteľom) zmenky, pričom predmetom tohto
konania je nárok uplatnený zo strany indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, ktoré zmenku uplatňujú

má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v súvislosti
s § 17 ZŠZ, ktoré súd celkom opomenul. 32. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok
0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. 33. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila
žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku

je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o
tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku
jednoznačne súhlasila. 34. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008
z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 35. Poukázal aj na rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000 z
22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; aj z jeho odôvodnenia

citoval). 36. V okolnostiach rozhodnutia, súdu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jej
záväzkuzazmenkuzaplatiť.Nespornosťzáväzkužalovanejzazmenkuzaplatiťsanepochybnevzťahuje
na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj
zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o
to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. 37. Zároveň poukázal na

podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia OS v skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých
mu priznali nárok v plnom rozsahu, a to konkrétne: rozsudok OS Lučenec 13C 88/2013 z 13.2.2014,
OS Revúca 3C 8153/2013 zo 6.3.2014 a OS Martin 8C/198/2013 z 11.2.2014 (z ich odôvodnenia
citoval). 38. Zároveň poukázal aj na rozsudok KS Nitra 5Co/16/2010 z 3.2.2010 (aj z jeho odôvodnenia
citoval), v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) 0,25 % z istiny za každý omeškania

nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Uvedený
rozsudok sa síce týka inštitútu pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá ma zabezpečiť, aby zmluvná
strana zaplatila riadne a včas a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia „sa“ nedodržanie
zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako pokuta, a preto jeuvedené rozhodnutie aplikovateľné na tento spor. 39. Súd ďalej uvádza, že zmenka je síce založená na
prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa neskúma kauza právneho vzťahu, avšak
v tomto prípade by došlo k porušeniu účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti súdnej

kontroly. Súd poukázal na nález VI.ÚS 457/2010 Ústavného súdu CZ. K tomu avšak uvádza, že vo veci,
ktorou sa zaoberal Ústavný súd CZ, došlo zo strany odporcu/žalovaného k obrane - odporca vzniesol
námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu. Okrem toho je nevyhnutné poukázať „ja“ na to, že v
tomto prípade navrhovateľ/žalobca inicioval konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu podľa
vnútroštátneho práva ČR. 40. V odôvodnení rozhodnutia súd poukazuje na rozhodnutie Nemeckého

najvyššieho súdu (BGH) 25.2.1965 - II. „Zaitschrift“ für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftsrecht
191/62 Hamm]. Z tohto rozhodnutia má údajne vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného
cenného papiera. 41. Uvádza, že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie mu
nie je dostupné. Súd vo svojom rozhodnutí necituje významné časti rozhodnutia, ktoré by umožňovali
dospieť k hodnoteniu, ktoré vykonal vo svojom odôvodnení. Z tohto dôvodu nie je možné k použitiu
tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad zaujať relevantné stanovisko. 42. Vo všeobecnosti je však

možné konštatovať, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné na prejednávaný prípad, a to z dôvodu,
že rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu je takmer 50 rokov staré. V období jeho vzniku prakticky
neexistovalo Európske spotrebiteľské právo, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie. Zároveň, ak súd
nebol schopný na podporu svojho názoru o prelomení zásady abstraktnosti zmenky nájsť neskoršie
rozhodnutie,zrejmeideoprekonanýaojedinelýnázor,zktoréhoniejemožnévychádzať.43.Akokoľvek,

rozhodnutie nemeckého najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy, ktorá je
súčasťouprávnehoporiadkuSR(zák.č.191/50Sb.).44.Vneposlednomradejepotrebnékonštatovať,že
Nemeckýnajvyššísúdprirozhodovanívovecirozhodovalpodľanemeckéhopráva,ktorésanepochybne
v oblasti zmenkového práva odlišuje od slovenského zmenkového práva, ktoré je súd povinný aplikovať
v tejto veci. Súd sa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou

právnej úpravy Nemecka a SR. Použitie záverov cudzích súdov, ktoré aplikujú svoje právo na slovenské
právne prostredie považuje za neprijateľné. 45. Citoval čl.144 Ústavy SR. Súd nemôže rozhodovať
spor na základe nemeckého práva alebo s použitím nemeckej judikatúry. 46. Záveru súdu o prelomení
abstraktnosti zmenky, ktorý vyplýva z takmer 50 ročného rozhodnutia Nemeckého najvyššieho súdu,
priamo odporuje záver NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (citoval, čo sa v ňom uvádza. 47. Poukázal na

rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek
č.59/2004) a z jeho odôvodnenia citoval. 48.Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal
z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na
prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci
súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok,

celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 49. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zák. o
spotrebných úveroch a, že tomuto zák. odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zák.
predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený jeho nárok je tak v rozsahu dôvodný.
Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v

jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza.
Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho
skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie
svojho rozhodnutia uvádza. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok, tak že
návrhu na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhradu trov odvolacieho

konania: 61,41 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené
o DPH. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co 79/2013
z 5.9-2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4. Žalobca podaním (č.l.86) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné

späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada, podľa

čl.7 „Nariadenie“ vydať rozsudok v zmysle žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v
nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup
s názorom NS SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlok odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval,
očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7
Nariadenia súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času

generuje na jeho strane majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

7. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
8. Podľa ods.3 cit. ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.
9. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 19.4.2016 (doručenka pri č.l.109), avšak sa k

nemu nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaná prípisom súdu 7C/188/2013-104 zo 17.2.2016, ktorý jej bolo
doručený tiež 19.4.2016 (doručenka pri č.l.109).
10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie

žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v
ostatnej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody
sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič
nemení ani odvolanie.
11. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

12. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
13. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez

návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
14. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
15. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého

porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
17. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zistenéhoskutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.

18. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí

zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
20. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a

obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
21. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.

25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.